Chrípka je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré sa rýchlo šíri vzduchom z človeka na človeka. Hoci ju mnohí považujú za bežnú chorobu, pre určité rizikové skupiny môže mať vážne následky, vrátane hospitalizácie a dokonca aj smrti. Očkovanie proti chrípke je účinný spôsob, ako sa chrániť pred týmto ochorením a znížiť riziko komplikácií.
Čo je chrípka a ako sa prejavuje?
Chrípku spôsobujú vírusy chrípky a je to ochorenie celého organizmu. Začína najčastejšie náhle, z plného zdravia bolesťami hlavy, zimnicou, triaškou, následným výstupom teploty na 39 °C a viac, celkovou slabosťou, bolesťami svalov a kĺbov. V dôsledku zápalu sliznice nosa, nosohltanu, hrtanu, priedušnice a priedušiek vzniká suchý kašeľ, následne nádcha, ktorá ani nemusí byť. Spektrum klinického priebehu ochorenia môže byť veľmi široké, od bezpríznakovej infekcie po multisystémové komplikácie postihujúce pľúca, srdce, mozog, pečeň, obličky a svaly.
Má veľmi krátku inkubačnú dobu (18 až 24 hodín). Prejavovať sa začne spravidla bolesťou hlavy, horúčkou, potom pribúda zimnica. Človek sa cíti unavený, môže sa objaviť nevoľnosť a zvracanie. Po dvoch dňoch nastupujú klasické príznaky pre ochorenia dýchacích ciest - nádcha, kašeľ (najskôr suchý, potom vlhký).
Kedy sa nechať očkovať proti chrípke?
Optimálne je dať sa zaočkovať v októbri až novembri, prípadne aj v decembri. Očkovanie sa robí najlepšie na jeseň (od septembra do polovice decembra). Protilátky, ktoré zabezpečia ochranu pred chrípkou, sa vytvárajú v priebehu 2 - 3 týždňov po očkovaní. Očkovanie proti chrípke sa teda odporúča v priebehu októbra a novembra, a tak by mal byť organizmus chránený počas celej chrípkovej sezóny.
Chrípková sezóna trvá od októbra do apríla nasledujúceho kalendárneho roka. Chrípková sezóna môže mať druhú vlnu v jarných mesiacoch, a preto by sa nemalo očkovať skôr ako 4 mesiace pred hlavným vrcholom chrípky. Účinnosť vakcíny totiž klesá o 6 - 11 % každý mesiac, a tak by sa mohlo stať, že ochoriete na jar. V nevyhnutných prípadoch je možné očkovanie vykonať aj v neskorších mesiacoch.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Aby bola vaša imunita pripravená, je potrebné absolvovať očkovanie proti chrípke každý rok. Najvhodnejší termín na zaočkovanie je od októbra do decembra. Vírusy chrípky sa každý rok menia a imunita sa po očkovaní tvorí postupne - zvyčajne do 2 týždňov po podaní vakcíny. Ochranu vám očkovanie poskytne na 6 až 12 mesiacov. Správne načasovanie je preto kľúčové.
Ak sa necítite dobre - máte horúčku, kašeľ, bolesti alebo iné príznaky infekcie, s očkovaním proti chrípke počkajte, kým sa váš zdravotný stav nezlepší.
Prečo je dôležité očkovanie každý rok?
Keďže chrípkové vírusy sa neustále geneticky menia a účinnosť vakcíny každým mesiacom o pár percent klesá, je potrebné dať sa zaočkovať každý rok. Imunita získaná po predchádzajúcej infekcii alebo očkovaní v minulom roku už nie je dostatočne silná proti chrípkovým vírusom, ktoré sa v priebehu roka geneticky pozmenili. Z toho dôvodu pred začatím každej chrípkovej sezóny dôjde k modifikácii vakcíny, ktorá tak zabezpečí lepšiu ochranu. Vakcína sa upraví tak, aby obsahovala časti tých vírusov, ktoré sa v priebehu minulej sezóny šírili medzi ľuďmi najčastejšie.
Vírusy chrípky sa každý rok menia. Svetová zdravotnícka organizácia každý rok aktualizuje zloženie chrípkových vakcín. Robí to na základe celosvetového sledovania a identifikácie kolujúcich vírusov. A jej úspešnosť v predpovedaní vírusov, ktoré budú dominantné v danej chrípkovej sezóne, je veľmi vysoká. Aj Slovensko sa zúčastňuje na tomto programe. Vírusy izolované na Slovensku zasielame do európskeho referenčného laboratória v Londýne a spätne porovnávame u nás izolované vírusy s tými, ktoré boli v očkovacej látke.
Kto by mal zvážiť očkovanie proti chrípke?
Očkovanie proti chrípke sa odporúča najmä rizikovým skupinám obyvateľstva, u ktorých môže mať chrípka ťažší priebeh a spôsobiť vážne komplikácie. Medzi tieto skupiny patria:
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Proti chrípke:
- Povinne sa očkujú: ľudia žijúci v zariadeniach sociálnych služieb
- Odporúčané očkovanie je u:
- detí od šiestich mesiacov života do 12 rokov
- ľudí od 59 rokov a starších
- pacientov dispenzarizovaných bez ohľadu na vek so závažnými chronickými ochoreniami: dýchacích ciest, srdcovocievneho systému, metabolickými, renálnymi, imunitnými poruchami vrátane AIDS, po splenektómii, osoby po transplantácii orgánov
- tehotných žien
- zdravotníckych pracovníkov s priamym kontaktom s pacientom
Proti invazívnym pneumokokovým ochoreniam:
- Povinne sa očkujú: deti podľa očkovacieho kalendára, ľudia žijúci v zariadeniach sociálnych služieb
- Odporúčané očkovanie je u:
- ľudí od 59 rokov a starších,
- ľudí pred splenektómiou, s funkčnou alebo anatomickou aspléniou,
- pacientov dispenzarizovaných bez ohľadu na vek so závažnými chronickými ochoreniami: dýchacích ciest, srdcovocievneho systému, metabolickými poruchami vrátane diabetes mellitus, renálnymi poruchami.
- pacientov dispenzarizovaných bez ohľadu na vek s imunitnými poruchami, medzi ktoré zaraďujeme: primárne imunodeficity, sekundárne imunodeficity (uvedené v ďalších bodoch), transplantácia solídnych orgánov, transplantácia hematopoetických buniek, imunosupresívna terapia, rádioterapia, generalizované malígne ochorenie, hematoonkologické ochorenia, leukémia, Hodgkinova choroba, lymfóm, myelóm, hemoglobinopatia, infekcia HIV
- pacientov s únikom mozgomiešneho moku
- ľudí s kochleárnym implantátom
- ľudí s anamnézou invazívneho pneumokokového alebo meningokokového ochorenia prekonaného v minulosti
- ľudí s anamnézou fraktúry lebky v tvárovej alebo kraniálnej oblasti
- ľudí závislých na alkohole
- fajčiarov
Proti covidu-19 sa odporúča očkovať:
- ľudí vo veku 60 a viac rokov (vek je najsilnejší rizikový faktor)
- dospelých, dospievajúcich a detí s viacerými významnými komorbiditami a ťažkou obezitou (BMI 40)
- osoby so stredne ťažkými až ťažkými imunokompromitujúcimi stavmi (bez ohľadu na vek)
- tehotné ženy
- zdravotníckych a sociálnych pracovníkov v prvej línii
- osoby žijúce v domácnosti osôb s vysokou prioritou
Riziká a vedľajšie účinky očkovania
U protichrípkových vakcín v súčasnej dobe nepribudli nové informácie o nových rizikách ani nedošlo k prehodnoteniu pôvodných informácií o rizikách. Považujú sa za relatívne bezpečné. Po každom očkovaní sa objaví lokálna a spravidla aj celková reakcia. Tieto však nemajú byť veľkého rozsahu, veľkej intenzity a dlhého trvania. Ustupujú aj bez špecifickej liečby. Nepovažuje sa to za nežiaducu reakciu.
Kontraindikáciou pre očkovanie je alergia na bielkovinu vaječného bielka, pretože tá sa nachádza vo vakcíne. Takisto je potrebné očkovanie odložiť v prípade práve prebiehajúceho horúčkovitého ochorenia.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Ako časté nežiaduce účinky po aplikácii vakcíny boli popisované bolesti hlavy, svalov, potenie, teplota a únava. Medzi najčastejšie vedľajšie účinky vakcín proti chrípke patria bolesť alebo svrbenie v mieste vpichu a príznaky podobné chrípke - únava, horúčka, nevoľnosť, bolesť svalov a bolesť hlavy. Tieto príznaky zvyčajne odznejú v priebehu 2 - 3 dní. Môžete sa ich však pokúsiť minimalizovať, napríklad prikladaním studených obkladov na miesto vpichu alebo pomocou ľahkých cvičení ruky na zmiernenie jej bolesti.
Ako sa chrániť pred chrípkou okrem očkovania?
- Zlepšovať odolnosť organizmu (otužovaním, pohybom na čerstvom vzduchu, konzumáciou vitamínov, selénu a zinku).
- Vyhýbať sa miestam, kde sa zhromažďujú davy ľudí. Práve na takýchto miestach je pohyb v čase chrípkovej epidémie veľmi riskantný.
- Dodržiavať hygienické návyky - pri smrkaní a kýchaní používať vreckovku, umývať si ruky (vírus sa prenáša aj dotykom).
- Nezabúdajte na vitamín C a dôkladné umývanie rúk.
- Obranyschopnosť organizmu počas chrípkovej sezóny možno podporiť zvýšeným príjmom vitamínov A, C, E a väčšiny vitamínov zo skupiny B - komplexu. Získame ich konzumáciou dostatočného množstva čerstvej zeleniny, ovocia a celozrnných obilnín. Najvhodnejšie je vyberať si z nej druhy bohaté najmä na vitamín C - papriku, chren, citrusové ovocie, kivi, zelené vňate, kel, kapustu. Najmä v zimnom období je vhodné dopĺňať vitamín C.
- Počas chrípkovej sezóny je mimoriadne dôležité dbať na čistotu rúk, treba si ich umývať čo najčastejšie (vrátane každého kýchnutia či zakašľania), a to teplou vodou a mydlom, v prípade núdze pomôžu aj dezinfekčné gély na alkoholovej báze. Umývanie rúk je najjednoduchší spôsob, ako vo veľkej miere predísť rozšíreniu respiračných (rovnako ako hnačkových ochorení i žltačky typu A) infekcií.
- Netreba zabúdať na niekoľkominútové nárazové vetranie v miestnostiach.
Čo robiť, ak ochoriem na chrípku aj napriek očkovaniu?
Ak aj napriek očkovaniu dostanete chrípku, jej priebeh a príznaky budú vďaka očkovaniu miernejšie. To je pre ľudí s cukrovkou veľmi dôležité. V prípade, že vakcína neobsahuje časti vírusu, ktorým sa nakazíte, môže u vás prepuknúť chrípka. Existujú však štúdie dokazujúce, že aj vtedy dokáže vakcína zmierniť príznaky ochorenia o 20 %.
Chrípka sa môže liečiť tzv. antivirotikami (napr. lieky Tamiflu alebo Relenza). Tieto pôsobia priamo proti chrípkovému vírusu. Ďalej sa potláčajú príznaky chrípky (tzv. symptomatická liečba) - užívajú sa lieky proti teplote, bolesti, event. kašľu a nádche.
Očkovanie proti chrípke a COVID-19
Proti chrípke sa odporúča očkovanie každý rok pred očakávanou epidémiou. Proti covidu je vhodné sa dať očkovať vtedy, keď je dostupná očkovacia látka s aktualizovaným kmeňom vírusu SARSCoV-2. Všetky tri očkovacie látky - proti chrípke, pneumokokom aj proti covidu sú neživé, preto sa môžu podať v akomkoľvek intervale. Ak pacient nebol v dospelosti zaočkovaný proti invazívnym pneumokokovým ochoreniam, odporúča sa súbežne s chrípkovou vakcínou podať aj vakcínu proti pneumokokom - najmä ak pacient patrí do rizikovej skupiny obyvateľstva. Každá očkovacia látka sa podá do iného ramena.
Očkovacia látka proti covidu-19 sa tiež môže podať súbežne alebo s akýmkoľvek odstupom s očkovacou látkou proti chrípke. Každá sa podáva do iného ramena. Z dôvodu lepšieho rozlíšenia prípadných nežiaducich reakcií je vhodné zachovať medzi podaním oboch vakcín odstup 14 dní. Súbežné očkovanie proti chrípke a proti covidu sa odporúča aj v prípade rizika, že očkovaná osoba na ďalšie očkovanie nepríde.
Mýty a fakty o očkovaní proti chrípke
Medzi verejnosťou je známy mýtus, že práve po očkovaní proti chrípke, osoba následne na chrípku ochorie. Treba zdôrazniť, že očkovanie proti chrípke je potrebné absolvovať v jesenných mesiacoch a osoba by nemala pociťovať žiadne príznaky začínajúcej virózy, alebo prechladnutia, t.j. bez teploty, bez bolestí hrdla a nádchy.
Ľudia neochorejú na chrípku ani na infekciu dýchacích ciest z dôvodu podania vakcíny proti chrípke. Očkovacie látky proti chrípke totiž obsahujú časti vírusov chrípky, ktoré samotné nie sú schopné vyvolať ochorenie. Dokážu však vyvolať tvorbu ochranných protilátok, ktoré zabraňujú vzniku chrípky, prípadne zmierňujú priebeh tohto ochorenia a znižujú jeho nepriaznivé dôsledky. Ide o neživú vakcínu.
Očkovacia látka proti chrípke chráni len proti chrípke a nie proti chrípke podobným ochoreniam vyvolaným inými ako vírusmi chrípky (virózy). Pokiaľ človek dostane po očkovaní chrípku, je to možné v prípade, ak sa nakazil pred tým, ako si jeho organizmus stihol vytvoriť dostatočnú hladinu ochranných protilátok alebo ochorel na iné vírusové ochorenie (podobnosť klinických príznakov medzi chrípkou a prechladnutím súvisí s tým, že pôvodcovia ochorení z prechladnutia, rovnako ako chrípka, napádajú respiračný systém, či už horné alebo dolné dýchacie cesty. Na rozdiel od chrípky sa však príznaky akútnych respiračných ochorení rozvíjajú postupne.) Je takisto možné, že sa mohol nakaziť kmeňom vírusu chrípky, ktorý nebol súčasťou očkovacej látky. Vtedy očkovacia látka účinkuje čiastočne, no treba zdôrazniť, že nezanedbateľne zmierňuje priebeh ochorenia a znižuje jeho nepriaznivé dôsledky.