Očkovanie je jedným z najúčinnejších nástrojov v prevencii infekčných ochorení. Vďaka očkovaniu sa podarilo eradikovať alebo výrazne znížiť výskyt mnohých závažných ochorení, ktoré v minulosti spôsobovali epidémie a vysokú úmrtnosť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o očkovaní proti bakteriálnym infekciám, s dôrazom na dôležitosť očkovania pre deti aj dospelých, ako aj na špecifické situácie, kedy je očkovanie obzvlášť dôležité.
Očkovanie v detstve a dospelosti
Deti sa očkujú častejšie ako dospelí, pretože podliehajú povinnému očkovaniu proti 11 infekčným ochoreniam. Na rozdiel od toho, povinné očkovanie pre všetkých dospelých sa týka iba dvoch infekcií. Konkrétne, dospelí by sa mali každých 15 rokov preočkovať proti záškrtu a tetanu. Seniorom (59 ročným a starším) sa odporúča každoročné očkovanie proti chrípke a pneumokokovým invazívnym infekciám.
Kedy je očkovanie obzvlášť dôležité?
Očkovanie sa odporúča nielen deťom a seniorom, ale aj v špecifických situáciách:
- Základné ochorenie: Ľuďom dispenzarizovaným na určité základné ochorenia sa odporúča očkovanie proti chrípke, pneumokokovým invazívnym infekciám, vírusovej hepatitíde typu A (VHA) a typu B (VHB). V takýchto prípadoch je nevyhnutné poradiť sa so svojím ošetrujúcim lekárom.
- Profesie: Zamestnanci, ktorí sú profesionálne vystavení zvýšenému riziku tuberkulózy, VHA, VHB, besnoty, chrípky a kliešťového zápalu mozgu, by mali absolvovať povinné aj odporúčané očkovania.
- Zvýšené riziko vybraných nákaz: Očkovanie je povinné pre ľudí v kontakte s chorým človekom alebo nosičom (proti TBC, VHA, VHB, meningokokovým infekciám), klientov zariadení sociálnych služieb (proti chrípke, pneumokokovým invazívnym infekciám), pri úrazoch a poraneniach (proti tetanu) a pri poraneniach neznámym zvieraťom alebo zvieraťom podozrivým z besnoty (proti besnote).
- Cestovanie do zahraničia: Pred cestou do endemických oblastí výskytu infekčných ochorení sa odporúča očkovanie proti žltej zimnici, brušnému týfusu, meningokokovej meningitíde, VHA, VHB, kliešťovej encefalitíde, poliomyelitíde a japonskej encefalitíde. Povinné očkovanie sa vyžaduje len proti žltej zimnici (do niektorých krajín Afriky a v Južnej Amerike do Guyany) a proti meningokokovej meningitíde pred púťou do Mekky.
Zmeny v očkovacom kalendári
V očkovacom kalendári povinného pravidelného očkovania detí a dospelých na rok 2009 došlo k významným zmenám. Najvýznamnejšou zmenou bolo zavedenie povinného očkovania dojčiat proti pneumokokovým invazívnym infekciám konjugovanou vakcínou, ktorá zabezpečí spoľahlivú imunitu proti týmto najčastejšie sa vyskytujúcim bakteriálnym infekciám u detí do dvoch rokov života. Pribudlo preočkovanie proti detskej obrne v 6. roku života. Zrušilo sa prvé preočkovanie detí proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu u detí v 3. roku života vzhľadom na ich dostatočnú imunitu po ukončení základného očkovania proti týmto infekciám v prvom roku života. Ďalej sa zrušilo očkovanie adolescentov v 11. roku života proti vírusovej hepatitíde typu B (VHB), ktoré bolo ukončené v roku 2008. Povinné preočkovanie dospelých proti tetanu bolo vzhľadom na nedostatočnú imunitu dospelých proti záškrtu rozšírené aj o povinné preočkovanie proti záškrtu.
Očkovanie proti chrípke: bežné pochybnosti
K najbežnejším očkovaniam dospelých patrí očkovanie proti chrípke. Aj tu však majú mnohí pochybnosti o význame očkovania. Argumentujú tým, že napriek tomu, že sa dali zaočkovať, ochoreli. V skutočnosti však nešlo o chrípku, ale o virózu, teda vírusové ochorenie dýchacích ciest, ktoré bolo spôsobené inými ako chrípkovými vírusmi. Očkovanie proti chrípke je účinné u 80-90 percent mladých dospelých. U seniorov očkovanie zabráni ťažkým komplikáciám chrípky, ktoré často končia smrťou. Očkovanie proti chrípke je najmä u starších ľudí najoptimálnejšie absolvovať spolu s očkovaním proti pneumokokovým invazívnym infekciám pri jednej návšteve lekára.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Dôležitosť preočkovania proti záškrtu a tetanu
Pri každej návšteve u lekára by sa mal každý vo vlastnom záujme informovať o termíne povinného preočkovania proti záškrtu a tetanu, nakoľko 15 ročný interval od predchádzajúceho očkovania je dlhá doba a ťažko sa pamätá. Ide o veľmi závažné ochorenia, ktoré u neočkovaných alebo nedostatočne preočkovaných osôb môžu mať fatálne následky.
Prehľad bakteriálnych ochorení, proti ktorým sa očkuje
Záškrt (diftéria)
Záškrt je ochorenie spôsobené baktériou Corynebacterium diphtheriae, ktorá sa prenáša vzdušnou cestou, pri kožných formách kontaktom. Inkubačný čas je 2 až 5 dní. Ochorenie postihuje mandle, hrtan a hltan a vyznačuje sa častými srdcovými a neurologickými komplikáciami. Systematické očkovanie bolo v Slovenskej republike zavedené v roku 1946.
Tetanus
Tetanus je akútne infekčné ochorenie nervového systému spôsobené toxínom, ktorý produkuje baktéria Clostridium tetani. Baktérie sa nachádzajú vo forme spór najmä v hnojenej pôde a do organizmu sa dostávajú po poranení kože. Inkubačný čas je 7 až 14 dní. Prejavuje sa kŕčmi žuvacieho svalstva, šijového svalstva a neskôr celého trupu pri plnom vedomí. Systematické očkovanie bolo v Slovenskej republike zavedené v roku 1958.
Čierny kašeľ (pertussis)
Čierny kašeľ je vysoko infekčné ochorenie, ktoré spôsobuje baktéria Bordetella pertussis. Je to kvapôčková infekcia, na jej prenos je potrebný úzky kontakt s chorým. Najviac ohrozenou skupinou sú novorodenci. Inkubačný čas je 6 až 20 dní (najčastejšie 7 až 10 dní). Ochorenie postihuje dýchacie cesty a spôsobuje vážne záchvaty kašľa. Systematické očkovanie bolo v Slovenskej republike zavedené v roku 1956.
Hemofilové invazívne nákazy (Hib)
Hemofilové invazívne nákazy sú závažné infekcie vyvolané invazívnym kmeňom baktérie Haemophilus influenzae typu b. Infekcia sa prenáša kvapôčkovou formou a ohrozené sú najmä deti do päť rokov. Baktéria spôsobuje predovšetkým hnisavý zápal mozgových blán, zápal hrtanovej príchlopky, zápal priedušiek, zápal pľúc a otravu. Systematické očkovanie sa v Slovenskej republike zaviedlo v roku 2000.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Pneumokokové invazívne ochorenia
Pneumokokové invazívne ochorenia sú infekčné ochorenia vyvolané invazívnymi kmeňmi baktérie Streptococcus pneumoniae. Šíria sa vzduchom, ktorý je kontaminovaný výlučkami horných dýchacích ciest chorého. Pneumokokovými ochoreniami sú najviac ohrození novorodenci, dojčatá a starší dospelí. Systematické očkovanie bolo na Slovensku zavedené v roku 2009.
Očkovanie proti vírusovým ochoreniam: dôležité informácie
Detská obrna (poliomyelitída)
Detská obrna je akútne vírusové ochorenie spôsobené poliovírusom. Vírus sa prenáša fekálno-orálnou cestou priamo alebo nepriamo - kontaminovanými potravinami, vodou. V prvých dňoch infekcie je prenos možný aj kvapôčkami slín z hrdla. Ochorenie postihuje nervový systém. Systematické očkovanie bolo v Slovenskej republike zavedené v roku 1957.
Vírusová hepatitída B (VHB)
Vírusová hepatitída B je vírusový zápal pečene, ktorý spôsobuje vírus hepatitídy B z čeľade Hepadnaviridae. K nákaze dochádza infikovanou krvou, krvnými derivátmi, injekčnou ihlou pri vnútrožilovom užívaní drog, pri tetovaní, pri pírsingu, telesnými tekutinami pri úzkom kontakte v rodine a pri sexuálnom styku. Systematické očkovanie dojčiat bolo na Slovensku zavedené v roku 1998.
Osýpky (morbilli)
Osýpky sú vysoko nákazlivé a najzávažnejšie vírusové ochorenie detského veku, šíri sa rýchlo vzduchom (kvapôčkovou infekciou) a infekčným aerosólom vznikajúcim pri kašľaní a kýchaní. Systematické očkovanie bolo na Slovensku zavedené v roku 1969.
Mumps (parotitída, príušnice)
Mumps je vírusové infekčné ochorenie, šíri sa vzduchom, kontaminovaným výlučkami horných dýchacích ciest chorého. Systematické očkovanie bolo na Slovensku zavedené v roku 1987.
Prečítajte si tiež: Očkovanie rotavírusov u detí: Dôležité informácie
Ružienka (rubeola)
Ružienka je vírusové infekčné ochorenie, šíri sa vzduchom, ktorý je kontaminovaný výlučkami horných dýchacích ciest chorého, k prenosu môže dôjsť aj cez kontaminované predmety. Systematické očkovanie bolo na Slovensku zavedené v roku 1985.
Očkovanie a sclerosis multiplex (SM)
Sclerosis multiplex (SM) je autoimunitné zápalové a neurodegeneratívne ochorenie centrálneho nervového systému. Pacienti s SM majú v porovnaní s bežnou populáciou skrátený život v priemere o päť až desať rokov. Každé infekčné ochorenie môže (aj nemusí) spustiť relaps (atak/exacerbáciu/zhoršenie stavu) SM.
Vakcinovať či nevakcinovať SM pacientov?
Pacienti s SM majú často pri imunologickom vyšetrení potvrdenú poruchu v zložkách imunity, ktorá zohráva rozhodujúcu úlohu v obrane proti vírusovým i bakteriálnym infekciám. Vakcinácia je stále značne sporná, keďže nielen infekcia, ale i vakcinácia živými vakcínami môže prispieť k spusteniu autoimunitných ochorení alebo zhoršeniu ich priebehu. Z toho dôvodu považujeme za bezpečné pacientov s SM vakcinovať len neživými vakcínami, ako sú vakcíny proti vírusom chrípky, tetanu a hepatitídy. Použitie živých vakcín ako vakcíny proti žltej horúčke a nazálne aplikovanej vakcíny proti chrípke sa pacientom s SM neodporúča. Pacienti by ďalej nemali byť očkovaní počas ataku ochorenia, keďže vedľajšie účinky vakcíny môžu zhoršiť priebeh ataku a na druhej strane, liečba ataku kortikoidmi môže znižovať účinnosť vakcíny.
Podpora obranyschopnosti
Je nesmierne dôležité podporiť obranyschopnosť SM pacientov aj vhodnou stravou (ideálne stredomorská diéta) bohatou na vitamíny a pobytom na slnku ideálne spojenom s nejakou formou cvičenia (beh, prechádzka, bicykel alebo ľahké silové cvičenia). Z potrebných vitamínov ide najmä o vitamín D, A, betaglukán, zinok a omega 3 mastné kyseliny.
tags: #očkovanie #proti #bakteriálnym #infekciám