Štepenie alebo vrúbľovanie ovocných stromov je metóda, ktorá umožňuje kombinovať odrezok (vrúbeľ) z ušľachtilého stromu na podpník alebo konár iného ovocného stromu. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o postupoch a technikách očkovania ovocných rastlín, aby ste mohli úspešne rozmnožovať a vylepšovať svoje ovocné stromy.
Výhody štepenia ovocných stromov
Štepenie stromov má niekoľko významných výhod:
- Zachovanie genetických vlastností: Z navrúbľovanej časti vyrastie geneticky presná kópia ušľachtilého stromu, z ktorého sme vrúbeľ odobrali. Takto sa dajú uchovávať a rozmnožovať vlastnosti jednotlivých odrôd ovocných stromov. Ak by sme chceli ušľachtilú odrodu rozmnožovať semenami, nepodarilo by sa nám to, pretože takýto strom by s najväčšou pravdepodobnosťou nedosahoval požadované vlastnosti (vyrástla by plánka).
- Rýchlejšia rodivosť: Vrúbľované rastliny začnú plodiť rýchlejšie než tie pestované zo semien.
- Odolnosť a prispôsobenie: Dosahuje sa vyššia odolnosť drevín, prispôsobenie rôznym podmienkam a vylepšenie kvality plodov.
- Možnosť kombinovať odrody: Môžete získať rôznorodosť, ktorú ste si zamilovali, a dokonca kombinovať rôzne druhy alebo odrody ovocia na jednom strome.
- Záchrana starých stromov: Ak je podpník životaschopný, vždy sa oplatí staré stromy takto zachrániť. Vrúbľovanie sa používalo najmä na štepenie jabloní a hrušiek, no keďže táto metóda je pomerne invazívna, v súčasnosti sa vo väčšom rozmere používa už len na štepenie egrešov a ríbezlí.
- Umelé vegetatívne rozmnožovanie: Môžeme ho využiť na umelé vegetatívne rozmnožovanie ovocných stromov alebo ruží.
- Skrátenie doby čakania na kmeň: Niektorým druhom trvá veľmi dlho, kým vytvoria kmeň. Takýmto spôsobom si môžete skrátiť čakanie a navyše môžete vypestovať vlastné odrody ovocia, prípadne kombinovať vlastnosti jednotlivých druhov rastlín.
Kedy štepiť ovocné stromy
Najvhodnejším obdobím na vrúbľovanie ovocných stromov je jar (apríl, začiatok mája), kedy sa púčiky na strome začínajú otvárať až do obdobia kvitnutia. V prípade čerešní a višní je možné aj letné štepenie (vrúbľovanie), ktoré je potrebné načasovať na prelom leta a jesene. Je to možné vďaka rýchlejšiemu vyzrievaniu výhonkov čerešní a višní.
- Jarné štepenie: Najčastejšie pomocou kopulácie alebo štepovania do rázštepu, sa zvyčajne robí od marca do apríla, keď púčiky začínajú napučiavať, ale strom ešte nie je v plnom raste. Pri jarnom štepení je dôležité, aby podnož už bola v aktívnom raste, zatiaľ čo vrúbeľ by mal byť stále v stave zimného pokoja, aby sa lepšie ujímal.
- Letné štepenie: Známe ako očkovanie (napríklad T rezom), sa najčastejšie robí od júla do augusta, keď je kôra dobre oddeliteľná a miazga ešte prúdi. Táto metóda sa často používa pri ovocných stromoch, ako sú jablone, hrušky alebo slivky.
- Očkovanie na bdiace očko: (V-VI; koniec V až do polovice VI). Prenášajú sa vlaňajšie ”očka” (puky na ponechaných zimných vrúbľoch), a to T-rezom alebo častejšie Forkertovým očkovaním. Očka sa v prípade potreby odoberajú z vrúbľov vyrastených a odobratých v minulom roku a skladovaných v chladiarni. Očko po zrastení s podpníkom a následnom zrezaní podpníka ešte v danom vegetačnom období vypučí a vytvorí sa letorast.
- Očkovanie na spiace očko: (VII-IX) - puk vypučí až na jar nasledujúceho roka po zrezaní podpníka. Pri niektorých drevinách dôjde už v prvom roku k slabému vypučaniu, ktoré je však nežiadúce, pretože prerastený výhon často už nevyzrie a ľahko namŕza. Očkovanie na spiace očko má byť vykonané čo najneskôr, aby nemohlo dôjsť k jeho nežiadúcemu vypučaniu. Očká sa získavajú z nových letorastov. Podpník sa zrezáva až na jar nasledujúceho roka.
Vrúble odoberáme počas zimy - v období vegetačného pokoja stromu (december- január). Vyberáme dobre vyzreté výhony. Výhony uskladňujeme v označených a evidovaných zväzkoch v chladných miestnostiach (teplota 0-5 oC). (Vrúble niektorých okrasných druhov rýchlo vysychajú a preto ich rezné rany parafínujeme a ukladáme ich do bední s pieskom).
Základné princípy štepenia
Poznáme niekoľko techník štepenia stromov, no pri každej ide o rovnaký princíp - napojenie vrúbľa na iný ovocný strom takým spôsobom, aby mohol z neho čerpať živiny. Nech si vyberieme akúkoľvek štepársku techniku, všetky vrúbľovacie rezy by mali byť hladké a mali by do seba dokonale zapadať. Pri všetkých technikách vrúbľovania sa používa rez dĺžkou cca 3 cm (rez by mal byť trikrát dlhší než je šírka vrúbľa). Po samotnom vrúbľovaní sa spoj spevní obviazaním štepárskou páskou a všetky rezné rany na vrúbli ako aj na štepenom strome sa ošetria štepárskym voskom alebo štepárskou emulziou. Po úspešnom prijatí štepu je potrebné odstrániť zo spoja štepársku pásku aby sa rastlina nepriškrtila.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Medzi vrúbľom a podpníkom musí byť kompatibilita. Vyrastie čerešňa na jabloni? Zvláštnosťou je, že samotný podpník ako spodná časť ovocného stromu s vlastným koreňovým systémom sa zjednocuje do jedného s navrúbľovanou rodiacou časťou stromčeka.
Techniky štepenia
Existuje viacero techník štepenia, ktoré sa líšia podľa hrúbky podpníka a vrúbľa, druhu ovocného stromu a cieľa štepenia. Medzi najbežnejšie techniky patria:
1. Spojkovanie (Kopulácia)
Spojkovanie sa používa na štepenie jabloní, hrušiek, čerešní, sliviek, egrešov, ríbezlí a iných ovocných drevín. Na použitie tejto metódy štepenia potrebujeme mať rovnaký priemer vrúbľa a kmienka/konára. Oba by mali byť hrubé cca 1cm v priemere. Táto technika sa preto často využíva pri mladých stromčekoch.
- Koniec konára ako aj vrúbľa sa šikmo zrežú v rovnakom ostrom uhle aby bola styčná plocha čo najväčšia.
- Následne sa obe rezné plochy priložia k sebe tak aby vytvorili jednoliaty celok. Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť na úrovni hornej časti spoja (oproti rezu).
- Spojenie sa spevní obviazaním štepárskou páskou a hermeticky sa prekryje štepárskym voskom, aby sa zamedzilo vnikaniu vody a patogénov k spoju.
- Táto metóda sa využíva ak má podpník/konár rovnakú hrúbku ako vrúbeľ.
Kopulácia - jednoduché spojkovanie a anglická kopulácia:
Podmienkou pre použitie spojkovania je rovnaká hrúbka podpníka a vrúbľa. Najprv sa v požadovanej výške zreže šikmým a hladkým rezom podpník, čím vznikne pretiahnuto elipsovitá rezná rana. Šikmým a hladkým rezom sa zreže aj vrúbeľ tak, aby sa najspodnejší púčik vrúbľa nachádzal v hornej štvrtine časti vrúbľa nachádzajúcej sa oproti reznej rane. Vrúbeľ sa potom skráti tak, aby mal 2-5 púčikov, priloží sa reznou ranou na reznú ranu podpníka a pevne sa priviaže. Miesto vrúbľovania - ak sa na zviazanie použilo lyko - sa zatrie štepárskym voskom (alebo aspoň prípravkom na ošetrenie rán) tak, aby sa do rany nedostala voda, vzduch a patogénne organizmy. Voskom sa zatiera rezná rana na vrchole vrúbľa.
Anglická kopulácia s jazýčkom:
Jedná sa o variant kopulačného vrúbľovania, kde sa na oboch rezoch vytvorí zárez - „jazýček“, ktorý zlepšuje stabilitu spojenia.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
2. Plátkovanie
Vrúbľovanie plátkovaním sa používa ak je podpník alebo konár na ktorý sa ide štepiť ušľachtilá odroda hrubší (1 - 2 cm) ako samotný vrúbeľ. Obe rezné plochy sa následne spoja a ošetria tak ako pri spojkovaní. Plátkovanie môžete využiť najmä vtedy, ak je podpník hrubší ako vrúbeľ, ten jednoducho zrežte v takej šírke, aby sa vyrovnala šírke pripraveného vrúbľa. Ako pri všetkých spomínaných metódach, musíte dbať o to, aby rezné plochy do seba dokonale zapadli.
3. Vrúbľovanie na koziu nôžku
Vrúbľovanie na koziu nôžku sa používa na štepenie čerešní, sliviek a iných kôstkovín, no i jabloní a hrušiek. Tento spôsob vrúbľovania sa používa na hrubšie podpníky alebo konáre(2-4 cm).
- Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť umiestnený v hornej časti spojenia medzi podpníkom a vrúbľom a mal by byť voľný, aby mohol rásť.
- Ak má podpník väčší priemer ako 3 cm, je vhodné doň navrúbľovať viacero (2-3) vrúbľov aby sa rana rýchlejšie zahojila.
- Tí odvážnejší, ktorí sa neboja výziev nasledujte tento postup. Zoberte naozaj ostrý nôž a vykonajte rez, ktorý pripomína “koziu nôžku”. Sú to dva rezy, ktoré sú hlboké približne 4 cm. Vrúbeľ musí byť zrezaný tak, aby dokonale zapadol do pripraveného rezu v podpníku.
4. Vrúbľovanie do rázštepu
Tento spôsob vrúbľovania je najstaršou známou technikou, ktorá sa používala na navrátenie vitality starším stromom so slabou rodivosťou, no zdravým podpníkom. Vrúbľovanie sa používalo najmä na štepenie jabloní a hrušiek, no keďže táto metóda je pomerne invazívna, v súčasnosti sa vo väčšom rozmere používa už len na štepenie egrešov a ríbezlí. Vrúbľovanie do rázštepu robíte vtedy, ak ste prišli o rodivosť stromu. Tento spôsob je azda najstarším, aký môžeme poznať.
- Podstatou tejto metódy je rozštiepenie kmeňa alebo konára sekerou alebo mačetou a do takto vytvoreného rázštepu vloženie vrúbľov zrezaných do klina tak, aby sa aby sa podpník a vrúbeľ dotýkali kambiom(rastovou časťou tesne pod kôrou).
- Spodné očko vrúbľa by malo byť na úrovni hornej tretiny spoja medzi podpníkom a vrúbľom a orientované smerom von, aby mohlo rásť.
- Tento spôsob vrúbľovania sa využíva na omladenie starých ovocných stromov, ktoré stratili rodivosť, no stále majú vitálny podpník.
- Urobte radikálny rez podpníka a do stredu zatnite sekerou. Vrúbeľ urobte na 3 až 4 púčiky, pričom prvý z nich musí po spojení s podpníkom smerovať von. Do pripraveného podpníka môžete vrúbľovať viac konárikov naraz.
5. Očkovanie
Pri očkovaní sa z letorastov ušľachtilých odrôd vyberajú len jednotlivé očká a vkladajú sa do podpníka alebo konára stromu ktorý chceme štepiť. Ide o veľmi šetrnú a nenáročnú metódu, ktorá sa môže použiť pri všetkých ovocných stromoch, kroch, no aj pri okrasných drevinách. Očkovanie je oproti štepeniu jednoduchšie a dá sa naučiť ľahšie ako vrúbľovanie.
Keďže očká by po prijatí rýchlo vyklíčili a následne by boli náchylné na vymrznutie, očkovanie sa odporúča vykonávať čo najneskôr (júl - september), aby sme predišli vyklíčeniu. Očká sa odoberajú zo živých mladých, no dostatočne vyzretých letorastov s listami (z vonkajšej, južnej časti koruny stromu). Očká sa musia okamžite po vyrezaní z letorastu naočkovať na štepený strom, pričom tieto letorasty môžu byť odrezané maximálne 24 hodín pred samotným očkovaním.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
- Pri tomto spôsobe sa očkovacím nožom nareže kôra a lyko do tvaru T, špičkou noža sa kôra jemne odlúpne a do vzniknutého puzdra sa vloží očko.
- Na podpníku/ konári štepenej rastliny sa vyreže plátok a na jeho miesto sa vloží vyrezané očko.
- Spoj sa následne previaže štepárskou páskou.
Očkovanie do T-rezu:
Je technika, kde špeciálnym očkovacím nožom narežete kôru a lyko do tvaru písmena T. Do vzniknutého obalu po odchýlení kôry vložíte pripravené očko. Toto je typ očkovania, ktorý domáci záhradníci veľmi nevyužívajú. Používa sa často v ovocných škôlkach a to najmä na zlepšenie neujatých očiek pri nedostatku miazgy v suchších oblastiach.
Forkertovo očkovanie:
Jeho veľkou výhodou je nezávislosť od prúdenia miazgy. O dva až tri týždne skontrolujeme ujatie očiek. Spoznáme ho podľa sviežej farby očiek. Pozostatky listových stopiek sa ľahko oddelia pod dotykom prsta. Ak listové stopky držia, zaschli spolu s očkom, očkovanie sa nepodarilo.
Podpníky
Pri vrúbľovaní je výber podpníka a vrúbľa jedným z kľúčových krokov. Dôležité je zvoliť zdravý podpník bez známok chorôb alebo poškodenia, pretože odolnosť a zdravie podpníka výrazne ovplyvňujú výsledný rast a vývoj vrúbľa. Podpník by mal byť dostatočne silný a v optimálnej kondícii, aby zvládol podporovať rast vrúbľa a zabezpečoval mu výživné látky.
Vplyv podpníka na vrúbeľ
Afinita je schopnosť zrastenia podpníka a vrúbľa a závisí od botanickej príbuznosti rastlín, anatomickej stavby pletív a biochemických aspektov.
- Slabo rastúci podpník - slabo rastúca odroda: stromy silno a skoro rodia, slabo rastú, majú krátku životnosť - nedoporučuje sa.
- Slabo rastúci podpník - stredne silno rastúca odroda: je najvhodnejšia pre rast a rodivosť.
- Slabo rastúci podpník - silno rastúca odroda: neodporúča sa, vrúbeľ sa často vylamuje, vzniká veľký zával.
- Stredne silno rastúci podpník - slabo rastúca odroda: neodporúča sa kvôli zníženej rodivosti.
- Stredne silno rastúci podpník - stredne až silno rastúca odroda: rodivosť sa odďaľuje, rast koruny je bujnejší.
- Silno rastúci podpník - slabo rastúca odroda: neodporúča sa kvôli zníženej rodivosti.
- Silno rastúci podpník - stredne až silno rastúca odroda: bujný rast, dlhoveké stromy, rodivosť je neskoršia ale trvá do vysokého veku.
Generatívne rozmnožovanie
V súčasnom ovocinárskom škôlkárstve sa využíva prakticky len na získanie podpníkov. Generatívnym alebo vegetatívnym spôsobom (najčastejšie oddelkami, odrezkami bylinnými a drevnatými; metódou in vitro).
Postup: Získanie osiva z uznaných materských semenných stromov, hodnotenie vlastností osiva, úprava osiva = najčastejšie stratifikácia, výsev osiva, semenáčiky sa vo fáze 2-3 pravých listov podrezávajú v hĺbke 100-150 mm, aby sa podporil vývin koreňového systému, rozsadenie semenáčikov (pred rozsadením skrátenie koreňov pre podporenie zosilnenia koreňového systému), vybratie podpníkov po ukončení vegetácie, triedenie, zväzkovanie, označenie podpníkov, vysadenie podpníkov do škôlky alebo distribúcia podpníkov alebo skladovanie podpníkov pri teplote do 2-3 °C a 95-97% RVV.
Ak sa osivo vysieva hneď na jeseň po jeho získaní potom sa nestratifikuje. Ak sa vysieva na jar, potom sa stratifikuje počas zimných mesiacov a do termínu sejby sa uskladňuje vo vhodných priestoroch, t.j. tak, aby sa nezhoršili jeho vlastnosti, nebolo poškodené nízkymi teplotami, nevyschlo a nebolo napadnuté chorobami a škodcami. Životnosť osiva ovocných rastlín je relatívne krátka (jadroviny 2 roky, kôstkoviny a škrupinové ovocie 1 rok, drobné ovocie pol roka až jeden rok), preto sa vysieva väčšinou na jar roka nasledujúceho po získaní osiva. Dlhodobé skladovanie osiva sa využíva len v tzv. génobankách (v osive sa výrazne zníži obsah vody a skladuje sa pri nízkych teplotách).
Výsev osiva
Podľa miesta výsevu do voľnej pôdy a v krytých priestoroch. Podľa spôsobu výsevu poznáme výsev na široko, výsev do riadkov (300-500 mm x 25-100 mm), presný výsev, výsev do kontajnerov a výsev do hniezd na trvalé stanovište. Hustota sejby závisí od kvality osiva (najmä klíčivosti a čistoty), sily rastu odrody resp. druhu, pôdnych podmienok.
Hĺbka sejby závisí od klíčnych pomerov osiva, veľkosti osiva (väčšie osivo sa vysieva hlbšie, menšie osivo plytkejšie), pôdnych podmienok (v ľahkej pôde je možný hlbší výsev, v ťažkej pôde sejeme plytkejšie), termínu sejby.
Starostlivosť o výsevy
Kyprenie pôdy (dôkladná predsejbová príprava pôdy - pôda má byť ľahšia, kyprá, s vyšším obsahom humusu, dobre zásobená živinami a odburinená; možnosť zavlažovania je štandardná požiadavka), likvidácia burín (mladé rastliny sú citlivejšie na herbicídy), v prípade potreby tienenie, zavlažovanie, hnojenie, ochrana proti mrazom, ochrana pred chorobami a škodcami. Husté porasty semenáčikov (pri hustej sejbe v riadkoch alebo sejbe na široko) je potrebné rozsadiť tak, aby mali dostatok miesta pre svoj vývoj (neboli “vytiahnuté” a mohli vytvoriť bohatý koreňový systém). Podľa termínu rozsádzania poznáme rozsádzanie za zelena a rozsádzanie v zdrevnatenom stave.
Rozsádzanie za zelena
Sa vykonáva po vyklíčení semien t.j. vo fáze klíčnych listov alebo 1-2 pravých listov (u nás zvyčajne koncom apríla až začiatkom mája). Semenisko sa pred výberom semenáčikov dôkladne zavlaží (dávka závlahovej vody 30-45 mm), aby nedošlo k veľkému poškodeniu rastlín, najmä koreňov. Kolový koreň sa skráti asi o tretinu. Odporúča sa ošetrenie koreňového systému vhodným moridlom. Semenáčiky sa následne presádzajú do dobre prekyprenej pôdy (hĺbka kyprenia 50-200 mm) pomocou výsadbového kolíka do vyznačených riadkov na vzdialenosť 80-100 mm (vzdialenosť medzi riadkami je zvyčajne 0,50 m) tak hlboko, aby klíčne listy boli tesne nad povrchom pôdy alebo do pripravených rýh. Pri rozsádzaní väčšieho počtu semenáčikov na väčšie plochy sa vopred na novej ploche pripravia rady vzdialené obyčajne 0,50 m od seba. Na menších plochách sa môžu semenáčiky rozsádzať na vzdialenosť 0,30-0,40 m, na záhony široké 1,20-1,30 m.
Rozsádzanie v zdrevnatenom stave
Sa vykonáva v období vegetačného kľudu na jeseň alebo na jar. Semenáčiky sa vyberú zo semeniska, roztriedia sa na rastliny vhodné pre škôlkovanie a slabé rastliny, ktoré je potrebné kvôli zosilneniu ešte jeden rok pestovať. Korienky sadeníc sa skrátia na dĺžku asi 100-120 mm a slabé nadzemné časti vo výške 0,25-0,30 m nad koreňovým kŕčkom. Nadzemná časť orechov a čerešní sa neskracuje (t.j. neskracujú sa výhony končiace vrcholovým pukom) - rozsadia sa na vzdialenosť 200-500 mm. Semenáče ostatných druhov sa podľa ich mohutnosti vysádzajú na vzdialenosť 0,10-0,50 m. Semenáčiky sa po presadení dostatočne zavlažia (závlahová dávka 30-40 mm). Pri výbere a presádzaní dbáme na to, aby koreňový systém neobschol (rýchla výsadba a ochrana pred priamym slnečným žiarením). Koreňový systém semenáčikov je možné skrátiť na semenisku aj podrezávaním pomocou špeciálnej radličky.
Dopestovanie podpníka trvá zvyčajne rok (ak je podpník slabý t.j. nevyhovuje norme môže sa pestovať ešte ďalší rok). Zber zvyčajne na jeseň najčastejšie vyorávacími pluhmi alebo zrezávačmi (pri oddelkoch). Podpníky musia byť bez listov (po prirodzenom opadnutí listov, ručnom odlistení alebo defoliácii). Po zbere sa podpníky zväzkujú a triedia podľa normy. Po vytriedení sa opäť zväzkujú, označia náveskami a následne expedujú alebo uskladnia (následne sa v zime vykoná zimné štepenie za stolom alebo sa skladujú až do jari keď sa vysadia do ovocnej škôlky) alebo vysadia do ovocnej škôlky (na jeseň alebo v podmienkach SR prakticky vždy na jar). Konečnú úpravu podpníkov zvyčajne robí odberateľ.
Starostlivosť po štepení
Po úspešnom vrúbľovaní je dôležité udržiavať miesto vrúbľovania vlhké a chrániť ho pred priamym slnečným žiarením, ktoré by mohlo mladý vrúbeľ vysušiť. Pravidelné zvlhčovanie a ochrana pred extrémnym teplom pomáhajú rastline udržať optimálne podmienky pre hojenie a rast nových pletív. Keď spoj pevne zrásť, odstráňte fixáciu, aby mal nový výhonok priestor na prirodzený rast a rozvetvenie.
Strom treba pravidelne polievať, ale nie preliatym, aby nedošlo k hnilobe.
Časté otázky a tipy
- Je možné vrúbľovať rôzne druhy ovocia na jeden strom? Áno, vrúbľovanie rôznych druhov ovocia na jeden strom je možné, ale je potrebné, aby boli z rovnakej čeľade.
- Používajte čerstvé odrezky: Staré alebo zvädnuté výhonky môžu mať problém so zakorenením a ich schopnosť prijatia podpníka sa znižuje. Čerstvý vrúbeľ je nielen lepšie pripravený na rast, ale tiež zvyšuje šance na úspešné spojenie s podpníkom.
- Dbajte na čistotu a presnosť: Pri vrúbľovaní je zásadné dbať na čistotu a presnosť pri práci s nástrojmi a reznými plochami. Používanie ostrých nástrojov, ako sú nože a rezné čepele, zabezpečí hladký a presný rez, ktorý minimalizuje poškodenie tkaniva a zlepšuje schopnosť vrúbľa prijať podpník.
- Fixácia vrúbľa: Pevné spojenie podporuje rýchlejšie prepojenie a znižuje riziko vysychania vrúbľa. Po spojení použite špeciálnu pásku na vrúbľovanie alebo vrúbľovací vosk, ktoré nielen udržia spoj na mieste, ale aj chránia rezné plochy pred infekciou.