Očkovanie je jedným z najúčinnejších nástrojov v prevencii infekčných ochorení. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na očkovanie DTP vakcínou, vrátane priebehu očkovania, ochorení, proti ktorým chráni, a vyvrátenia bežných mýtov spojených s očkovaním.
Diftéria: Závažné ochorenie, proti ktorému chráni DTP vakcína
Diftéria, alebo záškrt, je závažné ochorenie spôsobené baktériou Corynebacterium diphtheriae. Baktéria napáda dýchací systém, menej často poranenú kožu. V mieste vstupu sa vytvárajú pablany (povlaky blanitého vzhľadu). Osídlené sú najmä horné dýchacie cesty a nebezpečným faktorom je tvorba toxínu (difterický toxín). Korynebaktérie sú odolné voči vysychaniu, často dlho pretrvávajú na detských hračkách. Prejavom sa môže podobať na angínu.
Príznaky záškrtu
Medzi príznaky záškrtu patria:
- Bolesť hrdla s možnou prítomnosťou opuchu
- Horúčka
- Šedé pablany na hrtane, hltane alebo mandliach
- Zväčšené krčné mandle
- Problémy s dýchaním
- Slabosť
- Pre kožnú formu sú typické vredy
Príčina a šírenie záškrtu
Diftéria, ako kvapôčková infekcia, je najčastejšie sprostredkovaná infikovaným jedincom kašľom alebo kýchaním. Ďalšími rizikovými faktormi sú nákaza pri cestovaní a požívanie surových mliečnych výrobkov. Záškrt sa vyskytuje najmä v spoločensky nižších vrstvách, medzi bezdomovcami alebo užívateľmi drog. Nebezpečným faktorom je vysoká odolnosť voči vysychaniu, vďaka ktorej môže pretrvávať na rôznych predmetoch celé roky.
Diagnostika a priebeh záškrtu
Lekár musí uviesť v žiadanke na vyšetrenie podozrenie na diftériu. Odoberá sa kúsok pablanu, výter z krku alebo ster z rán. Vyšetrenie vzoriek je mikroskopické a biochemické, toxicita baktérie sa dokazuje Elekovým testom. Lekár v ambulancii sa zaoberá dýchaním, znením kašľa a zmenami na sliznici hrdla. Medzi ohrozené skupiny patria deti a adolescenti.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Korynebaktérie po invázii cez dýchací systém zostávajú v mieste vstupu. Do tela sa však šíri difterický toxín. Ten mieri najmä k neurónom a bunkám srdcovej svaloviny. Zastavením proteosyntézy vedie k obrne nervov (môže viesť k paralýze svalov) a myokarditíde. Miesto vstupu je charakteristické tvorbou sivobielych pablán a zužovaním dýchacích ciest. Za prípadnú smrť je zodpovedné zlyhanie srdca alebo škrteniu podobné udusenie.
Liečba záškrtu
Za život zachraňujúci úkon považujeme podanie antidifterického séra s makrolidmi (bakteriostatické antibiotiká). Nosičstvo sa lieči lokálnymi aj celkovými antibiotikami. Najvýznamnejším počinom v boji so záškrtom je vakcinácia DTP vakcínou (proti diftérii, tetanu a pertusis).
Tetanus a Čierny kašeľ: Ďalšie ochorenia, proti ktorým chráni DTP vakcína
DTP vakcína chráni okrem záškrtu aj pred tetanusom a čiernym kašľom (pertussis).
- Tetanus: Je závažné ochorenie spôsobené baktériami, ktoré spôsobuje bolestivé napnutie svalstva, zvyčajne na celom tele. Dôsledkom býva stuhnutie žuvacích svalov, pacienti nemôžu otvoriť ústa a nemôžu ani prehĺtať. Baktéria tetanu sa dostáva do tela cez znečistené rany pri poranení. Ochorenie neprežije takmer polovica chorých. Preočkovať sa treba dať každých 15 rokov.
- Čierny kašeľ (pertussis): Spôsobuje záchvaty kašľa a hlavne malým deťom robí problémy pri jedení a pití. Ide o závažné ochorenie spôsobené baktériami. V dojčenskom veku vznikajú pod vplyvom tejto choroby poruchy dýchania. Záchvaty kašľa môžu trvať mnoho týždňov.
Priebeh očkovania DTP vakcínou
Na Slovensku existuje národný imunizačný program, ktorý určuje povinné a odporúčané očkovania pre deti a dospelých. DTP vakcína je súčasťou tohto programu.
Očkovací kalendár
Podľa aktuálneho očkovacieho kalendára sa DTP vakcína podáva v nasledujúcich intervaloch:
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
- 3. - 4. mesiac - 1. dávka
- 5. - 6. mesiac - 2. dávka
- - 12. mesiac - 3. dávka
- - 18. mesiac - preočkovanie
Spolu s hexavakcínou sa môže podávať odporúčaná vakcína proti meningokokovi.
Pred očkovaním
Očkovať sa môže iba zdravé dieťa po lekárskom vyšetrení. Za postup pri očkovaní zodpovedá lekár.
Po očkovaní
Po očkovaní je dôležité sledovať dieťa a v prípade akýchkoľvek nežiaducich reakcií kontaktovať lekára.
Možné vedľajšie účinky očkovania
Ako pri každom očkovaní, aj po podaní DTP vakcíny sa môžu vyskytnúť vedľajšie účinky. Medzi najčastejšie patria:
- Bolesť a opuch na mieste vpichu: Po očkovaní môže dieťa pociťovať bolesť, červený opuch alebo citlivosť na mieste vpichu.
- Horúčka: Horúčka je bežný vedľajší účinok po očkovaní. Môže sa vyskytnúť v priebehu 24 hodín po očkovaní a trvať niekoľko dní.
- Mierne alergické reakcie: Zriedkavo sa môžu vyskytnúť mierne alergické reakcie, ako sú svrbenie alebo vyrážky na koži.
Je dôležité si uvedomiť, že závažné vedľajšie účinky sú veľmi zriedkavé.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Vyvrátenie bežných mýtov o očkovaní
V spoločnosti existuje mnoho mýtov a nepravdivých informácií o očkovaní. Je dôležité rozlišovať medzi faktami a fikciou.
Mýtus: Očkovanie spôsobuje autizmus
Asi najznámejším a najškodlivejším mýtom o očkovaní je tvrdenie, že vakcíny spôsobujú autizmus. Tento mýtus vznikol na základe štúdie britského gastroenterológa Andrewa Wakefielda, ktorá bola neskôr stiahnutá a vyvrátená mnohými ďalšími štúdiami.
„Všetko, čo doktor Wakefield dokazoval vo svojej štúdii, sa ukázalo ako vymyslené - vrátane prezentovaných nálezov u detí. V nasledujúcich rokoch dokonca vysvitlo, že na realizáciu štúdie dostal Wakefield 400 000 britských libier od právnickej firmy, špecializujúcej sa na vymáhanie pohľadávok pre rodiny detí so zdravotným postihnutím, o ktorom boli rodičia presvedčení, že ho spôsobilo očkovanie. Po zverejnení tohto zásadného konfliktu záujmov 10 z 13 Wakefieldových spoluautorov stiahlo svoje spoluautorstvo z článku. Štúdiu stiahol aj časopis Lancet. Stále sa dá nájsť online, ale má cez text veľké písmená RETRACTED (stiahnutá),“ objasnila docentka Alexandra Bražinová.
„Napriek tomu, že Wakefieldove ,zistenia‘ boli odvtedy vyvrátené mnohými štúdiami na miliónoch detí (sic!), ktoré žiadnu súvislosť medzi očkovaním a autizmom nepotvrdili, tento mýtus stále nachádza svojich priaznivcov, a to tak medzi jednotlivcami, ako i celými komunitami. Mnohí z nich práve preň deti neočkujú a vystavujú ich tak ochoreniam, ktoré sa tu už vôbec nemuseli vyskytovať. Stále sa preto z času na čas objavia lokálne epidémie a mnoho detí zbytočne trpí, zostáva so zdravotným postihnutím či dokonca zomiera,“ dodáva epidemiologička.
Mýtus: Očkovanie zvyšuje výskyt rakoviny
Niektorí zvyknú očkovaniu dávať za vinu globálny nárast onkologických ochorení. „Žiadna štúdia však doposiaľ nepreukázala, že očkovanie zvyšuje výskyt rakoviny,“ ubezpečuje docentka Bražinová. „Naopak, niektoré konkrétne očkovacie látky účinkujú ako prevencia voči ochoreniam, ktoré vedú k vzniku rakoviny."
Mýtus: Vakcíny obsahujú škodlivé látky
Niektorých od očkovania odrádza už letmý pohľad na zloženie vakcín. Tie totiž okrem antigénu, teda účinnej látky, na ktorú telo reaguje vytvorením imunitnej odpovede, obsahujú zo zrejmých príčin aj ďalšie látky. Kým prídavné látky (tzv. adjuvans) slúžia na to, aby bola imunitná odpoveď dostatočne silná, konzervačné látky umožňujú to, aby sa vakcíny dali prevážať a skladovať. I keď vývoj vakcín neustále napreduje, vďaka čomu sa v nich objem prídavných a konzervačných látok za posledné desaťročia výrazne zredukoval, stále obsahujú i látky, pri ktorých oko laika spozornie - napríklad hliník či ortuť.
Ako nám potvrdila docentka Bražinová, hliník je momentálne súčasťou viacerých vakcín, napríklad vakcíny proti hepatitíde A, B, záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hemofilovým invazívnym nákazám typu B, ľudskému papilomavírusu (HPV) a pneumokokom. Jeho množstvo vo vakcínach je však neškodné. Ilustruje to na konkrétnych hodnotách: „Dieťa v prvých šiestich mesiacoch života dostane do organizmu pri očkovaní menej než 4 mg hliníka. Na porovnanie: za to isté obdobie života prijme 10 mg hliníka z materského mlieka, 40 mg z umelej výživy a 120 mg zo sójových náhrad materského mlieka. Až 99 % prijatého hliníka sa vylúči a menej než 1 % sa vstrebe do krvi.
A čo ortuť? „Tu treba upozorniť, že ortuť sa vo vakcínach používa ako konzervačná látka tiomerzal, ktorá sa pri rozpade mení na etylortuť - tá sa rýchlo vylučuje z tela a nie je toxická. Pri obavách zo škodlivosti sa mylne zamieňa za metylortuť, tá sa však vo vakcínach nenachádza,“ vysvetľuje odborníčka, pričom opäť dodá, že príjem ortuti v strave aj u malých detí mnohonásobne prekračuje expozičné dávky z vakcinácie.
Mýtus: Príliš veľa vakcín preťaží imunitný systém dieťaťa
Podľa aktuálneho očkovacieho kalendára, schváleného Úradom verejného zdravotníctva SR, sa u nás majú deti do šiesteho roka života povinne očkovať až šesťkrát, pričom prvú vakcínu dostanú už tri mesiace po narodení. Niektorí rodičia sa obávajú, že imunitný systém detského organizmu nedokáže čeliť toľkým vakcínam a už vôbec nie kombinovaným vakcínam, ktorými sa naraz očkuje proti viacerým chorobám. Domnievajú sa, že viacero vakcín môže imunitný systém ich dieťaťa preťažiť a zvýšiť tak riziko vzniku vedľajších účinkov.
„Je to zbytočná obava. Imunitný systém dieťaťa je schopný reagovať na extrémne veľký počet antigénov, napokon dieťa je neustále vystavované množstvu mikroorganizmov. Schopnosť imunitnej odpovede je daná množstvom B-lymfocytov v krvi a schopnosťou produkovať protilátky. Pri počte 107 B-lymfocytov v jednom mililitri krvi má dieťa teoretickú kapacitu odpovedať asi na 10 000 vakcín kedykoľvek.
Mýtus: Očkované deti majú viac alergií a respiračných ochorení
Iní rodičia operujú s tvrdením, že očkované deti majú v porovnaní s neočkovanými deťmi viac alergických, autoimunitných a respiračných ochorení. „Tento mýtus vyvrátili viaceré štúdie publikované v renomovaných medicínskych časopisoch. Jedna z nedávno uverejnených konštatuje, že ,neexistujú dôkazy, že očkovanie zvyšuje riziko alergií ani u vysokorizikových ľudí (s rodinným výskytom alergie)‘,“ ubezpečuje docentka Bražinová. To isté podľa nej platí pre respiračné ochorenia - očkovaním sa ich výskyt dokonca rapídne znižuje. „Taktiež je vedecky potvrdené, že vakcíny nespôsobujú autoimunitné ochorenia."
Mýtus: Očkovanie proti chorobám, ktoré u nás takmer vymizli, je zbytočné
Niektorí očkovanie vyhodnocujú ako zbytočné riziko, bez ktorého sa dnes predsa zaobídeme. Podľa nich nemá zmysel naďalej očkovať deti proti ochoreniam, ktoré u nás takmer vymizli. Veď predsa stačí, aby sa dbalo na riadnu hygienu a všade fungovala kanalizácia, a nákazlivé ochorenia sa tak nebudú šíriť, nie? Pozor, ide o ďalší blud.
„Treba si uvedomiť, že tie ochorenia u nás takmer vymizli práve preto, že systematicky očkujeme. Kým však v predchádzajúcej vete figurujú slová ako ,u nás‘ a ,takmer‘, v očkovaní nemôžeme poľaviť. Pretože hneď ako sa objaví tzv. Preto sa u nás napríklad stále očkuje aj proti detskej obrne, i keď jej výskyt na Slovensku neevidujeme už od roku 1960. Ochorenie sa dokonca už nevyskytuje ani v Európe, podobná situácia je aj na oboch amerických kontinentoch. No hoci sa Svetová zdravotnícka organizácia usiluje o celosvetové vykorenenie (eradikáciu) tejto choroby, detská obrna sa stále vyskytuje v Afrike a Ázii, preto je zavlečenie choroby z týchto oblastí k nám stále reálne. „Podobným prípadom sú osýpky, ktoré sme ešte donedávna považovali za ochorenie už takmer odstránené z ľudskej populácie. Za posledných desať rokov však práve pre zvýšený výskyt imunitných dier v dôsledku zanedbaného očkovania opätovne vznikajú v mnohých krajinách sveta epidémie osýpok,“ dodá ďalší znepokojivý príklad. Osýpky pritom patria medzi najzávažnejšie vírusové ochorenia detského veku.
Mýtus: Lepšiu imunitu získame prekonaním ochorenia než po očkovaní
A čo hovorí odborníčka na tvrdenie, že očkovať by sa mali len ľudia z rizikových skupín, pretože u ostatných riziká z očkovania prevažujú benefity, nehovoriac o tom, že lepšiu imunitu získame prekonaním ochorenia než po očkovaní? „Toto tvrdenie je veľmi nebezpečné,“ vystríha. „Všetky ochorenia, proti ktorým máme vakcíny, spôsobujú u mnohých ľudí vážny priebeh či úmrtie. Veď preto boli voči nim vyvinuté očkovacie látky. Spoliehať sa, že práve ja alebo moje dieťa budeme mať pri konkrétnom ochorení ľahký priebeh, je veľmi riskantné.“
Vakcíny a ich fungovanie
Očkovanie je forma aktívnej imunizácie, ktorá zvyšuje obranyschopnosť organizmu proti infekčným ochoreniam. Očkovanie sa vykonáva podaním špecifického antigénu (imunogénu). Takáto imunizácia je tzv. „umelo“ navodená. Existujú aj vakcíny, ktoré nie sú povinné, ale sú odporúčané.
Druhy vakcín
- Oslabené vírusy alebo baktérie: Oslabené vírusy alebo baktérie sa v tele množia bez toho, aby spôsobili infekčné ochorenie. Výhodou oslabených vakcín je kvalitná a dlhodobá ochrana proti infekčnej nákaze.
- Inaktivované očkovacie látky: Inaktivované očkovacie látky obsahujú baktérie a vírusy, ktoré boli usmrtené, a tým zbavené schopnosti množenia sa v organizme. Tieto vakcíny sa nemôžu zmeniť na patogénne - sú bezpečnejšie ako živé, no imunitná odpoveď a tvorba protilátok je slabšia.
- Toxoidné vakcíny: Účinnú zložku týchto vakcín tvoria inaktivované baktériové toxíny, ktorých imunizačné schopnosti zostali zachované - dokážu vyvolať imunitnú odpoveď organizmu a stačia pre navodenie dostatočnej ochrany proti nákaze.
- Subjednotkové vakcíny: Účinnú zložku tvorí nejaká časť patogénu, ktorá vyvoláva imunitnú odpoveď v organizme. Vďaka odstráneniu ostatných komponentov sa zníži počet vedľajších nežiadúcich účinkov, ale aj imunologická účinnosť.
- Polysacharidové vakcíny: Polysacharidové vakcíny sa podávajú najmä u dospelých, lebo u detí majú limitovanú imunogenicitu. Zvýšenie ich účinnosti sa dosahuje ich väzbou na bielkoviny - konjugáciou.
Dôležitosť očkovania
Očkovanie je účinný spôsob ochrany pred mnohými infekčnými ochoreniami a ich potenciálnymi komplikáciami. Medzi ochorenia, proti ktorým sa očkuje, patria:
- Osýpky: Osýpky sú veľmi nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré môže viesť k vysokým horúčkam, vyrážkam, zápalu pľúc a zápalu mozgu.
- Detská obrna (polio): Detská obrna je vírusové ochorenie, ktoré môže spôsobiť paralýzu.
- Tetanus: Tetanus je spôsobený baktériou Clostridium tetani a prenáša sa cez špinavé rany. Ochorenie je sprevádzané silnými kŕčmi a stuhnutím svalov.
- Čierny kašeľ (pertussis): Čierny kašeľ môže u detí spôsobiť vážne záchvaty kašľa a dýchacie problémy.
- Hepatitída B: Hepatitída B je vírusové ochorenie pečene, ktoré môže byť akútne, ale aj chronické.
- Hepatitída A: Hepatitída A je vírusové ochorenie pečene, ktoré sa prenáša kontaminovanou vodou a potravinami.
- Chrípka: Chrípka môže byť závažná a viesť k hospitalizácii alebo dokonca úmrtiu.
- Záškrt (diftéria): Záškrt je akútne horúčkovité ochorenie, ktoré sa prejavuje zápalom sliznice, mandlí a nosohltanu.
- Mumps: Mumps je akútna infekcia s výrazným zdurením slinných žliaz.
- Rubeola: Rubeola má zvyčajne mierny priebeh - prejavuje sa horúčkou, zdurením lymfatických a vyrážkou, ktorá začína na tvári a šíri sa na trup a končatiny. Jej komplikácie sú bolesti kĺbov, encefalitída, trombocytopénia. Najväčšie riziko rubeola predstavuje pri infekcii tehotnej ženy - vírus prechádza transplacentárne a spôsobuje postihnutie plodu so závažnými vrodenými vývojovými chybami. Ak sa žena nakazí v prvom trimestri, rubeola spôsobuje Greggov syndróm - postihnutie mozgu, srdca, kataraktu, hluchotu.
Príklad úspešného očkovania: Eradikácia pravých kiahní
Určite ste už počuli o pravých kiahňach. Ak nie, tak vedzte, že ak existuje niečo také ako panteón najobávanejších a najsmrteľnejších ochorení, pravé kiahne - nazývané aj variola - v ňom majú viac než len čestné miesto. Toto mimoriadne infekčné ochorenie, ktoré sužovalo ľudstvo celé tisícročia, dokázalo totiž usmrtiť až štvrtinu nakazených. (Mimochodom, práve variola, ktorá sa vinou španielskych conquistadorov v 16. storočí dostala aj do Ameriky, vykynožila - s nemalým prispením európskych dobyvateľov - takmer celú civilizáciu Mayov, Aztékov a Inkov.) Ochorenie sa prejavovalo najprv horúčkou a následne vznikom boľavých a často i mokvajúcich pľuzgierov - najčastejšie na tvári a končatinách, tiež v ústach a hrdle. U tých šťastnejších, ktorí prežili, sa po dvoch týždňoch rast pľuzgierov zastavil a pľuzgiere sa premenili na chrasty. Chrasty však za sebou nezriedka zanechávali doživotné následky v podobe hlbokých jaziev na tvári.
Hoci majú pravé kiahne podľa odhadov len v 20. storočí na svedomí 300 miliónov obetí, čo je mimochodom niekoľkonásobne väčšie číslo, ako sa zvykne pripisovať obom svetovým vojnám dokopy, dnešní medici toto ochorenie poznajú len z učebníc. V 60. rokoch minulého storočia totiž Svetová zdravotnícka organizácia prijala program celosvetovej eradikácie varioly, založený na očkovaní, a vyzvala všetky členské štáty, aby podľa svojich možností prispeli k uskutočneniu tohto cieľa. Výsledok? V roku 1977 bol v Somálsku zaregistrovaný posledný prirodzený výskyt varioly na svete. Práve systematické očkovanie vo všetkých krajinách sveta prispelo k tomu, že WHO mohla v roku 1980 vyhlásiť pravé kiahne za vyhubené ochorenie. Krátko nato sa tak ustúpilo aj od povinného očkovania proti nim.