Očkovanie je celospoločenská téma, ktorá vyvoláva diskusie najmä medzi rodičmi. Informácie o ňom čerpáme z rôznych zdrojov, od známych, priateľov, lekárov, ako aj z internetu. V súčasnosti sa stretávame s protichodnými informáciami, a preto je dôležité získať objektívne poznatky od odborníkov. Očkovanie patrí medzi najvýznamnejšie a najúčinnejšie výdobytky modernej medicíny, čo dokazuje fakt, že pred jeho zavedením boli infekčné choroby najčastejšou príčinou úmrtí.
Národný imunizačný program
Na Slovensku bolo očkovanie zavedené v 50-tych rokoch 20. storočia a od roku 1986 sa riadime jednotným Národným imunizačným programom. Cieľom tohto programu je znížiť a eliminovať výskyt infekčných ochorení dôsledným zabezpečovaním imunizácie, najmä detskej populácie. Súčasťou je aj sledovanie cirkulácie pôvodcov nákazy v populácii a prevencia ochorení. Spôsob úhrady očkovacích látok je v súlade so Zoznamom liečiv a liekov plne alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia.
Vďaka pravidelnému povinnému očkovaniu sa na Slovensku podarilo vyhubiť detskú obrnu a eliminovať závažné infekcie ako záškrt a tetanus detí a mladistvých. Výskyt ostatných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním, sa výrazne redukoval. Slovensko patrilo medzi prvé štáty na svete, ktoré dosiahli elimináciu detskej obrny, a to 40 rokov pred jej dosiahnutím v rámci Euroregiónu SZO.
Výsledky imunizačného programu
Závažné infekcie ako záškrt, tetanus detí a mladistvých a výskyt ostatných ochorení imunizačného programu sa výrazne redukoval. Pohybuje sa na veľmi nízkych až nulových hodnotách.Napríklad osýpok bolo evidované jedno ochorenie v roku 2003 a dve ochorenia v roku 2004. V roku 2005 sa ochorenie na osýpky nezaznamenalo. Chorobnosť na vírusovú hepatitídu typu B poklesla oproti priemeru za predchádzajúcich päť rokov o 20 %. Očkovanie dojčiat proti hemofilovým invazívnym infekciám bolo zavedené v roku 2000.
Povinné a dobrovoľné očkovanie
Rozlišujeme medzi povinným a dobrovoľným očkovaním. Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam. Tieto ochorenia môžu ohroziť zdravie detí a ani dnes ich nie je možné v niektorých prípadoch úspešne liečiť. Povinné očkovanie je dostupné pre všetky deti a je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Deti sa očkujú v súlade s očkovacím kalendárom od tretieho mesiaca života.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Povinné očkovanie
Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti týmto ochoreniam:
- Záškrt (Diftéria)
- Tetanus
- Čierny kašeľ (Pertussis)
- Osýpky (Morbilli)
- Mumps
- Ružienka (Rubeola)
- Vírusová hepatitída typu B
- Hemofilové invazívne nákazy
- Detská obrna (Poliomyelitída)
- Pneumokokové invazívne ochorenia
Očkovanie v ohniskách nákazy
Súčasťou imunizačného programu je aj očkovanie v ohniskách nákazy, najmä vírusovej hepatitídy typu A a meningokokových infekcií. Napríklad, v roku 2005 bolo v rámci profylaktického očkovania proti vírusovej hepatitíde typu A zaočkovaných 1143 osôb, z toho 503 dospelých a 640 detí. Očkovanie bolo realizované v rámci lokálnych epidémií v okresoch Malacky, Galanta, Rožňava, Rimavská Sobota, Bardejov a Trebišov. Mimoriadne očkovanie proti meningokokovým nákazám bolo naposledy realizované v roku 2002, kedy bolo zaočkovaných 71 rómskych detí v Sečovciach v okrese Trebišov v súvislosti s epidemickým výskytom ochorení.
Bezpečnosť očkovacích látok
Vakcíny používané na Slovensku spĺňajú prísne kritériá bezpečnosti a účinnosti. Mnohé obavy o prítomnosti tiomerzalu v očkovacích látkach sú bezpredmetné, pretože väčšina vakcín používaných v Slovenskej republike je bez obsahu tiomerzalu. Týka sa to najmä vakcín používaných pre deti v útlom veku.
Význam očkovania
Očkovanie je nepochybne najúčinnejší prostriedok, ako zabrániť vzniku infekčných ochorení, ktoré môžu mať u detí závažný priebeh a spôsobiť zhoršenie celkového zdravotného stavu. Pri súčasnom intenzívnom pohybe obyvateľstva nie je vylúčené zavlečenie akejkoľvek infekčnej choroby do ktorejkoľvek krajiny sveta vrátane Slovenska.
Očkovanie je dôležité nielen z medicínskeho, ale aj z ekonomického hľadiska. Náklady na očkovanie sú neporovnateľne nižšie ako náklady na liečbu, hospitalizáciu pacienta, komplikácie a ďalšie ochorenia, ktorým je možné predísť očkovaním.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Kolektívna imunita
Očkovanie väčšej časti populácie vedie k ochrane očkovaných, ale aj neočkovaných osôb, vďaka tzv. kolektívnej imunite. Čím viac ľudí je zaočkovaných - chránených proti infekčným ochoreniam, tým viac sa znižuje možnosť šírenia mikroorganizmov a vyvolania závažných infekčných ochorení. Pri poklese zaočkovanosti pod hranicu 95 %, ktorá je potrebná na dosiahnutie kolektívnej imunity, sa začínajú vytvárať predpoklady pre šírenie ochorení v nezaočkovanej populácii a môže dôjsť ku vzniku epidémie.
Riziká a nežiaduce účinky očkovania
Očkovanie je zásah do organizmu a môže mať rôzne reakcie. Väčšina reakcií po očkovaní patrí medzi očakávané reakcie a ide o prirodzenú fyziologickú reakciu organizmu na správanie antigénu, teda očkovacej látky. Môžu byť lokálne (bolesť, začervenanie, zatvrdnutie v mieste vpichu) alebo celkové (zvýšená teplota, malátnosť, celková slabosť, bolesti hlavy a kĺbov).
Závažné nežiaduce účinky, ako sú poruchy vedomia, zápal nervov, anafylaktický šok, sa vyskytujú veľmi zriedkavo, u menej ako jedného dieťaťa z milióna. Prínosy očkovania mnohonásobne prevyšujú riziká, pretože významne znižuje výskyt ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním.
Antivakcinačné aktivity
V poslednom období čelia jednotlivé štáty vrátane Slovenska vlne antivakcinačných aktivít. Je dôležité si uvedomiť, že skreslené informácie o očkovaní môžu viesť k ohrozeniu zdravia detskej populácie. Rodičia by mali mať na pamäti, že neočkované dieťa nie je proti mnohým infekčným chorobám imúnne a je vystavené vysokému riziku poškodenia zdravia.
Kontrola očkovania
Neoddeliteľnou súčasťou kontroly očkovania je aj sledovanie postvakcinačných reakcií. V posledných rokoch sa v Slovenskej republike ročne hlásilo od 130 do 273 postvakcinačných reakcií, z toho väčšina boli lokálne reakcie. Závažné postvakcinačné reakcie s trvalými následkami boli veľmi zriedkavé.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva kontroluje zaočkovanosť, skladovanie vakcín u očkujúcich lekárov, kompletnosť a správnosť záznamov o vykonanom očkovaní. Zaočkovanosť zaradených do Národného imunizačného programu dlhodobo prekračuje 95 % odporúčaných SZO.
Odporúčania pre rodičov
- Zaujímajte sa o očkovanie a získavajte fakty a informácie o očkovaní od zdravotníkov.
- Nehazardujte so zdravím detí a odmietajte účinnú prevenciu.
- Uvedomte si, že očkovanie chráni nielen vaše dieťa, ale aj celú spoločnosť.
- Ak máte obavy, poraďte sa s lekárom, ktorý vám poskytne odborné informácie a odpovie na vaše otázky.
Očkovanie proti HPV
Rozšírením vekovej kategórie detí pre plnú úhradu vakcín proti HPV môže Slovensko dosiahnuť vysokú ochranu nielen pred rakovinou krčka maternice a pred rakovinou pohlavných orgánov u chlapcov. Na základe odborného konsenzu je prioritne potrebné očkovať 12 ročné dievčatá aj chlapcov (teda do dovŕšenia 13.roku života), pričom od mája 2022 je v SR umožnené bezplatné očkovanie proti HPV modernou 9 valentnou vakcínou. Ministerstvo zdravotníctva SR spoločne s partnermi zavádza od 1.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková vyjadrila na tlačovej konferencii veľkú podporu očkovaniu proti HPV zo strany ministerstva a vyzvala rodičov detí: „Moja výzva rodičom je jednoduchá - zaujímajte sa o očkovanie, získavajte fakty a informácie o očkovaní od zdravotníkov a dajte zaočkovať svoje dieťa. Vakcína proti HPV je bezpečná a zachraňuje životy. Rozsiahle štúdie preukázali jej vysokú účinnosť. Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecnú starostlivosť pre deti a dorast a prezidentka Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti SLS MUDr. Elena Prokopová sa rovnako obracia na rodičov , aby zodpovedne zvážili očkovanie svojich detí proti HPV: „Majú teraz totiž jedinečnú možnosť ochrániť svoje deti pred rakovinou spôsobenou týmto vírusom. Z medicínskeho hľadiska je optimálne očkovať deti, dievčatá aj chlapcov v čase, kedy je predpoklad, že sa ešte nemohli vírusom infikovať a tiež v čase, kedy je imunitná odpoveď na očkovanie najväčšia. Takýmto vekom je obdobie od 12 do 15 rokov. Preto MZ SR aktuálne rozšírilo úhradu vakcíny proti HPV na celý tento vekový interval. Poďakovanie patrí všetkým spolupracujúcim subjektom, pacientskym organizáciám, samosprávam, ako aj zdravotným poisťovniam za ich podporu pri šírení povedomia o očkovaní proti HPV. Už zavedenie deväťvalentnej vakcíny do plnej úhrady pre 12 ročné deti v roku 2022 prispelo k zvýšeniu záujmu o očkovanie. Zatiaľ najlepšie zaočkovaným ročníkom proti HPV sú deti narodené v roku 2010: proti HPV bolo v roku 2022 a 2023 aspoň jednou dávkou zaočkovaných 43 % dievčat a 22% chlapcov.
Očkovanie proti hepatitíde A
Žltačkou typu A sa ročne nakazí na celom svete 1,5 milióna ľudí, najčastejšie skonzumovaním kontaminovaného jedla alebo pitia. Infikované môže byť ovocie, zelenina, ale aj kocka ľadu, ak bola vyrobená z nakazenej vody. Obzvlášť opatrní by sme mali byť v prípade, že sa chystáme za exotikou, napríklad do južnej oblasti Ázie, Južnej Ameriky, Afriky alebo Indonézie. V týchto oblastiach je hygienická úroveň nižšia a taktiež počet infikovaných ľudí je podstatne vyšší ako u nás. Ani doma nie sme úplne v bezpečí. Hepatitídu A si totiž môžeme odniesť napríklad z verejných záchodov. Najmä deti si občas zabudnú po použití toalety umyť ruky a infekcia sa tak môže bez problémov šíriť ďalej.
Príznaky a liečba hepatitídy A
Vírusová žltačka typu A sa prejavuje horúčkami, zažltnutím kože, nechutenstvom, teplotami, zvracaním, stmavnutím moču a svetlou stolicou. Nemusia sa však vyskytnúť všetky príznaky. U niekoho sa hepatitída A prejaví napríklad len únavou alebo sa vôbec žiadne príznaky nedostavia. Najmä deti ochorenie lepšie zvládajú. To ale neznamená, že vírus nemôžu prenášať na ostatných. U bezpríznakových prenášačov vírusu hepatitídy A je tak nebezpečenstvo prenosu ešte vyššie, pretože chorý ani nevie o tom, že sa nakazil. Chorý človek je pritom infekčný už 1 - 2 týždne pred objavením prvých príznakov choroby. Ochorenie sa spravidla vylieči, nezanecháva trvalé následky. Liečba však môže byť časovo, psychicky a fyzicky náročná. V niektorých prípadoch môže vyžadovať aj dlhú hospitalizáciu a izoláciu. Inkubačná doba hepatitídy A býva od 15 do 50 dní.
Očkovanie proti hepatitíde A
V Slovenskej republike je registrovaných 5 vakcín proti hepatitíde A: Avaxim 160, Havrix 720 Junior, Havrix 1440, Twinrix Adult, Twinrix Paediatric. Vakcíny Twinrix sú súčasne proti hepatitíde typu B (očkovanie proti hepatitíde B je obsiahnuté v povinnej hexavakcíne Infanrix Hexa). Vakcíny Havrix Junior a Twinrix Paediatric sú určené pre deti od 1 do 15 rokov, vakcína Avaxim pre deti od 2 rokov.Vakcínou Havrix sa očkuje jednou dávkou, a to najmenej 2 týždne pred možným stretnutím s vírusom hepatitídy A (cesta do zahraničia …). Ak je to možné, je lepšie dodržať interval 4 týždňov pred touto expozíciou. Ďalej sa odporúča podať posilňujúcu dávku v čase 6 - 12 mesiacov po prvej dávke. Vakcína Twinrix má odlišnú schému očkovania. Očkuje sa troma dávkami vakcíny, druhá mesiac po prvej dávke a tretia pol roka po prvej dávke. Nebolo zatiaľ pevne stanovené, či je u vakcín proti hepatitíde A nutné preočkovanie. Najnovšie štúdie však preukázali, že protilátky proti vírusu hepatitíde A pretrvávajú 21 - 27 rokov, preto posilňujúca dávka po 10 rokoch nie je potrebná.
Kedy očkovanie odložiť?
Očkovanie sa musí odložiť v prípade akútneho horúčkovitého ochorenia. Vakcíny proti hepatitíde A obsahujú stopové množstvo neomycínu a ďalšie pomocné látky, preto sa nesmie očkovať, ak má človek na tieto látky alergiu. Očkovanie proti hepatitíde A sa v tehotenstve neodporúča, pretože nie je dostatok klinických údajov o vplyve očkovania na plod či matku. Predpokladá sa však, že riziko očkovania je zanedbateľné, pretože tieto vakcíny patria medzi tzv. inaktivované (patogény, ktoré sa nachádzajú vo vakcíne, sú „usmrtené“). Pre očkovanie dojčiacich žien nie sú rovnako dostupné údaje, neboli doposiaľ robené žiadne odpovedajúce štúdie.
Očkovanie proti chrípke
Chrípka je veľmi častá a vysokonákazlivá vírusová infekcia. Prenáša sa kvapôčkami - napríklad pri kašli, kýchaní, rozprávaní alebo kontakte s kontaminovanými povrchmi. Typov vírusov chrípky je viac, no všetky primárne útočia na horné dýchacie cesty. Môže však zasiahnuť celý organizmus . Jej priebeh býva rôzny - od bezpríznakovej infekcie, cez niekoľkodňové ležanie v posteli, až po vážne komplikácie, ktoré môžu postihnúť viaceré orgány, ako pľúca, srdce, mozog, pečeň, obličky či svaly. Dobrou správou je, že očkovaním je možné sa chrániť pred nakazením alebo zmierniť priebeh ochorenia. Hoci žiadna vakcína nie je účinná na 100 %, očkovanie dokáže zabrániť vzniku chrípky až u 70 - 90 % očkovaných. Je bezpečné a odporúčané odborníkmi.
Pre koho je očkovanie vhodné?
Očkovanie proti chrípke je vhodné od 6 mesiacov života. Odporúča sa hlavne tým, u ktorých je zvýšené riziko nákazy , komplikácií, potreby hospitalizácie či dokonca ohrozenia života - teda najmä:
- deťom od 6 mesiacov do 12 rokov,
- seniorom od 59 rokov,
- ľuďom žijúcim s chronickými ochoreniami (napr. dýchacích ciest, srdcovo-cievneho systému, metabolickými, renálnymi, imunitnými poruchami, po splenektómii alebo transplantácii orgánov),
- tehotným ženám,
- zdravotníckym pracovníkom s priamym kontaktom s pacientmi.
Kedy je správny čas?
Aby bola vaša imunita pripravená, je potrebné absolvovať očkovanie proti chrípke každý rok . Vírusy chrípky sa neustále menia, a preto sa zloženie vakcín každoročne prispôsobuje, aby účinne chránili pred kmeňmi vírusov, ktoré sa práve šíria. Najvhodnejším termínom na zaočkovanie je od októbra do decembra , najneskôr dva týždne pred začiatkom chrípkovej epidémie. Tá na Slovensku zvyčajne začína koncom januára a vrcholí vo februári až marci. Ochranné protilátky sa vytvárajú približne 10 až 14 dní po očkovaní a poskytujú ochranu na 6 až 12 mesiacov.
Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde
Kliešte sú prenášačmi nebezpečného vírusového ochorenia - encefalitídy. Nakazených je 2 až 10 % kliešťov. Okrem nich sú prenášačmi ochorenia aj domáce zvieratá. Ak sa vám infikované mäso dostane na tanier, môžete sa dostať do vážnych ťažkostí. Encefalitída je ochorenie, ktoré napáda centrálnu nervovú sústavu. Prvotné prejavy sa podobajú viróze. Na začiatku sa vírus prejavuje zvýšenou teplotou, kašľom a bolesťami hlavy. Druhá fáza choroby sa prejavuje akútnymi bolesťami hlavy, svetloplachosťou a neustálym nutkaním zvracať. Encefalitída je pre vás nebezpečenstvom najmä preto, že zanecháva trvalé následky, ako napríklad obrnu horných končatín, poruchy sústredenia a spánku.
Kedy a pre koho je očkovanie vhodné?
Môžete sa dať zaočkovať kedykoľvek počas roka. Najvhodnejšia je však zima, kedy kliešte nie sú aktívne a vaše telo má teda dostatok času vytvoriť si protilátky voči vírusu. Je potrebné podať tri dávky vakcíny . S kliešťami sa môžete stretnúť na celom Slovensku. Nie všetky sú však nebezpečné. V niektorých oblastiach, ako napríklad miestach pozdĺž Váhu a na juhozápade Slovenska, nájdete viac infikovaných kliešťov. Očkovanie proti kliešťom sa odporúča nielen pre obyvateľov týchto oblastí. Mali by ste myslieť na to, že ochorenie sa prenáša aj kozím, kravským alebo ovčím mliekom, ktoré nebolo poriadne prevarené.