Článok sa zaoberá bioetickými aspektmi očkovania, skúma úvahy vedúce k jeho dobrovoľnosti a právne a etické východiská umožňujúce zavedenie povinného očkovania. Problematika je analyzovaná v kontexte očkovania detí, ako aj v súvislosti s vakcínami proti COVID-19, s prihliadnutím na dostupnosť rôznych metód liečby a prevencie.
Úvod
V ostatnom období sa stále viac prehodnocujú hranice slobody jednotlivca v kontexte prirodzeno-právneho chápania podstaty človeka. Sloboda ako prejav individuálneho práva sa neustále vyvíja a mení. V tejto súvislosti sa do popredia dostáva aj otázka očkovania, ktorá vyvoláva rozsiahle diskusie o právach jednotlivca, povinnostiach voči spoločnosti a úlohe štátu pri ochrane verejného zdravia.
Národné imunizačné programy a bezpečnosť vakcín
Vo väčšine krajín sveta boli vytvorené národné imunizačné programy koordinované Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a jej poradným orgánom SAGE (Strategic Advisory Group of Experts). Tieto programy majú presne nastavený vakcinačný kalendár, ktorý zohľadňuje stupeň ochrany a možnú expozíciu dieťaťa nákazou. V USA väčšina povinných vakcinácií je nariadená vládou, pričom legislatíva štátov upravuje vakcinačné programy na základe Poradnej komisie pre praktickú imunizáciu.
Je dôležité si uvedomiť, že vakcíny, podobne ako iné farmaceutiká, nie sú stopercentne bezpečné a môžu mať vedľajšie účinky. Napriek neustálym snahám o hľadanie alternatív k podávaniu očkovacích látok, doteraz neboli vyvinuté efektívne náhrady. Homeopatické substitúty, antibiotiká, chemoterapeutiká, antivirotiká ani princípy zdravého životného štýlu nepredstavujú plnohodnotnú alternatívu očkovania. To platí aj v prípade nového vírusu SARS-CoV-2.
Kolektívna imunita a etické aspekty očkovania
Čoraz častejšie sa hovorí o dosiahnutí kolektívnej imunity premorením obyvateľstva. Tento prístup však so sebou nesie riziko vysokej mortality a preťaženia zdravotného systému. Skúsenosti z mnohých krajín ukázali, že zdravotný systém bol počas pandémie pod enormným tlakom hospitalizovaných pacientov a v niektorých prípadoch bol dokonca paralyzovaný.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Ak očkovanie nezabráni stopercentne prenosu, ale zmierňuje priebeh ochorenia a takmer zabraňuje úmrtnosti, potom je eticky prijateľné uvažovať o očkovaní zraniteľných skupín. Ak by sa dokázalo, že vakcinácia dokáže úplne zamedziť prenos ochorenia v populácii, potom by sa očkovacie línie mohli posunúť a zohľadňovať viac aktívne obyvateľstvo, čím by sa nepriamo ochránila aj zraniteľná populácia. Dôležitú úlohu zohráva aj dostatok a dostupnosť vakcín. Problematické je, ak sa starší a chorí ako najzraniteľnejšie skupiny pre nedostatok vakcín odsúvajú na neskoršie termíny, čo vedie k zvyšovaniu odvrátiteľných úmrtí a preťažovaniu nemocníc.
Výhrada svedomia a náboženská výhrada
V oblasti ochrany základných práv je dôležitá výhrada svedomia, ktorá môže mať náboženský alebo svetský základ. Liberálna spoločnosť tieto osobné prejavy zväčša toleruje a chráni, pokiaľ neporušujú práva iných alebo platný právny poriadok. Senát štátu Connecticut napríklad uvalil zákaz na uplatňovanie náboženských výhrad proti očkovaniu detí v školách, čo vyvolalo protesty, ale aj podporu bioetikov.
Podľa A. Caplana, z hľadiska povinnej vakcinácie narážame na problém kolektívnej imunity. Ak sa nedosiahne potrebné percento preočkovanosti, vírus sa môže ďalej nekontrolovane šíriť a mutovať. Preto odporúča, aby sa viaceré štáty zbavili argumentu náboženskej výhrady ako dôvodu pre odmietnutie vakcinácie. D. Černý pripomína, že v odborných otázkach očkovania viera a náboženstvo prestávajú byť súkromnou záležitosťou a začínajú zasahovať do sféry komunitnej.
Dostupnosť a globálny rozmer vakcinácie
Ak uvažujeme o povinnej vakcinácii, musíme zabezpečiť, aby bola bezplatná a dostupná pre všetkých. Ak nemôžeme zabezpečiť túto dostupnosť, nemali by sme uvaliť sankcie na tých, ktorí sa očkovaniu nepodrobili. Z globálneho hľadiska je etickým problémom nedostatok vakcín v niektorých krajinách, čo predstavuje riziko šírenia nových mutácií.
Očkovacie stratégie a priorizácia
Pri úvahách o očkovacích stratégiách vo svete dominovali odporúčania priorizovať zdravotníckych pracovníkov a ľudí vo veku 65 a viac rokov, predovšetkým kvôli zvýšenému riziku úmrtia na COVID-19. Zohľadňovať by sa mali aj znevýhodnené skupiny rasových a etnických minorít.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Ďalšou požiadavkou je zabezpečenie fungovania kritickej infraštruktúry, ako je školstvo. Počas pandemickej situácie sa niektorým krajinám podarilo udržať fungovanie školského systému s určitými obmedzeniami a epidemiologickými opatreniami. Európska komisia odporúča prispôsobovať národné stratégie v oblasti vakcín zvyšujúcej sa dostupnosti očkovacích látok. Opatrenia povinnej vakcinácie by mali zavádzať miestne orgány štátnej moci, samosprávy alebo zamestnávatelia, pretože takýto model môže byť efektívnejší.
Podmienene povinná vakcinácia a prebytky očkovacích látok
Relevantné je hovoriť o podmienene povinnej vakcinácii aj v prípade leteckej alebo inej cezhraničnej prepravy, kde sa bude vyžadovať negatívny test na COVID-19 alebo certifikát o absolvovanom očkovaní. Pri očkovaniach proti COVID-19 na základe určitých poradových skupín vznikali prebytky očkovacích látok. S argumentom, aby sa očkovacími látkami neplytvalo, sa začali objavovať snahy vytvárať vlastné zoznamy osôb, ktoré prichádzali na očkovacie miesta, keď v daný deň už nebolo koho z priorizovanej skupiny očkovať.
Technické chyby a zlyhania očkovacej stratégie
U nás bol systém nastavený v mnohých ohľadoch technicky chybovo, jednak pokiaľ išlo o možnosť prihlásenia, s neustálou zmenou nariadení, ktoré reflektovali meniace sa očkovacie stratégie. Druhá najčastejšie umierajúca skupina, tvorená seniormi vo veku 65 až 74 rokov sa prepadla v očkovacom harmonograme z pôvodnej IV. fázy do VII. fázy. Táto skupina bola pritom nahradená menej rizikovou skupinou učiteľov.
Bioetické princípy a pandémia
Hoci jedným z hlavných princípov bioetiky je sloboda rozhodovania sa o vlastnom tele a zdraví, pandémia prinútila preniesť pozornosť z individuálnych práv pacienta smerom k riešeniu infekčných chorôb z hľadiska spoločnosti. Ak vychádzame z faktických dôkazov, že očkovanie je cestou k všeobecnému dobru, ktorým je kolektívna imunita, tak nesporne aj zdravie je týmto dobrom.
Povinnosť očkovania v demokratickej spoločnosti
V autoritatívnych či totalitných štátoch môže verejná moc zasahovať do akýchkoľvek oblastí života svojho obyvateľstva. V kontraste k tomu stojí demokratická spoločnosť stojaca na princípe vlády obmedzenej väčšiny, ktorá rešpektuje práva menšín. Dilemou zostáva, do ktorej roviny téma očkovania spadá v demokratickej spoločnosti. Je táto oblasť prístupná normotvorbe? Alebo naopak je vylúčená z pôsobnosti verejnej moci a požíva imunitu voči akýmkoľvek vonkajším zásahom?
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Spoločnosť nevyhnutne spočíva na dodržiavaní záväzkov jej členmi. Zdrojom základných práv a slobôd je Ústava Slovenskej republiky, ktorá v článku 40 ustanovuje: „Každý má právo na ochranu zdravia.” Možno odmietnutie očkovania považovať za porušenie záväzku vyplývajúceho z občianstva - členstva v určitej spoločnosti? Samotné očkovanie možno definovať ako ochranné opatrenie, ktorým sa vytvára ochrana nie len konkrétnej osoby, ale aj celej spoločnosti v podobe kolektívnej imunity. Na základe toho možno tvrdiť, že vo veci očkovania nejde o záležitosť týkajúcu sa len výlučne jednotlivca samotného.
Prospech spoločnosti a záväzky jej členov
Problematika očkovania sa týka prospechu spoločnosti, v predmetnej veci nejde výlučne o záujem jednotlivca. Vo veci možno členom spoločnosti proporčne ukladať záväzky. V demokratickej spoločnosti možno očkovanie pokladať za nevyhnutnú povinnosť. Činnosť štátu je za každých okolností podriadená potrebám členov spoločnosti, ktorými sú individuálni občania. Z toho dôvodu sú záujmy spoločnosti totožné s legitímnymi očakávaniami jednotlivca.
V prípade povinného očkovania sa nejedná o spor ohľadom cieľa, ktorým je zabezpečenie a ochrana zdravia, ale o boj medzi prostriedkami, ako tento všeobecný cieľ dosiahnuť. Použitím nátlaku sa v tomto prípade iba napĺňa subjektívne želanie každej osoby: „aby môj život a rozhodnutia záviseli odo mňa samého, nie od vonkajších síl akéhokoľvek druhu” (napríklad choroby).
Motivácia a presviedčanie
V demokracii by mal občan poslúchať preto, že verejný záujem je v súlade s jeho egoistickými potrebami. Ak si jednotlivec neuvedomuje, že všetka činnosť spoločnosti je vykonávaná v jeho prospech, je vhodné ho na to upozorniť a poučiť ho, že vôľa, ktorá je mu vnucovaná, je v skutočnosti jeho vlastná. Toto prehováranie by mohlo vychádzať zo zásad nekritizovania osôb, ktoré majú k očkovaniu odmietavý postoj a vyzdvihovania ich záujmu chrániť si svoje zdravie.
Povinné očkovanie proti COVID-19
Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 nie je povinné, keďže má status dobrovoľnosti. Predmetnej vakcíne by sa najprv mal dať prívlastok povinná, až následne možno za jej odmietanie ukladať obmedzenia.
Argumenty pre povinné očkovanie
- Ochrana zdravia a životov: Očkovanie je vedecky dokázané ako najefektívnejší nástroj na ochranu zdravia a životov pred COVID-19.
- Zvládnutie pandémie a ukončenie rozdelenia spoločnosti: Zavedenie povinnej vakcinácie môže ukončiť dlhodobé rozorvanie spoločnosti a zvýšiť mieru zaočkovanosti.
- Ochrana zdravotníctva: Povinné očkovanie by sa malo začať ľuďmi nad šesťdesiat rokov, teda vekovou kategóriou, ktorá dnes plní nemocnice.
- Skúsenosti s povinným očkovaním na Slovensku: Na Slovensku už existuje systém povinného očkovania detí proti 10 chorobám a zdravotníkov proti hepatitíde B.
- Motivácia k zodpovednosti: Štát ponúka očkovanie ako účinnú prevenciu voči ťažkým následkom COVID-19.
Výnimky a sankcie
Výnimku by mali mať ľudia po prekonaní COVID-19 za posledných pár mesiacov, alebo s medicínskym dôvodom, prečo sa nemôžu očkovať. Tí, ktorí sa do stanoveného termínu nedajú zaočkovať, by mali byť pokutovaní alebo im obmedziť voľnosť pohybu. Zaviesť možno aj povinnosť testov pre nezaočkovaných pri vstupe na pracovisko, s povinnosťou úhrady testov zo strany nezaočkovaných zamestnancov. Príkladom sankcie pre nezaočkovaných starších ľudí by mohlo byť naviazanie nároku na 13. dôchodok na očkovanie.
Kedy zaviesť povinné očkovanie proti covidu-19?
Začať napríklad s povinnosťou pre 80+ do konca januára, pre 70+ do konca februára, 60+ do marca, zdravotníkov a učiteľov do apríla, policajtov a vojakov do mája, 50+ do júna. Ak sa niekedy medzitým ukáže, že to už stačí, tak fajn, nemusíme pokračovať ďalej.
Názory na povinné očkovanie
- Pre: Povinné očkovanie je potrebné pre zvládnutie pandémie, ochranu zdravia a životov, a pre ukončenie rozdelenia spoločnosti.
- Proti: Povinné očkovanie môže viesť k eskalácii napätia v spoločnosti.
- Neutrálne: Otázka, či naozaj zaviesť povinné očkovanie, nechávam za seba otvorenú, som rád, že to nemusím riešiť.
Represie pre nesplnenie povinnosti
Liečenie nezaočkovaných je veľmi drahé. Vakcínu nechcú, ale pokladajú za prirodzené, že im niekto zaplatí JIS-ku či antivirotiká. Takáto liečba stojí tisícky eur. Prečo sa majú na nich skladať aj zaočkovaní? Už dnes funguje princíp, že generický liek je zadarmo a za ostatné sa pripláca. Štát zadarmo ponúka očkovanie ako účinnú prevenciu voči ťažkým následkom covidu. Kto ju neakceptuje, správa sa nezodpovedne voči sebe i ostatným.
tags: #ockovanie #co #plni #poziadavka