Očkovanie je dôležitá súčasť prevencie infekčných ochorení, avšak počas biologickej liečby je potrebné zvážiť určité špecifiká. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na očkovanie počas biologickej liečby, berúc do úvahy rôzne aspekty a špecifické situácie.
Úvod do Biologickej Liečby
V súčasnosti vďaka rýchlemu pokroku v oblasti biologických vied a biomedicínskeho výskumu začínajú prenikať aj do bežného hovorového jazyka odborné výrazy. Takýmto je aj pojem „cielená biologická liečba/terapia, resp. cielená bioterapia“. Biologická liečba je moderný prístup, ktorý využíva látky biologického pôvodu na cielené ovplyvnenie biologických procesov v tele. Základným znakom biologickej liečby je, že využíva liek, ktorý obsahuje jednu alebo viacero účinných zložiek získaných, vyprodukovaných alebo odvodených z biologického zdroja. Tieto látky môžu byť produkované mikroorganizmami, ľudskými, rastlinnými alebo živočíšnymi bunkami. Niektoré biologické lieky imitujú bielkoviny, ktoré si vytvára ľudské telo prirodzene samo. Ako príklad si uvedieme hormón inzulín, rastové hormóny a rastové faktory, ktoré regulujú tvorbu krviniek. Iné proteíny si vyžadujú laboratórnu „úpravu“, ktorou sa zlepšuje ich účinnosť a vstrebávanie. Najznámejšími zástupcami tejto kategórie biologických liečiv sú monoklonové protilátky, ktoré sa využívajú hlavne v onkológii.
Biologická liečba sa používa pri liečbe rôznych ochorení, vrátane autoimunitných ochorení, onkologických ochorení a neurologických porúch.
Princípy a Mechanizmy Biologickej Liečby
Podstatou modernej biologickej liečby je cielený regulačný zásah do patologicky pozmenených biologických procesov prebiehajúcich v poškodených organizmoch. Pomáhajú pritom vysoko účinné látky biologickej povahy - biologické lieky, resp. biologiká, ktoré špecificky ovplyvňujú cieľové molekuly. Niektoré biologické lieky dokážu napr. stimulovať imunitný systém organizmu, a tak pomáhajú bojovať so zápalovými alebo onkologickými chorobami. Iné, naopak imunitné reakcie potláčajú, čo sa využíva pri liečbe autoimunitných chorôb alebo transplantácii orgánov. K najpoužívanejším látkam v cielenej biologickej liečbe patria: rôzne zložky krvi, hormóny, regulátory imunitného systému a monoklonové protilátky.
Na rozdiel od bežného lieku, ktorý má jednoznačne definované chemické zloženie a dá sa vždy syntetizovať tak, aby mal úplne identickú chemickú štruktúru, biologické lieky predstavujú zložité štruktúry, ktoré sa najčastejšie získavajú z geneticky modifikovaných živých organizmov (napr. baktérií) biotechnologicky, čo prináša mnohé výzvy počas celého procesu vývoja a výskumu lieku. Vedci musia najprv správne zvoliť štruktúru potenciálneho lieku, potom objaviť, preskúmať a získať gén zodpovedný za syntézu tejto štruktúry. V treťom kroku je potrebné gén pre syntézu danej látky preniesť do vhodného hostiteľa, ktorým môže byť napr. baktéria alebo kvasinka. Niektoré biologické lieky/biologiká, ako napríklad inzulín alebo rastový hormón, sa pripravujú pomocou biotechnologických procesov.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Oblasti Využitia Biologickej Liečby
S pribúdajúcimi pozitívnymi výsledkami klinických štúdií zameraných na overenie moderných bioterapeutických postupov, ako aj skúseností z reálnej medicínskej praxe sa neustále rozširuje spektrum chorôb, ktoré je možné pomocou cielenej bioterapie liečiť. Biologická liečba sa uplatňuje predovšetkým u pacientov, ktorí netolerujú štandardnú klasickú systémovú liečbu. Moderná, inovatívna biologická liečba prispela k tomu, že sa pri liečbe detských onkologických pacientov dosiahol aj na Slovensku náležitý pokrok. Veď biologická liečba pôsobí priamo a cielene na špecifické molekuly v nádorovej bunke alebo ovplyvňuje signálne dráhy, ktoré sú nevyhnutné pre rast nádorov. Je teda zameraná buď na podporu stimulácie protinádorovej imunity, alebo na spomalenie až zastavenie proliferácie (delenia) buniek v nádorovom tkanive, ktoré dokáže zlikvidovať a zneškodniť priamo v ľudskom tele. Ak napr. V neurológii pokročila cielená biologická liečba vďaka etiopatogenetickej diagnostike využívajúcej nové metódy molekulárnej genetiky.
Reumatológia
Nové poznatky o vzniku a priebehu autoimunitných chorôb, ako aj pokrok biomedicínskych technológií, umožnili rozvoj nových a podstatne cielenejších foriem liečby aj v reumatológii. Chorobou, pri ktorej sa v reumatológii pomerne často využíva biologická liečba, je reumatoidná artritída, ako aj aktívna a progresívna psoriatická artritída. Aké biologické lieky sa v reumatológii využívajú? Sú to predovšetkým tzv. blokátory tumor nekrotizujúceho faktora TNF. Patrí sem inflimax.
Niektoré reumatické choroby možno liečiť už aj biologickými liekmi, ktorých je v súčasnosti k dispozícii široká paleta, takže pacientovi možno „ušiť liečbu na mieru“. Biologické lieky sa preto nazývajú biologické, lebo sa vyrábajú zložitými biotechnologickými postupmi, nejde o syntetické lieky. Biologiká používané v liečbe reumatických ochorení sú lieky, ktoré účinkujú tak, že zastavia zápalový proces v organizme pôsobením na niektoré zápalové molekuly - cytokín TNF-alfa (tumor nekrotizujúci faktor), cytokíny IL-1, IL-6 (interleukín 1, interleukín 6) alebo na bunky, ktoré sa podieľajú na udržiavaní zápalu v organizme.
Keďže neexistujú úplne presné kritériá pre výber toho-ktorého biologického lieku, lekár sa rozhoduje na základe niektorých ukazovateľov:
- Prvoradým kritériom je to, akým reumatickým ochorením pacient trpí.
- Lekár zohľadní, ako dlho už choroba u konkrétneho pacienta trvá a akú má aktivitu.
- Úlohu zohráva aj tzv. komorbidita, čiže to, akými ďalšími chorobami pacient trpí. Niektoré závažné, napríklad srdcovo-cievne choroby môžu zúžiť možnosti výberu biologických liekov.
- Pri výbere biologickej liečby lekár prihliada aj na vek a pohlavie pacienta (napr. u žien treba brať na zreteľ plánovanie tehotenstva).
- Dôležité je aj to, akou formou sa biologiká podávajú - niekomu viac vyhovuje injekčné podávanie, prípadne ak pacienti z nejakých dôvodov nedodržiavajú presné užívanie biologickej liečby, využíva sa infúzne podanie lieku.
- Lekár vyberá liek po dohovore s pacientom, presne mu vysvetlí jeho účinky, spôsob podania a prípadné vedľajšie účinky.
- Rozhodujúce sú však indikačné kritériá a kontraindikácie pre daný liek, ktoré sa musia dodržiavať.
JAK inhibítory - novšia liečba: K novým liekom v širokej palete liekov pre oblasť reumatológie patria JAK inhibítory. Ich výhodou je, že ich možno užívať v tabletkách, pretože pacienti majú často problém s injekčným užívaním liečby. Ešte vypuklejšie je to pri infúznom podávaní. Pacienti musia prísť k reumatológovi skoro ráno a odchádzajú až popoludní, nehovoriac o tom, že užívanie liečby vo forme infúzií nie je pre pacienta komfortné. Tieto nevýhody pri podávaní tabletiek odpadajú. Tablety majú oproti injekciám a infúziám aj tú výhodu, že ich netreba držať v chladničke, aj nástup účinku je pomerne rýchly, čo je zvlášť dôležité u pacientov, ktorým biologické lieky aj zmierňujú bolesti. Z ďalších výhod treba spomenúť aj to, že tieto lieky majú rýchly polčas rozpadu, čo je dôležité v situáciách, keď treba liečbu rýchlo vysadiť, napríklad pri teplotách, infekciách, operáciách, úrazoch a pod. Ako bolo spomenuté, nová skupina liekov využívaná v reumatológii - JAK inhibítory, účinkuje rýchlo. Niektorí pacienti dokonca pociťujú efekt už po niekoľkých dňoch, odkedy ich začnú užívať. Rýchlosť účinku je však, samozrejme, individuálna, závisí aj od charakteru choroby, od dĺžky jej trvania a od rozsahu poškodenia kĺbov. Podľa výsledkov štúdií je to však v priemere 14 dní.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Dermatológia
Aj dermatológia využíva biologickú liečbu. Ukázalo sa, že biologiká (napr.
Gastroenterológia
Biologické liečivá su látky pripravované biotechnologickými postupmi a ovplyvňujú konkrétne mechanizmy bunkovej regulácie . Ich účinok je je tkz. cielený. V gastroenterológii konkrétne v IBD sa používajú monoklonálne protilátky, ktore si vyžadujú podávanie parenterálne / do žily - intravenózne/ alebo subkutánne / pod kožu/ Biologická liečba je určená pre pacientov, u ktorých neúčinkujú kortikosteroidy, alebo imunosupresíva, u pacientov kortikodependentných, pacienti s mimočrevnými prejavmi a s vysokou zápalov aktivitou… - zhodnotí indukujúci lekár, či pacienta je vhodný na biologickú terapiu. Naším cieľom je dosiahnuť a udržať remisiu ochorenia Pred podaním biologickej liečby pacient musí absolvovať sériu vyšetrení - pľúcne vyšetrenie na vylúčenie tuberkulózy, vylúčenie hepatitídy HIV, CMV či inej infekcie. Biologická liečba sa podáva u nás v IBD centre - záleží aký režim a liečený postup má stanovený, podľa toho chodí na aplikáciu biologickej liečby v pravidelných intervaloch, po podaní biologickej liečby je pacient vyšetrený lekárom a poučený o ďalšom podaní a postupe. Fakultná nemocnica s poliklinikouVojtecha Spanyola 43012 07 Žilina Informátor : +421 41 5110 499 Spojovateľ : +421 41 5110 111
Neurológia
- Je známe, že bakteriálne alebo vírusové infekcie môžu spustiť recidívu roztrúsenej sklerózy. Pre zníženie rizika vzniku recidívy ochorenia je dobré minimalizovať možnosť infekčného ochorenia. Niektorým infekčným chorobám môžeme predchádzať očkovaním. Pre ľudí, ktorí trpia na sklerózu multiplex platí pravidlo, že môžu byť očkovaní len vtedy, ak práve neprekonávajú žiaden “atak”, resp. recidívu ochorenia. Neživé vakcíny sú všeobecne považované za bezpečné. Živé, t.j. oslabené vakcíny sa nemajú podávať osobám, ktoré užívajú lieky oslabujúce imunitu. Odporúčané očkovania je optimálne podať najmenej 6 týždňov pred začiatkom biologickej liečby roztrúsenej sklerózy. Ktoré očkovanie sú teda pre osoby s RS odporúčané? Chrípka je vírusová choroba vyvolávajúca sezónne epidémie, postihujúce v priemere 5 - 20 % populácie ročne. Spôsobujú ju vírusy chrípky (vírusy typu A sú premenlivé, čo má za následok vznik každoročných epidémií). Príznaky ochorenia na chrípku môžu byť veľmi rôzne, od bezpríznakovej infekcie po komplikácií, ktoré postihujú pľúca, srdce, mozog, pečeň, obličky a nervy. Chrípka zvyčajne začína náhle, z plného zdravia bolesťami hlavy, zimnicou, triaškou, následným výstupom teploty na 39oC a viac, celkovou slabosťou, bolesťami svalov a kĺbov. Ako chrípka sa v laickej populácii často pomenovávajú klinicky miernejšie ochorenia spôsobené inými vírusmi. Na chrípku neúčinkujú antibiotiká a nemáme lieky, ktoré by vírus zlikvidovali. Lepšie, ako chrípku prekonať a liečiť, je chrípke predchádzať. Očkovanie proti chrípke je najvhodnejšie vykonať v priebehu októbra, novembra až do polovice decembra tak, aby sa stihli vytvoriť protilátky do začiatku zvýšenej aktivity chrípky. Očkovať je možné aj neskoršie, závisí to od epidemiologickej situácie. V Európe prebieha epidémia chrípky zvyčajne medzi koncom decembra a začiatkom marca, na Slovensku najčastejšie vrcholí vo februári. Pneumokoky sú v populácii veľmi rozšírené baktérie, často sa vyskytujú na slizniciach osôb s oslabeným imunitným systémom pri vrodených, alebo získaných poruchách organizmu. Nákaza sa prenáša pri kašľaní či kýchaní od nosičov alebo chorých osôb. Nárast rezistencie pneumokokov na antibiotiká vplyvom neracionálneho používania antibiotík výrazne zúžil voľbu ich účinnej liečby. Očkovanie človeka chráni proti invazívnym formám infekcie. Na Slovensku je dostupná 13 valetná neživá očkovacia látka vhodná pre očkovanie detí i dospelých osôb.
Riziká a Bezpečnosť Očkovania Počas Biologickej Liečby
Užívate lieky? Základné pravidlo, ktoré platí pri všetkých liekoch, znie: „Pozorne si prečítajte priloženú príbalovú informáciu k lieku predtým, ako začnete užívať daný liek.“ Či tak urobíme, je na každom z nás. Prečítať si príbalový leták pred prvým užitím lieku by sme mali práve preto, že nie každý liek je vhodný úplne pre všetkých. Kopa nových odborných výrazov a termínov by vám preto mohla veľmi rýchlo popliesť hlavu. Platí pri nich však rovnaký princíp ako pri klasických, „chemických“ liekoch. Preto radšej začneme tým najbežnejším liekom, ktorý každý z nás pozná. Tretia vec je napríklad to, že ho nesmú používať ľudia so žalúdočnými vredmi či so závažným zlyhávaním srdca. Odborne nazývame tento bod aj indikácie. Dôležitou otázkou je aj vek pacienta. Keď sa vrátime k aspirínu, ten sa napríklad nesmie používať u detí mladších ako 16 rokov, pretože u nich môže spôsobiť fatálny opuch mozgu a zlyhanie pečene (tzv. Dôvodom však môže byť aj to, že pri danom lieku neprebehli klinické skúšania v detskej populácii. V takých prípadoch sa používanie lieku pre deti neodporúča. Na druhej strane sú aj v prípade tohto lieku špeciálne indikácie, kde aj napriek veku na základe odporúčaní odborníkov daný liek možno použiť (napr. Odborne nazývame tento bod kontraindikácie. Asi najznámejšou kontraindikáciou, ktorú majú úplne všetky lieky, tie biologické nevynímajúc, je alergická reakcia na liek - účinnú látku či ostatné látky obsiahnuté v lieku, napr. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k život ohrozujúcej anafylaktickej reakcii. Ak v takýchto prípadoch nepríde pomoc včas, môžu sa skončiť aj úmrtím pacienta. Práve preto by mal byť váš lekár informovaný o prípadných alergiách. Mal by mať ich poznačené vo vašej zdravotnej karte. Ak hrozí riziko anafylaktickej reakcie, lieky by mal podávať lekár v ambulancii pripravenej na zvládnutie takejto reakcie. Pred nastavením na biologickú liečbu preto pacient vždy musí absolvovať komplex vyšetrení. Túto časť nazývame upozornenia. Pri liečbe autoimunitných ochorení, keď imunitný systém napáda bunky vlastného organizmu, je napríklad cieľom biologickej liečby tlmiť imunitné reakcie organizmu.
Určite viete, že mnohé lieky sa navzájom ovplyvňujú. Platí to napríklad v prípade niektorých biologických liekov a živých vakcín. Živá vakcína totiž obsahuje oslabený vírus, ktorý však v tele s potlačenou imunitou môže znova nabrať „na sile“ a vyvolať infekciu. Ako sa vyhnúť nesprávnej kombinácii liekov? Odpoveď nie je univerzálna. Lekár je predsa len človek a nevidí vám do hlavy. Práve preto sa nebojte svojho lekára pýtať na všetko, čo by ste potrebovali vedieť, a vždy s ním konzultujte vašu liečbu. Informujte sa, aké vedľajšie účinky môžete očakávať a čo by ste mali robiť v prípade, ak sa vyskytnú. Ak vám váš známy bude rozprávať, aký skvelý liek mu predpísal jeho lekár, nechoďte za svojím lekárom a netrvajte neoblomne na tom, aby vám vašu liečbu zmenil. Môžete si tým viac uškodiť ako pomôcť. Dôvodom môže byť napríklad to, že má zdravotný stav, ktorý mu váš liek nedovoľuje užívať. Mohlo by sa mu stať, že by mu váš liek nezaberal, alebo má taký podtyp ochorenia, na ktorý sa váš liek nepoužíva. Niekedy totiž jej účinok nenastupuje okamžite, ale môže trvať istú dobu, kým sa naplno rozvinie.
Živé vs. Neživé Vakcíny
Dôležité je rozlišovať medzi živými a neživými vakcínami. Živé vakcíny obsahujú oslabené, ale stále živé mikroorganizmy, ktoré môžu vyvolať infekciu u osôb s oslabenou imunitou. Neživé vakcíny obsahujú usmrtené mikroorganizmy alebo ich časti, a preto sú všeobecne považované za bezpečnejšie pre osoby užívajúce biologickú liečbu.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
- Živé vakcíny: MMR (osýpky, mumps, rubeola), varicella (ovčie kiahne), rotavírus, BCG (proti tuberkulóze), žltá horúčka.
- Neživé vakcíny: chrípka, pneumokokové vakcíny, hepatitída A a B, tetanus, záškrt, čierny kašeľ, HPV.
Očkovanie proti COVID-19 u Onkologických Pacientov
V EÚ sú v čase písanie toho príspevku 3 schválené vakcíny na klinické použitie. V registračných štúdiách na tieto vakcíny neboli zahnutí onkologickí pacienti, avšak máme aj nové dáta z očkovacích registrov, ktoré už zahŕňajú aj onkologických pacientov. Extrapoláciou so štúdii s chrípkovou a herpes vakcínou vieme, že očkovacie programy sú efektívne aj u týchto pacientov. Podľa medzinárodných doporučení je vhodné zaočkovať všetkých onkologických pacientov ako vysokorizikovú skupinu.
Ľudia, ktorí by sa inak nikdy nedali zaočkovať v dospelosti alebo séniu proti chrípke alebo pneumokokom, zrazu uvažujú nad očkovaním alebo dokonca sa domáhajú prioritizácie. Onkologickí pacienti sú zaradení do rizikovej populácie podľa vyhlášky MZSR 58/2021, a tak sa vynárajú otázky vhodnosti a bezpečnosti vakcín u onkologických pacientov. V súčasnosti, z viac 70 vakcín v klinických skúšaniach, majú 3 podmienečnú registráciu na klinické použitie v EÚ (tabuľka 1.)(1).
Vakcína spoločnosti Pfizer/BioNTech sa podáva ako i.m. injekcia v dvoch dávkach v odstupe 3 týždňov. Po tejto schéme je efektivita nad 92%. Bola schválená na základe štúdie fázy II/III s viac ako 43 tisícami dobrovoľníkov od 16-91 rokov. Efektivita bola pozorovaná nezávisle od veku, pohlavia, etnika (2) Vakcína od Moderny je podobná Pfizer vakcíne, s 4 týždňovým intervalom medzi dávkami. Efektivita v štúdii fázy III na viac ako 30 tisíc dobrovoľníkov bola vyše 94% v prevencii symptomatického ochorenia. Efektivita bola pozorovaná nezávisle na veku, pohlavia, alebo pridružených ochorení (3). U zaočkovaných nad 65 rokov bola efektivita ≥86%. Tretia vakcína, od AstraZeneca, je založená na opičom adenovíruse ako vektore, ktorý už nieje schopný replikácie. Predbežné dáta boli publikované z dvoch klinických skúšaní u viac ako 11 tisíc dobrovoľníkov od 18-55 rokov. Efektivita bola 70,4% v prevencií klinického ochorenia. Zaujímavé je zistenie zvýšeného titra neutralizačných protilátok pri podaní druhej dávky až v 12 týždňoch. Štvrtá, nádejná vakcína na registráciu v EU je od firmy Janssen. Je založená tiež na adenovírusovom vektore, ale vyžaduje iba jedno podanie, čo je obrovská logistická výhoda pri celoplošných očkovacích programoch. Na základe predbežných dát je efektivita na úrovni 66% v prevencii stredného/ťažkého priebehu a na úrovni 85% v prevencii ťažkého/kritického priebehu. Efektivita sa zdá byť nižšia ako horeuvedené 3 vakcíny, ale treba si uvedomiť, že ide iba o jednu dávku vakcíny (a nie dve) a štúdia už zahŕňala aj infekcie z novými variantmi SARS-CoV-2 vírusu (4). Efektivita v prevencií asymptomatického ochorenia (nosičstva) bola uvedená iba v registračnej štúdii s AstraZeneca vakcínou na úrovni 58,9% a veľmi povzbudivá bola odhadovaná efektivita na asymptomatické ochorenie z Pfizer vakcíny z observačnej štúdie z Izraela - 90% (5). Je tak nádej, že vakcíny proti COVID-19 pomôžu prerušiť asymptomatický prenos infekcie (6). Všeobecné kontraindikácie sú alergické reakcie na predchádzajúce podanie vakcíny, na jej zložky a akútne prebiehajúce ochorenie. Zaočkovať by sa mali aj osoby, ktoré prekonali COVID-19 infekciu, s hocijakým, aj asymptomatickým priebehom. Keďže reinfekcia počas 3 mesiacov od prekonania COVID-19 infekcie je zriedkavá, je možné počkať s očkovaním až po tejto dobe. V žiadnych registračných štúdiách troch schválených vakcín neboli zahrnutí onkologickí pacienti na aktívnej imunosupresívnej liečbe, ale boli zahrnutí napr. pacienti s HIV infekciou. V nedávne publikovanej observačnej štúdie z Izraela s Pfizer vakcínou bolo zaočkovaných skoro 600 tisíc občanov. V tejto kohorte bolo aj 11 tisíc onkologických pacientov, avšak dáta pre túto kohortu neboli zatiaľ prezentované. Z pokusov na opiciach vyplýva, že dominantná ochrana pred infekciou ide cez neutralizačné protilátky, ale dôležité sú aj CD8+ T-bunky, ktoré túto odpoveď zosilňujú (7). Aj napriek tomu, pacientov, ktorí sú zaočkovaní mRNA vakcínou počas prebiehajúcej imunosupresívnej liečbe sa t.č. Všeobecne očkovanie sa odporúča všetkým pacientov so solídnymi nádormi. Extrapoláciou dát z očkovania proti chrípke a herpes zoster u onkologických pacientov na chemoterapii je očkovanie účinné aj u tejto populácie (9). Očkovanie by malo znížiť morbiditu a mortalitu týchto pacientov na COVID-19 a tiež umožniť neprerušenú onkologickú liečbu. Neexistujú žiadne kontraindikácie u týchto pacientov čo sa týka prebiehajúcej onkologickej liečby - chemoterapie, rádioterapie, hormonálnej liečby, biologickej a cielenej liečby, steroidov a operácie. Títo pacienti by mali dostať očkovaciu látku podľa prebiehajúcej vekovej stratifikácie. V súčasnosti neexistujú ďalšie dáta na stratifikáciu týchto pacientov podľa štádia alebo typu nádoru. Pacienti na imunoterapií (t.j. PD-1/PD-L1 inhibítory) majú byť taktiež zaočkovaní, bez nutnosti prerušenia liečby. Dokonca, títo pacienti preukázali zvýšenú odpoveď na chrípkovú vakcínu. Keďže nežiaduce účinky vakcinácie sa môžu prejaviť počas 2-3 dní (hlavne po 2. dávke), odporúča sa očkovať viac dní pred/po podaní imunoterapie alebo chemoterapie, aby sa možné nežiaduce účinky podaných látok nekumulovali (10). Pacienti s hematologickými malignitami majú určité špecifiká. Optimálne je zaočkovanie pred začatím lymfodeplečnej chemoterapie/biologickej liečby, respektíve po jej skončení. Problémom ostávajú pacienti na rozbehnutej lymfodeplečnej liečbe (e.g. rituximab, alemtuzumab, blinatumomab a i.), u ktorých sa odporúča očkovanie až po 6 mesiacoch od skončenia tejto liečby alebo po vzostupe lymfocytov nad 1,0 (x109/l) a/alebo B-buniek nad 50/µl. Keďže COVID-19 očkovanie vytvára aj T-bunkovú (pamäťovú) imunitu, je možné že očkovanie aj počas takejto lymfodeplečnej liečbe môže vytvoriť aspoň čiastočnú ochranu. Pacienti s hematologickými malignitami, u ktorých sa plánuje liečba rituximabom, by mali byť prednostne zaočkovaní pred začatím tejto liečby, aj vzhľadom na fakt že majú jednu z najvyšších morbidít a mortalít pri infekcií SARS-CoV-2. Pacienti po autológnej transplantácii krvotvorných buniek môžu byť očkovaní po 2-3 mesiacoch. Pacienti po alogénnej transplantácii, pri neprítomnosti GvHD a anti-CD20 liečby môžu byť očkovaní v 3-6 mesiaci. Najviac ohrozená populácia z ťažkého priebehu COVID-19 sú: seniori nad 70 (hlavne nad 80) rokov, kombinácia komorbidít, hematoonkologické ochorenia, pacienti po transplantácii orgánov, u onkologických pacientov hlavne - aktívna protinádorová liečba, prípadne metastatické ochorenie a karcinóm pľúc na imunoterapií.
Skleróza Multiplex a Očkovanie
- Je známe, že bakteriálne alebo vírusové infekcie môžu spustiť recidívu roztrúsenej sklerózy. Pre zníženie rizika vzniku recidívy ochorenia je dobré minimalizovať možnosť infekčného ochorenia. Niektorým infekčným chorobám môžeme predchádzať očkovaním. Pre ľudí, ktorí trpia na sklerózu multiplex platí pravidlo, že môžu byť očkovaní len vtedy, ak práve neprekonávajú žiaden “atak”, resp. recidívu ochorenia. Neživé vakcíny sú všeobecne považované za bezpečné. Živé, t.j. oslabené vakcíny sa nemajú podávať osobám, ktoré užívajú lieky oslabujúce imunitu. Odporúčané očkovania je optimálne podať najmenej 6 týždňov pred začiatkom biologickej liečby roztrúsenej sklerózy. Ktoré očkovanie sú teda pre osoby s RS odporúčané? Chrípka je vírusová choroba vyvolávajúca sezónne epidémie, postihujúce v priemere 5 - 20 % populácie ročne. Spôsobujú ju vírusy chrípky (vírusy typu A sú premenlivé, čo má za následok vznik každoročných epidémií). Príznaky ochorenia na chrípku môžu byť veľmi rôzne, od bezpríznakovej infekcie po komplikácií, ktoré postihujú pľúca, srdce, mozog, pečeň, obličky a nervy. Chrípka zvyčajne začína náhle, z plného zdravia bolesťami hlavy, zimnicou, triaškou, následným výstupom teploty na 39oC a viac, celkovou slabosťou, bolesťami svalov a kĺbov. Ako chrípka sa v laickej populácii často pomenovávajú klinicky miernejšie ochorenia spôsobené inými vírusmi. Na chrípku neúčinkujú antibiotiká a nemáme lieky, ktoré by vírus zlikvidovali. Lepšie, ako chrípku prekonať a liečiť, je chrípke predchádzať. Očkovanie proti chrípke je najvhodnejšie vykonať v priebehu októbra, novembra až do polovice decembra tak, aby sa stihli vytvoriť protilátky do začiatku zvýšenej aktivity chrípky. Očkovať je možné aj neskoršie, závisí to od epidemiologickej situácie. V Európe prebieha epidémia chrípky zvyčajne medzi koncom decembra a začiatkom marca, na Slovensku najčastejšie vrcholí vo februári. Pneumokoky sú v populácii veľmi rozšírené baktérie, často sa vyskytujú na slizniciach osôb s oslabeným imunitným systémom pri vrodených, alebo získaných poruchách organizmu. Nákaza sa prenáša pri kašľaní či kýchaní od nosičov alebo chorých osôb. Nárast rezistencie pneumokokov na antibiotiká vplyvom neracionálneho používania antibiotík výrazne zúžil voľbu ich účinnej liečby. Očkovanie človeka chráni proti invazívnym formám infekcie. Na Slovensku je dostupná 13 valetná neživá očkovacia látka vhodná pre očkovanie detí i dospelých osôb.
Špecifické Očkovacie Odporúčania
#
tags: #ockovanie #biologicka #liecb