Predstava zneužívaného dieťaťa sa často spája s fyzickým násilím alebo sexuálnym zneužívaním. Avšak, zneužívanie má mnoho podôb, z ktorých niektoré sú na prvý pohľad neviditeľné, no o to viac zraňujúce. Psychologická manipulácia, emocionálne zanedbávanie a iné nenápadné formy týrania môžu mať na dieťa rovnako devastujúci dopad ako fyzické násilie.
Neviditeľné jazvy: Formy zneužívania, ktoré ničia dušu
Zneužívanie je zneužívanie, bez ohľadu na to, či sa jedná o neviditeľnú psychologickú manipuláciu alebo viditeľnú bitku. Častokrát rodič ani nevie, že dieťa vlastne psychicky deptá a zraňuje, pretože je to jediný spôsob výchovy a správania, ktoré pozná. V týchto prípadoch sa spôsoby správania k deťom len prenášajú z generácie na generáciu - vychovala ma tak moja mama, som v poriadku, pokračujem tým istým spôsobom aj vo výchove svojho dieťaťa. Lenže mnoho dospelých, skutočne mnoho, nemá na seba náhľad, a láska k rodičom im zabraňuje prejaviť skrytý hnev a otvoriť rany, ktoré výchova spôsobila. Pre mnohých je jednoduchšie ignorovať problémy a jazvy na duši, než ich otvoriť a riešiť. A tak spôsobujú svojim deťom rovnakú bolesť, ktorú im kedysi spôsobili ich rodičia.
Stránka Psych2go je spoločenstvo odborníkov, ktorí sa snažia zvýšiť povedomie o traumách a jazvách človeka, ako aj pomôcť pochopiť samému sebe - prečo sa chováme daným spôsobom, odkiaľ pramení náš nezvládaný hnev, urážlivosť, žiarlivosť. Zameriavajú sa na osvetu v oblasti duševného zdravia, ozrejmujú, že spôsob akým sa k deťom správame a rozprávame s nimi, sa stane neskôr ich vnútorným hlasom. Vedomosti šíria prostredníctvom článkov, ale i videí na YouTube, kde jednoducho a pochopiteľne vysvetľujú fungovanie ľudskej a detskej psychiky v rôznych prípadoch. Jedným z nich je aj zneužívanie dieťaťa rodičom, respektíve nepatrné znaky týrania.
Tu je niekoľko výchovných techník, ktoré môžu dieťa týrať a zanechať na ňom trvalé následky:
1. Ignorovanie súkromia dieťaťa
Každý má právo na súkromie, kúsok svojho bezpečného priestoru, útočiska, do ktorého sa ukryje pred celým svetom. Ak nie je tým útočiskom domov, presnejšie izbička dieťaťa, dieťa zlyhá v nastavení hraníc. Jedná sa o situácie, kedy nezaklopete na dvere izby predtým ako vstúpite, alebo ak ignorujete potrebu súkromia pri prezliekaní či sprchovaní. Dieťa uverí, že nemá nárok a právo mať svoj priestor, keďže jeho hranice nerešpektujete. Túto skutočnosť si prenesie aj do vzťahu, kedy bude partnerovi dovoľovať porušovať hranice i ďalšie práva, či bude od partnera závislé, bude ho dusiť, kontrolovať a nedá mu potrebný priestor (alebo sa nechá kontrolovať a dusiť).
Prečítajte si tiež: Rozvoj sebavedomia detí
2. Neprikladanie dôležitosti emóciám a prežívaniu dieťaťa
Toto je najčastejšia chyba rodičov. Ak sa dieťa rozplače nad spadnutou lízankou a vy sa smejete alebo ho okríknete, aby nerevalo za hlúposti, bagatelizujete jeho prežívanie. Dieťa tým učíte, že jeho prežívanie a pocity sú nehodnotné, nezáleží na nich, sú banálne a hlúpe. Čo urobí dieťa? Potreby, emócie a prežívanie utlmí, prestane ich brať vážne, neverí svojmu úsudku, má ťažkosti rozhodovať sa samé za seba. Navyše sa cíti nevypočuté, nepochopené a tak by sa rozhodne nemalo v prítomnosti osoby, ktorá ho má bezmedzne ľúbiť a za každých okolností chrániť.
3. Používanie tichej domácnosti
Tento spôsob konania je nevhodný aj medzi partnermi; dokáže zraniť, naruší dôveru a intimitu. Jedná sa o cielenú manipuláciu druhého človeka a emocionálne zneužívanie. Tichou domácnosťou využíva rodič svoju moc nad dieťaťom a trestá ho odoprením lásky a náklonnosti - vecí, ktoré sú pre dieťa nevyhnutné, aby sa cítilo bezpečne a isto. Pri odopretí teda stráca stabilitu a istotu sveta, cíti sa zavrhnuté a neprijaté, čím sa znižuje sebaúcta a naopak zvyšuje riziko rozvinutia depresie a úzkosti.
4. Hranie sa na obeť
Mentalita obete je veľmi častá a deštruktívna nielen pre daného človeka, ale aj pre okolie, najmä deti. Mentalitu obete má človek, ktorý nedokáže prebrať zodpovednosť za svoj život a konanie; za svoje zlyhanie, emócie a neschopnosť zvládať život obviňuje okolie, častokrát deti. Nezvládate svoje emócie, rýchlo sa vytočíte a následne viníte dieťa, že ono je vinné - tvrdíte, že ono nesie vinu za to, ako reagujete a čo cítite. Nikto nie je zodpovedný za naše emócie a činy, len my sami - dieťa však týmto postojom učíte cítiť vinu za niečo, za čo nemôže. Permanentne bude cítiť vinu a hanbu, a viniť sa najmä za veci, za ktoré nemá zodpovednosť.
5. Vyhrážanie sa
Vyhrážanie sa mnohým zdá ako neškodné konanie. Postrašíte dieťa, že ak ihneď neopustí ihrisko, necháte ho tam. Ak si okamžite neodprace hračky, dostane po zadku. Nemusíte to ani myslieť vážne, ale verte, že dieťa berie vaše slová doslovne. A čo vlastne počuje? Že by ho osoba, na ochranu ktorej spolieha, opustila alebo mu ublížila. Že osoba, ktorá zabezpečuje istotu a stabilitu, by mrknutím oka istotu a stabilitu odoprela. Že osoba, ktorá ho má milovať najviac na svete, by ho nechala samé. Pre dieťa je rodič základná istota, od neho sa učí akú lásku má od druhých očakávať. Ak dáte najavo, že istotu môže kedykoľvek stratiť, a lásku takisto, ako sa asi dieťa cíti? Úzkostne, vystrašene, prestane sa cítiť pri rodičoch bezpečne.
6. Emocionálna nedostupnosť
Ďalším z častých aktov týrania je emocionálna nedostupnosť rodiča. Častokrát o tom dieťa (ani dospelí) netuší, a až spätne ako dospelý človek si môže uvedomovať následky. Emocionálne nedostupný rodič je prítomný fyzicky ale nie duševne. Sedí dieťaťu po boku, ale nevytvára s ním puto. Trávi čas vlastnými koníčkami, ale s dieťaťom nenadväzuje spojenie. Ide s ním na prechádzku, ale je na mobile. Rodič nediskutuje s dieťaťom, nevysvetľuje mu, o čom je svet, nepreberá s ním jeho prežívanie, záujmy, vnútorný svet. Tieto deti môžu v dospelosti cítiť pocity prázdnoty, niečo im chýba ale nevedia čo - je to spojenie, intimita a vzťah, ktorý s rodičom nemali. Môže sa u nich rozvinúť depresia, často mávajú nefunkčný vzťah, a emocionálnu prázdnotu zaplňujú neefektívnymi vecami (hromadenie vecí, nadväzovanie vzťahu prostredníctvom sexu, alkohol, cigarety…)
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
7. Vyvolávanie viny a ponižovanie
Vyvolať v dieťati vinu je manipulačnou technikou, ktorou si rodič zaisťuje poslušnosť dieťaťa. Vina a hanba však detskú dušu trhá na kúsky - ako môže z človiečika vyrásť vyrovnaná bytosť, ak ho emocionálne zhadzuje a ubližuje osoba nemu najbližšia? Dieťa zaujme k sebe postoj, že za nič nestojí a malo by sa za seba vždy hanbiť. Cíti, že je veľkým sklamaním pre rodiča, a túto mentalitu si odnáša aj do dospelosti. Cíti vinu a pochybnosti o sebe, pretože akokoľvek sa zachová, vždy bude v jeho okolí niekto, kto nebude spokojný (ak vyhovie jedného, druhému sa to nemusí páčiť) - záleží mu na tom, čo si druhí o ňom myslia. Každopádne týmto správaním zničí rodič dieťaťu sebavedomie a zdravú psychiku.
8. Podmieňovanie lásky
Vedzte, že podobné konanie používa stále množstvo rodičov. Dieťa niečo urobí (napríklad rozbije vázu, rozleje mlieko) a vy sa naň oboríte. Dieťaťu to je ľúto, bolí ho, že vás nahnevalo - chce to napraviť a ide vás objať. Vy ste ale naštvaní a objatie (teda lásku) odopriete, pošlete ho preč. Dieťa to zabolí ešte viac - dali ste najavo, že nie je hodné vašej lásky. Je nutné uvedomiť si, že dieťa nevidí rozdiel v hneve; netuší, že odsudzujete konanie (rozliate mlieko či rozbitú vázu) - ono verí, že odsudzujete jeho samé (jeho osobnosť). Preto sa nepoučí, že nemá rozlievať mlieko, ale naučí sa, že je nehodné vašej lásky pokiaľ chybuje, a že vaša láska je podmienená jeho dokonalosťou (ktorú nikdy nedosiahne).
9. Obviňovanie dieťaťa za emočný stav rodiča
Tento bod je veľmi podobný mentalite obete. Stojí za tým fakt, že rodič nedokáže prevziať zodpovednosť za svoj život. Obviňuje druhých za svoje reakcie, emócie a činy. Keď sa rodič neovládne a dieťaťu dá facku, vinu dáva jemu (Pozri sa, čo si ma donútil urobiť!). Áno, presne táto výchova dotlačí dieťa (najmä dievčatá) do týrajúceho vzťahu. Pýtate sa, prečo týraná žena ospravedlňuje konanie tyrana a zo vzťahu neodíde? Tu máte odpoveď - lebo má vnútri duše zakorenené, že je zodpovedná za výbuchy hnevu, a trest si vlastne zaslúži (presne ako ju to učil rodič).
Nikdy nezabudnite na to, aké je to byť dieťaťom, Nikdy nezabudnite na svoje detstvo a na vaše pocity, keď na vás bola aplikovaná akákoľvek výchovná metóda. Cítili ste sa dobre, keď vám rodič dal facku? Keď vás zosmiešnil, vinil? Máte s ním dobrý a otvorený vzťah? Problém je, že väčšina detí prestáva ľúbiť seba, nie rodičov. V dospelosti preto ospravedlňujú chovanie rodičov, a obracajú vinu na seba - veď facku som si zaslúžil/a. Ale ruku na srdce - ste šťastný človek? Využívate svoj potenciál naplno? Netlmíte náhodou negatívne emócie cigaretami, alkoholom, nenávisťou, výbuchmi hnevu?
Sexuálne zneužívanie: Skrytá epidémia
Sexuálne násilie patrí medzi najzávažnejšie formy násilia a jeho následky si obeť bez adekvátnej terapeutickej pomoci nesie po zvyšok života. Pod pojmom sexuálne zneužívanie dieťaťa rozumieme nepatričné vystavovanie dieťaťa sexuálnemu kontaktu, činnosti alebo správaniu, ktoré zahŕňa akékoľvek sexuálne dotýkanie, styk či vykorisťovanie. Páchateľom môže byť blízka, známa či cudzia osoba. V spoločnosti panuje mylná predstava, že sexuálne zneužívanie sa vyskytuje ojedinele, prípadne že väčšina z obvinení je vymyslená. Podľa Expertízy Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu z r. 2013 zažilo niektorú z foriem sexuálneho zneužívania 9,6% detí, z toho 13,4% dievčat a 5,7% chlapcov. Akákoľvek z foriem sexuálneho zneužívania zanecháva na dieťati svoje stopy. Dieťa, v závislosti od veku, nemusí ani rozumieť tomu, čo sa stalo. Zdôveriť sa niekomu nie je pre dieťa jednoduché, najmä vtedy, ak je páchateľom blízky človek. Väčšina obetí tak ani neurobí. Kampaň rady Európy (2012) poukazuje na to, že so sexuálnym násilím sa stretlo 1 z 5 detí. Je však náročné sexuálne násilie na deťoch rozpoznať, pretože k nemu dochádza v tajnosti. Detským obetiam preto hovoríme aj „neviditeľné deti“.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Znaky sexuálneho zneužívania
V závislosti od veku obete sa môžu vyskytnúť zmeny správania. Už u najmenších detí môžeme zbadať neprimeraný krik pri prebaľovaní či strach v prítomnosti konkrétnej osoby. Ďalšími príznakmi bývajú obavy z vyzliekania sa, neschopnosť znášať dotyky, bolesti a zápalové zmeny v análnej alebo genitálnej oblasti, depresie, pocity hanby a viny. Varovným signálom môže byť aj vekovo neprimerané sexualizované správanie, ktorému zodpovedá aj vekovo neprimeraný slovník. V závažných prípadoch sa u detí môže objaviť sebapoškodzovanie či promiskuitné správanie. Nezriedka sa u nich prejavuje tiež negatívny postoj k vlastnej sexualite. Dievčatá si nahovárajú, že keby boli chlapcami, nič podobné by sa im nemohlo stať, preto potláčajú znaky ženskej sexuality (vlasy nakrátko, chlapčenské oblečenie, zakrývanie ženskosti…). V zrelom veku môže u obetí dochádzať k neschopnosti nadviazať normálny sexuálny vzťah.
Ako reagovať, ak sa dieťa zdôverí
Ak sa nám dieťa zo svojou skúsenosťou zdôverí, treba ho v prvom rade podporiť a ubezpečiť, že mu veríme. Treba si ustrážiť svoje prvotné reakcie. Ak sa na vás dieťa obráti, znamená to, že hľadá pomoc a dôveruje práve vám. Nie je nič neobvyklé, ak v takejto situácii pocítite paniku, obavy, rozpaky, bezradnosť, zúfalstvo, pochybnosti, hnev, smútok alebo zmätok. Ak však dieťaťu dáte tieto pocity najavo, môže ho to zneistiť a spôsobiť, že sa s vami už o svojej situácii nebude chcieť rozprávať. Preto je dôležité zachovať pokoj a rozvahu. Nepátrajte po detailoch. Nechajte dieťa, aby o svojom probléme hovorilo čo možno najviac samo, bez prerušovania. Minimalizujte svoje zapájanie sa do rozhovoru. Nechajte dieťa hovoriť plynule, bez prerušenia. Keď nadobudnete dojem, že sa stalo obeťou sexuálneho zneužívania, neklaďte mu žiadne ďalšie otázky. Podporte ho v tom, že urobilo dobre, že sa vám zdôverilo. Vysvetlite mu, že je potrebné vec oznámiť a kontaktujte orgány činné v trestnom konaní alebo oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí. Dieťa - obeť sexuálneho zneužívania je v zmysle slovenskej legislatívy považované za „zvlášť zraniteľnú obeť“, a to najmä vzhľadom na komunikačné limity, možnú závislosť od páchateľa v prípadoch, keď je páchateľom blízky príbuzný, prevahu páchateľa a ďalšie okolnosti vyplývajúce z veku a vývinovej úrovne dieťaťa. Rovnako má nárok na citlivé zaobchádzanie zo strany všetkých inštitúcií a odborníkov zapojených do riešenia prípadu, ako aj vo všetkých fázach trestnoprávneho procesu vrátane prípravného konania či súdneho pojednávania. Týmito princípmi sa riadi aj Detské advokačné centrum Náruč (DAC Náruč). Jedná sa o jedno zo 4 pracovísk nášho občianskeho združenia Náruč - Pomoc deťom v kríze. Špecializuje sa na ambulantnú pomoc detským obetiam akejkoľvek formy sexuálneho zneužívania alebo hrubého fyzického týrania. Tím špeciálne vyškolených pracovníkov, ktorý tvoria psychologičky, sociálna pracovníčka a právnička, poskytuje v bezpečnom, vľúdnom prostredí deťom a ich neohrozujúcim rodinným príslušníkom špecializovanú psychologickú, sociálnu a právnu pomoc. DAC Náruč môže kontaktovať ktokoľvek, kto má vedomosť alebo podozrenie, že sa dieťa stalo obeťou trestného činu sexuálneho zneužívania, teda napr.
Slovenské deti a realita týrania
Slovenské deti sú vystavené týraniu v rodinách viac, ako si to dokáže naša spoločnosť pripustiť. Závažné zistenia odhalil vôbec prvý národný prieskum po vyše desiatich rokoch. Z jeho predbežných výsledkov vyplýva, že je týrané každé piate dieťa. Konečný počet pritom môže byť ešte vyšší, definitívne výsledky prieskumu totiž budú známe až koncom októbra. Z doterajších zistení vyplýva, že skúsenosť so psychickým alebo s fyzickým násilím má až približne pätina detí na Slovensku. Toto číslo však môže byť ešte vyššie. „Sú to alarmujúco vysoké čísla. Prieskum, ktorý robil Inštitút pre výskum práce a rodiny, bol anonymný a uskutočnil sa medzi deťmi na 148 základných školách. Zúčastnilo sa na ňom 1 560 detí vo veku 14 až 16 rokov. Niektoré z nich v dotazníku písali aj o vlastných skúsenostiach s násilím, iné potvrdzovali, že vo svojom okolí poznajú deti, ktoré sa jeho obeťami stali. Podľa prvých výsledkov tohto prieskumu sú najrozšírenejšími formami násilia na deťoch psychické a fyzické týranie. Psychickému týraniu bolo vystavených takmer 23 percent detí, fyzickému 22,3 percenta. Sexuálne zneužívanie sa vyskytlo u 10,8 percenta detí a zanedbávanie zo strany rodičov u vyše 9,4 percenta. Tieto čísla uvádza v správe Kvetoslava Repková z Inštitútu pre výskum práce a rodiny, ktorá sa venuje násiliu na deťoch so zdravotným postihnutím. Repková zároveň upozorňuje, že deti so zdravotnými problémami priznali skúsenosti s rôznymi formami násilia dvojnásobne častejšie. Prieskum si dalo vypracovať ministerstvo práce koncom minulého roka po škandále, keď v bratislavskom byte polícia našla telo tri roky mŕtvej týranej Lucky. Podrobnejšie výsledky majú byť známe až koncom októbra.
Odborníci, ktorí pracujú s týranými deťmi, jeho prvé zverejnené výsledky neprekvapili. „Predpokladali sme to a už roky upozorňujeme na to, že výskyt násilia na deťoch je vyšší, ako sa v spoločnosti predpokladá, len nikto tomu neveril. Násilie sa podľa nej nevyskytuje len v rodinách, ktoré nemajú ani v okolí „dobrú povesť“, vyskytuje sa aj v rodinách, ktoré majú dobré materiálne zázemie a rodičia sú vysokoškolsky vzdelaní. Prieskum sa detí pýtal na rôzne prejavy štyroch foriem násilia. Podľa Leitmana najnebezpečnejšie sú ťažko odhaliteľné formy ako psychické násilie a sexuálne zneužívanie. „Psychické týranie nie je viditeľné, ani v domácnosti nemusí byť hluk, ktorý by okolie vnímalo. Je to najnebezpečnejší spôsob ubližovania,“ hovorí. Podobne je to aj v prípade sexuálneho zneužívania. „Aj pri psychickom týraní, aj pri sexuálnom zneužívaní nebýva väčšinou zranenie viditeľné navonok, zranená je duša. Prípady týraných a zneužívaných detí preto treba podľa neho odhaliť čo najskôr.
Syndróm CAN: Komplexný problém
Syndróm CAN (týrané, zneužívané a zanedbávané dieťa) je komplexný fenomén. Týranie sa viaže na rodinné prostredie. Týrané deti nemajú možnosť porovnať svoju situáciu so situáciou iných. Deti sú citovo závislé na rodičoch a je na nich, aby napĺňali ich základné potreby.
Kto je ohrozený?
Neexistuje jednoduchý spôsob, ako jednoznačne určiť, ktoré dieťa je ohrozované alebo týrané. Týranie detí sa môže vyskytovať v akejkoľvek rodine, bez ohľadu na sociálne, ekonomické alebo kultúrne zázemie. Avšak, niektoré deti sú viac ohrozené ako iné. Medzi ne patria:
- Deti s nezvládnuteľným temperamentom alebo oneskoreným vývinom.
- Deti, ktoré spôsobujú rodičom nepríjemnosti alebo stresy.
- Príliš živé deti a deti mentálne postihnuté.
- Deti so zdravotnými problémami.
Dôsledky týrania
Dôsledky týrania môžu byť pre dieťa katastrofálne a môžu pretrvávať do dospelosti. Medzi najčastejšie následky patria:
- Nízke sebavedomie a problémy v medziľudských vzťahoch.
- Depresie a úzkosti.
- Sebapoškodzovanie a suicidálne tendencie.
- Problémy so správaním a kriminalita.
- Neschopnosť nadviazať zdravé vzťahy v dospelosti.
Ako pomôcť?
Ak máte podozrenie, že dieťa vo vašom okolí je týrané alebo zneužívané, neváhajte a konajte.
- Buďte všímaví: Všímajte si zmeny v správaní dieťaťa, jeho nálady a fyzické zranenia.
- Počúvajte: Ak sa vám dieťa zdôverí, pozorne ho počúvajte a verte mu.
- Nekonfrontujte: Nekonfrontujte vinníka, ale vyhľadajte odbornú pomoc.
- Kontaktujte: Kontaktujte linku pomoci deťom v ohrození, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí alebo políciu.
- Podporujte: Podporujte dieťa a ubezpečte ho, že nie je samo.
Dôležitosť prevencie
Prevencia je kľúčová. Je dôležité zvyšovať povedomie o zneužívaní detí a podporovať zdravé vzťahy v rodinách. Vzdelávanie rodičov o výchovných metódach, ktoré neubližujú, môže výrazne prispieť k zníženiu výskytu týrania detí.
Zneužívanie deťmi, ktorých rešpektujú
Čoraz viac počúvame o sexuálnom zneužívaní detí napríklad kňazmi alebo vedúcimi tábora či záujmového krúžku. Pre deti sú to ľudia, ktorých rešpektujú, sú to autority a je im prízvukované, že tie treba poslúchať. Preto sa dajú ľahko zastrašiť a ešte ľahšie zmanipulovať. Deti sú pre dospelých ľahkými obeťami, o to strašnejšie je, že páchateľov, ktorí na deti útočia, často odhalia až po rokoch. Vyvstáva otázka, prečo si to nikto nevšimol skôr?
Príkladom môže byť prípad zakladateľa tábora Chachaland, ktorý údajne sexuálne zneužíval mladé dievčatá. Obeť začala hovoriť až ako dospelá, preto ju často spochybňovali. Alebo prípad kňaza, ktorý sa priznal k niekoľkoročnému sexuálnemu zneužívaniu maloletého dievčaťa.
Ako rozpoznať zneužívané deti a ako im pomôcť
Psychiatri tvrdia, že nie je vôbec ľahké odhaliť zneužívané deti, lebo vinou traumy majú veľmi silné ochranné mechanizmy. Sexuálne zneužívané dieťa charakterizuje množstvo protirečivých pocitov, vyvolaných stratou dôvery, izoláciou a bezmocnosťou.
Deti často celé roky čelia dvom protichodným požiadavkám - navonok musia normálne fungovať a zároveň sú sústavne vystavované sexuálnemu zneužívaniu. Sú teda nútené žiť pod veľkým tlakom a obete sa tak naučia oddeliť sexuálne útoky od svojho vnímania. Potlačenie môže byť také veľké, že sa spomienky budú vracať až v dospelosti alebo po veľmi dlhom čase a útržkovito. Práve preto sa často priznávajú až dospelé ženy, ktorým nikto nechce veriť alebo ich obviňujú, že tak dlho mlčali.
Strach je hlavný nástroj pri zneužívaní detí. Páchatelia sa dieťaťu väčšinou vyhrážajú, že ak to niekomu povie, rodičia ho nebudú mať radi, dajú ho do domova, spolužiaci sa mu budú vysmievať… Dnešným tínedžerom sa páchatelia často vyhrážajú nahými fotografiami, že ich zverejnia. Ale okrem toho deti mlčia preto, že ide o konflikt lojality. Deti chránia páchateľa, pretože s nimi manipuluje a dáva im pocit, že sú súčasťou niečoho veľmi zvláštneho, výnimočného. Vzniká duševná závislosť, ktorú ťažko preraziť. Zvonku by to mohlo vyzerať, že obete to vlastne chceli, čo, samozrejme, nie je pravda. Dôsledky svojich činov dieťa, ale ani 13-ročné dievča nevie domyslieť, preto je vždy zodpovedný dospelý.
Príznaky zneužívania sú veľmi individuálne. Niektoré deti sú agresívne, rodičia ich nazývajú zlými a vôbec im nerozumejú, len na nich kričia a hnevajú sa, a tak vzniká medzi nimi bariéra, ktorú ťažko zbúrať. Iné deti sa, naopak, utiahnu. Ďalšie sú prehnane dôverčivé, majú problémy so spánkom alebo zrazu kreslia sexualizované obrázky. Všetky tieto príznaky však môžu mať aj iné dôvody. Na vine môže byť napríklad stres v škole alebo dieťa len kopíruje správanie svojho kamaráta. Ak sa osobnosť dieťaťa zmení natrvalo a trvá to minimálne tri mesiace, môže ísť o zneužívanie.
Dôvera je vo vzťahoch dôležitá, zvlášť pri tých s deťmi. Ak už máte podozrenie, môžete ponúknuť dieťaťu všeobecnú pomoc, ak máte aj nejaký dôkaz, mali by ste dieťa zapojiť konkrétnejšie, ale tak, aby ste ho do toho netlačili. Napríklad: „Viem, že sa ti stalo niečo nepríjemné. Som tu pre teba, ak sa chceš o tom porozprávať.“ Neklaďte navádzajúce otázky typu: „Sused sa ťa dotkol, že?“ Dieťa môže povedať áno, aby vám urobilo láskavosť, a potom sa môže ľahko zamotať do svojej fantázie. Ak viete už, o koho ide, nekonfrontujte vinníka. Lebo ak to neurobil, dostanete ho do strašnej situácie, a ak je vinný, neprizná sa. Páchatelia sú zvyčajne milí, nenápadní ľudia, o ktorých si nikto nemyslí, že by boli schopní robiť niečo zlé. Vždy vyhľadajte odborníka a poraďte sa, čo ďalej.
Najlepšie, čo môžete urobiť, je zostať v strehu, nevzdávať sa, ak viete, že vás dieťa potrebuje, pokúsiť sa pochopiť, prečo sa dieťa tak veľmi mení. Je to na nás dospelých, aby sme prevzali zodpovednosť. Deti sa s traumatickými zážitkami nevedia vyrovnať, potrebujú našu starostlivosť. Verte svojim inštinktom a pamätajte, že zneužívanie sa deje väčšinou na miestach, ktoré dobre poznáte. Veľmi dôležité je, aby deti dostali odbornú pomoc včas!
Čo povedať zneužívanému dieťaťu?
Sú vety, ktoré je dôležité, aby dieťa počulo, aj keď nám sa to môže zdať úplne zbytočné.
- „Hnevám sa, ale nie je to tvoja chyba. Hnevám sa na toho, kto ti to urobil.“
- „Plačem, pretože som smutný, no som na teba hrdý, že si mi to dokázal povedať.“
- „Verím ti.“
- „Neviním ťa za to, čo sa ti stalo, viním toho, kto ti to urobil.“
- „To, čo sa ti stalo, nehovorí o tom, kým si. Nepozerám sa na teba inak ako predtým. Obdivujem, že si mal/a silu prísť za mnou.“
- „Viem, že ty vieš najlepšie, s kým sa cítiš najbezpečnejšie o tom hovoriť.“
- „Môžeš za mnou prísť kedykoľvek. Som tu stále pre teba. Ak sa časom zmení to, ako sa na situáciu pozeráš alebo ako sa cítiš, je to úplne v poriadku.“
- „Týmito ťažkými chvíľami si prejdeme spolu. Nájdeme spôsob, ako ich spoločne zvládnuť.“
tags: #znaky #ze #dieta #je #zneuzivane