Očkovanie detí patrí medzi najdiskutovanejšie témy v oblasti verejného zdravia. Tento článok sa zameriava na rozšírené očkovacie schémy pre bábätká, diskutuje o etických aspektoch vakcinácie a poskytuje komplexný prehľad povinných a odporúčaných očkovaní na Slovensku. Cieľom je poskytnúť čitateľom vyvážené informácie, ktoré im pomôžu pri rozhodovaní o zdraví svojich detí.
Úvod do bioetických súvislostí očkovania
Príspevok sa venuje otázkam bioetických súvislostí vakcinácie, teda aké sú úvahy, ktoré vedú k dobrovoľnosti a ktoré právne a etické východiská ústia do možnosti zavedenia povinného očkovania. Problematika je skúmaná z hľadiska očkovania detí, ale aj v kontexte očkovacích látok dostupných proti Covid-19, a to aj na pozadí dostupnosti (z hľadiska výrobnej, finančnej, časovej, efektívnej) rôznych metód liečby a prevencie. V kontexte moderných výziev prehodnocovania hraníc slobody jednotlivca je dôležité pozrieť sa na očkovanie z etického hľadiska. Sloboda ako prejav individuálneho práva prerastá očakávané hranice, v geopolitických a historických vektoroch sa neustále mení a vyvíja.
Národné imunizačné programy a vakcinačný kalendár
Vo väčšine krajín sveta boli v posledných rokoch vytvorené národné imunizačné programy, ktoré sú koordinované Svetovou zdravotníckou organizáciou a jej poradným orgánom SAGE (Strategic Advisory Group of Experts) s veľmi presne nastaveným vakcinačným kalendárom reflektujúcim stupeň ochrany a možnej expozície dieťaťa nákazou. V USA väčšina povinných vakcinácií je nariadená vládou, pričom spravidla legislatíva štátov upravuje vakcinačné programy na základe Poradnej komisie pre praktickú imunizáciu.
Bezpečnosť vakcín a alternatívne metódy
Je dôležité si uvedomiť, že vakcíny nie sú stopercentne bezpečné a môžu mať vedľajšie účinky. Napriek neustálym pokusom hľadať alternatívy k podávaniu očkovacích látok, neboli doteraz vyvinuté efektívne náhrady a nie sú nimi v plnom rozsahu často uvádzané homeopatické substitúty, antibiotiká, chemoterapeutiká, ani antivirotiká, či princípy zdravého životného štýlu, a podobne to platí aj v prípade nového vírusu SARS-CoV-2 (ďalej aj "nový vírus").
Kolektívna imunita a premorenie obyvateľstva
Čoraz častejšie sa hovorí aj o tom, že kolektívnu imunitu sa sčasti podarí dosiahnuť aj premorením obyvateľstva, čo však so sebou nesie nebezpečenstvo vysokej mortality a nárazovej záťaže zdravotného systému, ktorú nemusí zvládnuť, a už doterajšie skúsenosti naznačujú, že bol v mnohých krajinách pod enormným tlakom hospitalizovaných pacientov aj skutočne paralyzovaný celý systém zdravotnej starostlivosti. Ak očkovanie postavíme na premise, že nebráni stopercentne prenosu, ale zmierňuje priebeh ochorenia a takmer zabraňuje smrtnosti, potom sa javí eticky prijateľné uvažovať tak, aby sme očkovali v zraniteľných skupinách, okrem zdravotných výnimiek, všetkých podľa veku a vážnosti diagnóz.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Povinné vs. Dobrovoľné očkovanie: Etické aspekty
Diskusia o povinnom očkovaní je zložitá a vyžaduje zváženie rôznych etických hľadísk. Medzi ne patrí právo na slobodu rozhodovania o vlastnom tele, ochrana verejného zdravia a princíp solidarity.
Výhrada svedomia a náboženská výhrada
V oblasti ochrany základných práv je výhrada formulovaná zväčša ako výhrada svedomia, ktorá prešla vývojom od "povinnosti"až k "právu". Výhrada svedomia, či už náboženská alebo svetská, môže byť postavená na súkromnej a spoločenskej úrovni. Liberálna spoločnosť potom zväčša nielen toleruje a nezasahuje, ale aj pozitívne chráni tieto osobné prejavy, pokiaľ však neporušujú práva iných alebo platný právny poriadok. Pre zaujímavosť možno spomenúť, že v apríli 2021 Senát štátu Connecticut uvalil zákaz na uplatňovanie náboženských výhrad proti očkovaniu detí v školách.
Kolektívna imunita a rozumné skúmanie
Ako A. Caplan zároveň zdôraznil, z hľadiska povinnej vakcinácie narážame na zásadný problém kolektívnej imunity, totiž ak sa nedosiahne potrebné percento preočkovanosti, stane sa pohroma, pretože vírus sa môže ďalej nekontrolovane šíriť a mutovať. Takže odporúča, aby viaceré štáty, medzi nimi aj Massachusetts, nasledovali príklad Kalifornie a New Yorku a, pokiaľ možno, zbavili sa nadobro argumentu náboženskej výhrady ako dôvodu pre odmietnutie vakcinácie. Podobne to artikuluje aj D. Černý, český bioetik, keď pripomína, že náboženstvo je pre mnoho ľudí dôležitou súčasťou života, dáva mu hodnotovú dimenziu, môže prispievať k tomu, že sa na svete žije lepšie. nielen na náboženstvo, ale o to viac na spoločenské otázky, ktoré majú vedecký základ (i. a. ochrana zdravia prostredníctvom očkovania), má byť nazerané výhradne cez rozumové skúmanie, nemožno teda vychádzať z náboženstva (napríklad presvedčenia o škodlivosti alebo neúčinnosti očkovacej látky, alebo viery, že sa nenakazím, že ma Boh ochráni a pod.). V odborných otázkach očkovania totiž viera a náboženstvo prestávajú byť súkromnou záležitosťou a začínajú zasahovať do sféry komunitnej.
Dostupnosť a globálny aspekt vakcinácie
Ak vôbec uvažujeme o povinnej vakcinácii, musíme zabezpečiť, aby bola bezplatná. Ak aj neuvažujeme o povinnosti dať sa očkovať, ale chceme ju len odporúčať a prípadne stanoviť ju ako podmienku pre výkon niektorých iných práv, musíme zabezpečiť, aby bola dostupná pre všetkých. Ak nemôžeme zabezpečiť túto dostupnosť, potom by sme nemali ani uvaliť sankcie na tých, ktorí sa očkovaniu ešte nepodrobili, pretože bude asi ťažké rozlíšiť, či objektívne nemohli alebo nechceli. Ak vnímame vakcináciu globálne, potom bude zrejme najväčší etický problém spočívať v tom, že ešte stále ostávajú krajiny, kde je vakcín dramatický nedostatok a kde je vysoké riziko, že sa pohyb ľudí práve z týchto ohnísk bude aj v budúcnosti ukazovať ako problematický pre zvyšok sveta, pretože už teraz sú a perspektívne sa aj stanú zdrojom nových mutácií. Súčasným typickým príkladom je i. a.
Výpočet potrebného percenta zaočkovanosti
Pritom celkový počet prípadov ochorenia, odvrátiteľných očkovaním počas epidémie, sa dá odborne odhadnúť ako kombinácia účinnosti očkovacej látky, percenta zaočkovaných v populácii, hodnotou R0 a percentom populácie vystavenej ochoreniu COVID-19. R0 možno použiť na výpočet toho, koľko ľudí je potrebné zaočkovať, aby sme dosiahli požadovaný efekt na populačnej úrovni. Ak R0 = 2,5, potom percento zaočkovaných musí byť min. 60% a následne korigované ešte o účinnosť vakcín. Keď pokrytie klesne na 50%, nepodarí sa nám eliminovať nárast nových prípadov (tzv. peak), aj keď by účinnosť vakcíny bola 100%. Vakcína sama osebe nemusí zabezpečiť, aby sa všetko okamžite vrátilo do normálu (t.j. aby sa zastavilo napríklad sociálne dištancovanie), pokiaľ nie je účinnosť vakcíny aj zaočkovanosti pomerne vysoká. Na Slovensku by malo byť zaočkovaných cca 3 300 000 obyvateľstva.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Prioritizácia očkovania a znevýhodnené skupiny
Ak sa pozrieme na úvahy, ktoré dominovali očkovacím stratégiám vo svete, boli predovšetkým dané odporúčania, aby boli priorizovaní zdravotnícki pracovníci, pretože musia zachraňovať životy. Potom sa úvaha koncentrovala okolo ľudí vo veku 65 a vyššie, predovšetkým kvôli zvýšenému riziku úmrtia na Covid-19, so zvláštnym dôrazom na ľudí nad 75 rokov, u ktorýchje toto riziko ešte vyššie. Ďalším relevantným faktom bolo, že by v tejto stratégii mali byť zohľadnené tzv. znevýhodnené skupiny rasových a etnických minorít.
Analógia so záchrannou vestou
K ich uprednostneniu slúži príklad so záchrannou vestou, podobný vynútenému pristátiu lietadla, kde dávate prednostne kyslíkovú masku tým, ktorí môžu pomôcť ostatným, takže zachraňujete najskôr "pomocníkov" a potom ostatných, čiže najskôr dostane kyslík matka, aby ho mohla dať vzápätí dieťaťu. Takto je to s tzv. prvou líniou. Je potrebné zohľadniť predovšetkým nenahraditeľnosť týchto profesií a možnosť nákazy, ako aj potrebu zníženia úmrtnosti.
Etnické a rasové menšiny
A s týmto parametrom je tu potom kladený aj dôraz na prehodnotenie rasových alebo etnických menšín, u ktorých sa môže riziko niektorých ochorení vzhľadom na ich pôvod odlišovať. Príkladom je rakovina prostaty, ktorá je z hľadiska výskytu častejšia u afro-američanov v skoršom veku než u zvyšku populácie. To by znamenalo, že ak vezmeme do úvahy etnicitu a rasu ako percentuálny štatistický ukazovateľ výskytu určitých ochorení, ktorých riziká sú spojené s častejšou alebo skoršou smrtnosťou, potom je odporúčané z etického hľadiska zahrnúť aj tieto úvahy do určenia veku rizikovosti vzhľadom k očkovacej kategórii zdravotných indikácií. Je totiž empiricky preukázané, že vek úmrtia na Covid-19 je v priemere 81 rokov, ale u latino-američanov sa táto hranica znižuje v priemere na 67 rokov a u černochov na zhruba 72 rokov. Mnohí z nich sa nedožijú ani 75 rokov.
Kritická infraštruktúra a školstvo
Ďalšou požiadavkou, ktorá sa viaže na ideu kritickej infraštruktúry, je školstvo, pričom počas druhej vlny sa veľmi často opakovali požiadavky na optimalizáciu, teda aj pri znižovaní úmrtnosti a chorobnosti súčasné zachovanie funkčnosti systému, inými slovami, otvorené školy. Treba zdôrazniť, že sú krajiny, kde sa počas takmer celého trvania pandemickej situácie podarilo udržať fungovanie školského systému, aj keď s určitými obmedzeniami a prísnymi epidemiologickými opatreniami.
Prispôsobovanie národných stratégií a povinná vakcinácia
Podľa odporúčaní Európskej komisie, vzhľadom na zvyšujúcu sa dostupnosť očkovacích látok, národné stratégie v oblasti vakcín treba náležite prispôsobovať. Napríklad, na začiatku sa pravdepodobne zamerajú na zníženie miery úmrtnosti a záťaže pri poskytovaní základných služieb. Odborníci v oblasti zdravotnej politiky odporúčali, aby opatrenia povinnej vakcinácie zavádzali miestne orgány štátnej moci, prípadne samosprávy alebo zamestnávatelia. Empirické výskumy totiž potvrdzujú, že takto riadený model môže pôsobiť v mnohých prípadoch ako oveľa efektívnejší, než pri dominujúcom centralistickom prístupe. u skupiny zamestnancov, ktorí sú označovaní ako tzv. "essential workers", alebo zamestnanci v prvej línii. Medzi nich radíme najmä zdravotníkov, osoby pracujúce v domovoch sociálnych služieb, či starajúcich sa o rizikové skupiny seniorov, ale aj zamestnancov služieb v širšom význame.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Podmienene povinná vakcinácia a letecká preprava
Domnievame sa, že určite bude relevantné hovoriť o takpovediac podmienene povinnej vakcinácii aj v prípade leteckej alebo inej cezhraničnej prepravy. Predpokladom je, že aj tu sa bude vyžadovať buď negatívny platný test na Covid-19 alebo certifikát o absolvovanom očkovaní.
Problémy pri očkovaniach proti Covid-19 a prebytky vakcín
Iným problémom je, že pri očkovaniach proti Covid-19 na základe určitých poradových skupín vznikali v mnohých systémoch prebytky očkovacích látok, pretože nebolo možné zaočkovať príslušníkov danej skupiny a vakcíny z očkovacieho dňa prevýšili a bolo ich potrebné zlikvidovať ako biologický odpad. V opačnom prípade, s argumentom, aby sa očkovacími látkami neplytvalo, sa potom začali objavovať snahy vytvárať vlastné zoznamy osôb, ktoré prichádzali na očkovacie miesta, keďv daný deň už nebolo koho z priorizovanej skupiny očkovať. Na rad sa teda dostali v prvých týždňoch očkovania ľudia mladí, zdraví, vitálni, s nízkym alebo úplne nepatrným rizikom úmrtia a ťažkého priebehu ochorenia.
Príklad Izraela
V Izraeli bol systém nastavený tak, že pri zvyškových vakcínach bolo možné podávanie aj osobám mimo poradovníka, na vlastnú žiadosť. Filozofia tohto prístupu vychádzala však z dvoch odlišných predpokladov, v prvom rade Izrael disponoval dostatkom vakcín, takže bolo otázkou niekoľkých týždňov, aby dosiahol požadovanú preočkovanosť populácie, a v druhom rade efektivita riadenia systému avo vysokom percente aj vôľa dať sa zaočkovať nevytvárali situáciu, aby očkovanie mladších ročníkov zvyškovými vakcínami odsunulo skutočne rizikových na vedľajšiu koľaj, teda z hľadiska časového aj funkčného.
Technické chyby a zmeny v očkovacích stratégiách
U nás systém, ako taký, bol nastavený v mnohých ohľadoch technicky chybovo, jednak pokiaľ išlo o možnosť prihlásenia, s neustálou zmenou nariadení, ktoré reflektovali meniace sa očkovacie stratégie. Ako príklad môže poslúžiť skutočnosť, že druhá najčastejšie umierajúca skupina, tvorená seniormi vo veku 65 až 74 rokov sa prepadla v očkovacom harmonograme z pôvodnej IV. fázy do VII. fázy. Táto skupina bola pritom nahradená menej rizikovou skupinou učiteľov, pričom dané rozhodnutie mala legitimizovať snaha dostať deti čo najskôr späť do škôl. Následne deti ostali ešte viac než dva mesiace doma, pričom sa nepodarilo zabezpečiť porovnateľne účinný nástroj - kloktacie testy.
Zhrnutie očkovacej stratégie
Problém vystihol P. Sýkora, keď celú očkovaciu stratégiu do apríla 2021 zhrnul slovami: "Keď sa pozriete na frekvenciu umierania podľa veku, zistíte, žev prípade covidu19 skoro 90 percent úmrtí tvoria ľudia nad 60 rokov. Aj mladší sa infikujú, ale s oveľa menšou pravdepodobnosťou im hrozí ťažký priebeh a úmrtie. Otázka preto znie, ako postaviť očkovaciu stratégiu. Koho chcete chrániť? Chcete chrániť ľudské životy alebo vám ide o to, aby sa ľudia neinfikovali? Pritom bolo úplne nežiadúce, aby sa najmä starší ľudia nemohli prihlásiť na očkovanie, hoci chceli; bránila im vtom technická prekážka (nemali internet, nemali mobilný telefón, neovládali postup).
Zraniteľné skupiny a španielska chrípka
Ako sme uviedli, zraniteľná skupina sa líši od typu infekčného ochorenia, často sa spomína napríklad španielska chrípka, ktorá priniesla viac obetí medzi mladšou populáciou, než vekovo staršou. Na druhej strane, ako dôkaz úspešnosti a efektívnosti očkovania poslúži jednoduchý vzorec, ktorý v súčasnosti sledujeme, vírus sa totiž začal presúvať z hľadiska dôsledkov nákazy, vážnosti priebehu ochorenia a častejšej smrtnosti na nižšie ročníky.
Bioetika a sloboda rozhodovania
Ako spomína P. Sýkora, hoci jedným z hlavným princípov bioetiky je sloboda rozhodovania sa o vlastnom tele a zdraví, dokonca až o svojej smrti, pandémia bioetiku prinútila preniesť pozornosť z individuálnych práv pacienta smerom k riešeniu infekčných chorôb z hľadiska spoločnosti. V čase svojho vzniku, v 60. a 70. , ten spiaci zápas o ľudský život a zdravie, čo nastoľuje mnohé etické dilemy - ako zabezpečiť ochranu týchto hodnôt a či vôbec môžeme jednotlivca obmedziť na jeho právach, nielen apelovať na jeho morálku a zodpovednosť, ale priam mu prikazovať, čo mávo vzťahu k druhým robiť? Ak vychádzame z faktických dôkazov, že očkovanie je cestou k všeobecnému dobru, ktorým je kolektívna imunita, tak nesporne aj zdravie je týmto dobrom. Očkovanie by teda malo byť povinné vtedy, ak nie je porovnateľný sp…
Očkovanie z pohľadu imunológa
Očkovanie predstavuje najdôležitejší vynález imunológie. Moderné vakcíny vznikli aj na základe dobrého chápania procesov, ktoré sa dejú v imunitnom systéme po kontakte s infekciou, ale aj po očkovaní, a preto sú bezpečné a účinné. Navyše, vakcíny sú jedným z najprísnejšie monitorovaných druhov liekov, nielen počas klinických štúdií, ale aj po zavedení danej vakcíny do praxe. Tak ako iné lieky, aj vakcíny a očkovanie majú svoje nežiaduce účinky, avšak tie najzávažnejšie sú extrémne zriedkavé. Absolútna väčšina nežiaducich príhod po očkovaní je mierna a prechodná.
Vzťah medzi očkovaním a imunitou
Očkovanie stálo pri zrodení imunológie a dodnes sa považuje za najväčší vynález tohto moderného odboru. Imunológia skúma deje, ktoré sa stanú po kontakte nášho organizmu a jeho imunitného systému s podnetmi z vonkajšieho prostredia. Práve z tohto pohľadu sa poznatky imunológie aktívne využívajú pri vývoji moderných a bezpečných vakcín. Samotný vzťah medzi očkovaním (a vakcínou a jej zložkami) a imunitným systémom je komplexný a záleží od viacerých faktorov. Tak z pohľadu samotnej vakcíny (rozdiel, či je to neživá vakcína, či obsahuje adjuvantný systém, alebo či to je živá oslabená vakcína), jedinca (jeho genetickej informácie, ktorá určuje aj charakter postvakcinačnej odpovede, prípadne môže mať vplyv na niektoré raritné vedľajšie príhody po očkovaní) a faktorov prostredia (ktoré nepriamo alebo priamo vplývajú na organizmus a jeho imunitný systém, a tým ovplyvňujú aj odpoveď na očkovanie).
Účasť imunitného systému pri očkovaní
Pri rozvoji odpovede po očkovaní sa zúčastňujú prakticky všetky časti imunitného systému. V úvode je to zápalová odpoveď, ktorá môže viesť napr. k začervenaniu a lokálnej bolesti v mieste podania vakcíny alebo k zvýšeniu telesnej teploty po očkovaní. Ide o aktiváciu imunitného systému, a tieto pozorované reakcie sú prirodzené a očakávateľné, dokonca môžu viesť k lepšej odpovedi a imunitnej ochrane. Následne do hry prichádzajú už bunky z oblasti špecifickej (získanej) imunity, ktoré dozrievajú a nadobudnú imunitnú pamäť. To vedie k rozvoju imunitnej ochrany po očkovaní s rôznym trvaním. V závislosti od typu vakcíny, jej zloženia, množstva očkovacieho antigénu je potrebné dodržiavať jednotlivé schémy očkovania, ktoré jednotlivým vekovým kategóriám zabezpečia efektívnu ochranu po očkovaní.
Oslabený imunitný systém a kombinované vakcíny
Na internete sa možno dočítať, že súčasné podávanie viac ako jednej vakcíny oslabuje imunitný systém malých detí a kombinované vakcíny jeho vývoj narušia, ba dokonca, že očkovanie vyvoláva astmu a alergie. Imunitný systém dieťaťa je už v čase narodenia pripravený spoznávať všetko okolo nás a má vo výbave všetky bunky či iné časti, ktoré má aj dospelý jedinec. Navyše, imunitný systém dieťaťa je naivný a neskúsený a má obrovskú kapacitu sa učiť a spoznávať podnety z prostredia. Je preto dôležité využiť túto vlastnosť imunitného systému a čo najskôr mu pomôcť budovať efektívnu imunitnú pamäť, a to napr. aj očkovaním.
Aktivácia imunitného systému a preťaženie organizmu
Po aplikácii vakcíny sú jej časti rozpoznané iba malou skupinou buniek imunitného systému, ktoré majú na svojom povrchu zodpovedajúce receptory pre zložky vakcíny. Dieťa má obrovské a prakticky nespočítateľné množstvo rôznych receptorov na povrchu svojich imunitných buniek, ktoré dokážu rozpoznať všetky podnety a signály z okolia dieťaťa. Po aktivácii tejto malej časti buniek dôjde k ich dozrievaniu, deleniu a putovaniu na vzdialenejšie časti organizmu od miesta podania vakcíny, čím sa zabezpečí a dosiahne systémová postvakcinačná imunitná ochrana. Z tohto pohľadu možno jednoznačne povedať, že vakcíny nemajú kapacitu preťažiť imunitný systém dieťaťa, práve naopak, malé dieťa má obrovskú schopnosť spoznávať a učiť sa, a to aj jeho imunitný systém a jeho bunky. Mnohé štúdie jasne ukázali, že po očkovaní nedochádza k preťaženiu imunitného systému a ani nevzniká žiadne oslabenie imunity. Naopak, buduje sa efektívna imunitná pamäť chrániaca dieťa pred mnohými smrteľnými a závažnými infekciami.
Očkovanie a alergie
Vo vzťahu k alergiám, opäť existuje mnoho štúdií, ktoré ukázali, že očkovanie nie je zodpovedné za nárast alergií, ktoré sú dnes najčastejšou skupinou civilizačných ochorení. Naopak, očkovanie viacerými vakcínami môže mať z dlhodobého hľadiska ochranný efekt pred rozvojom niektorých foriem alergií a podobne. Veď očkovanie používame pri liečbe a ochrane alergikov, ktorí sú ohrození ťažkými priebehom viacerých infekčných ochorení (napr. chrípka u astmatikov). U časti detí môže dôjsť po očkovaní k prechodnému zhoršeniu napr. prejavov ekzému, čo súvisí s aktiváciou imunity. Očkovanie ale určite nezodpovedá za vznik alergií u daného jedinca. Alergické reakcie po očkovaní sú zriedkavé, závažné reakcie vo forme anafylaxie (najťažšia forma systémovej alergickej reakcie) sa vyskytuje vo frekvencii 1 na 1 000 000 podaných dávok, čiže sú extrémne zriedkavé.
Pôsobenie vakcín na imunitný systém
Očkovanie aktivuje jednotlivé časti imunitného systému, vedie ku koordinácii imunitných reakcií a následne k rozvoju dlhodobej imunitnej pamäte. V prípade neživých vakcín vznikajú špecifické protilátky prítomné v krvi alebo na slizniciach, či v koži, ktoré následne chránia pred vznikom danej infekcie. Živé oslabené vakcíny napodobňujú prirodzené ochorenie, majú zachovanú imunogenitu (atraktivitu pre imunitný systém), ale nemajú patogenitu, preto nemôžu vyvolať dané ochorenie. V prípade raritných vrodených závažných porúch imunity môžu byť niektoré živé vakcíny rizikové, ale výskyt týchto ochorenie je extrémne raritný a deti majú obvykle príznaky, ktoré u nich umožnia dané ochorenie včas diagnostikovať a zabrániť podaniu živej vakcíny.
Očkovací kalendár: Povinné a odporúčané očkovania
Vyznať sa v očkovacom kalendári nebýva pre rodičov jednoduché. V prvom rade je potrebné rozlišovať medzi povinným očkovaním, ktoré je plne hradené zo zdravotného poistenia a nepovinným, na ktoré si dopláca rodič. Základné očkovanie detí by malo byť ukončené do dovŕšenia roka a pol. Nie je ničím ojedinelým, ak vám lekár očkovanie posunie z dôvodu choroby. V tomto období by malo vaše dieťa absolvovať očkovanie 3 typmi vakcín (hexavalentnou, pneumokokovou a MMR vakcínou). Hexavalentnou a pneumokokovou vakcínou sa môže očkovať súčasne, teda pri jednej návšteve pediatra, alebo sa dá toto očkovanie rozdeliť. V prvom roku sa nimi očkuje celkom trikrát.
Povinné očkovania podľa veku
- 2 až 3-mesačné deti (3. - 4. mesiac života): 1. dávka hexavalentnej vakcíny a pneumokokovej vakcíny.
- 5 až 6-mesačné deti (5. - 6. mesiac života): 2. dávka hexavalentnej vakcíny a pneumokokovej vakcíny.
- 11 až 12-mesačné deti (11. - 12. mesiac života): 3. dávka hexavalentnej vakcíny a pneumokokovej vakcíny.
- 15 až 18-mesačné deti (15. - 18. mesiac života): 1. dávka MMR vakcíny (proti osýpkam, mumpsu a ružienke).
- 5-ročné deti: 2. dávka MMR vakcíny.
- 12-ročné deti: Preočkovanie proti tetanu a záškrtu.
Rodičia majú v rámci povinného očkovania proti pneumokokom na výber z 2 vakcín. 10-valentná vakcína chráni proti 10 typom pneumokoka a je bez doplatku.
*Od 1. januára 2020 sa na základe Imunologického prehľadu z roku 2018 menilo povinné pravidelné očkovanie detí proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR). Po novom sa preočkovanie MMR vakcínou presunie z 11. roku do 5. roku života. Deti narodené od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2015 sa budú druhou dávkou MMR vakcíny očkovať v 11. roku života, tie neskôr narodené už v 5.
Odporúčané očkovania
Je na dohode medzi detským lekárom a rodičom, ktoré z nasledujúcich odporúčaných očkovaní s dieťaťom absolvovať. Každé očkovanie má svoje špecifiká, preto sa o nich vždy poraďte so svojim pediatrom. Napríklad pri chrípke je potrebné absolvovať očkovanie každoročne pred chrípkovou sezónou, nakoľko sa každý rok vyvíja nová vakcína, a to v závislosti od toho, aké typy vírusov v danej sezóne cirkulujú vo svete. Ak sa rozhodnete pre očkovanie proti kiahňam, spýtajte sa detského lekára na možnosť zaočkovať dieťa v rámci MMR očkovania. Nemuselo by tak absolvovať dve očkovania (MMR a proti kiahňam), ale by bolo pichnuté len raz tzv.
Očkovacie látky môžu vyrábať rôzni výrobcovia, preto sa pripravte aj na to, že vám dá lekár pravdepodobne na výber medzi viacerými vakcínami. Rozdiel medzi nimi môže byť nielen v cene, ale aj v počte dávok (koľkokrát sa očkuje vakcínou), či v šírke ochrany (napr. očkovanie je potrebné ukončiť do 24, resp. Pokiaľ sa rozhodnete pre niektoré z odporúčaných očkovaní, skúste sa informovať vo svojej zdravotnej poisťovni na možnosť preplatenia očkovacej látky.
Príspevky zdravotných poisťovní
Zdravotné poisťovne svojim poistencom ponúkajú rôzne balíčky benefitov, v rámci ktorých úplne alebo čiastočne uhrádzajú niektoré vakcíny, prípadne poskytujú príspevky na nehradené očkovanie.
Prechádzky s bábätkom po očkovaní
Očkovanie je dôležitý krok pre zdravie dieťaťa, ale aj pre kolektívnu imunitu. Po očkovaní je potrebné venovať dieťaťu zvýšenú pozornosť a dodržiavať určité odporúčania. Jednou z otázok, ktoré si rodičia často kladú, je, či je možné ísť s bábätkom po očkovaní na prechádzku. Vo všeobecnosti platí, že ak sa dieťa cíti dobre a nemá žiadne závažné reakcie na očkovanie, prechádzka na čerstvom vzduchu je možná a dokonca aj prospešná. Chodiť s dieťaťom na čerstvý vzduch je dobré, ale malo by to byť predovšetkým do prírody alebo do parkov, nie na frekventované miesta, kde sa pohybuje veľa ľudí a áut. Dieťa sa pri pobyte vonku viac okysličí, čo má pozitívny vplyv na jeho chuť do jedla a aj na spánok. Navyše sa pobytom vonku otužuje, zoznamuje sa s novými podnetmi a rozširuje si tak svoje poznanie.
#