Materská škola je prvým krokom dieťaťa do sveta vzdelávania a formuje základné postoje a návyky, ktoré ovplyvňujú jeho budúci život. Environmentálna výchova, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto procesu, má za cieľ rozvíjať u detí ohľaduplnosť k životnému prostrediu, úctu k prírode a zodpovedný prístup k ochrane planéty. Tento článok sa zameriava na dôležitosť environmentálnej výchovy v materských školách, jej ciele, metódy a praktické aktivity, ktoré pomáhajú deťom pochopiť a chrániť prírodu.
Význam environmentálnej výchovy v predškolskom veku
V predškolskom veku sú deti mimoriadne vnímavé a otvorené novým podnetom. Práve v tomto období sa formujú ich základné postoje a hodnoty, ktoré ich budú sprevádzať po celý život. Environmentálna výchova v materskej škole preto zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní pozitívneho vzťahu k prírode a životnému prostrediu.
Edukacný proces v materskej škole je zameraný na dosiahnutie optimálnej kognitívnej, senzomotorickej a sociálno-citovej úrovne ako základu pre dalšie školské vzdelávanie a pre zivot v spolocnosti. Realizuje sa v kontexte Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách (dalej ŠVP 2016), ktorý pracuje s novou klasifikáciou vzdelávacích oblastí: Jazyk a komunikácia, Matematika a práca s informáciami, Clovek a príroda, Clovek a spolocnost, Clovek a svet práce, Umenie a kultúra, Zdravie a pohyb. Program obsahuje nové prvky tzv. evalvacné otázky. Jeho súcastou sú vzdelávacie štandardy, ktoré obsahujú výkonové štandardy a obsahové štandardy. Vymedzenie obsahových štandardov slúzi na to, aby príprava a realizácia jednotlivých výchovno-vzdelávacích aktivít, ktorá sa v reálnej realizácii neviaze len na jednu vzdelávaciu oblast, bola cielavedomá a smerovala k vytvoreniu poznatkovej bázy pre dalšie školské vzdelávanie. Na úrovni plánovania obsahu vzdelávania v konkrétnych materských školách je mozné, a aj ziaduce, vzájomné prelínanie vzdelávacích oblastí a synergia edukacných cielov.
Environmentálna výchova je výchova k ohladuplnosti k zivotnému prostrediu a jeho rôznorodosti, k svojmu okoliu, iným tvorom a k sebe samému. Cielom je rozvíjanie klúcových kompetencií dietata v oblasti postojov a hodnôt od útleho veku az po dospelost. Dôsledné a trpezlivé rozvíjanie jeho sebaúcty, sebadôvery ako aktívneho clena komunity, spolocnosti, v ktorej realizuje svoje predstavy a ciele, budovanie rešpektu, úcty a dôvery k zivotu vo všetkých jeho formách, formovanie jeho zivotných spôsobilostí rozhodovat sa prijímat za svoje rozhodnutia zodpovednost .
Postoje a ich zložky v environmentálnej výchove
Postoj je vztah, pomer k niecomu. Je to dispozícia cloveka k hodnoteniu, co je východiskom povahy a kvality vztahu cloveka ku skutocnosti, ktorá ho obklopuje a ktorú vníma. Je to tendencia osobnosti zvolit si urcité motívy správania. Postoj cloveka môzeme identifikovat podla konania, resp. nekonania urcitým spôsobom.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka a návrat do zamestnania
Postoj má tri základné zložky:
- Poznávacia zložka (kognitívna): tvorená pojmovou a poznatkovou bázou podmienenou aktuálnou úrovňou kognitívneho rozvoja ziaka. Jej kvalita súvisí s cinnostami zameranými na rozvoj vyšších poznávacích funkcii v rámci vzdelávacej zlozky edukacného procesu.
- Citová zložka (afektívna): pozitívne alebo negatívne emócie podmienujú naladenie a presvedcenie, ze daná osoba, vec, situácia a pod. je pre dieta príjemná alebo nepríjemná, oblúbená alebo neoblúbená, prospešná alebo škodlivá, bezpecná alebo nebezpecná.
- Konatívna zložka postoja (behaviorálna): tendencia konat urcitým spôsobom, podvedome nadobudnuté, odpozorované alebo naucené reakcie na podnety a modely správania.
Vzhladom na vývinové špecifiká dietata predškolského veku v materskej škole upriamujeme pozornost najmä na poznávaciu zlozku postojov prostredníctvom zmyslového vnímania. Na rozvoj prírodovedného poznania detí v predškolskom veku je, v rámci štátneho vzdelávacieho programu prioritne, zameraná vzdelávacia oblast Clovek a príroda. Snahou ucitelov by malo byt pri sprostredkovaní a osvojovaní elementárnych poznatkov v prvom rade vyuzívat bádatelské cinností detí. V tomto veku ide hlavne o podporu detskej zvedavosti a prirodzeného spôsobu poznávania prírodného prostredia vytváraním podnetných ucebných prílezitostí na pozorovanie a zázitok. Ideálnym stavom je hrové a zázitkové aktivity prepojit s ucebnými cinnostami, ktoré vedú k utriedeniu informácií, zhodnoteniu prezitého a spojeniu do súvislostí.
Prírodovednú gramotnost je mozné charakterizovat rôznymi spôsobmi. Všeobecne známou je charakteristika pouzívaná organizáciou OECD v testoch PISA: Je to spôsobilost pouzívat prírodovedné vedomosti, identifikovat otázky, utvárat závery, ktoré sú podlozené faktami a ktoré pomáhajú pri vytváraní predstavy o prírodnom svete a zmenách, ktoré v nom prebiehajú a ktoré spôsobuje clovek svojou cinnostou. Na náš úcel je vhodné zvolit charakteristiku, ktorá objasní význam rozvoja prírodovednej gramotnosti v predprimárnom veku. dôveruje svojmu poznaniu a zároven má neustále tendenciu testovat funkcnost vlastných vysvetlení. Základným cielom prírodovedného vzdelávania v predškolskom veku je rozvoj uvedomelého skúmania reality a tvorba vysvetlení primerane podla aktuálnej kognitívnej úrovne dietata.
Edukačné princípy rozvoja prírodovednej gramotnosti
Edukacné princípy na optimálny rozvoj prírodovednej gramotnosti v predškolskom veku, ktoré odporúča K. Prírodovednú aktivitu zacíname zistovaním aktuálneho poznania dietata (napríklad hlbkovým rozhovorom, detskou kresbou a pod.). Dieta vedieme k vyjadrovaniu názorov, úsudkov, predpokladov a odôvodnení, prejavujeme intenzívny záujem o detské vysvetlenia, pýtame sa detí, na základe coho si svoje predstavy (vysvetlenia) vytvorili. Aktivity vytvárame tak, aby vzbudzovali u detí vnútornú motiváciu poznávat, aby vzbudzovali zvedavost a záujem o poznávanie prírody, aby viedli deti ku kladeniu otázok. Prírodovedné poznatky sprostredkúvame v co najväcšej miere vyuzitím vlastnej skúsenosti dietata, vedieme ho k samostatnému skúmaniu reality. Prírodovedné aktivity realizujeme tak, aby sme rozvíjali vybrané spôsobilosti špecifické pre poznávanie prírody (tzv. spôsobilosti vedeckej práce), medzi ktoré patria napríklad: pozorovanie, komunikovanie, porovnávanie a triedenie, klasifikovanie, meranie, tvorba a overovanie predpokladov, vyvodzovanie, interpretácia a zovšeobecnovanie. Dosiahnutie afektívnych cielov environmentálnej výchovy je podmienené prostredím, metódami a intenzitou zázitku, ktoré pri realizácii edukacných aktivít vytvoríme. Cielené zázitkové ucenie podporíme podla Whitaker (2016, s. pocas zázitkového ucenia dieta odpovedá na otázky, skúma, experimentuje.
Okrem cielov vzdelávacej oblasti Clovek a príroda sa na rozvoji vedomostnej zlozky enironmentálnej výchovy podielajú aj všetky ostatné vzdelávacie oblasti ŠVP. Vzájomným prepojením a systematizáciou poznatkov poskytujeme detom podmienky na vytváranie súvislostí medzi nimi. To je predpokladom toho, aby postupne v dalšom školskom vzdelávaní skutocne vnímali a pochopili globálne súvislosti aj problémy, a osvojili si aktívny prístupu k efektívnej ochrane a udrzatelnému stavu zivotného prostredia. Materská škola je vstupnou bránou dietata do procesu formálneho vzdelávania a vytvára základné stavebné kamene pre všetky aspekty výchovno-vzdelávacieho procesu na dalších stupnoch a predpoklady pre celozivotné vzdelávanie. Viac ako mnozstvo osvojených poznatkov je v mnohých ohladoch dôlezitejšie vytvorenie návykov, vztahov a modelov správania.
Prečítajte si tiež: Prečo je dôležitá ochrana hlavy?
Environmentálna výchova ako jedna zo spolocensky dôlezitých zloziek výchovy uz nie je „oficiálnou“ prierezovou témou v pedagogických dokumentoch, ale rozvíjanie sebaúcty dietata, sebadôvery i úcty a dôvery k zivotu, zivotnému prostrediu vo všetkých jeho formách je potrebné podporovat primeraným a prirodzeným spôsobom aj v prostredí materskej školy. Ciele environmentálnej výchovy sú pritom kompatibilné s cielmi vzdelávacej oblasti Clovek a príroda v ŠVP 2016 adekvátnou úrovnou prírodovednej gramotnosti. Prílišné zameranie na precízne oddelovanie a špecifikáciu týchto troch komponentov, zdôraznovanie rozdielov a nie prienikov neprospieva kvalite edukacného procesu a v konecnom dôsledku ani ku kvalite zelanej výslednej úrovne poznatkov a postojov detí. Rozhodujúca je skôr primeranost postupov a prirodzenost navodených edukacných situácii.
Aktivity a projekty v materskej škole zamerané na environmentálnu výchovu
Materské školy využívajú rôzne metódy a aktivity, aby deťom priblížili prírodu a naučili ich, ako sa o ňu starať. Medzi najobľúbenejšie patria:
- Pozorovanie prírody: Deti pozorujú rastliny, zvieratá, počasie a prírodné javy v okolí materskej školy.
- Práca v záhrade: Pestovanie rastlín, byliniek a zeleniny v školskej záhrade.
- Recyklácia: Zber a triedenie odpadu, výroba hračiek a predmetov z recyklovaných materiálov.
- Exkurzie: Návštevy lesa, farmy, botanickej záhrady alebo iných prírodných lokalít.
- Hry a súťaže: Environmentálne hry a súťaže, ktoré zábavnou formou učia deti o prírode a ochrane životného prostredia.
- Projekt Bylinková záhradka: Cieľom tohto projektu je obnova a oživenie ekologicky hodnotných miest na školskom dvore materskej školy. Do aktivít sú zapojené deti a ich rodičia, čím sa posilňuje komunitný rozmer projektu. Hlavným cieľom projektu je priblížiť deťom prírodu a ukázať im, že je človeku nápomocná a lieči. Deti sa učia, že bylinky nie sú len pekné kvety, ale majú aj liečivé účinky. Projekt zahŕňa rôzne aktivity, pri ktorých sa deti oboznamujú s bylinkami, ich účinkami, starostlivosťou o rastliny, ich stavbou, výskytom a použitím. Materská škola investovala financie z iných projektov do ďalších záhonov, aby vytvorila priestor, ktorý dokáže deti vzdelávať a zároveň ich naučí pracovným návykom a sebestačnosti v dopestovaní vlastných byliniek. Deti z mesta často nevedia, ako rastie bylinka, čo potrebuje pre život a ako dlho trvá, kým narastie a dostane sa na stôl. Preto je dôležité, aby si deti na vlastnej koži vyskúšali starostlivosť o bylinky a naučili sa o ich význame pre zdravie.
- Jesenné "upratovanie" školského dvora:
- Kŕmenie vtáčikov na školskom dvore:
- Pozorovanie stromov a zhotovovanie dokumentácie (foto, výtvarné práce):
- Projekt "Strom triedy": Každá trieda si vyberie jeden strom, ktorý bude pozorovať a zhotoví o ňom dokumentáciu. Vybrané stromy budú označené menom a stručnou charakteristikou. Deti porovnávajú jednotlivé stromy v školskom areáli, ich konáre, listy, kvety, korene a plody. Učiteľka využíva digitálne pomôcky na zoznamovanie sa s fotoaparátom a zhotovovanie fotodokumentácie pozorovaného stromu od jesene do jari.
- Výroba vtáčích búdok a vtáčieho hotela: Deti s pomocou učiteľky a rodičov zhotovujú vtáčie búdky, ktoré budú súčasťou vtáčieho hotela alebo umiestnené v areáli materskej školy. Učiteľka vytvára situácie, v ktorých si deti môžu spontánne vyberať náradie pri tvorbe a úprave vtáčej búdky. Učí ich efektívnemu a bezpečnému používaniu náradia. Vyhotovenie a údržba vtáčieho hotela na školskom dvore umožňuje deťom pozorovať rôzne druhy vtákov, ich vonkajšie znaky, spôsob pohybu, získavania potravy a podmienky, v akých žijú.
- Poznávanie rastlinnej a živočíšnej ríše: Deti sa oboznamujú s rôznymi druhmi rastlín a živočíchov. Učiteľka vytvára situácie, v ktorých deti porovnávajú jednotlivé časti rôznych rastlín, napríklad stoniek, listov, kvetov, koreňov a plodov. Uvažujú spolu nad významom rôznorodosti. Deti pozorujú rôznorodosť semien, pomenúvajú ich, sadia a sledujú ich klíčenie a rast.
- Voda ako súčasť prírody: Deti sa učia, ako človek využíva vodu a na čo všetko ju potrebuje. Používajú náradie pri príprave a úprave skalky, okopávajú, plenia burinu a zbierajú nečistoty. Aktívne sa zapájajú do starostlivosti o skalku a prejavujú svoj pozitívny vzťah k starostlivosti o prírodu.
- Projekt "Zvieratá na farme": V rámci projektu "Zvieratá na farme" sa deti oboznamujú s domácimi, úžitkovými zvieratami, ich životom, vzhľadom a spôsobom kŕmenia. Najstaršie vekové skupiny navštívia Eko-park v Prešove.
Taktiež sa snažíme u detí vypestovať ochranárske postoje. Nechceme, aby u detí prevažovala pohnútka zbytočne odtrhnúť kvet, zlomiť konár stromu, alebo zničiť mravenisko. Prajeme si, aby sa posilnilo prežívanie a radosť z ich existencie. Čiže hry využívame ako najprirodzenejší prostriedok environmentálnej výchovy, pričom máme na zreteli, že musia byť: veku primerané zaujímavé. Dbáme na to, aby každú hru a aktivitu deti vnútorne precítili a tak krok po kroku sa nám podarí vypestovať v deťoch lásku k zemi a k životu na nej.
Zásady a pravidlá pri organizovaní hier a aktivít s environmentálnymi prvkami:
Pri organizovaní hier a aktivít s environmentálnymi prvkami platia určité zásady a pravidlá:
- pripraviť sa po teoretickej a materiálnej stránke prípravy. Každú činnosť vhodne motivovať.
- vzbudiť záujem a pozitívne naladenie na hru.
- objasniť zmysel a cieľ hry: čo hrou sledujeme. Je dôležité, aby deti mali dostatok poznatkov o prírode, ktorú v hre napodobňujú.
- jasne a zrozumiteľne vysvetliť pravidlá hry.
- vymedziť dostatok času a vhodný priestor pre vybranú hru.
- priblížiť deťom signály: začiatok, prerušenie, koniec.
- spravodlivo rozdeliť hráčov.
- limitovať spôsoby trvania - v najlepšom prestať.
- stanoviť spôsob hodnotenia a vždy vyzdvihnúť klady, poukázať na chyby.
- pochváliť všetky deti.
- často využívať básne, piesne, riekanky a hádanky (napomáhajú ľahšie si osvojiť nové poznatky)
- upozorňovať deti na zaujímavosti v prírode (nerasty, plody), ktoré môžu zbierať a vyhotoviť z nich kútiky, výzdobu miestnosti, nástenky, výtvarné práce.
- Každú činnosť, každú hru, každú aktivitu zameranú na environmentálnu výchovu vhodným spôsobom motivujeme .
Ciele environmentálnej výchovy v materskej škole
Cieľom environmentálnej výchovy v predškolskom zariadení je teda, aby sa deti dôsledne zaoberali témou prírody a životného prostredia. Pritom by mali nadobudnúť vedomosti, schopnosti a pripravenosť ekologicky myslieť a konať.
Prečítajte si tiež: GDPR a materské školy
Čiastkovými cieľmi je dôležité u dieťaťa:
- osvojovať rôzne spôsoby oboznamovania sa so spoločenským a prírodným prostredím ( pravdivo, v súlade s aktuálnymi, spoločenskými a prírodovedeckými poznatkami).
- utvárať pozitívny vzťah k bezprostrednému i širšiemu spoločenskému a prírodnému prostrediu, všímať si podstatné vlastnosti predmetov a javov a príčinné súvislosti prírodných a spoločenských javov a postupne chápať vzťahy medzi nimi (na elementárnej úrovni)
- utvárať emocionálne bohatý vzťah k prírode (pociťovať radosť z existencie a krás prírody - živej a neživej).
- uvedomiť si význam a hodnotu životného prostredia pre človeka i pre rôzne živočíchy.
- Prebúdzať elementárne cítenie, to znamená byť citlivý na aktuálny stav prírody a prejavy ničenia prírody a životného prostredia vôbec.
- Utvárať základy environmentálnej kultúry
Environmentálna výchova ako celoživotný proces
Environmentálnu výchovu možno charakterizovať ako celoživotný proces. Zameriava sa na časový rozmer od minulosti cez prítomnosť do budúcnosti. Sústreďuje sa od lokálnych až po globálne problémy. Stimuluje rozvoj senzibility, porozumenia, uvedomenia kritického myslenia a schopnosť riešiť problémy. Podnecuje rozvoj hodnôt a ďalších motivačných činiteľov citlivých na životné prostredie. Environmentálnu výchovu musíme chápať globálne, čiže nielen ako ochranu Zeme, životného prostredia, zdravý spôsob života, ale aj protidrogovú prevenciu. Aby sme splnili účel ekologických hier a aktivít, pri ich výbere musíme mať na zreteli to, že hra by mala byť primeraná veku, zaujímavá, mali by sa jej zúčastniť všetci prítomní, mala by mať jasné pravidlá a mala by viesť k určitému záveru. Každú hru deti musia precítiť, aby sme v nich postupne mohli pestovať lásku k Zemi a k životu na nej. Možnosti aktualizácie environmentálnej výchovy v materskej škole sú veľmi široké. Prvky environmentálnej výchovy môžeme uplatňovať vo všetkých organizačných formách počas celého pobytu detí v materskej škole.
Environmentálna výchova v štátnom vzdelávacom programe
Postavenie environmentálnej výchovy v novom Štátnom vzdelávacom programe pre predprimárne vzdelávanie v materských školách nie je priamo vyčlenené. Svojim obsahom sa prelína vo všetkých vymedzených vzdelávacích oblastiach. Environmentálnu výchovu môžeme chápať ako systematický proces formovania jednotlivca od útleho detstva až do dospelosti.
- Vo vzťahu k sebe: vnútorná, podstatná hodnota environmentálnej výchovy spočíva v podpore a rozvoji sebaúcty, sebadôvery, sebauvedomenia.
- Vo vzťahu k životnému prostrediu: environmentálna výchova pôsobí na vnútornú zmenu človeka a jeho vzťah k životnému prostrediu. Prostredníctvom environmentálnej výchovy vedieme deti k poznaniu podstaty ekologických zákonitostí, k rozvíjaniu estetického cítenia a formovanie citového, humánneho a morálneho vzťahu k ochrane a tvorbe životného prostredia. Prílišným zdôrazňovaním poškodzovania prírody však môžeme vzbudiť v deťoch nežiaduce emocionálne zážitky: strach a bezmocnosť. V materskej škole využívame pri vytváraní vzťahu k životnému prostrediu najmä metódy praktických činností. Prirodzené zážitky a skúsenosti uprednostňujeme pred sprostredkovanými a každú činnosť vhodným spôsobom motivujeme .
Environmentálna výchova ako prierezová téma
Environmentálna výchova je:
- výchova o životnom prostredí - učí ako poznávať životné prostredie, rozvíja chápanie prírodných a ľudských systémov a ich interakcií,
- výchova prostredníctvom životného prostredia - znamená opierať sa o životné prostredie ako zdroj učenia, získavania zručností, spôsobilostí (kompetencií). Ťažisko pritom leží na spoznávaní a skúmaní. Životné prostredie má funkciu stimulátora,
- výchova pre životné prostredie - formuje postoje a hodnoty, vedie k individuálnej zodpovednosti a pozitívnemu konaniu.
Cieľom je rozvíjať osobnosť dieťaťa tak, že na elementárnej úrovni bude:
- chápať a hodnotiť vzťahy medzi ním a životným prostredím v jeho okolí,
- chápať potrebu ochrany životného prostredia vôbec,
- získavať pozitívne postoje k ochrane a tvorbe životného prostredia.
V rámci prierezovej témy je dôležité utvárať a rozvíjať environmentálne cítenie a správanie v súčinnosti s kultúrnym a etickým správaním, ktoré smeruje k trvalo udržateľnému rozvoju a k zachovaniu života na Zemi a prostredníctvom jednoduchých a dieťaťu blízkych činností prispievať k ochrane rastlinnej a živočíšnej ríše, k starostlivosti o svoje okolie atď.
Environmentálna výchova v materských školách poskytuje priestor a neohraničené možnosti na vytváranie základov zodpovedného vzťahu človeka k životnému prostrediu. V rámci environmentálnej výchovy sa dieťa v rámci svojich vekových a individuálnych osobitostí oboznamuje s podstatou ekologických zákonitostí, rozvíja si estetické cítenie a formuje humánny a morálny vzťah k ochrane a tvorbe životného prostredia. Získava poznatky, spôsobilosti, formuje sa jeho hodnotová orientácia, postoje a správanie.
V rámci environmentálnej výchovy materská škola poskytuje dieťaťu možnosť rozvíjať sa integrovane vo všetkých oblastiach rozvoja:
- v oblasti kognitívnej - získať primerané poznatky o ochrane prírody, vypestovať si základné návyky ekologického konania, spoznávať prírodu a jej význam,
- v oblasti sociálno - emocionálnej - rozvíjať emocionálny vzťah k prírode, ochrane života, vnímať krásy prírody, vyjadriť svoje city k okoliu, naučiť sa niesť zodpovednosť za svoje konanie,
- v oblasti perceptuálno - motorickej - rozvíjať zmyslové vnímanie, koordináciu zmyslových a pohybových orgánov, rozvíjať motorické zručnosti a sebaobslužné pracovné návyky potrebné pri ochrane prírody a životného prostredia.
Deti sa môžu učiť vnímať prírodu, poznávať ju, vytvárať si k nej postoje rôznymi spôsobmi, napríklad cez zmyslové vnímanie a poznanie. „Environmentálna výchova je neustále hľadanie odpovedí na neustále otázky PREČO? Prešlo dlhé obdobie, kým si človek začal uvedomovať svoju závislosť od prírody a tesnú spätosť s ňou. Postupná biologizácia, chemizácia a robotizácia síce na jednej strane umožnili rast jeho životnej úrovne, no na strane druhej sa stali najmohutnejším zdrojom znečisťovania životného prostredia. Znečistený vzduch, voda, potraviny, do ktorých sa dostávajú znečistené látky z pôdy a ovzdušia, negatívne ovplyvňujú zdravotný stav človeka. Environmentálna výchova, ktorá sa realizuje v materských školách, poskytuje priestor a neohraničené možnosti na vytváranie základov zodpovedného vzťahu človeka k životnému prostrediu. Pri realizácii environmentálnej výchovy v materskej škole sa dieťa v rámci svojich vekových a individuálnych zvláštností oboznamuje s podstatou ekologických zákonitostí, rozvíja si estetické cítenie a formuje humánny a morálny vzťah k ochrane a tvorbe životného prostredia. Vyššie uvedené ciele nie je možné dosiahnuť prostredníctvom sprostredkovávania vedeckých informácií, ale citlivým usmerňovaním, praktickou činnosťou a praktickou skúsenosťou. Odporúčame uprednostňovať priame pozorovanie, odhaľovanie a riešenie problémov.
Príklady aktivít v materských školách
V tabulke sú uvedené vedla seba súvisiace prvky základnej úrovne prírodovednej gramotnosti (TIMMS 2015) a environmentálnej výchovy (in ŠVP, Environmentálna výchova, prierezová téma, 2009) v jednotlivých vzdelávacích oblastiach ŠVP pre predprimárne vzdelávanie. Ku kazdej oblasti je uvedený námet na edukacnú aktivitu, ktorá veku primeraným spôsobom naplna uvedené ambície.
- Pozorovanie oblakov a pocasia z okna alebo na prechádzke. Deti pozorujú a opisujú, aké je vtedy pocasie (slniecko, vietor, dázd, hmla, mrholí, poprcha …). Pozorujeme, co vidíme na oblohe a na co sa oblaky podobajú tvarom (mená zvierat, vecí…). Ucitelka môze oblaky odfotit a následne spolocne dokreslujeme na IT tabuli. Vypracovala zást. riad.