Plánovaný cisársky rez predstavuje pre mnohé ženy komplexnú emocionálnu cestu plnú očakávaní, obáv a nádejí. V súčasnosti ide o pomerne bežný medicínsky zákrok, ktorý má svoje opodstatnenie v prípadoch, kedy nie je možný vaginálny pôrod. V nasledujúcich riadkoch získate komplexný prehľad o tom, ako plánovaný cisársky rez ovplyvňuje nielen fyzické zdravie matky a dieťaťa, ale aj ich psychickú pohodu a vzájomné puto.
Čo je cisársky rez?
Cisársky rez (sectio caesarea) je chirurgický zákrok, pri ktorom sa dieťa narodí cez rez v bruchu a maternici matky. Na rozdiel od núdzového cisárskeho rezu sa tento postup plánuje vopred, často z medicínskych dôvodov alebo na základe osobného rozhodnutia matky. V minulosti bol cisársky rez spojený s vysokou úmrtnosťou žien, no vďaka pokroku v medicíne, najmä objavu anestézie a antibiotík, sa stal bezpečnejším a bežnejším.
História cisárskeho rezu
Názov "cisársky rez" je odvodený z latinského "sectio caesarea", čo znamená "rez". Informácie o ňom siahajú až do starého Egypta. Približne 700 rokov pred našim letopočtom existovalo nariadenie, ktoré umožňovalo zachraňovať deti mŕtvym matkám. V minulosti sa cisársky rez vykonával len na mŕtvych, slabých, chorých, alebo vyčerpaných ženách. Objav anestézie v 19. storočí a zavedením nových postupov sa stal jedným z najbežnejších operačných zákrokov.
Indikácie pre plánovaný cisársky rez
Rozhodnutie o plánovanom cisárskom reze často vychádza z konkrétnych medicínskych dôvodov, ktoré robia vaginálny pôrod rizikovým alebo nemožným. Medzi najčastejšie indikácie patria:
- Poloha plodu: Priečna alebo panvová poloha plodu, kedy sa dieťa nenachádza v polohe hlavičkou dole. Ak sa bábätko až do konca tretieho trimestra ostane v polohe koncom panvovým, lekári zväčša uvažujú nad možnosťou cisárskeho rezu.
- Predchádzajúci cisársky rez: Ženy, ktoré už podstúpili cisársky rez, môžu mať vyššie riziko komplikácií pri vaginálnom pôrode, ako je ruptúra maternice.
- Zdravotné komplikácie matky: Niektoré zdravotné stavy matky, ako sú problémy so srdcom, vysoký krvný tlak alebo infekcie, môžu vyžadovať cisársky rez.
- Problémy s placentou: Ak má žena nízko nasadajúcu placentu, vaginálne krvácanie, odtok plodovej vody a viacplodovú graviditu.
- Viacpočetné tehotenstvo: Tehotenstvo s dvojčatami alebo viacerými plodmi môže zvýšiť riziko komplikácií pri vaginálnom pôrode.
- Strach z pôrodu (tokofóbia): Intenzívny strach z pôrodu môže negatívne ovplyvniť celý pôrodný proces. Kontrolované podmienky cisárskeho rezu umožňujú lekárom optimálne pripraviť sa na zákrok a minimalizovať riziká.
- Ochrana panvového dna: Pre niektoré ženy predstavuje ochrana panvového dna dôležitý aspekt rozhodnutia.
Priebeh plánovaného cisárskeho rezu
Termín sa volí obvykle medzi 37. - 39. týždňom tehotenstva, aby bolo dieťa donosené.
Prečítajte si tiež: Kedy a ako dostanete rodičovský príspevok?
Anestézia
Najčastejšie sa používa spinálna alebo epidurálna anestézia, ktorá umožňuje matke zostať pri vedomí a zažiť narodenie dieťaťa. Počas operácie necítite bolesť vďaka anestézii. Po zákroku sa bolesť tlmí analgetikami a postupne ustupuje.
Chirurgický postup
Počas cisárskeho rezu lekári postupne otvárajú viacero vrstiev - kožu, podkožné tkanivo, brušné svaly, pobrušnicu a nakoniec aj stenu maternice. Samotné bábätko sa narodí pomerne rýchlo - už do niekoľkých minút. Rez sa robí nízko nad sponou, takže je skrytý pod spodnou bielizňou. Samotný zákrok trvá približne 40 až 60 minút. Na operačnej sále sa stretáva niekoľko špecialistov - pôrodník, asistenti operatéra, anestéziológ, operačná sestra, neonatológ, pôrodná asistentka a ďalší.
Kontakt s dieťaťom po pôrode
Moderné pôrodnice sa snažia umožniť okamžitý kontakt matky s dieťaťom, pokiaľ to zdravotný stav dovoľuje. Ak to zdravotný stav matky a dieťaťa umožňuje, podporujeme bonding už na operačnej sále. Ak to nie je možné, bábätko prevezme do kontaktu sprevádzajúca osoba, formou skin-to-skin kontaktu na hrudi.
Zotavenie po cisárskom reze
Zotavovanie po cisárskom reze je individuálny proces. V Pôrodnici Bory sa riadime ERAS protokolmi (Enhanced Recovery After Surgery), ktoré podporujú rýchlejšie zotavenie, znižujú riziko komplikácií a zlepšujú komfort.
- Prvý týždeň: maximálny odpočinok, minimálna aktivita
- 2. - 3. týždeň: postupné zvyšovanie aktivity
- 4. - 6. týždeň: návrat k bežným činnostiam
- 6. - 8. týždeň: úplné zotavenie
Ľahké prechádzky môžete začať už druhý deň po operácii.
Prečítajte si tiež: Priebeh pôrodu krok za krokom
Dojčenie po cisárskom reze
Cisársky rez môže spočiatku sťažiť dojčenie kvôli anestézii a bolestivosti, ale väčšina žien úspešne dojčí.
Riziká a komplikácie cisárskeho rezu
Ako každý chirurgický zákrok, aj cisársky rez má svoje riziká a možné komplikácie. Medzi ne patria:
- Infekcia
- Krvácanie
- Trombóza
- Reakcia na anestéziu
- Poškodenie okolitých orgánov
- Komplikácie pri ďalších tehotenstvách
Vaginálny pôrod po cisárskom reze (VBAC)
Pre ženy po predchádzajúcom cisárskom reze existuje možnost vaginálneho pôrodu. Každé rozhodnutie o VBAC je individuálne a založené na dôkladnom zhodnotení zdravotného stavu aj očakávaní budúcej mamy.
Cisársky rez na želanie
V súčasnosti sa čoraz častejšie diskutuje o možnosti cisárskeho rezu na želanie matky, teda bez medicínskej indikácie. Táto téma je kontroverzná a názory odborníkov sa rôznia.
Psychologické aspekty cisárskeho rezu
Cisársky rez môže mať vplyv aj na psychickú pohodu matky. Niektoré ženy môžu pociťovať pocity sklamania, viny alebo smútku, že nemohli zažiť vaginálny pôrod. Dôležitá je podpora partnera, rodiny a zdravotníckeho personálu. Každý pôrod je jedinečný zážitok a spôsob narodenia dieťaťa neurčuje kvalitu matky.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka: Kedy nastúpiť?
Cisársky rez a mikrobiálne osídlenie novorodenca
Jeden z najdiskutovanejších aspektov sa týka mikrobiálneho osídlenia novorodenca. Pri chirurgickom pôrode totiž neprejde pôrodným kanálom a nedostane sa prirodzene do kontaktu s vaginálnou a črevnou mikroflórou matky. Do tráviaceho traktu sa mu dostane omnoho menej prospešných baktérií mliečneho kvasenia ako drobcom, ktorí sa na svet predrali klasicky. To môže mať vplyv na:
- Obezitu v detskom veku
- Astmu a alergiami
- Autoimunitnými ochoreniami
- Diabetom 1. typu