Kožné výrastky sú bežným javom, ktorý sa môže vyskytnúť u novorodencov. Hoci väčšina z nich je neškodná, je dôležité poznať ich príčiny a možnosti liečby, aby sa predišlo zbytočným obavám a zabezpečila správna starostlivosť o pokožku dieťaťa. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o rôznych typoch kožných výrastkov u novorodencov, ich príčinách, diagnostike a možnostiach liečby.
Úvod
Koža novorodenca je jemná a citlivá, a preto je náchylná na rôzne zmeny a výrastky. Väčšina z nich je benígna a dočasná, no niektoré môžu vyžadovať lekársku pozornosť. Je dôležité rozlišovať medzi bežnými a potenciálne závažnými stavmi, aby sa zabezpečila správna starostlivosť a včasná liečba.
Bežné Typy Kožných Výrastkov u Novorodencov
Papilómy
Papilómy, známe aj ako kožné výrastky, sú malé, mäkké útvary na pokožke, ktoré zvyčajne nepredstavujú zdravotné riziko, no môžu byť esteticky či funkčne nepríjemné. Často sa vyskytujú na miestach trenia pokožky, ako krk, podpazušie, slabiny alebo viečka. Hoci sú nezhubné a bežné, môžu vyvolávať otázky o ich pôvode a odstránení.
Príčiny vzniku papilómov
Tvorba papilómov je primárne spojená s infekciou HPV. Tento vírus vstupuje cez malé rezy alebo odreniny do kože a spúšťa abnormálnu rastovú reakciu v kožných bunkách. Vírus môže zostať nečinný roky, kým sa prejaví ako viditeľné výrastky.
Rozdiel medzi papilómom a bradavicou
Je dôležité rozlišovať medzi papilómom a bradavicou. Papilóm je nezhubný nádor, nie vždy spôsobený HPV vírusom. Je mäkký, často stopkatý, s povrchom podobným karfiolu. Často sa nachádza v záhyboch kože alebo na slizniciach. Bradavica je vždy spôsobená infekciou HPV. Zvykne byť takmer vždy tvrdá, drsná, často s čiernymi bodkami.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o dezinfekcii očí novorodenca
Typy papilómov
- Genitálne papilómy: Nachádzajú sa v oblasti genitálií.
- Intraduktálne papilómy: Nachádzajú sa vo vnútri mliečnych kanálikov prsníkov a nie sú voľným okom viditeľné.
Liečba papilómov
Väčšina papilómov nevyžaduje liečbu, pokiaľ nespôsobujú nepohodlie. Ak je odstránenie potrebné, existuje niekoľko možností:
- Kryoterapia: Zahŕňa zmrazenie bradavice tekutým dusíkom.
Fibrómy
Fibróm, odborne nazývaný fibroma, je benígny (nezhubný) nádor spojivového tkaniva ľudského organizmu. Patrí medzi časté benígne nádory mäkkých štruktúr a môže sa objaviť kdekoľvek na tele. Najčastejšie sa fibróm vyskytuje na koži v oblasti krku, podpazušia, pod prsníkmi, v rozkroku a na očných viečkach. Častým výskytom fibrómu je i ústna dutina. Fibróm je v podstate neškodný výrastok, ktorý môže komplikovať život po estetickej stránke v zmysle kožného výrastku, a taktiež po praktickej stránke v zmysle nevhodného umiestnenia kožného fibrómu.
Ako vyzerá kožný fibróm?
Kožný fibróm vyzerá ako drobný výrastok približne do 2 centimetrov, ktorý ma ostro-ohraničený tvar a po dorastení už ďalej veľkosť ani tvar nemení. Väčšinou býva previslého stopkatého charakteru s hladším povrchom. Fibróm nie je prenosná choroba, ich rast je individuálny a samovoľný.
Druhy fibrómov
Existuje veľké množstvo druhov fibrómov vzhľadom na rozsiahlosť spojivových tkanív v organizme. Okrem kožného rozpoznávame angiofibrómy (cievny fibróm), lymfatické cystické fibrómy, ovariálne (vaječníkové) a maternicové fibrómy, fibroadenómy prsníka, myxofibrómy v podkožnom tkanive a mnohé iné.
Tvrdý fibróm (fibroma durum)
Kožný fibróm tvrdého charakteru, fibroma durum, obsahuje minimum buniek fibroblastov a veľké množstvo vlákien. Je tuhý, pevný, mierne vyvýšený alebo zapadnutý do kože. Príkladom tvrdého fibrómu sú dermatofibrómy - malé kožné výrastky, ktoré rastu pomalým tempom. Majú zväčša ružovú, červenú či hnedú farbu. Najčastejšie sa objavujú v oblasti dolných končatín, trupu a rukách. Môže sa však objaviť kdekoľvek na tele.
Prečítajte si tiež: Novorodenecký inkubátor: všetko, čo potrebujete vedieť
Mäkký fibróm (fibroma molle)
Fibróm mäkkého charakteru - fibroma molle, je kožný výrastok visiaci na tenšej stopke. Obsahuje väčšie množstvo buniek fibroblastov a naopak menej vláken. Má mäkkú konzistenciu a je pripojený k pokožke tenkou stopkou. Je telovej, ružovej alebo hnedastej farby. Najčastejšie mäkké kožné fibrómy sa vyskytujú v oblasti krku, podpazušia, prsníkov a v oblasti slabín v okolí pohlavných orgánov.
Dermatofibróm
Dermatofibróm je nezhubný novotvar, ktorý vyzerá ako znamienko.
Typy dermatofibrómu:
- Bunkové: Má vysokú pravdepodobnosť recidívy a metastázovania.
- Epiteloidné: Vizuálne pripomína polypoidný červený uzlík, preto sa často mýli s kožným polypom.
- Aneuryzmatické: Rýchlorastúci uzlík modro-hnedej farby.
- Atypické: Pseudosarkomatózny dermatofibróm s ložiskovými oblasťami pozostávajúcimi z veľkých polymorfných (rôzneho tvaru, štruktúry a veľkosti) buniek.
- Hemosiderotické: Môže mať pigmentáciu, niekedy sa zamieňa za melanóm.
Rozlišujú sa aj fibrokolagénne, lipidizované, svetlobunkové fibrómy kože. Typ dermatofibrómu určí lekár po vyšetrení a testoch.
Príčiny vzniku dermatofibrómu
Príčinou vzniku dermatofibrómu je prerastanie buniek pod povrchom kože. Podľa výskumov môže byť vyvolávajúcim faktorom trauma (malé rezné rany, uštipnutie hmyzom). Taktiež sa patológia môže prejaviť v dôsledku oslabenej imunity proti HIV, leukémii, systémovému lupus erythematosus. Ľudia s chronickými ochoreniami sú náchylnejší na vznik dermatofibrómov. Presnejšie príčiny vzniku dermatofibrómu nie sú známe. Neexistuje žiadny dôkaz o dedičnosti ochorenia.
Ako vyzerá dermatofibróm?
Tvrdý kožný fibróm vyzerá ako malá hrčka. Dermatofibrómy sú zvyčajne malé (do jedného centimetra v priemere), ale existujú aj väčšie (okolo 15 mm). Na dotyk je dermatofibróm tvrdý, môže svrbieť, byť citlivý a bolestivý. Niekedy má tvar jamky - stred lézie je "znížený" a okraje okolo neho sú zvrásnené. Farba dermatofibrómu sa mení od fialovej po ružovú, niekedy sa javí ako sivá alebo hnedá.
Prečítajte si tiež: Hluk a vývoj novorodenca
Kde sa môže vytvoriť dermatofibróm?
Pevné kožné novotvary sa môžu nachádzať na ktorejkoľvek časti tela, ale dermatofibrómy sa zvyčajne tvoria na rukách alebo na nohách. Častejšie sa novotvar vyvíja na dolných končatinách a na ramenách (u žien). Podľa štatistík je u 74 % ľudí novotvar lokalizovaný na končatinách, u 23 % na trupe, u 3 % na krku a tvári.
U koho sa najčastejšie objaví dermatofibróm?
Fibróm sa môže objaviť u mužov aj u žien v rôznom veku. Dermatofibróm vzniká na pokožke rúk a nôh vo veku od 20 do 50 rokov. Priemerný vek pacientov je 48 rokov. Podľa štúdií sa patológia vyskytuje dvakrát častejšie u žien ako u mužov.
Aké nebezpečenstvo predstavujú dermatofibrómy?
Nebezpečenstvo dermatofibrómu spočíva v tom, že v zriedkavých prípadoch môže metastázovať. V prípade rýchleho rastu na koži, nepravidelného tvaru, zmeny vzhľadu a atypickej lokalizácie je potrebné vyhľadať lekára, aby sa vylúčili iné nebezpečné patológie (melanóm, bazalióm). V prípade potreby treba podstúpiť komplexné vyšetrenie.
Ako zistím, že mám dermatofibróm?
Zvyčajne je vznik dermatofibrómu asymptomatický. Človek si všimne malú hrčku pod kožou, ktorá sa môže objaviť na ktorejkoľvek časti tela. Typické príznaky dermatofibrómu:
- Priemer do jedného centimetra.
- Po stlačení prstami sa môžu na ňom vytvoriť jamky (stred novotvaru "klesá").
- Niekedy novotvar spôsobuje nepríjemné pocity a miernu bolestivosť pri dotyku.
Dermatofibróm na tvári, na nohe alebo na ruke môže krvácať, ak je traumatizovaný (napr. pri holení). Povrch fibrómu je zvyčajne hladký, ale niekedy sa môže odlupovať. Veľkosť fibrómu sa časom nemení. Na koži môže byť jeden alebo viacero novotvarov.
Ako liečiť dermatofibróm?
Vo väčšine prípadov dermatofibrómy na nohe alebo ruke nepotrebujú liečbu. Ak sú dermatofibrómy zapálené, príliš veľké, alebo spôsobujú fyzické alebo kozmetické problémy, môžu sa odstrániť. Ak pacient pociťuje svrbenie, lekár môže predpísať liečbu lokálnymi kortikosteroidmi s nízkou účinnosťou.
Spôsoby odstránenia dermatofibrómu
Existuje niekoľko spôsobov, ako sa zbaviť výrastkov na koži. Metódy odstránenia kožného fibrómu:
- Chirurgické odstránenie: Zákrok sa vykonáva v lokálnej anestézii. Existuje riziko zanechania lineárnej jazvy, ktorá môže byť väčšia ako pôvodný výrastok.
- Kryodeštrukcia: Spočíva v zmrazení útvaru tekutým dusíkom. Po zákroku nie je potrebná špeciálna starostlivosť a regenerácia. Kryodeštrukcia môže spôsobiť poškodenie nervových zakončení, opuch ošetrenej oblasti, zjazvenie tkaniva. U ľudí s tmavou farbou pokožky sa v mieste zákroku môže na dlhší čas zmeniť farba kože.
- Odstránenie laserom: Na novotvar sa aplikuje laserový lúč. Vysoká teplota zabezpečí odstránenie malého výrastku na koži, pričom je vylúčená infekcia alebo krvácanie. Po odstránení dermatofibrómu laserom môžu zostať jazvy, ktoré sú však malé a ich farba je takmer rovnaká ako farba kože. Bezprostredne po zákroku sa v mieste pôsobenia môže objaviť opuch a začervenanie, ktoré do 72 hodín zmiznú.
Je potrebné dermatofibróm odstrániť?
Neexistujú žiadne lekárske indikácie na odstránenie výrastku. Dermatofibróm sa môže odstrániť z kozmetických dôvodov alebo v prípade nepríjemných pocitov (svrbenie, bolesť). Odstraňuje sa aj vtedy, keď narastie do veľkých rozmerov, čo je zriedkavé.
Aký lekár odstraňuje dermatofibróm?
Fibróm je uzlík na koži. Dermatofibróm lieči dermatológ. Pred jeho odstránením je potrebné vyšetrenie vrátane vyšetrenia dermatoskopom.
Bolí odstránenie dermatofibrómu?
Pred odstránením sa vykoná lokálna anestézia, takže pacient počas zákroku necíti bolesť (alebo minimálnu). Pri odstraňovaní dermatofibrómu môže mať pacient nepríjemné pocity.
Ako sa mám pripraviť na odstránenie dermatofibrómu?
Pred odstránením fibrómu na koži nie je potrebná žiadna špeciálna príprava. Ak pacient užíva určité lieky, musí o tom informovať svojho lekára. Možno bude potrebné ich užívanie na určitý čas prerušiť alebo lekár zmení ich dávkovanie.
Ako odstrániť dermatofibróm svojpomocne?
Existujú rady na liečbu dermatofibrómu doma pomocou jablčného octu, oleja z čajovníka a zmrazovacích súprav. Samostatné odstraňovanie však môže viesť ku vzniku jaziev a škvŕn. Hrozí aj zlé hojenie rany alebo jej infekcia. Ak sa na tele objaví akýkoľvek novotvar, treba sa objednať k dermatológovi, ktorý fibróm na koži vyšetrí a v prípade potreby odstráni.
Prečo by som si nemal strhávať kožné výrastky?
Malé výrastky, červené znamienka na koži si sami neodtrhávajte! To môže viesť k infekcii rany alebok nekontrolovanému krvácaniu, ktoré je nebezpečné pre zdravie. Svojpomocné odstránenie výrastku na koži môže zanechať jazvu, ktorej sa budete ťažko zbavovať.
Môže dôjsť k recidíve dermatofibrómu?
Po odstránení existuje možnosť recidívy dermatofibrómu. Najmä v prípade bunkového dermatofibrómu, ktorý vrastá hlbšie do kože. Ostatné typy kožných fibrómov recidivujú menej často (menej ako jeden z 50).
Vyskytuje sa výtok z pevného fibrómu?
Fibróm je nezhubný kožný útvar, takže by z neho nemalo nič vytekať. Akékoľvek zmeny vrátane výskytu infiltrátu v dermatofibróme môžu naznačovať rozvoj malígneho procesu a vyžadujú si okamžitú lekársku pomoc a dermatoskopiu.
Je materské znamienko dermatofibróm kože?
Materské znamienko nie je dermatofibróm. Materské znamienka sú tvorené melanocytmi. Dermatofibrómy sú tvorené fibróznymi bunkami, ktoré sa nachádzajú hlbšie v koži. Na rozdiel od materských znamienok sú fibrómy tvrdšie.
Neurofibromatóza
Podľa celosvetovo uznávanej klasifikácie neurofibromatóz sú najpresnejšie definované neurofibromatózy typu 1 a 2. Ostatné formy sú veľmi zriedkavé. NF1 sa vyskytuje u jedného človeka z 2 500 príslušníkov celosvetovej populácie, zatiaľ čo NF2 postihuje jedného z 35 000. Neurofibromatóza je najbežnejšia neurogenetická porucha, ktorá je charakteristická rozsiahlymi postihnutiami kože. Typickými sú tzv. café au lait macules (CAL), čo v preklade znamená škvrny farby kávy s mliekom. Tento názov si vyslúžili pre svoje bledohnedé sfarbenie. Hlavným typom nádoru spojeným s NF1 je neurofibróm. Je spôsobená mutáciou génu NF1. Tento gén má schopnosť rýchlej mutácie, čo môže byť spôsobené jeho pozoruhodnou veľkosťou. Gén NF1 reguluje produkciu proteínu známeho ako neurofibromín, ktorý zabraňuje vzniku nádorov. Mutácie tohto génu vedú k produkcii nefunkčného typu neurofibromínu alebo k jeho zníženej produkcii. V súčasnosti je identifikovaných niekoľko mutácií génu NF1. 50 % postihnutí je spôsobených prenosom zmutovaného génu NF1 z rodičov na deti a keďže NF1 nevynecháva generácie, predstavuje vysoké riziko. Ide o autozomálne dominantnú dedičnosť, takže sa týka génov umiestnených na nepohlavných chromozómoch. Tieto získavame v páre, jeden od otca a jeden od matky. Na vysokú pravdepodobnosť vzniku ochorenia u potomka teda stačí, aby mal poškodený gén iba jeden z rodičov. Ak je známy patogénny variant v úzkom príbuzenstve, a teda riziko výskytu ochorenia je zvýšené, existuje možnosť vykonať prenatálne a predimplantačné genetické testy. Genetické poradenstvo je pre partnerov nevyhnutné, pretože molekulárne diagnostické testovanie môže minimalizovať riziko prenosu ochorenia na deti. Jeden z dvoch prípadov je spôsobený tzv. de novo mutáciami NF1, keď je jedinec postihnutý bez toho, aby sa postihnutie vyskytovalo u jedného z rodičov. Spôsobuje ju mutácia génu NF2. Gén NF2 reguluje produkciu proteínu známeho ako merlin, ktorý zabezpečuje potláčanie vývoja určitých typov nádorov (tumor supresor). Pri mutácii tohto génu sa výrazne znižuje alebo ruší tvorba merlinu, a tým sa uvoľňuje cesta pre tvorbu tumorov. Tento proteín, inak známy aj ako schwannomín, je príbuzný skupine proteínov, ktoré slúžia na spojenie podporného systému v bunke s proteínmi v bunkových membránach. Rovnako ako pri NF1 je riziko prenosu postihnutého génu z rodiča na potomka 50 %. Riziko je rovnaké pre mužov i ženy. V prípadoch, ak žiadny z rodičov nemá mutáciu v NF2 géne, dochádza k náhodným alebo sporadickým mutáciám pri vzniku vajíčka alebo spermie ešte pred oplodnením. Pri tomto type neurofibromatózy, žiaľ, v súčasnosti nie je presnejšie opísaný vznik ani príčina ochorenia. Neurofibromatóza je vo všeobecnosti genetický stav, ktorý spôsobuje, že sa v nervoch vyvinú nezhubné opuchy (neurofibrómy). Vek, v ktorom dochádza k prvým prejavom a progresii ochorenia, sa medzi pacientmi môže značne líšiť. Príznaky sa často prejavujú v ranom detstve. Charakteristické znaky, ktoré majú obe hlavné formy NF1 a NF2 spoločné, sú pozitívna rodinná anamnéza, charakteristické kožné zmeny, au lait macules, pazušné alebo trieslové pehy a nervové nádory ako neurofibróm a optický glióm, ako aj vestibulárne schwannomy. Veľmi často sú prítomné zmeny na pokožke - tzv. café au lait miesta, pehy, vyrážky, ale aj zmeny v stavbe a štruktúre kostí. Ak sa toto ochorenie vyskytlo v úzkom príbuzenstve (rodičia, súrodenci, deti), je riziko diagnostikovania vyššie. Dôležitým symptómom, ktorý môže indikovať toto ochorenie, je výskyt šiestich alebo viacerých café au lait miest s priemerom od 1,5 cm v postpubertálnom veku alebo rovnaký počet miest s priemerom od 0,5 cm v predpubertálnom veku na tele pacienta. Pri druhom type ochorenia je priebeh horší. Vyskytujú sa pri ňom takzvané schwannomy, čo sú charakteristické lézie, ktoré zvyčajne postihujú obidva vestibulárne nervy a vedú k strate sluchu a hluchote. Strata sluchu je zvyčajne jednostranná a v niektorých prípadoch jej môže predchádzať tinnitus. Kožné príznaky sú pri tejto zriedkavejšej poruche menej výrazné a zvyčajne sú počiatočným klinickým prejavom. Symptómy okrem toho zahŕňajú dyspláziu, zjednodušene povedané nesprávny vývin kostí, a zvýšené riziko vzniku nádorov na kostiach. U pacientov sa taktiež môžu vyskytovať poruchy pozornosti, hyperaktivita, mentálne postihnutie či oneskorený kognitívny vývoj. Diagnostika prebieha najčastejšie v prvej dekáde života jedinca (do desiatich rokov života), keď sa organizmus vyvíja a je najväčšia pravdepodobnosť, že sa chyby prejavia. Zakladá sa na vizuálnych zmenách na pokožke, ktorými sa môžu vyznačovať aj iné ochorenia. V spojení s ostatnými charakteristickými prejavmi sú však typickým znakom NF1. Laboratórne vyšetrenia môžu ukázať vyššie riziko prítomnosti ochorenia u nenarodených detí a taktiež môžu odhaliť prítomné mutácie v genóme človeka spôsobujúce neurofibromatózu. Café au lait škvrny môže byť ťažko vidieť, preto sa na zviditeľnenie využíva ultrafialové žiarenie. Magnetická rezonancia umožňuje odhaliť počiatočné štádiá plexiformného neurofibrómu. Neurofibromatóza druhého typu sa diagnostikuje pomocou CT, magnetickej rezonancie, pneumoencefalografie a ojedinele aj arteriografie. Diagnostika sa zakladá na analýze klinických príznakov a zobrazovacích metód, ktoré dokážu odhaliť rôzne abnormality ciev a kostí. Ťažkosti spojené s týmto ochorením sa terapiou pri NF1 liečia ako samostatné ochorenia, t. j. napr. ťažkosti spojené so srdcovo-cievnym systémom rieši kardiológ a pod. Pacientovi sa odporúča, aby bol pod odborným dohľadom. Svoj zdravotný stav by mal priebežne kontrolovať, rovnako by mal chodiť na pravidelné celotelové vyšetrenie MRI. Pri neurofibrómoch sa pristupuje k lokálnemu chirurgickému alebo laserovému zákroku na odstránenie výrastkov a tumorov. Taktiež pri skolióze alebo artróze je niekedy nevyhnutný chirurgický zásah a pri problémoch s držaním tela a vykonávaním pohybu sa odporúča využívať ortopedické pomôcky a cviky. K plexiformným neurofibrómom a tumorom vyrastajúcim z obalov periférnych nervov sa pristupuje osobitne. Prvú cielenú liečbu tohto ochorenia dostal 2-ročný pacient v apríli 2020. Pri druhom type neurofibromatózy je morbidita vyššia, čomu zodpovedá vyšší počet tumorov. Terapia sa taktiež zakladá na liečení lokálnych príznakov a chirurgických zákrokoch. Dá sa čakať a sledovať priebeh ochorenia s občasným nasadením rádioterapeutík. Prognóza je horšia, značne ovplyvnená zníženou dĺžkou života, skracovacími mutáciami a vyšším počtom tumorov. Prognóza je pri tomto type ochorenia výborná, pretože si nevyžaduje žiadnu liečbu.
Keratóza
Keratóza je kožné ochorenie, ktoré sa môže vyskytnúť na niekoľkých častiach tela súčasne. Typická je pre ňu suchá hrubá koža, ktorá môže páliť, svrbieť alebo bolieť. Ide o nezápalové kožné ochorenie charakterizované keratinizáciou, a teda nadmernou tvorbou keratínu. Keratín je tvrdý bielkovinový materiál chrániaci pokožku pred infekciami, ukladajúci sa v koži, čo vedie k tvorbe suchých hrubých škvŕn. Dochádza pritom k zhrubnutiu vrchnej vrstvy kože. Vzniká v dôsledku porušenia prirodzeného odlupovania hornej vrstvy pokožky vo forme šupín a zápalom folikulov. Postihuje hlavne ramená, zadnú stranu ramien, boky, zadnú stranu stehien, zadok a líca. Typická je zvýšená suchosť pokožky a prítomnosť drsných častí na jej povrchu. Jednotlivé hrbolčeky vyzerajú ako drobné vyrážky a môžu byť telovej farby, biele, červené, hnedé alebo čierne. U ľudí s genetickou predispozíciou sa môže objaviť na celom tele a vyskytuje sa aj v prítomnosti iných kožných ochorení, akými sú napríklad akné alebo ichtyóza (tzv. choroba rybích šupín). Zvyčajne sa vyskytuje už v detstve a svoj vrchol dosahuje v období puberty, kedy dochádza k hormonálnym zmenám. Veľkú úlohu pri jej vzniku zohráva genetická predispozícia, nedostatok vitamínu A či hormonálne zmeny. Jej liečba nie je zvyčajne nutná, lieči sa skôr len z estetických dôvodov. V prípade, že pokožka veľmi svrbí alebo dôjde aj k zápalu, je potrebné vyhľadať dermatológa.
Typy keratózy
- Seboroická keratóza: Postihuje najčastejšie tvár, krk, hrudník a chrbát. Zvyčajne sa vyskytuje u ľudí starších ako 60 rokov. Jej výskyt v mladšom veku je veľmi zriedkavý. Prejavuje sa tvorbou nezhubných kožných výrastkov charakterizovaných ako hrubý, plochý plak okrúhleho, prípadne oválneho tvaru. Výrastky môžu byť hnedej alebo čiernej farby a môžu svrbieť. Ich veľkosť môže byť až 2,5 cm, keďže majú tendenciu zväčšovať sa. Hlavným dôvodom vzniku je genetická predispozícia, ale môže vzniknúť aj v dôsledku kožného ochorenia (napr.
- Aktinická keratóza: Vzniká z dôvodu častého vystavovania pokožky ultrafialovým lúčom, a teda slnečnému žiareniu alebo žiareniu v soláriách. Dochádza tak k poškodzovaniu vonkajšej vrstvy kožných buniek. Je to prekancerózne (predrakovinové) ochorenie kože postihujúce krk, chrbát rúk, predlaktie či pokožku hlavy, takže všetky oblasti, kde je pokožka najviac odhalená a vystavená slnku. Dochádza k vzniku plochých škvŕn a hrbolčekov, ktorých sfarbenie sa môže meniť od telovej po tmavšiu hnedú. Jej typickými príznakmi sú okrem škvŕn a hrbolčekov štípanie, pálenie, svrbenie, suchosť a zvýšená citlivosť. Prejavuje sa tvorbou suchých, hrubých, hnedých alebo sivých škvŕn na tele a objavuje sa s pribúdajúcim vekom. Imunitný systém má dôležitú úlohu v regulácii rastu kožných buniek. Slnečné žiarenie je dôvodom vzniku niektorých typov keratózy. Pribúdajúci vek vedie k vzniku keratózy tým, že vekom sa koža stáva suchšia a stráca tak svoju pružnosť.
Diagnostika keratózy
Dermatologické vyšetrenie je dôležitým krokom pri diagnostike kožných ochorení, medzi ktoré patrí aj keratóza. Je založené na vizuálnom vyšetrení postihnutých oblastí kože a na vyšetrení dotykom. Biopsia je dôležitá pre potvrdenie diagnózy stanovenej na základe dermatologického vyšetrenia a taktiež pre určenie presného typu. Odoberá sa vzorka tkaniva, ktorá sa podrobí laboratórnemu vyšetreniu.
Liečba keratózy
Liečba keratózy závisí od jej typu a rozsahu.
- Aplikácia hydratačných a zmäkčujúcich prípravkov (krémov, mastí, telových mliek…), ktoré zmierňujú prejavy, ako sú suchosť a šupinatosť.
- Keratosis pilaris sa zvyčajne stráca s pribúdajúcim vekom. Do tohto obdobia je možné jej prejavy potláčať. Liečba spočíva v aplikácii hydratačných prípravkov a prípravkov na zamedzenie svrbenia. Bežne sa v týchto prípravkoch nachádza močovina či kyselina mliečna, ktoré zmäkčujú pokožku a napomáhajú pri odstraňovaní odumretých buniek kože. Pomôcť môžu aj krátke teplé kúpele, pravidelná jemná exfoliácia alebo aj zvlhčovače vzduchu. Mechanický peeling používajte maximálne raz do týždňa, čo sa týka chemického (napr. kyselina mliečna a glykolová), ten môžete aplikovať aj častejšie.
- Ako liečba slúži odstránenie jednotlivých výrastkov, a to zoškrabávaním, kryoterapiou, laserom, prípadne za pomoci peroxidu vodíka.
V niektorých prípadoch môže dôjsť k spontánnemu vymiznutiu prejavov solárnej keratózy. Vplyvom slnečného žiarenia však môže dôjsť k ich opätovnému objaveniu. V ostatných prípadoch je potrebná liečba. Liečba tohto typu keratózy patrí do rúk lekára. Dlhodobé dôsledky keratózy sa môžu u ľudí líšiť v závislosti od typu keratózy a od jej rozsahu. Vývoj keratózy môžeme minimalizovať používaním opaľovacích krémov s vysokým SPF faktorom, pričom sú dostupné prípravky určené konkrétne na aktinickú keratózu.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Hoci väčšina kožných výrastkov u novorodencov je neškodná, existujú situácie, kedy je potrebné vyhľadať lekársku pomoc:
- Ak výrastok rýchlo rastie alebo mení svoj vzhľad.
- Ak je výrastok bolestivý, zapálený alebo krváca.
- Ak sa výrastok nachádza na tvári, genitáliách alebo v oblasti konečníka.
- Ak má dieťa aj iné príznaky, ako horúčka, podráždenosť alebo nechutenstvo.
- Ak si rodič nie je istý, o aký typ výrastku ide.
Prevencia
Hoci nie je možné úplne zabrániť vzniku kožných výrastkov, existujú opatrenia, ktoré môžu znížiť riziko ich výskytu:
- Dôkladná hygiena pokožky dieťaťa.
- Používanie jemných, neparfumovaných prípravkov na starostlivosť o pokožku.
- Ochrana pokožky pred nadmerným slnečným žiarením.
- Pravidelné kontroly pokožky dieťaťa, aby sa včas odhalili prípadné zmeny.
tags: #novorodenec #kozny #vyrastok #ako #jazva