Nástup do školy je významným míľnikom vo vývoji dieťaťa a pre mnohé deti predstavuje významnú zmenu. Začína sa obdobie plnenia si školských povinností a nie každé dieťa je po dosiahnutí fyzického veku na túto zmenu pripravené. V tomto období sa viac ako inokedy hovorí o školskej zrelosti, resp. pripravenosti na vstup do školy.
Čo je školská zrelosť?
Školská zrelosť predstavuje dosiahnutie stupňa telesného, rozumového, emocionálneho a sociálneho vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu úspešne si osvojovať školské vedomosti a zručnosti. Dieťa by malo vstupovať do školy zrelé a pripravené zvládať požiadavky, ktoré so sebou škola prináša.
Školská zrelosť je dosiahnutie takého stupňa vývinu dieťaťa (telesného, rozumového, emocionálneho a sociálneho), ktoré zabezpečí úspešne zvládať nároky školy. Zrelosť centrálnej nervovej sústavy dieťaťa musí byť odolná voči záťaži, schopná koncentrácie a emocionálnej stability.
Oblasti školskej zrelosti
Pre posudzovanie školskej zrelosti sú dôležité tieto oblasti:
- Telesný a zdravotný stav
- Úroveň kognitívnych funkcií
- Pracovné predpoklady a návyky
- Osobnostná zrelosť (emocionálna a sociálna)
Telesný a zdravotný stav
Posúdenie telesnej pripravenosti dieťaťa na nástup do školy je v kompetencii obvodného lekára. Telesná vyspelosť však nie je prvoradým ukazovateľom celkovej zrelosti, ale je potrebné ju brať do úvahy. Lekár posudzuje riadny psychosomatický vývoj a vývin charakterizovaný morfologickými, anatomickými a funkčnými danosťami podporovaný psychickým vývojom.
Prečítajte si tiež: Všetko o nezrelosti pre školu
Zo skúseností však môžeme konštatovať, že nižší vzrast dieťaťa ako aj častá chorobnosť môže spôsobovať rýchlejšiu unaviteľnosť dieťaťa, nižšiu odolnosť voči záťaži, nevýhodnejšie postavenie v rámci detského kolektívu (pocity menejcennosti, slabosti, ohrozenia). U predčasne narodených detí, príp. detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou odporúčame špeciálne a cielene overiť školskú zrelosť nielen kvôli možnosti oneskoreného vývinu, ale časté sú u týchto detí aj poruchy pozornosti alebo aktivity.
Kognitívne funkcie
Rozumové schopnosti na určitej úrovni a rovnomerný vývin v jednotlivých oblastiach poznávania sú základom pre zvládnutie písania, čítania a počítania. Stáva sa, že majú deti rozumové schopnosti na dostatočnej úrovni, no zaostávajú v jednej z oblastí, napr. v grafomotorike. Vtedy je potrebné motivovať dieťa k činnostiam, ktoré špeciálne podporujú túto oblasť.
V oblasti zrelosti kognitívnych schopností psychológ posudzuje oblasti: grafomotorika a jemná motorika, vizuomotorická koordinácia, rečový prejav (formálna a obsahová stránka), schopnosť slovného porozumenia a sluchového rozlišovania, sluchové a zrakové vnímanie, vnímanie priestoru a času, úroveň pozornosti a pamäte.
Medzi kognitívne funkcie patrí:
Motorické schopnosti
Motorické schopnosti majú súvis so všetkými ostatnými oblasťami vývinu. Hrubá motorika dovoľuje deťom objavovať svet okolo nich, manipulovať s predmetmi a osamostatňovať sa. Rozvíja sa pri prirodzenom pohybe alebo športe. Pri nadobúdaní hygienických návykov, základných zručností ako je obliecť sa alebo stolovať, sa deti učia koordinácii pohybov. Medzi hračkami detí by nemali chýbať stavebnice, skladačky, gorálky, ale aj kresliace potreby, nožnice a plastelína.
Prečítajte si tiež: Diagnóza nezrelej výživy
Veľkú úlohu zohráva rodič v predškolskom veku pri dohliadaní na správne držanie ceruzky, sklon zošita, primeranú manipuláciu a tlak pri kreslení. Chybné návyky sa neskôr ťažko naprávajú. Je dôležité uvedomiť si, že výtvarný prejav je začiatok písomného prejavu, kreslením sa buduje schopnosť napodobniť určité grafické vzory.
Reč
Na reč predškoláka sú kladené v škole pomerne vysoké nároky: dieťa musí rozumieť výkladu, vedieť zdieľať vlastné myšlienkové pochody a komunikovať v kolektíve. Prax hovorí, že deti s oneskoreným vývinom reči majú i problémy s písaním a čítaním. Predškolské obdobie je pre vývin rečí zásadným, preto je potrebné sa rozprávať sa s dieťaťom, obohacovať jeho slovnú zásobu, čítať si alebo spievať. Hovorená reč je východiskom písanej reči, preto je dôležité, aby sme jej venovali pozornosť ako jednej z prvých oblastí. Je potrebné, aby dieťa vyslovovalo správne všetky hlásky keď začína s nácvikom písania. Zabránime tak problémom pri písaní a neskoršej neúspešnosti v škole i v živote.
Vývin reči dieťaťa sa v predškolskom období dostal na úroveň, keď jeho reč je čistá, dokáže vysloviť všetky hlásky, vie vypovedať svoje zážitky. Nehovorí maznavo, nezajakáva sa. Fonologické uvedomovanie dieťaťa je jeden zo základných predpokladov, vedúcich k rýchlemu a úspešnému zvládnutiu čítania. Poznať prvé, posledné písmeno v slove, syntéza a analýza slov, rozklad slova na hlásky, skladanie slov z hlások.
Reč má ako komplexná schopnosť niekoľko jazykových rovín: foneticko-fonologickú, morfologicko-syntaktickú, lexikálno-sémantickú a pragmatickú.
Sluchové vnímanie
Sluch má v ranom veku zásadný vplyv na rozvoj reči, ktorá súvisí s písaním a čítaním. Ak chceme podporiť sluchové vnímanie, je vhodné učiť deti počúvať rozprávky a príbehy, hrať sa hry na lokalizáciu a určenie zdroja zvuku, rozvíjať vnímanie hudby. Pri sluchovom vnímaní sa zameriavame najmä na schopnosti načúvania, rozlíšenia figúry a pozadia, sluchovej diferenciácie, sluchovej analýzy a syntézy, sluchovej pamäti a vnímanie rytmu.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Zrakové vnímanie
Vnímanie okolitého sveta zrakom je od narodenia nenahraditeľným zdrojom informácii. Ovplyvňuje rozvoj reči a myslenia, koordinácie oko-ruka, priestorovej orientácie a základnej matematickej predstavivosti. V školskom veku je dôležitá schopnosť rozoznávať písmená, číslice, farby a ich odtiene a tiež figúry a pozadia obrazov. Vnímanie zrakom možno rozvíjať úlohami, kedy deti vyhľadávajú objekty na obrázku alebo odlišujú prekrývajúce sa obrázky, posudzujú zhodu a odlišnosti dvoch obrázkov. Túto oblasť možno rozvíjať i hrami ako je pexeso, domino alebo stavanie stavebníc podľa predlohy. S nástupom do školy je potrebné, aby malo dieťa zrelú schopnosť rozlišovať detaily a polohy predmetov, robiť zrakové analýzy a syntézy napríklad pri puzzle.
Je potrebné brať do úvahy, že deti, ktoré sú mladšie ako 6 rokov, nemajú dostatočne vyvinuté očné svaly, aby im to dovoľovalo pohybovať očami pomaly a zámerne po riadkoch malých písmeniek. Mnoho detí je preto až do veku 5 - 6 rokov ďalekozraké. Vo veku 6 rokov je väčšina detí schopná rozlišovať smer hore a dolu, neskôr smer vpravo a vľavo. Schopnosť pravo - ľavej lokalizácie závisí od zrelosti pravej mozgovej hemisféry. Deti, ktoré nie sú dostatočne zrelé, nie sú schopné rozlišovať medzi tvarovo podobnými písmenami, napr.
Vnímanie priestoru a času
Vnímanie priestoru sa týka nielen pojmov hore, dole, doprava, doľava, vpredu, vzadu, ale patrí sem aj chápanie a používanie predložkových väzieb (na, do, v, pred, ..) a pojmov ako ďaleko, blízko, prvý, posledný. Tento predpoklad sa takisto premieta do čítania, písania, matematiky, geometrie, orientácie na mapách a telesnej výchovy. Pre rozvoj vnímania priestoru u predškoláka je prospešné napr.
V škole je dôležité vnímanie času najmä pre správny odhad trvania naplnenia určitej úlohy a pre adekvátne rozvrhnutie síl. Dieťaťu môže pomôcť lepšie sa orientovať v čase pomenovávanie dejov a činností typických pre určitú časť dňa alebo týždňa. Rozprávame sa s dieťaťom o tom, čo sa robí ráno, čo najprv, potom, včera, zajtra alebo nakoniec.
Matematické predstavy
Vytvoreniu matematických číselných predstáv predchádzajú predčíselné predstavy. Najskôr dieťa dokáže porovnávať (malý-veľký, krátky-dlhý), neskôr je schopné triediť podľa druhu (ovocie, oblečenie), podľa tvaru alebo veľkosti. Postupne sa dieťa učí triediť aj podľa viacerých kritérií (veľký žltý kruh) a vie určiť, ktorý z objektov do skupiny nepatrí. Dôležitou fázou je zoraďovanie podľa veľkosti (malý-väčší-najväčší) alebo množstva (menej-viac-najviac). Ak má dieťa v škole rozumieť matematickým operáciám, je nevyhnutné porozumieť základným pojmom pre označenie kvality: málo - veľa, viac - menej. Dokáže triediť prvky podľa druhu, napr. Dokáže triediť prvky podľa 2 a viacerých kategórii, napr.
Rozumové poznanie
V oblasti rozumového poznania je samozrejmosťou, ak dieťa vie svoje meno a priezvisko, adresu, ovláda nejaké detské riekanky a pozná farby. Pre oblasť myslenia je typické, že dieťa má spontánny záujem o číslice a písmená. Dochádza k vizuálnej a sluchovej diferenciácii, k rozlišovaniu tvaru a priestoru, ako aj k rozvoju kauzálneho myslenia.
Nevyhnutnou schopnosťou pre bezproblémové zvládanie vyučovacieho procesu je, že sa dieťa dokáže sústrediť na činnosť 15 - 20 minút, nedá sa vyrušiť, vie kontrolovať svoje impulzy a rýchle nápady, rozmyslí si čo povie, čo urobí.
Pracovné predpoklady a návyky
Základom pre rozvoj každej oblasti poznávacích schopností je záujem o učenie. U dieťaťa musí byť vyvinutá schopnosť koncentrovať sa, zmysel pre povinnosť a zodpovednosť. Aj keď niektoré deti vedia celkom dlho udržať pozornosť pri hre, ktorá ich zaujala, problémom býva zámerná pozornosť. Dieťa sa rýchlo unaví, stráca záujem, odbieha, strieda rôzne činnosti a pritom sa poriadne nesústredí na nič z toho, čo robí. Od školáka sa pri prechode od jednej činnosti k druhej a pri vypracovávaní úloh vyžaduje určitá miera samostatnosti. Práceschopnosť žiaka súvisí s jeho centrálnou nervovou sústavou, zrelosťou osobnosti a spôsobom výchovy. U detí treba pomaly a nenásilným spôsobom rozvíjať zámernú koncentráciu pozornosti. V neposlednom rade sa psychológ zaujíma o pracovné predpoklady a návyky, v rámci čoho zisťuje: záujem o učenie príp.
Osobnostná zrelosť
Osobnosť dieťaťa zrelú na nástup do školy ťažko presne vyjadriť, pretože každé dieťa je iné. Po príchode do školy sú na dieťa kladené vysoké nároky, ako v oblasti emocionálnej, tak i v sociálnej.
Emocionálna zrelosť
Od dieťaťa sa očakáva istá miera emocionálnej stability, veku primerané zvládanie emócií, sebaovládanie, odolnosť voči frustrácii. V tom, ako reagujú na neúspech alebo sklamanie sú medzi deťmi veľké rozdiely.
Zrelosť dieťaťa v emocionálnom a sociálnom kontexte znamená schopnosť vedieť prijímať prípadné neúspechy, malo by byť dostatočne odolné voči frustrácii. Prílišná citlivosť dieťaťa znižuje jeho výkonnosť vplyvom nadmerného napätia, strachu, trémy. V rámci emočnej zrelosti psychológ posudzuje psychická odolnosť voči frustrácii, sklamaniu a neúspechu, s ktorými sa dieťa po nástupe do školy môže stretnúť a pre jeho ďalší zdravý a harmonický vývin je potrebné, aby sa vedel s nimi primerane vysporiadať, aby sa nestali pre neho zdrojom neurotizácie (preťažený nervový systém spôsobuje produkciu rôznych psychických alebo telesných prejavov, u detí sa napr. môže objaviť zajakávanie, tiky, pomočovanie a pod.).
Sociálna zrelosť
Sociálna vyspelosť sa prejavuje najmä v schopnosti začleniť sa do kolektívu a komunikovať v ňom, odlúčiť sa od rodiny, rešpektovať cudziu autoritu a spolupracovať s ostatnými. Tieto schopnosti možno u dieťaťa rozvíjať podporou kamarátskych vzťahov, poukázaním na alternatívnu vidieť svet očami druhého. Veľmi dôležité sú v škole pravidlá slušného správania (pozdraviť, požiadať, poďakovať). To, ako osobnosť dieťaťa obstojí v novom školskom prostredí závisí od miery jeho samostatnosti. Tá sa formuje od narodenia dieťaťa.
V oblasti sociálnej zrelosti je dôležité aby dieťa zvládalo odlúčenie od rodiny, dokázalo sa zaradiť do kolektívu, vytvárať primerané vzťahy s rovesníkmi, primerane s nimi komunikovať, zapájať sa do spoločných hier a spolupracovať. Dôležité je všímať si ako dieťa reaguje na neznáme prostredie, príp. zmenu prostredia, t.j. aká je jeho adaptabilita. Dieťa sa musí dokázať odlúčiť od matky, prípadne inej blízkej osoby na viac hodín, podriadiť sa autorite doteraz cudzej osoby- učiteľky. Malo by si na nové prostredie a osoby zvyknúť bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká,…). Podmienkou primeranej adaptácie dieťaťa na školu je tiež schopnosť začleniť sa do skupiny rovesníkov, ktorým sa treba adekvátne prispôsobiť a brať na ne ohľad. Dieťa by nemalo byť v tomto veku medzi svojimi vrstovníkmi bojazlivé, plačlivé a ani agresívne. Spory by si malo medzi deťmi riešiť bez bitky, hádky a vzdorovitosti.
Školská pripravenosť vs. školská zrelosť
Pedagógovia začali popri školskej zrelosti používať pojem školská pripravenosť. V podstate ide o kompetencie v oblasti poznávacej, emocionálno-sociálnej, pracovnej a telesnej, ktoré dieťa nadobúda učením a sociálnymi skúsenosťami.
Na rozdiel od psychológmi vyšetrovanej školskej zrelosti obsahom zápisu do základnej školy sú väčšinou naučené schopnosti, ktoré spadajú pod pojem „školská pripravenosť“. Tieto naučené schopnosti sú zvyčajne výsledkom snahy rodičia i učitelia v MŠ, avšak nie sú určujúce z hľadiska posudzovania školskej zrelosti. Dieťa môže mať znalosti a schopnosti mechanicky naučené a zároveň nemusí byť zrelé pre školu.
Podľa Golemana (1997), autora knihy Emočná inteligencia, pripravenosť dieťaťa na nástup do školy, závisí od najzákladnejšej zo všetkých znalostí - ako sa učiť. Má sedem aspektov:
- Sebavedomie
- Zvedavosť
- Schopnosť smerovať k cieľu
- Sebaovládanie
- Schopnosť pracovať s ostatnými
- Schopnosť komunikovať
- Schopnosť spolupracovať a nájsť pritom rovnováhu medzi vlastnými potrebami a potrebami ostatných.
Ako prebieha posudzovanie školskej zrelosti?
V priebehu mesiaca apríl sa budú na všetkých základných školách konať zápisy do prvého ročníka. V týchto dňoch v mnohých materských školách v našom okrese realizujú psychológovia diagnostiku alebo vyšetrenie školskej zrelosti.
Psychológovia sa hravou formou najprv snažia deťom im blízkym spôsobom vysvetliť čo ich čaká a prečo je to pre nich dôležité. Hrovou formou sa potom dostávame od jednej úlohe k druhej, kde deti v rámci malej skupiny riešia úlohy zamerané na oblasti: zrakového a sluchového vnímania, fonematického uvedomovania, jemnej motoriky, grafomotoriky, pamäte, pozornosti, reči a rečového porozumenia a podobne.
Na formálne posúdenie školskej zrelosti existujú rôzne štandardizované nástroje (najčastejšie dotazníky a hodnotiace škály), ktoré sa využívajú najmä v odborných pracoviskách. Tieto nástroje vychádzajú z doteraz známych psychologických poznatkov o školskej zrelosti detí.
Čo ak dieťa nie je zrelé? Odklad školskej dochádzky
V prípade, že dieťa tieto požiadavky nespĺňa, je vhodné zvážiť odklad povinnej školskej dochádzky. Predčasný vstup do školy môže nepriaznivo ovplyvniť celú školskú dochádzku dieťaťa.
V prípade, že dieťa nie je zrelé pre nástup povinnej školskej dochádzky, rodič môže požiadať školu o odklad povinnej školskej dochádzky a svoju žiadosť doložiť odporúčaním Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Povinnosť zapísať svoje dieťa do školy však má aj v prípade, že je rozhodnutý požiadať o odklad povinnej školskej dochádzky. Na zápise sa dohodne so zástupcami školy, kde dieťa zapísal o ďalšom postupe, príp.
Súčasťou žiadosti zákonného zástupcu by malo byť aj odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast a odporučenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.
Ako môže rodič pomôcť dieťaťu v príprave na školu?
Medzi 5. a 6. rokom veku dieťaťa dochádza k veľkým pokrokom a zmenám. Mozog dieťaťa sa v tomto období veľmi rýchlo rozvíja a práve rodič môže v pripravenosti na školu svojmu dieťaťu významne dopomôcť. Existuje veľa činností, ktoré sú zamerané špecificky na tú oblasť, ktorú je potrebné ešte rozvinúť. Predpokladom na to, aby si dieťa obľúbilo školu je, že bude na ňu dobre pripravené.
Rodičia by dieťa mali naučiť vedieť prehrávať, poznať svoje emócie, prijať neúspech. Rovnako by mali deti zapájať do pomoci v domácnosti. Deti môžu mať doma pridelené činnosti, za ktoré sú samé zodpovedné (napríklad dopĺňanie toaletného papiera, vynášanie smetí, ukladanie ožehlenej bielizne do skríň každému členovi domácnosti a pod.). Posilňuje to ich sebavedomie, samostatnosť a pocit spolupatričnosti - nie som sám za seba, ale moje konanie ovplyvňuje okolie.
V období do 6 rokov je veľmi dôležité, aby sa dieťa vyhralo a malo vytvorené vhodné podmienky pre rozvoj kreativity. Niekedy je menej viac a preto sa krabice plné hračiek neodporúčajú. Ak má dieťa v detskej izbe vyložené napríklad 4 obľúbené hračky, núti ho to pri hre viac zapájať fantáziu, spomaliť. Naopak pri veľkom množstve hračiek sa môže dieťa rýchlo začať nudiť, odbieha od jednej činnosti k druhej, nič ho nebaví.
Asi najväčší vplyv na rozvoj školskej zrelosti dieťaťa má jeho rodinné prostredie a rodičovské sprevádzanie predškolským obdobím. Prítomnosť jazykovo podnetného prostredia je základom pre rozvoj detskej reči, myslenia, a teda aj pre v škole tak potrebné čítanie s porozumením, naratívne a abstraktné myslenie nevyhnutné pre všetky vyučovacie predmety, zapamätávanie, logické myslenie aj vyjadrovanie samotné. Dôležité sú preto už od prvých mesiacov života podnetné zážitkové hry, ktoré podporujú optimálny rozvoj mozgu dieťaťa počas kritického obdobia formovania nervových dráh a pomáhajú tak zvýšiť možnosti a efektivitu jeho neskoršieho rozvoja a vzdelávania.
Špeciálna pedagogička uvádza, že príčina častých problémov u detí pred vstupom do školy týkajúcich sa rečovej oblasti pramení v tom, že rodičia s deťmi veľmi málo rozprávajú a ešte menej im čítajú. Svet rozprávok a príbehov im predkladajú takmer výlučne iba v digitálnej podobe.
Pedagogičky považujú za rozumnú zlatú strednú cestu. Je potrebné citlivo vnímať konkrétne dieťa, poskytovať mu podnety a klásť naň také nároky, ktoré sú v súlade s jeho možnosťami a zároveň požiadavkami školy.