Rozhodovanie o výživnom na nezaopatrené dieťa je bežnou praxou slovenských súdov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku výpočtu výživného, berúc do úvahy legislatívny rámec, faktory ovplyvňujúce výšku výživného a praktické príklady.
Životné minimum ako základný kameň
Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Tento údaj poskytuje ministerstvu Štatistický úrad SR. Úprava súm životného minima sa vykoná tak, že platné sumy životného minima sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie. Rozhodujúcim obdobím, za ktoré sa zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností, je obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roku do apríla bežného kalendárneho roku.
Výška životného minima od 1. júla bola ustanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Legislatívny rámec vyživovacej povinnosti
Základným právnym predpisom, ktorý upravuje vyživovaciu povinnosť rodičov k dieťaťu, je Zákon o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je upravená v § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine: „Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.“ Na toto ustanovenie nadväzuje ustanovenie § 62 ods. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa ďalej spravuje ustanoveniami § 62-65 a § 75-81 Zákona o rodine.
Ustanovenia Ústavy SR týkajúce sa výživného nachádzame v článku 41:
Prečítajte si tiež: Výživné a prídavky počas väzby
- ods. 1 Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.
- ods. 3 Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.
Relevantné ustanovenia nachádzame aj v Dohovore o právach dieťaťa (ďalej aj ako „DPD“), najmä v čl. a) ods. 1: Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj.
Zákon o rodine určitým spôsobom objektivizuje minimálnu výšku výživného rodičov k deťom, keď v ustanovení § 62 ods. Vyživovaciu povinnosť možno plniť rôznymi formami, platenie výživného je len jednou z týchto foriem. Ako vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, vyživovaciu povinnosť možno plniť aj formou osobnej starostlivosti o dieťa, ak rodičia spolu žijú, tak sa prihliada aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Vyživovaciu povinnosť možno plniť aj poskytnutím naturálnych plnení (bývanie, ošatenie, strava a pod.). Zákon o rodine pojem „výživné“ nedefinuje.
Ako sa určuje výška výživného?
Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritéria dané Zákonom o rodine:
- odôvodnené potreby oprávneného,
- schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného,
- právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov,
- osobná starostlivosť rodiča o dieťa,
- dokonca aj starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú,
- najlepší záujem dieťaťa.
V konaní o určení výživného postupujú súdy v súlade s vyšetrovacím princípom a princípom materiálnej pravdy, ktoré sú zakotvené v článku 6 CMP. V súlade s týmto princípom sú súdy povinné zisťovať skutočný stav veci vo vzťahu k všetkým uvedeným kritériám rozhodujúcim pre určenie výšky vyživovacej povinnosti a za týmto účelom vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
Základom pre určenie výšky výživného je správne zistenie čistého príjmu rodičov. Súd pri zisťovaní čistého príjmu rodičov aplikuje vyšetrovaciu zásadu. Súdy v závislosti od konkrétneho prípadu primárne žiadajú rodičov preukázať ich príjem a sekundárne zisťujú príjmy, žiadajú doklady a vyjadrenia, lustrujú registre:
Prečítajte si tiež: Práva nezaopatrených detí a poradenstvo
- zasielajú dopyt priamo zamestnávateľovi rodičov ohľadom výšky ich čistého mesačného príjmu; prípadne môžu požiadať aj o uvedenie dôvodov skončenia pracovného pomeru za posledných 12 mesiacov, a o informáciu z koho iniciatívy sa pracovný pomer ukončil;
- žiadajú od rodičov - podnikateľov, ktorí zahmlievajú svoje reálne príjmy a druhý rodič na to osobitne upozorňuje, aj presný rozpis výdavkov spolu s odôvodnením od účtovníka, peňažné denníky; pri fyzických osobách - podnikateľoch s paušálnou daňou žiadajú aj výpisy z účtu za obdobie posledných 12 mesiacov pred podaním návrhu na súd;
- žiadajú ošetrujúcich lekárov oznámiť, aký druh práce môže rodič vykonávať vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav; Rovnako dopytujú lekára, či pri trvajúcej práceneschopnosti má rodič povolené vychádzky (prípadne súdy dajú termín pojednávania na čas vychádzky);
- dopytujú Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny/kolízneho opatrovníka/orgán sociálnoprávnej ochrany detí, šetrením v domácnosti rodiča zistiť jeho životnú úroveň zisťovaním napr.
Metodika pre určovanie výšky výživného
Jedným z identifikovaných problémov efektivity slovenského súdnictva boli rozdiely v rozhodovacej činnosti súdov. Aby sa aspoň z časti tento problém odstránil pri určovaní výšky výživného bola vytvorená Metodika pre určovanie výšky výživného, ktorá má odporúčací charakter, preto ju nemožno použiť na všetky prípady.
Zákon o rodine a vyživovacia povinnosť
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) upravuje v ustanoveniach § 62 až § 81 vyživovaciu povinnosť a rozsah výživného. Vyživovaciu povinnosť nemožno zúžiť len na vzťah rodič dieťa, keďže vzniká taktiež medzi manželmi, medzi ostatnými príbuznými či rozvedenému manželovi. Pre vznik vyživovacej povinnosti je potrebná objektívna právna skutočnosť, ktorou je narodenie dieťaťa.
Zánik vyživovacej povinnosti sa neviaže na skončenie povinnej školskej dochádzky, či dovŕšenie určitého veku dieťaťa. Ľudia sa často mylne domnievajú, že dovŕšením 26. roku veku automaticky zaniká aj vyživovacia povinnosť rodiča voči deťom. Takéto tvrdenie však nemá žiadnu oporu v zákone o rodine ani iných právnych predpisoch. Zánik vyživovacej povinnosti sa viaže výlučne na okamih, keď je dieťa schopné samé sa živiť, čo znamená, že dokáže trvale uspokojovať relevantné životné náklady z vlastných zdrojov. V praxi to môže znamenať, že aj neplnoleté dieťa, ktoré sa nepripravuje sa svoje budúce povolanie, ale pracuje, môže naplniť podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti súdom. Naopak, aj osoba, ktorá presiahla vek 26 rokov, avšak z objektívneho dôvodu nie je schopná sa sama živiť (objektívnym dôvodom eliminujeme prípady, kedy sa dieťaťu nechce pracovať), budú rodičia povinní naďalej plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Najčastejšie pôjde o prípady detí, ktoré sú zdravotne znevýhodnené. Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom môže trvať neobmedzený čas.
Pri určovaní výšky výživného platí, že muži a ženy ako aj manželské a mimomanželské deti majú rovnaké postavenie, preto nie je možné žiadnu z týchto skupín zvýhodňovať resp. Zákonnú vyživovaciu povinnosť majú vo všeobecnosti obaja rodičia, čo však neznamená, že na výživu dieťaťa musia prispievať rovnakou sumou, nakoľko nehovoríme o mechanickej rovnosti. Výšku vyživovacej povinnosti každého rodiča je nevyhnutné posúdiť individuálne, a to aj vzhľadom na ustanovenie § 62 ods.
Kritérium majetkových pomerov a potrieb
majetkové pomery - pod túto kategóriu možno zaradiť všetky druhy príjmov t.j. plat, zisk, autorské honoráre, odmeny, dividendy či preukázané sprepitné. Okrem príjmov sem zaraďujeme celkovú majetkovú situáciu rodiča, teda či je vlastníkom cenných papierov, hodnotných hnuteľných vecí (napr. Na strane povinného je okrem aktív povinnosť zohľadniť aj pasíva, a teda rôzne pôžičky, úvery alebo iné záväzky povinného. Zdôrazňujeme, že je potrebné vychádzať z priority vyživovacej povinnosti. Znamená to, že ak sa rodič zadlží, avšak prostriedky vynaloží na kúpu statkov nadštandardnej hodnoty, súd nebude na tieto výdavky prihliadať. Vyššie spomínané kritériá súd posudzuje vo vzťahu k povinným subjektom, vo vzťahu k osobe oprávneného súd prihliada na jeho odôvodnené potreby. Odôvodnenosť potrieb je potrebné viazať hlavne na vek dieťaťa, zdravotný stav, vzdelania, záujmy, nadanie či talent.
Prečítajte si tiež: Náhradné výživné pre deti
- výdavky na bývanie dieťaťa - napr.
- výdavky na výkon povolenia - napr.
Ak to majetkové pomery rodičov umožňujú, je možné určiť výživné v takej výške a takým spôsobom, že okrem mesačnej sumy na oprávnené potreby dieťaťa sa mu budú vytvárať aj úspory. Pri určovaní výšky výživného sa za príjem dieťaťa považuje sociálne štipendium, plnenia zo zmlúv.
Dovolíme si ešte upozorniť, že vyživovacia povinnosť môže byť plnená v peňažnej aj naturálnej forme, čo znamená, že nie je pravidlom, že obaja rodičia musia mať výšku vyživovacej povinnosti určenú súdom. Nezriedka sa stáva, že len jeden z rodičov neplní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, preto bude súd určovať výšku výživného len vo vzťahu k tomuto rodičovi. V zmysle § 62 ods.4 zákona o rodine „pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Minimálna výška výživného
Zákon o rodine stanovuje aj minimálnu výšku výživného, ktoré je každý rodič povinný hradiť, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Táto výška predstavuje sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.
Výška výživného nie je priamoúmerná výške platu. Ak by sme určovali výšku výživného na dieťa a jeden z rodičov by mal príjem 500 EUR a druhý 1000 EUR, neznamená to automaticky, že rodič s príjmom 500 EUR musí platiť výživne v sume ½ čiastky, ktorá bola rozhodnutím súdu určená rodičovi s príjmom 1000 EUR. Dôvodom pre takéto tvrdenie je fakt, že osoba s príjmom 500 EUR má vyšší podiel oprávnených nákladov v pomere k zarobenej mzde.
Preukazovanie príjmu a súdne konanie
Ustanovenie § 63 ods. 1 zákona o rodine rieši praktickú situáciu, keď rodičia vykonávajúci podnikateľskú činnosť nie sú ochotní preukazovať svoj príjem. „Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.
Výška sumy výživného, ak povinný zarába minimálnu mzdu, sa môže v konkrétnych prípadoch líšiť, nakoľko neexistuje univerzálny vzorec na výpočet výšky výživného. Takáto výška mzdy automaticky neznamená, že povinný bude výživné určené na minimálnej hranici. Výška príjmu nie je jediným rozhodujúcim kritériom pre určenie výšky výživného. Priemernú výšku výživného rovnako ako minimálnu výšku výživného nie je možné určiť žiadnym konkrétnym výpočtom. Samo uplatnenie nároku na výživné predpokladá aj možnosť dohody. Iba v prípade, ak nedochádza k plneniu vyživovacej povinnosti dobrovoľne, urči vyživovaciu povinnosť súd.
To, či sa konanie na určení výživného začne iba na návrh alebo aj bez návrhu závisí od veku dieťaťa. Pokiaľ pôjde o určenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, teda také, ktoré ešte nedovŕšilo vek 18 rokov, môže súd začať konanie aj bez návrhu. Pri plnoletých deťoch sa obligatórne vyžaduje dispozičný procesný úkon t.j.
Pri určovaní výživného na maloleté dieťa umožňuje v § 77 ods. 1 zákona o rodine určenie výživného aj spätne, a to najviac 3 roky, ktoré predchádzali dňu podania návrhu na určenie vyživovacej povinnosti. Môže tak urobiť len v prípade, ak budú existovať dôvody hodné osobitného zreteľa.
Povinnosti rodičov a dôležité aspekty
Podľa Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného sa upravujú spravidla vždy k 1.
Tabuľka je vhodným pomocníkom napríklad pre určenie dlžného výživného, pokiaľ bolo v rozsudku určené odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z § 62 ods. 1.
"Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. § 62 ods. V prípade nezamestnaného rodiča súd vždy podrobne skúma dôvod, pre ktorý je rodič bez práce. Je dôležité, ako došlo k skončeniu predchádzajúceho pracovného pomeru. Samozrejme, súd vychádza aj z možností a schopností povinného rodiča, a teda aký príjem je schopný dosahovať. Vždy posudzuje jednotlivé podmienky priznania výživného individuálne, zohľadní aj prípadné zdravotné obmedzenia rodiča, ku ktorým prichádza. Súd zistí a vyhodnotí aj majetkové pomery rodiča, nakoľko to, že je rodič aktuálne bez príjmu, neznamená, že je nemajetný. § 62 ods.
Platenie výživného je pre rodičov zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné živiť sa samé. Pri rozvode súd určí sumu, akou bude prispievať rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do opatery. V prípade, že sa rodičia nedohodnú, alebo súd ich dohodu pre rozpor so záujmami dieťaťa neschváli, určí sa výška výživného súdnym rozhodnutím. Zákonom nie je presne stanovený spôsob výpočtu výšky výživného. Existuje však niekoľko pravidiel, na základe ktorých súd určí výšku výživného.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa (životné minimum sa upravuje vždy k 1. júlu daného roka.
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje. skutočností potrebných na rozhodnutie. predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima (životné minimum sa upravuje vždy k 1. júlu daného roka.
tieto výdavky nerealizoval. dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné. vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. prípustné len dohodou. nie je možné.
podľa predpisov občianskeho práva. Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania. Právo na výživné sa nepremlčuje. začatia súdneho konania. to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú. možné len na návrh. kedy má občan vyživovaciu povinnosť. detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. vyživovaciu povinnosť, len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní. pomerov. príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. o domácnosť. schopností, možností a majetkových pomerov. návrh niektorého z nich súd. viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie. nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
Vyživovacia povinnosť detí k rodičom
Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. rodičom.
Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými
Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú. povinnosť na predkov. len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní. príbuzných.
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, príp. v rozhodnutí, ktorým súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, súd rozhoduje o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. To znamená, že vyživovacia povinnosť nekončí dosiahnutím plnoletosti, ak dieťa pokračuje v dennom štúdium. V zásade platí, že deti sú schopné samé sa živiť po ukončení vzdelávania, t.j. stredoškolského resp.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. V roku 2025 je minimálne výživné vo výške 37,53 Eur. (Pozn.: Výška životného minima sa mení vždy k 1. júlu a platí do 30.
Na čo súd prihliada?
Vo veciach určenia výživného súd vždy rozhoduje individuálne podľa okolností konkrétneho konania. Súd prihliada najmä na výdavky na maloleté dieťa, výdavky rodičov a príjmy oprávneného a povinného rodiča. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Často sa v praxi stretávame so situáciou, keď pri zverení mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti súd neurčí výživné k maloletému dieťaťu. Toto však nie je pravidlo. Ak sú na to odôvodnené okolnosti, súd môže určiť výživné aj počas zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Takýmito okolnosťami môže byť napríklad dĺžka starostlivosti rodičov, výrazný rozdiel v príjmoch rodičov a iné. Taktiež môže súd určiť výživné aj počas zverenia dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Pri určovaní výšky výživného súd vychádza z mesačných výdavkov na maloleté dieťa a príjmov jeho rodičov. V roku 2024 bolo do praxe zavedené tzv. tabuľkové výživné, ktoré už funguje vo viacerých európskych krajinách. Cieľom zavedenia tabuľkového výživného je zjednotenie súdnej praxe pri určovaní výšky výživného. Vo väčšine štandardných prípadov metodika prináša rýchlejšie a predvídateľnejšie rozhodnutia súdov. Taktiež pre laickú verejnosť táto tabuľka predstavuje možnosť zreálniť svoje očakávania, či už na strane oprávneného alebo povinného rodiča.
Je nutné uviesť, že táto metodika určenia výšky výživného má odporúčací charakter, nie je záväzná. Určená je najmä pre štandardné prípady, kde okolnosti, najmä potreby maloletého dieťaťa možno považovať za bežné, napríklad s poukazom na zdravotný stav účastníkov konania. Súdy aj napriek častej aplikácií tejto metodiky vždy dôkladne skúmajú okolnosti, ktoré vplývajú na výšku výživného, t.j.
- Určiť výšku čistého mesačného príjmu povinného rodiča, t.j.
Deti vo veku 3 a 8 rokov sú zverené do výlučnej starostlivosti matky. Otec, ako povinný rodič, má ako zamestnanec čistý príjem 1 600 €. Styk je upravený nasledovne: 2 víkendy v mesiaci deti trávia s otcom. Výpočet výživného: Výška výživného podľa tabuľky: - dieťa 3 rokov - 12 % z 1600 € = 192 € - dieťa 8 rokov - 14 % z 1600 € = 224 €. Styk je nastavený úzko, nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti.
Špecifické situácie a faktory ovplyvňujúce výšku výživného
Rodič so zdravotným postihnutím (ZŤP)
Ak má povinný rodič štatút ZŤP (osoba so zdravotným postihnutím), táto skutočnosť môže ovplyvniť posúdenie jeho schopností a možností prispievať na výživu dieťaťa.
- Príjem ZŤP rodiča: Zohľadňuje sa invalidný dôchodok, prípadné príjmy zo zamestnania (ak je ZŤP rodič zamestnaný) a ďalšie sociálne dávky.
- Výdavky ZŤP rodiča: Súd prihliada na zvýšené výdavky spojené so zdravotným postihnutím (napr. lieky, zdravotnícke pomôcky, rehabilitácie).
- Možnosti zamestnania ZŤP rodiča: Súd posudzuje, či zdravotný stav ZŤP rodiča umožňuje pracovať a ak áno, v akom rozsahu.
Ak má rodič nepriaznivý zdravotný stav a finančná situácia mu nedovoľuje prispievať na výživu v určitej výške, má možnosť požiadať súd, aby znížil jeho vyživovaciu povinnosť. Návrh na zmenu možno podať, keď sa zmenia pomery. Ak bolo výživné stanovené už keď ste boli v tejto situácii (boli ste uznaná za ZŤP, máte zdravotné problémy) a súd stanovil danú výšku, potom Vám s najväčšou pravdepodobnosťou súd nevyhovie. Ak by však daná výška bola stanovená za odlišných okolností, teda ešte pred týmto nepriaznivým stavom, existuje tu možnosť, že pokiaľ preukážete zmenu pomerov a neschopnosť plniť výživné v doterajšej výške, mohol by súd rozhodnúť o znížení výživného. Rozhodnutie sa však nedá predvídať, pretože súd skúma skutočný stav, a síce príjmy, možnosti, schopnosti, majetkové pomery, potreby detí a zohľadňuje pritom najlepší záujem dieťaťa.
Špecifické potreby dieťaťa
Dieťa môže mať špecifické potreby, ktoré je potrebné zohľadniť vo výške výživného (napr. dieťa má bezlepkovú diétu alebo ťažké zdravotné postihnutie).
Tvorba úspor
Pokiaľ sú vaše príjmy a majetkové pomery naopak priaznivejšie, môže súd určiť, že odôvodnenou potrebou vášho dieťaťa je aj tvorba úspor. V takom prípade vám súdnym rozhodnutím stanoví nielen tzv. bežné výživné, ale aj sumu nad rámec bežného výživného, ktorú budete poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa zriadený rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Ako postupovať pri určení výživného?
- Dohoda rodičov: Ideálnym spôsobom, ako získať finančnú podporu pre dieťa, je vzájomná dohoda s druhou stranou.
- Návrh na súd: Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd o určenie výživného. Návrh môže podať rodič sám, no ak si netrúfa, môže využiť služby advokáta. Je potrebné priložiť minimálne rodný list dieťaťa, doklady o príjmoch a výdavkoch (napr.
- Procesný opatrovník: Po podaní návrhu súd dieťaťu ustanoví procesného opatrovníka (tzv.
- Súdne konanie: Rodičia sa zároveň môžu kedykoľvek v priebehu konania dohodnúť o výživnom (alebo v prípade plnoletých osôb uzavrieť súdny zmier).
- Rozhodnutie súdu: Na základe všetkých zistených skutočností súd určí výšku výživného a zároveň stanoví, od ktorého dňa sa má platiť. Výživné sa spravidla priznáva odo dňa podania návrhu. Ak niektorý z rodičov s rozhodnutím nesúhlasí, môže sa proti nemu odvolať na krajskom súde.
Zmena výšky výživného
Prípadne sa zmenia príjmy či majetkové pomery rodičov. Zákon hovorí, že dohody a rozhodnutia o výživnom sa môžu meniť, ak sa zmenia pomery. Pri maloletých deťoch môže súd konať aj bez návrhu, pri plnoletých len na návrh.
tags: #nezaopatrene #dieta #vo #vaube #vyzivne