Chrípka je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie dýchacích ciest, ktoré sa rýchlo šíri kvapôčkovou infekciou, teda vzduchom, najmä pri kašľaní a kýchaní. Hoci sa s ňou každoročne stretáva vyše 60 % populácie, stále je podceňovaná a obklopená množstvom mýtov. Tento článok poskytuje komplexné informácie o chrípke, očkovaní proti nej a vyvracia niektoré rozšírené mylné predstavy.
Aktuálna situácia: Európou sa šíri agresívna mutácia chrípky
Európou sa šíri mimoriadne agresívna mutácia chrípky, ktorú odborníci označujú za jednu z najvýraznejších za posledné roky. Príznaky prichádzajú náhle, sú silnejšie a trvajú dlhšie než zvyčajne. Najvážnejšia situácia je aktuálne v Anglicku a v Česku, kde už museli niektoré nemocnice obmedziť prevádzku. Na Slovensku potvrdili chrípku, akú sme tu ešte nemali. Superchrípka už dorazila aj na Slovensko. Po prvých prípadoch pred Vianocami odborníci varovali, že nakazených môže byť viac.
Podľa odborníkov ide o klasický chrípkový vírus, ktorý však výrazne zmutoval. Práve to z neho robí vážnu hrozbu, najmä pre seniorov a chronicky chorých. Nová mutácia sa objavila príliš neskoro, aby na ňu mohla sezónna vakcína cielene reagovať. Odborníci však zdôrazňujú, že očkovanie má aj napriek tomu význam.
Osobná skúsenosť s "superchrípkou"
Ochorením si v posledných týždňoch prešli viacerí Slováci, pričom niektorí tvrdia, že si na nič podobné nepamätajú. „Toto je horšie ako COVID-19. Stále mám silný kašeľ, som slabá, malátna. Šesť dní som mala horúčky 38 až takmer 39,5 stupňa," hovorí jedna z pacientiek. Ďalšia pacientka dodáva: „Chrípku som nemala päť-šesť rokov, COVID-19 sa mi tiež vyhýbal. Najskôr bolelo hrdlo, potom prišla horúčka 38,8, zimnica, slabosť a bolesť hlavy. Mama na tom bola ešte horšie, doma odpadla a musela k nej prísť pohotovosť. Doteraz mám bolesť na hrudníku. Takúto pliagu som ešte nemala.“
Prečo je chrípka nebezpečná?
Chrípka nie je len bežné prechladnutie. Môže viesť k vážnym komplikáciám, najmä u rizikových skupín, ako sú:
Prečítajte si tiež: Všetko o chrípke a očkovaní
- Ľudia s oslabenou imunitou
- Malé deti
- Tehotné ženy
- Starší ľudia
- Pacienti trpiaci srdcovo-cievnymi, pľúcnymi či metabolickými ochoreniami
WHO uvádza, že vírus každoročne vedie k trom až piatim miliónom prípadov ťažkého priebehu ochorenia a k 290-tisíc až 650-tisíc úmrtiam.
Príznaky chrípky
Chrípka prichádza neohlásene a nárazovo. Medzi typické príznaky patria:
- Bolesti hlavy
- Bolesti hrdla
- Bolesti svalov a kĺbov
- Únava
- Kašeľ
- Zimnica
- Vysoké horúčky
Tieto príznaky sa objavujú už po 1-2 dňoch od infikovania sa a vyžadujú si liečebný režim.
Očkovanie proti chrípke: Najúčinnejšia prevencia
Očkovanie je najúčinnejší spôsob, ako znižovať chorobnosť a úmrtnosť na sezónnu chrípku, najmä u rizikových skupín. Odborná a medicínska komunita sa na tom zhoduje.
Ako funguje očkovanie?
Vakcína obsahuje neaktívne zárodky vírusu, ktoré nie sú schopné aktivovať chorobu. Po zaočkovaní si telo začne vytvárať protilátky proti vírusu, ktoré vás ochránia. Trvá to približne 7 až 10 dní.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Účinnosť očkovania
Účinnosť vakcín sa sleduje v "real-world" štúdiách, ktoré hodnotia ich dopad v praxi. Celkový obraz z množstva výskumov a metaanalýz preukazuje efektivitu vakcíny. Jej účinnosť však môže kolísať v závislosti od toho, ako sa vírus v danú sezónu mení.
Podľa Úradu verejného zdravotníctva vedie vakcinácia proti chrípke k:
- O 52 percent nižšiemu riziku hospitalizácie u pacientov s ochoreniami pľúc
- O 79 percent menej hospitalizácií u ľudí s diabetom
- O 67 percent nižšiemu výskytu infarktov myokardu u kardiologických pacientov počas chrípkovej sezóny
- U seniorov znižuje riziko úmrtia až o 80 percent
Dostupnosť vakcín
Problémom však je, že vakcíny proti chrípke sú niekedy nedostupné, čo zvyšuje obavy z ďalšieho vývoja situácie. Hygienici očakávajú, že chorobnosť ešte porastie.
Podľa informácií zdravotných poisťovní sú pre sezónu 2025/2026 plne hradené očkovacie látky Vaxigrip, Influvac, Influvac Tetra a Vaxigrip Tetra, ktoré lekár môže predpísať formou e-receptu.
Vyvrátenie mýtov o očkovaní proti chrípke
O očkovaní proti chrípke koluje množstvo mýtov a nepravdivých informácií. Tu je niekoľko z nich, ktoré si zaslúžia vyvrátenie:
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Mýtus 1: Očkovanie môže spustiť chrípku.
Toto nie je pravda. Vakcína obsahuje neaktívne zárodky vírusu, ktoré nie sú schopné aktivovať chorobu. Ak človek ochorel do 12 dní od vakcinácie, dôvodom je zrejme fakt, že už počas očkovania v sebe nosil vírus, prípadne ochorel na iný typ respiračného ochorenia, ktorý nebol súčasťou vakcinačnej látky. Vakcína totiž chráni len pred samotnou chrípkou, ktorej kmene sú v danom období aktívne.
Mýtus 2: Pravidelné očkovanie nie je nevyhnutné.
Chrípkový vírus je veľmi premenlivý a podľa toho sa každoročne aj upravuje zloženie vakcín. Z tohto dôvodu je nevyhnutné absolvovať očkovanie každý rok, nakoľko sú vakcinačné látky každoročne modifikované.
Mýtus 3: Vakcína obsahuje neprospešné látky, ktoré môžu vyvolať rad vedľajších účinkov.
Doposiaľ nebola zistená žiadna priama súvislosť medzi vznikom iného ochorenia a podaním vakcíny. Možné vedľajšie účinky sú však prirodzeným javom tak, ako pri akejkoľvek inej medikamentóznej liečbe. Môže sa vyskytnúť drobné začervenanie a opuch v mieste vpichu, prípadne únava a bolesť hlavy. Tieto prejavy však zhruba do dvoch dní ustúpia, na rozdiel od omnoho dramatickejšieho a dlhodobejšieho priebehu chrípky.
Mýtus 4: Vakcíny obsahujú škodlivé látky ako ortuť, hliník či skvalén.
Chrípkové vakcíny používané na Slovensku žiadne z uvedených látok neobsahujú. Ani Influvac (vrátane verzie Tetra), ani Vaxigrip či Vaxigrip Tetra neobsahujú tiomersal (ortuť), hliník ani skvalén.
Čo vakcíny obsahujú?
Vaxigrip aj Vaxigrip Tetra obsahujú po 15 μg hemaglutinínu z chrípkových vírusov, pričom základom zloženia sú tie isté pomocné látky - chlorid sodný, dihydrát hydrogenfosforečnanu sodného, dihydrogenfosforečnan draselný, chlorid draselný, voda. Obidve vakcíny môžu obsahovať aj stopové množstvá ovalbumínu, neomycínu, formaldehydu a oktoxinolu-9.
Podobne aj Influvac a Influvac Tetra obsahujú po 15 μg hemaglutinínu z chrípkových vírusov, obidve využívajú rovnaké pomocné látky - chlorid draselný, dihydrogenfosforečnan draselný, dihydrát hydrogenfosforečnanu sodného, chlorid sodný, dihydrát chloridu vápenatého, hexahydrát chloridu horečnatého a vodu. Zároveň môžu obsahovať stopové množstvá látok použitých pri výrobe, ako sú ovalbumín, formaldehyd, cetrimóniumbromid, polysorbát 80 či gentamicín.
Nosová očkovacia látka Fluenz podľa príbalového letáku obsahuje tri oslabené chrípkové kmene spolu s pomocnými látkami - sacharóza, hydrogenfosforečnan draselný, dihydrogenfosforečnan draselný, želatína, arginíniumchlorid, monohydrát glutamátu sodného a voda.
Úloha formaldehydu a hliníka vo vakcínach
Formaldehyd sa v procese výroby niektorých vakcín využíva na inaktiváciu vírusov a bakteriálnych toxínov, aby sa zabezpečila ich bezpečnosť a účinnosť. Z hľadiska množstva ide o zanedbateľné hodnoty - dávka vakcíny obsahuje menej ako 0,1 miligramu formaldehydu, zatiaľ čo prirodzené množstvo tejto látky v tele dvojmesačného dojčaťa je približne desaťnásobne vyššie.
V iných očkovacích látkach sa hliník používa ako adjuvans, teda ako látka, ktorá zvyšuje imunitnú odpoveď na vakcínu. Vďaka adjuvantom, ako je hliník, je možné podať nižšiu dávku vakcíny a zabezpečiť dostatočnú ochranu už pri menšom počte podaní. Hliníkové adjuvansy sa používajú v mnohých štandardne odporúčaných vakcínach, napríklad proti hepatitíde A a B, diftérii, tetanu, HPV či pneumokokom. Množstvá hliníka v jednotlivých dávkach vakcín sú pritom veľmi nízke - pohybujú sa v desatinách miligramu a v súhrne sú nižšie ako množstvá hliníka, ktoré dojča prijme v strave počas prvých mesiacov života.
História očkovania proti chrípke
Chrípka bola dlho považovaná za bakteriálne ochorenie. Až v 30. rokoch 20. storočia britskí vedci prvýkrát izolovali vírus chrípky, čím umožnili vznik skutočne účinnej vakcíny. Prvá inaktivovaná vakcína vznikla v USA počas druhej svetovej vojny a už v roku 1945 bola dostupná verejnosti.
Keď sa v roku 1947 ukázalo, že vírus rýchlo mutuje a staršie vakcíny prestávajú účinkovať, WHO v roku 1952 vytvorila globálny systém sledovania chrípky. Výskyt vírusov na Slovensku sleduje Národné referenčné centrum pre chrípku pri ÚVZ SR, ktoré zasiela svoje zistenia do medzinárodných sietí WHO a ECDC.
Ďalšie dôležité informácie
- Poctivé umývanie si rúk či nosenie rúška znižujú riziko ochorenia.
- Existujú aj nazálne vakcíny ako Fluenz Tetra a Fluenz, ktoré sú čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia u detí od 2 do 12 rokov.
Vírusová hepatitída typu A (VHA) v okrese Lučenec
Okrem chrípky, je dôležité spomenúť aj situáciu s vírusovou hepatitídou typu A (VHA) v okrese Lučenec. Najhoršia situácia je v obci Šíd. V uplynulom týždni pribudlo v okrese Lučenec 16 nových prípadov žltačky typu A, z toho 14 v Šíde.
V súvislosti s nárastom prípadov v Šíde hygienici vydali vyhlášku, ktorou nariaďujú všetkým občanom Šídu podrobiť sa lekárskemu dohľadu najneskôr do 72 hodín od posledného kontaktu s osobou, ktorá ochorela na VHA alebo je u nej podozrenie na ochorenie. Obyvatelia, ktorí boli v kontakte s ľuďmi so žltačkou, sa majú podrobiť aj očkovaniu proti VHA.
Podľa starostu obce Arnolda Kurunciho sa žltačka v Šíde šíri najmä v marginalizovanej rómskej komunite. Samospráva prijíma potrebné opatrenia, obyvateľom nájomných bytov distribuovala aj dezinfekčné prostriedky. Nárast prípadov žltačky typu A v okrese Lučenec hygienici evidujú od jari. Prvé prípady sa vyskytli vo Fiľakove a okolí, ochorenie malo byť do regiónu dovezené zo zahraničia.