Neodkladná náhradná starostlivosť o dieťa: Podmienky a dôležité aspekty

V zložitých životných situáciách, najmä počas obdobia pred rozvodom alebo počas neho, sa môžu vzťahy medzi rodičmi výrazne zhoršiť. V takýchto prípadoch je nevyhnutné zabezpečiť ochranu záujmov dieťaťa. Neodkladné opatrenie predstavuje jeden z nástrojov, ktoré môžu súdy využiť na dočasnú úpravu pomerov a zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa.

Úvod do problematiky

Konflikty medzi rodičmi, ktorí zabúdajú na záujmy dieťaťa, sú, žiaľ, bežným javom. Deti sa neraz stávajú nástrojom v sporoch medzi manželmi, či už ide o manipuláciu, obmedzovanie kontaktu s druhým rodičom alebo iné formy nátlaku. V extrémnych prípadoch môže jeden z rodičov stratiť kontakt s dieťaťom na dlhé týždne. Práve v takýchto situáciách zohráva dôležitú úlohu inštitút neodkladného opatrenia.

Charakteristika neodkladného opatrenia

Neodkladné opatrenie je zabezpečovací inštitút v civilnom procese, ktorého hlavnou funkciou je dočasne a provizórne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, a tým zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli nastať pred začatím konania, počas neho alebo po jeho skončení. Dôležité je zdôrazniť, že nejde o konečné rozhodnutie, ale len o dočasnú úpravu, ktorá má zabezpečiť ochranu práv a záujmov dotknutých osôb, najmä maloletých detí. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nezískava žiadne práva, o ktorých bude rozhodnuté až v samotnom konaní.

Vzhľadom na svoj charakter nemusí súd pred nariadením neodkladného opatrenia zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.

Neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého

Civilný mimosporový poriadok (CMP) pozná špeciálny inštitút - neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, ktoré upravuje § 367 zákona č. 161/2015 Z. z. CMP pozná špeciálny inštitút - neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého.

Prečítajte si tiež: Podmienky finančnej podpory náhradnej starostlivosti

Uznesenie OS BB č. 32P/181/2019-28: „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasného zverenia maloletej do starostlivosti matky súd zamietol. Matka v podanom návrhu neosvedčila potrebu bezodkladnej a naliehavej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Potreba nariadiť neodkladné opatrenie v tejto časti nie je podľa názoru súdu nevyhnutná. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP predstavuje faktické opatrenie smerujúce k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Jeho nariadenie prichádza do úvahy vtedy, ak dieťaťu nie je poskytovaná riadna starostlivosť a sú dané odôvodnené potreby, aby starostlivosť o maloleté dieťa prevzala iná osoba, ktorá je spôsobilá riadnu starostlivosť dieťaťu poskytnúť. V danom prípade starostlivosť maloletej poskytuje matka, ktorá sa s ňou odsťahovala zo spoločnej domácnosti. To znamená, že maloletej je poskytovaná starostlivosť zo strany oprávnenej a povinnej osoby. Dočasné zverenie maloletej do jej starostlivosti by sa tak minulo svojmu účinku, pretože by len konštatovalo už existujúci právny stav. Súd z obsahu návrhu nezistil, že by boli inak porušované práva maloletého dieťaťa. Otec je pracovne vyťažený a s maloletou sa stretáva len sporadicky. Obavy matky z osoby otca, jeho zmena postojov v otázke starostlivosti o maloletú, nemožnosť dosiahnutia dohody, navrhované neodkladné opatrenie nie je spôsobilé odstrániť. Súd tiež poukazuje na to, že nezhody a konfliktné prostredie medzi rodičmi samy osebe nezakladajú naliehavú potrebu pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pokiaľ nedochádza v uvedenom prostredí k ohrozeniu osobnej starostlivosti o maloletú, jej priaznivého fyzického a duševného vývinu. Tento stav však z návrhu nevyplynul. Maloletá má v domácnosti matky vytvorené primerané podmienky nevyhnutné pre poskytovanie starostlivosti do rozhodnutia súdu vo veci samej.

Súd argumentoval tým, že matka neosvedčila potrebu bezodkladnej a naliehavej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania a že nariadenie neodkladného opatrenia by len konštatovalo už existujúci právny stav, keďže matka už starostlivosť o maloletú poskytovala. Súd tiež nezistil, že by boli inak porušované práva maloletého dieťaťa.

Súd zdôraznil, že nezhody a konfliktné prostredie medzi rodičmi samy osebe nezakladajú naliehavú potrebu pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pokiaľ nedochádza k ohrozeniu osobnej starostlivosti o maloletú, jej priaznivého fyzického a duševného vývinu. V danom prípade maloletá mala v domácnosti matky vytvorené primerané podmienky nevyhnutné pre poskytovanie starostlivosti do rozhodnutia súdu vo veci samej.

Dočasná úprava styku s maloletým

Rodič pred rozvodom, ktorý nemá dieťa pri sebe, zväčša pracujúci otec, ktorému manželka odopiera styk s dieťaťom, má možnosť požiadať súd o dočasnú úpravu styku s maloletým. Ak rodič, ktorý nemá dieťa pri sebe (zväčša pracujúci otec), čelí situácii, že mu manželka odopiera styk s dieťaťom, má možnosť požiadať súd o dočasnú úpravu styku s maloletým. Hoci CMP nepozná špeciálny druh neodkladného opatrenia pre túto situáciu, subsidiárne sa postupuje podľa zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (CSP).

CMP však nepozná takýto špeciálny druh neodkladného opatrenia a preto sa subsidiárne postupuje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Podľa § 324 ods. 1 CSP: „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“ Podľa 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“ Podľa 325 ods. 2 písm. d CSP: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“ Podľa § 329 ods. 1 CSP: „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“ Podľa § 361 zákona č.

Prečítajte si tiež: Podmienky náhradnej starostlivosti

Uvedené neodkladné opatrenie slúži ako dočasná úprava styku s maloletým do rozhodnutia vo veci samej, teda napr. rozsudku o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Neodkladné opatrenie nepredjudikováva rozhodnutie súdu vo veci samej a preto úprava styku s maloletým pred vydaním rozsudku je v zásade iná ako úprava práv a povinností na čas po rozvode, ktorá je súčasťou rozsudku o rozvode manželstva. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je ešte oboznámený so skutkovým stavom veci a preto vychádza z tvrdení navrhovateľa. Je preto potrebné všetky tvrdenia podložiť dôkazmi a najmä riadne osvedčiť, že sú vytvorené podmienky na uvedenú úpravu styku, teda že osoba, ktorá sa ma s maloletými stýkať má s nimi vytvorený vzťah, pozná ich denný režim, zdravotný stav, návyky, záujmy a pod. Súd hľadí aj na stav maloletého. Je v jeho záujme, aby maloletý nebol vystavený stresu z dôvodu odlúčenia od rodiča v starostlivosti ktorého sa nachádza. Napríklad, ak dieťa nemá vybudovaný vzťah s druhým rodičom a nestretlo sa s ním niekoľko mesiacov mohlo by to u maloletého vyvolať psychickú traumu. Na druhej strane je v záujme maloletého mať kontakt s oboma rodičmi, aby neprišlo k úpadku vzťahu s jedným z nich.

Príkladom je uznesenie OS BB č. k. 32P/190/2019-40 zo dňa 16.8.2019: „V zásade styk otca s maloletým dieťaťom, ktoré je t. č. vo faktickej osobnej starostlivosti matky, by bol ohrozený alebo porušený za predpokladu, ak matka otcovi odopiera styk s dieťaťom.

Náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

Náležitosti neodkladného opatrenia upravuje § 326 ods. „Z citovaného ustanovenia § 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia,vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné navydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnostinároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj opotrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, žesúd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by takmal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potrebydočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (čineodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).“ (Uznesenie Mestského súdu Bratislava II, sp. zn.

Praktické príklady a rozhodnutia súdov

Zákon č. 162/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v z. n. p. (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), ako aj zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok umožňujú, ak sú splnené zákonné podmienky a požiadavky, vydanie tzv. neodkladného opatrenia súdu. Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku a Civilnom mimosporovom poriadku umožňuje vydanie neodkladného opatrenia súdu, ak sú splnené zákonné podmienky a požiadavky. Na účely stručného popisu inštitútu neodkladného opatrenia, uvádzame (cit.): „… zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia.

Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorého z dotknutých účastníkov.“ [1]. Právna úprava jasne v ustanovení § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovuje, že možnosť súdu nariadiť neodkladné opatrenie existuje v dvoch situáciách. Buď (I.) ak existuje potreba bezodkladne upraviť pomery alebo (II.) ak existuje obava z ohrozenia exekúcie. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, a aby boli opísané skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorého z dotknutých účastníkov. Právna úprava jasne v ustanovení § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovuje, že možnosť súdu nariadiť neodkladné opatrenie existuje v dvoch situáciách: ak existuje potreba bezodkladne upraviť pomery alebo ak existuje obava z ohrozenia exekúcie.

Prečítajte si tiež: Všetko o Riadnej Starostlivosti o Dieťa

Príkladom je rozhodnutie z oblasti rodinného práva, konkrétne ide o odňatie dieťaťa z náhradnej osobnej starostlivosti starej mamy a jeho premiestnenie do starostlivosti tzv. detského mestečka. Dôvod, prečo bolo vydané neodkladné opatrenie, súd zhrnul nasledovne (cit.): „Dieťa bolo rozsudkom Okresného súdu N. M. sp. zn. 7 P 47/2008-332 z 11. februára 2009 zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky… Od zverenia dieťaťa do jej starostlivosti zabezpečovala starostlivosť o dieťa sama, matka aj otec s dieťaťom nebývali v spoločnej domácnosti. Maloletá v čase podania návrhu starú matku prakticky odmietala, absolútne ju nerešpektovala, neposlúchala, neplnila žiadne jej pokyny, opakovane utekala z domova. Situácia bola aj pre starú matku už nezvládnuteľná, a to napriek jej snahe i snahe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. M., ktorý rodine poskytol potrebnú pomoc. Ani maloletá nevidela žiadne východisko, so starou matkou nechcela byť. Zo zápisnice o výsluchu maloletej z 26. júla 2016 spísanej na OO PZ N. M. potom, ako bolo po maloletej vyhlásené pátranie, vyplynulo, že maloletá ako hlavný dôvod odchodu z domácnosti starej matky uvádzala jej nezhody so starou matkou. Maloletá vo svojej výpovedi v podstate potvrdila, že si robí, čo chce, babku nerešpektuje. Stará matka maloletej tiež potvrdila, že sa už ďalej o maloletú nechce starať, keďže starostlivosť nezvládala. Je zrejmé, že situácia bola v tej dobe pre maloletú i starú matku nezvládnuteľná bez pomoci. Matka maloletej je vo výkone trestu odňatia slobody, starostlivosť o maloletú nebola preto schopná sama zabezpečovať.

Okresný súd, ktorý už raz náhradnú osobnú starostlivosť prostredníctvom neodkladného opatrenia zrušil, teda opätovne posudzoval návrh, tentoraz starej mamy, ktorého predmetom bol návrat maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Okrem iného bolo starou mamou namietané aj to, že (cit.): „nebola dodržaná zdravotná starostlivosť, maloletej neboli podávané predpísané lieky na alergiu…“ [3] Záver súdu bol nasledujúci (cit.): „Zo správ zariadenia v ktorom sa momentálne mal… nachádza, ako aj zo správy ÚPSVaR SR súd zistil, že maloletá chce ísť domov k starej mame, v detskom domove nie je spokojná, nechce tam zostať, mnohé si už uvedomila a chce mať so starou matkou dobrý vzťah.

Základné princípy a odporúčania

Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zohľadňuje viaceré faktory, ako napríklad:

  • Záujem maloletého dieťaťa: Súd sa vždy riadi záujmom dieťaťa a snaží sa zabezpečiť jeho priaznivý fyzický a duševný vývin.
  • Existujúce vzťahy: Súd prihliada na vzťahy medzi dieťaťom a oboma rodičmi, ako aj na vzťahy s inými osobami, ktoré sa o dieťa starajú (napr. starí rodičia).
  • Schopnosť rodičov zabezpečiť starostlivosť: Súd posudzuje schopnosť rodičov poskytnúť dieťaťu riadnu starostlivosť, vrátane zabezpečenia primeraných podmienok pre jeho vývoj.
  • Konfliktné prostredie: Súd zohľadňuje vplyv konfliktného prostredia medzi rodičmi na dieťa a snaží sa minimalizovať negatívne dopady.

tags: #neodkladna #nahradna #starostlivost #o #dieta