Strata nenarodeného dieťaťa je hlboká a bolestivá skúsenosť. Rodičia potrebujú čas a priestor na smútenie, a preto je dôležité, aby mali možnosť rozlúčiť sa so svojím dieťaťom spôsobom, ktorý im prinesie útechu. V tomto článku sa pozrieme na možnosti pohrebu nenarodeného dieťaťa, práva rodičov v tejto súvislosti a na širšiu problematiku práv nenarodených detí.
Smútenie a rozlúčka po strate nenarodeného dieťaťa
Strata nenarodeného dieťaťa bolí. Rodičia potrebujú čas, aby sa s ňou vyrovnali a najlepšie je, ak sa môžu vysmútiť, rovnako ako to robíme v prípade smrti akejkoľvek inej blízkej osoby. Dôležitou súčasťou smútenia a rozlúčky so zosnulým je pohreb. Aj v prípade nenarodeného dieťaťa je pohreb možný, a to aj vtedy, ak k potratu dôjde v nemocnici.
Psychologička Petra Heretová z Poradne Alexis sa stretáva s problematikou spontánnych potratov. Pri spontánnom potrate radí nasledovné: „Niekedy stačí urobiť pár symbolických vecí, napríklad dať dieťaťu meno, zorganizovať rozlúčku s ním. Pri žene, ktorá mala spontánny potrat, je to prakticky rovnaký smútkový proces ako pri úmrtí inej, už narodenej blízkej osoby. Proste bude to bolieť, ale postupne to prejde. Tu by som podotkla, že málo žien vie, že si môžu vyžiadať pozostatky dieťaťa a pochovať ich, čo tiež pomáha vyrovnať sa s tým, čo sa stalo.“
Na portáli Zastolom.sk vyšla séria článkov, ktorá sa venuje psychickému zotaveniu sa po potrate. V jednom z týchto článkov sa píše aj o obradoch rozlúčky: „Rodičom a blízkemu okoliu často pomôžu aj obrady rozlúčky alebo rodinný pohreb. V tejto súvislosti rodičia môžu dieťa pomenovať, dať zaň odslúžiť svätú omšu, urobiť si súkromný malý pohreb v kruhu rodiny alebo akékoľvek symbolické obrady rozlúčky.“
Právo na pohreb nenarodeného dieťaťa
Strata nenarodeného dieťaťa nie je zriedkavosť. Veľa spontánnych potratov nastane vo veľmi ranných štádiách tehotenstva, kedy rodičia možno ani nevedia, že už sú tehotní. Ak už je tehotenstvo indikované, teda matka dostane tehotenskú knižku a tehotenstvo sa dostane do oficiálnej štatistiky, aj vtedy asi okolo 11 percent tehotenstiev skončí samovoľnou smrťou dieťaťa. V roku 2014 takýmto spôsobom zomrelo niečo vyše 7 700 nenarodených detí.
Prečítajte si tiež: Originálne darčeky pre bábätko
Ak je dieťa potratené v domácom prostredí, rodičia ho môžu slobodne pochovať. Problematickejšia je situácia vtedy, ak k potratu dôjde v nemocnici a telíčko dieťaťa zostane v rukách zdravotníkov. Rovnaký problém nastane aj pri tzv. zamlčanom potrate, kedy dieťa zomrie, ale nedôjde k jeho spontánnemu vypudeniu. Po istom čase je zo zdravotných dôvodov potrebné dieťa vybrať z maternice, a vtedy jeho pozostatky taktiež zostanú v rukách zdravotníkov.
V takýchto prípadoch majú rodičia právo vyžiadať si telo svojho dieťaťa, aby ho mohli pochovať. Toto právo vyplýva zo Zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve(ďalej len „Zákon“), ktorý hovorí veľmi jasne: „Rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie.“ (§3 ods. 8 Zákona) Zákon súčasne stanovuje povinnosť pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti „vydať bezodkladne na požiadanie potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod rodičovi, ktorý o jeho vydanie požiada, alebo ním poverenej pohrebnej službe na pochovanie“. (§5 ods. 2, písm.
Zákon nijako neobmedzuje právo požiadať o pozostatky dieťaťa ani z pohľadu štádia tehotenstva. O vydanie pozostatkov teda možno požiadať aj v prípade úplne maličkých plodov, ktoré ešte morfologicky nepripomínajú dieťa s typicky ľudskou stavbou tela. V skorších štádiách tehotenstva teda pôjde skôr o pozostatky pripomínajúce tkanivo. Naopak, ak dôjde k chirurgickému vybratiu dieťaťa vo vyšších štádiách, telo dieťaťa môže byť rôzne poškodené. Rodičia by sa na takýto fakt mali vopred pripraviť, aby neboli zaskočení vzhľadom pozostatkov.
Postup pri žiadosti o vydanie pozostatkov
O vydanie pozostatkov potrateného dieťaťa je potrebné požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a to písomnou žiadosťou. Je dôležité, aby žiadateľ uviedol, či žiada vydať pozostatky potrateného dieťaťa sebe, alebo pohrebnej službe. Vzor žiadosti bol vyhotovený ešte v roku 2006, kedy minister zdravotníctva vydal Odborné usmernenie o manipulácii s inými ľudskými pozostatkami (Vestník MZ SR, 1. máj 2006, čiastka 24-27, bod 55), ktorého súčasťou je aj vzor príslušnej žiadosti. Toto usmernenie bolo teda vydané ešte v čase účinnosti predchádzajúceho zákona o pohrebníctve (470/2005 Z.z.), ktorý neuvádzal možnosť vydať pozostatky potrateného dieťaťa priamo rodičovi. Žiadne novšie usmernenie zatiaľ vydané nebolo.
V zmysle Odborného usmernenia má žiadosť vyplniť gynekologicko-pôrodnícke pracovisko v spolupráci s rodičom. Rodičia sú teda plne oprávnení požiadať príslušného zdravotníka o poskytnutie tlačiva a o pomoc s jeho vyplnením. V praxi sa ale stáva, že mnohí zdravotníci nevedia o tomto práve rodičov.
Prečítajte si tiež: Prenos ovčích kiahní na dieťa počas tehotenstva
Zákon hovorí, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vydá potratený plod bezodkladne po podaní žiadosti. Tu je však dôležité upozorniť, že bezodkladne neznamená okamžite, ale skôr v primeranej lehote a bez zbytočného odďaľovania. Treba počítať aj s možnosťou, že pozostatky dieťaťa pôjdu najskôr na pitvu.
Možnosti pohrebu
Mnohé potratené deti sú pochované v intímnej atmosfére na mieste, o ktorom vedia len rodičia. No vždy je tu aj možnosť zabezpečiť pohreb prostredníctvom pohrebnej služby na cintoríne, alebo v krematóriu. V niektorých krajinách nie je zriedkavosť, že pri hrobe rodičov sa nachádzajú aj malé urny, symbolizujúce ich zomreté nenarodené deti. Na Slovensku je prax skôr taká, že sa deti pochovávajú na vyčlenenom mieste - detskom cintoríne, na ktorom môžu byť pochované aj potratené deti. Okrem toho je možné spraviť aj cirkevný pohreb potrateného dieťaťa. Katolícka cirkev má na tento účel osobitnú modlitbu, ktorá sa nachádza v Pohrebných obradoch (SSV, Trnava, 2008, s.
Právne aspekty ochrany nenarodeného dieťaťa
Zákon nehovorí, že by sa táto možnosť vzťahovala len na dieťa potratené spontánne, teoreticky je tu teda možnosť požiadať o pohreb dieťaťa aj v prípade umelého potratu. Je síce veľmi málo pravdepodobné, že by mali rodičia v takomto prípade záujem dieťa pochovať, ale taká možnosť tu je. Do úvahy by prichádzala napríklad situácia, keď je dieťa potratené proti vôli otca. Ten môže mať záujem svoje dieťa aspoň pochovať, keď už nemal možnosť zachrániť jeho život. Iné osoby ako rodičia nemajú podľa súčasnej legislatívy právo žiadať o vydanie dieťaťa. Tu sa otvára otázka, či toto pravidlo nezmeniť, a napríklad neumožniť vydanie dieťaťa na pohreb združeniam, ktoré by takúto službu chceli poskytovať.
Od potratu treba odlíšiť prípad mŕtvonarodeného dieťaťa. Rozdiely medzi týmito dvoma situáciami definuje Vyhláška č. 22/1988 Zb. Potratom sa označuje viacero rôznych situácií. Predovšetkým také predčasne ukončené tehotenstvo, kedy plod neprejavuje znaky života a jeho pôrodná hmotnosť je nižšia ako 1000 gramov. Ak by sa jeho hmotnosť nedala zistiť a súčasne ide o tehotenstvo kratšie ako 28 týždňov, taktiež ide o potrat. Potratom sa označuje aj situácia, kedy sa predčasne narodí dieťa menšie ako 500 gramov a neprežije 24 hodín po pôrode. Rozdiel pri potrate a pôrode mŕtveho dieťaťa je v tom, že mŕtvonarodené dieťa sa zapisuje do matriky, a to do knihy narodení (do knihy úmrtí sa nezapisuje). Ak však ide o potrat, o vydanie dieťaťa na pohreb musia rodičia písomne požiadať. Ak tak proaktívne neurobia, telo potrateného dieťaťa sa považuje za odpad zo zdravotnej starostlivosti, rovnako ako ostatné časti alebo orgány ľudského tela (napríklad po amputácii). Takýto „odpad“ sa potom musí spopolniť v spaľovni. (§3 ods. 5 Zákona) Jeho uloženie na skládku je zakázané.
Snahy o zlepšenie ochrany nenarodených detí
Poslanec Richard Vašečka predložil návrh zákona, ktorého cieľom je aspoň čiastočne odstrániť diskrimináciu nenarodených detí. Jeho návrh ruší možnosť bezdôvodného zabíjania nenarodených detí. Novinkou zákona je, že zdravotníci budú musieť predchádzať umelým potratom z donútenia. To v praxi znamená, že nesmú nabádať matku, aby šla na potrat. Ak teda zdravotník zistí, že matka je do potratu nútená, musí ju podľa návrhu zákona poučiť o jej práve potrat nepodstúpiť.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrovnať so stratou nenarodeného dieťaťa
Čo sa týka potratov z dôvodu ochrany života a zdravia matky, aj tu je dôležité, aby lekári brali ohľad na život a zdravie nenarodeného dieťaťa. To znamená, že ak je možný predčasný pôrod, treba zvoliť pôrod a nie potrat. Ak je možné matku liečiť rôznymi spôsobmi, treba voliť také, ktoré nebudú predstavovať riziko pre život nenarodeného dieťaťa.
Po novom bude musieť byť postihnutie dieťaťa preukázané. Je potrebné, aby rodičia mali v tejto ťažkej situácii viac informácií. Oproti doterajšej legislatíve sa navrhuje aj skrátenie lehoty pre potrat z dôvodu ťažkého postihnutia dieťaťa. Podľa odhadov by tento zákon znížil potratovosť asi o 80%. Ak by bol prijatý, zachránil by asi 6000 detí ročne.
Deklarácia práv počatého dieťaťa
Na Deň detí, 1. júna 1999, prijali štyri mimovládne organizácie Deklaráciu práv počatého dieťaťa ako pozitívnu ponuku do celospoločenskej diskusie o dôležitej téme ochrany ľudského života. Vtedy ju podporili tisícky obyvateľov Slovenska, mimovládne organizácie, či cirkvi.
Deklarácia ponúka princípy, pozitívny pohľad do života každého z nás. Domnievame sa, že počaté dieťa má byť subjektom práva, aj keď viaceré v deklarácii uvedené práva môže realizovať až po narodení. Prvým ľudským právom je právo na život. Tak ako nemá byť právo na dieťa, nemá byť ani právo zbaviť sa dieťaťa, z tohto dôvodu nemožno uznávať tzv.
Deklarácia uvádza želaný stav, aby sa deti rodili do láskyplného prostredia. Vždy existuje alternatíva pre život dieťaťa. Ide o autonómnu ľudskú bytosť prepojenú s ostatnými členmi ľudskej rodiny. Počaté dieťa a jeho matka preto musia dostať osobitnú starostlivosť a pomoc. Deklarácia používa termín počaté dieťa v zmysle článku 7 Občianskeho zákonníka. Ide o preklad pojmu z rímskeho práva - nasciturus.
Princípy deklarácie
I. Každá ľudská bytosť je od momentu počatia po smrť rovná v dôstojnosti a právach. Od momentu počatia má každý právo na právnu ochranu. Každá ľudská bytosť má právo na život. Toto právo sa má chrániť zákonom od momentu počatia po prirodzenú smrť. Po počatí dieťaťa majú rodičia starostlivo zvážiť čo je v najlepšom záujme dieťaťa, tým samozrejme nie je jeho usmrtenie. Zákaz diskriminácie ešte nenarodených detí, napríklad z dôvodu pohlavia, či zdravotného stavu.
II. Počaté dieťa má právo narodiť sa. Počaté dieťa má právo byť splodené v manželstve jedného muža a jednej ženy. Podľa Preambuly Dohovoru o právach dieťaťa „v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia“. Samozrejme ide o želaný stav, láska sa nedá právne vynútiť. Nezabezpečenie tohto práva, napríklad v prípade slobodnej matky nemôže byť dôvodom na usmrtenie počatého dieťaťa. Počaté dieťa má právo byť splodené v manželstve, trvalom zväzku jedného muža a jednej ženy, ktoré vytvára najlepšie podmienky pre zdravý vývin dieťaťa. Preto tzv. prenájom maternice (náhradné materstvo) je zásahom do identity a dôstojnosti dieťaťa. Podľa § 82 ods. 2 Zákona o rodine a § 39 Občianskeho zákonníka by bola zmluva o náhradnom materstve neplatná, je proti dobrým mravom a zákonu.
III. Počaté dieťa má právo na ochranu pred vykonávaním overovania medicínskych poznatkov na človeku. Počaté dieťa má právo na ochranu pred využitím svojich orgánov a tkanív na transplantácie.
IV. Podľa slovenského právneho poriadku má aj počaté dieťa spôsobilosť na práva, ak sa narodí živé. Či sa dieťa narodilo živé sa posudzovalo podľa znakov určených Vyhláškou č. 22/1988 Zb. o povinných hláseniach súvisiacich s ukončením tehotenstva, ktorá však bola zrušená. V súčasnosti nám nie je známe, žeby to upravoval všeobecne právne záväzný predpis. § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje, že spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Ak sa počaté dieťa narodilo s ujmou na zdraví, ktorá mu bola spôsobená pred jeho narodením, malo by mať právo na jej náhradu. Podľa slovenského právneho poriadku podmienená spôsobilosť počatého dieťaťa na práva umožňuje, aby sa na počaté dieťa hľadelo ako na dediča po poručiteľovi, ktorý zomrel v čase od počatia až do narodenia dieťaťa. Podľa slovenského právneho poriadku podmienená spôsobilosť počatého dieťaťa na práva umožňuje, aby sa na počaté dieťa hľadelo ako na obdarovaného od počatia po narodenie dieťaťa. Podľa slovenského právneho poriadku podmienená spôsobilosť počatého dieťaťa na práva umožňuje, aby sa na počaté dieťa hľadelo ako na príjemcu plnenia z poistnej udalosti, ktorou je smrť poisteného - napr. životné poistenie otca.
V. Rímske právo rezervovalo počatému dieťaťu (nasciturus) určité práva, ktoré mu boli na prospech, napríklad dedičské právo, zabezpečenie výživy a výchovy atď.
Pomoc pre rodičov po strate dieťaťa
Nie každý sa dokáže so stratou svojho nenarodeného dieťaťa ľahko vyrovnať. Projekt Ráchel je služba emocionálneho a duchovného uzdravenia žien i mužov zranených skúsenosťou potratu. Zameriavajú sa na prípady umelého potratu, ale svoju pomoc poskytujú aj ľuďom po spontánnom potrate. Na Slovensku pôsobí aj špecializované občianske združenie TÓBI, ktoré poskytuje zdarma poradenstvo, odbornú aj praktickú pomoc rodičom potrateného dieťaťa.
tags: #nenarodene #dieta #zakon