V súčasnej spoločnosti prechádza inštitúcia manželstva a rodinné správanie výraznými premenami. Zmeny hodnôt, vplyv západných vzorcov a celkové sociálno-politické transformácie vedú k poklesu motivácie mladých ľudí uzatvárať manželstvá. S rozširovaním alternatívnych foriem spolužitia, ako je kohabitácia, sa stáva aktuálnou otázka, či manželstvo si stále zachováva svoju hodnotu a či mladí ľudia majú v úmysle doň vstúpiť.
Premeny rodinného správania na Slovensku
Slovensko, podobne ako ostatné postkomunistické krajiny, zaznamenáva po roku 1989 dynamické zmeny v rodinnom správaní, čo sa odráža v rôznorodosti rodinných foriem. Tradičný model nukleárnej rodiny, tvorený dvoma zosobášenými rodičmi a dieťaťom/deťmi, sa rozširuje o formy ako rodina tvorená jednou dospelou osobou alebo neformálne partnerské dvojice. Nukleárna (manželská) rodina je čoraz častejšie nahrádzaná inými typmi rodinného alebo partnerského spolužitia.
Získavajú tak väčšiu legitimitu a význam iné typy domácností, od rôznych foriem nemanželského spolužitia cez programovaný život mimo rodinných zväzkov či manželstva až po spolužitie homosexuálov a rodiny lesbičiek s adoptívnym dieťaťom. Kultúrny tlak na jeden, všeobecne záväzný model rodiny zoslabol. Sociálna inštitúcia rodiny prechádza v súčasnej individualizovanej spoločnosti zmenami: mení svoju formu a štruktúru, naberá nové funkcie a zmeny sa objavujú v demografických procesoch, rodičovských rolách a rodinných vzťahoch. Dôležitú úlohu v tomto procese zohráva sociálna politika zameraná na rodiny a ďalšie spoločensko-politické podmienky, ktoré vytvorili priestor pre diverzifikáciu rodinných foriem, vrátane nárastu nezosobášených spolužití ako jedného z typických súčasných trendov v rodinnom správaní.
Definícia kohabitácie
Kohabitácia predstavuje formu spolužitia dvoch dospelých partnerov rozdielneho pohlavia, ktorí dlhodobo žijú spolu ako muž a žena, spoločne bývajú a hospodária bez toho, aby boli zosobášení. V takomto zväzku môžu žiť aj deti jedného alebo oboch partnerov. Čoraz častejšie sa predpokladá aj prítomnosť detí, ktoré sa do kohabitácie narodia alebo pochádzajú z iného vzťahu alebo manželského zväzku biologického rodiča. Deti môžu byť pre kohabitujúcich vo viacerých prípadoch súčasťou motivácie, prečo vstupujú do manželstva.
Hoci neexistuje univerzálna definícia, existujú kritériá, podľa ktorých je možné spolužitie dvoch osôb s opačným pohlavím považovať za kohabitáciu.
Prečítajte si tiež: Politické škandály
Faktory rozširovania kohabitácie
Neformálne partnerské zväzky - kohabitácie sa počas posledných desaťročí masívne rozšírili vo väčšine postindustriálnych štátov a stali sa bežnou formou partnerského spolužitia. Príčiny tohto javu sú rôzne. Medzi významné faktory rozširovania počtu a intenzity kohabitácií patrí zvyšovanie vzdelanostnej úrovne žien, ich vyššia zamestnanosť zabezpečujúca ekonomickú nezávislosť a vysoká efektivita antikoncepcie spolu s liberalizáciou zákonov o interrupciách. Zmeny nastali aj na kultúrnej úrovni, kde sa kladie vyšší dôraz na individualizmus a znížila sa religiozita. Lepšie uplatnenie žien na trhu práce a ich vyššia ekonomická nezávislosť tiež prispievajú k tomuto trendu.
Príčinou rozširovania nezosobášeného spolužitia môže byť zmena tradičného vzorca vzniku manželského zväzku: láska - chodenie - svadba - pravidelný sex - deti. Nemanželské spolužitie nahrádza fázu medzi chodením a svadbou. Nemanželské spolužitia vznikli ako dôsledok transformácie spoločenských noriem, čo vedie k odkladaniu manželstva do vyššieho veku, pričom partnerský život je prežívaný prevažne v kohabitácii, ktorá čiastočne nahrádza manželstvo.
História a vývoj kohabitácie
Kohabitácie, teda spolužitia partnerov opačného pohlavia bez uzatvorenia manželského zväzku, nie sú novým javom. V istej obmedzenej miere sa vyskytovali už v dávnejšej minulosti, no pre konzervatívnu verejnú mienku, náboženské odmietanie a z dôvodu ekonomickej nevýhodnosti v porovnaní s manželstvom neboli príliš rozšírené. Zlom nastal v priebehu 60. rokov 20. storočia, kým na Slovensku sa situácia začala uberať podobným smerom z politických dôvodov asi až o 20 rokov neskôr po páde komunistického režimu. Manželstvo na skúšku nebolo ničím neobvyklým, na začiatku 80. rokov minulého storočia asi tretina snúbencov už spolu bývala pre sobášom. Priemerné nemanželské spolužitie však trvalo najčastejšie asi rok a viedlo k sobášu. Bolo to častejšie vo veľkomestách, tým častejšie a dlhšie, čím nižší bol socioekonomický status páru.
Pribúda počet párov žijúcich v nemanželskom spolužití a pozvoľna sa mení i povaha jeho charakteru. Ešte v generácii matiek dnešných mladých ľudí platila silná tradičná predstava, podľa ktorej ak žena otehotnie, legitimizuje sa narodenie dieťaťa sobášom. Viac ako deväť z desiatich detí sa rodilo v manželstve, celá polovica prvonarodených detí sa rodila do ôsmych mesiacov po sobáši, teda bola splodená za slobodna. Od začiatku 90. rokov slabne potreba legitimizovať počatie dieťaťa sobášom, čo dokazuje fakt, že podiel tehotných neviest postupne klesol. O miere rozšírenia nezosobášených spolužití nám napovedá aj podiel detí narodených mimo manželstva. Ten po roku 1989 kontinuálne a bez prerušenia stúpa. Kým v období tesne po revolúcii tento ukazovateľ udával hodnotu necelých 10 %, v roku 1991 19,7%, v roku 2009 už hodnota prekročila 31%. V porovnaní so západoeurópskymi krajinami je tento podiel relatívne nízky.
Typy kohabitácií
Existuje viacero klasifikácií a typov kohabitácií. Medzi najbežnejšie patria:
Prečítajte si tiež: Jozef Adamovič – herec a režisér
- Predmanželské kohabitácie: Formy partnerstva, v ktorých sa partneri dohodli na spolužití a s určitou pravdepodobnosťou sa ich vzťah sformalizuje uzavretím manželstva.
- Kohabitácie - dlhodobé účelové spolužitia: Partneri majú spoločnú domácnosť a nemajú v úmysle svoj vzťah sformalizovať uzavretím manželstva, vedome sa zriekli sformalizovania svojho zväzku.
Najčastejším druhom kohabitácie je kohabitácia pred manželstvom. Zväčša ide o páry, ktoré majú plány zosobášiť sa a tento druh vzťahu sa najviac podobá manželstvu, čo sa týka kvality vzťahu. Najmenej je dlhodobých kohabitácií, ktorá je partnermi vnímaná ako alternatíva k manželstvu a často v nej žijú páry v strednom veku, ktoré sú zložené z rozvedených alebo ovdovených partnerov, majú už skúsenosť so životom v manželstve a z rôznych dôvodov nemajú záujem opätovne do neho vstupovať. Mladí slobodní ľudia sú nositeľmi tohto spôsobu partnerského spolužitia častejšie vo forme, kde je cieľom skôr otestovanie partnera a vzájomnej kompatibility pre budúce partnerské, resp. manželské spolužitie než definitívne spoločný partnerský život mimo manželstva. Motiváciou pre uzatvorenie manželstva u spolu žijúcich partnerov býva pomerne často tehotenstvo partnerky.
Nemanželské spolužitie - ako spolužitie na skúšku, teda ako prechodný stav „chodenia“ pred manželstvom preferuje väčšina respondentov, kým celoživotné nemanželské spolužitie preferuje menšina. Nemanželské spolužitie pred svadbou nie je tak rozšírené, ako by zodpovedalo prianiu mladých ľudí. Mladí ľudia si vytvorili nový ideál partnerského vzťahu: najprv spolu žijú a manželstvo uzatvoria neskôr. Impulzom k sobášu je často tehotenstvo ženy alebo aspoň rozhodnutie mať dieťa.
Obe varianty nemanželského spolužitia ľudia volili kvôli možnosti ľahkého rozchodu. Ľudia preferujúci celoživotné nemanželské spolužitie na ňom oceňovali, že im poskytuje nezávislosť, zatiaľ čo tí, čo ho chápali len ako prechodný stav, ako možnosť lepšie spoznať partnera ako budúceho manžela vyskúšať pevnosť vzájomného vzťahu. Spolužitie bez manželstva je často zdôvodňované pocitom slobody zo strany kohabitujúcich partnerov. Na druhej strane pri takýchto vzťahoch existujú úskalia, na ktoré dopredu nemyslia.
Právne aspekty kohabitácie na Slovensku
V súvislosti s rozširovaním kohabitácií je potrebné poukázať na dôležitú skutočnosť, že na Slovensku kohabitácia nie je v zákone explicitne popísaná a zadefinované nie sú práva kohabitujúcich. Ak sa napríklad jednému z partnerov niečo stane, druhý partner nemá žiadne právne nároky, napríklad v prípade majetkového vysporiadania, v prípade choroby alebo smrti partnera, v prípade dedičstva alebo spoluvlastníctva majetku. Pre manželov tieto súvislosti zákon automaticky ošetruje. Takéto spolužitie nie je zákonom ani zakázané, ale nie je ani zákonom upravené. Kohabitujúci partneri nemajú rovnocennú pozíciu ako manželskí partneri. Tento stav je zrejme výsledkom prevažne konzervatívneho a tradičného postoja obyvateľov Slovenska a ich preferovania manželstva ako jediného možného spôsobu dlhodobého spolunažívania partnerov. Napriek tomu však kohabitácia na Slovensku bola, v súčasnosti sa vyskytuje a jej výskyt bude pravdepodobne vyšší v budúcnosti.
Nielen rodiny sa musia meniť, aby sa prispôsobili novej realite, ale aj kultúrne normy, verejná politika a právny systém spolu s inými inštitúciami sa musia adaptovať na nové rodinné vzory. Kohabitácie ako hromadný spoločenský fenomén majú relatívne krátku históriu. Na Slovensku sa iba postupne vytvárajú potrebné ekonomické, materiálne, spoločenské, psychologické predpoklady pre rozširovanie kohabitácií. Možno však oprávnene predpokladať, že v budúcnosti sa bude tento socio-populačný jav, ako významná súčasť zmien demografického správania, rozširovať.
Prečítajte si tiež: Nemanželské Deti: 20. Storočie
Rozdiel medzi kohabitáciou a manželstvom
Podstatný rozdiel sa nachádza v spoločenskom statuse. Hlavný rozdiel je, že v nezosobášenom spolužití chýba rituál, akým je svadba. Ďalším významným rozdielom je rozdiel v ukončení zväzku. Pokiaľ manželstvo zaniká rozvodom, je zákonom určené majetkové vyrovnanie manželov v súlade s jasnými právnymi nariadeniami. rodinné hodnoty v nezosobášenom spolužití menej prijímajú a taktiež je menej pravdepodobné, že v takomto spolužití by mohli vytvoriť silný a dlhotrvajúci vzťah. Kohabitácia trvá kratšie oproti manželstvu, pričom je potrebné upresniť, že jeho analýza bola obmedzená na tie páry, ktoré nežijú spolu viac ako 10 rokov.
Koľko je dvojíc, žijúcich spolu bez manželského listu, sa dá len ťažko zistiť. V každom prípade sa jedná o trend a ich počet zjavne rastie. Čo však môžeme zistiť s istotou, je rastúca tolerancia spoločnosti voči nim. Čo bolo pred niekoľko desiatkami rokov nemysliteľné, je dnes obvyklé. V názoroch slovenskej verejnosti na neformálne spolužitie partnerov nelegalizované sobášom jednoznačne prevažuje akceptácia.
Postoje verejnosti ku kohabitácii
V roku 2006 iba malá časť ľudí (15%) odsudzovala takéto správanie ako neospravedlniteľné, kým až 59% ho schvaľovalo. S uvedenými výsledkami korešpondujú výskumné zistenia, ktoré sú výsledkom diplomového šetrenia, realizovaného pod autorkiným vedením. Výskum, zameraný na zisťovanie postojov k nezosobášenému spolužitiu u troch generácií, mal za cieľ zistiť mieru tolerancie, resp. akceptácie respondentov voči nezosobášenému spolužitiu a následne komparovať názory troch generácii na nezosobášené spolužitie.
Generácia mládeže v porovnaní s generáciou rodičov a starých rodičov vo väčšej miere akceptovala nezosobášené spolužitie (kohabitáciu) ako najvhodnejšiu formu rodinného spolužitia. Kým mládež uviedla kohabitáciu ako preferovanú formu spolužitia v 58% a manželstvo v 40%, generácia rodičov kohabitáciu v 40% a manželstvo v 60%. Najmenej akceptujúci postoj sa prejavil v generácii starých rodičov, čo vyjadruje pomer: kohabitácia 26%, manželstvo 74% ako preferované formy rodinného života. Mladí ľudia preferujú nový ideál partnerského vzťahu: najprv spolu žijú a manželstvo uzatvoria neskôr. Vnímanie kohabitácie ako spolužitia „na skúšku“ pred svadbou potvrdzujú výsledky, podľa ktorých 84% respondentov z generácie mládeže a 76% z generácie rodičov akceptuje kohabitáciu pred svadbou, len 40% respondentov z generácie starých rodičov akceptuje kohabitáciu ako formu predmanželského partnerského spolužitia.
Na základe výskumných zistení sa môžeme domnievať, že kohabitácia neznamená konkurenciu k manželstvu, práve naopak, často sa vníma ako „predstupeň“ manželstva. Usudzujeme tak na základe súhlasu s výrokom „Bolo by dobré, keby sa ľudia žijúci bez sobáša, rozhodli zosobášiť sa“. Takmer polovica respondentov (54% mládeže, 40% rodičov, 50% starých rodičov) vyjadrila súhlas s daným výrokom, čo je dôkazom vysokej preferencie manželstva. Aj v súčasnej dobe si manželstvo uchováva vysokú hodnotu, o čom svedčí, že takmer dve tretiny zo všetkých troch generácií respondentov (mládež 78%, rodičia 66%, starí rodičia 76%) ju nepokladá za zastaralú inštitúciu, ale práve naopak, aj v súčasnej spoločnosti má podľa respondentov veľký význam.
Záver
Nemanželské spolužitie nie je konkurenciou k manželstvu. Vyplýva to z postojov troch generácií, aj keď pochopiteľne najviac akceptujúci postoj ku kohabitácii zaujali respondenti z generácie mládeže. Vzhľadom na to, že zakladanie rodiny je ich budúcim životným cieľom a táto etapa života ich ešte len čaká, je žiaduce a nevyhnutné výchovné pôsobenie v oblasti výchovy k manželstvu a rodičovstvu.
Priezvisko dieťaťa narodeného v nemanželskom spolužití
Ak pár žije v spoločnej domácnosti a nie je zosobášený, a očakáva narodenie dieťaťa, zaujímavou otázkou je prideľovanie priezviska pre narodené dieťa nezosobášených rodičov. Ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda novorodenec priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť priezvisko dieťaťa, ktoré má jeden z rodičov. Do času určenia otcovstva dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v čase jeho narodenia.
Pôrodnica vystaví hlásenie o narodení dieťaťa s údajmi o dieťati a údajmi matky, v ktorom je matka predbežne uvedená ako jediný rodič. Po prepustení z nemocnice je potrebné ísť s týmto záznamom na matričný úrad spolu s otcom dieťaťa a oznámiť, že otec chce byť zapísaný v rodnom liste. A v sídle matričného úradu podpísať dobrovoľné uznanie otcovstva.
Uznanie otcovstva pred narodením dieťaťa
Uznať otcovstvo k ešte nenarodenému, ale už počatému dieťaťu, je možné. Otcovstvo možno podľa platnej legislatívy uznať v čase pred narodením dieťaťa. Podľa ustanovenia § 92 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení možno určiť otcovstvo k ešte nenarodenému, ale už počatému dieťaťu v prípade, že sa na tom nezosobášení partneri spoločne dohodnú. Podmienkou určenia otcovstva týmto spôsobom je, že žena nie je vydatá alebo od zániku manželstva do narodenia dieťaťa uplynulo viac ako 300 dní.
Podľa § 91 ods. 1 zákona o rodine sa za otca považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, ktoré musí byť urobené pred matričným úradom alebo súdom. Nezosobášení rodičia dieťaťa vyplnia na matrike tlačivo o uznaní otcovstva k ešte nenarodenému dieťaťu. V rámci lehôt neexistuje časové obmedzenie, dokedy tak možno urobiť. Konečným termínom je logicky dátum narodenia dieťaťa. Matričný úrad zapíše do knihy narodení ako otca muža, ktorý s matkou súhlasne vyhlásil, že je otcom dieťaťa. Vyhlásenie matky sa nevyžaduje, ak nemôže pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania alebo ak je zadováženie vyhlásenia spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Lehota na určenie priezviska
Ak rodičia neurčia priezvisko nemanželského dieťaťa súhlasným vyhlásením na matrike ešte pred narodením dieťaťa, zákonodarca dáva druhú šancu na určenie priezviska novorodenca. Podľa § 40 zákona o rodine platí, že ak majú rodičia rôzne priezviská, môžu sa dohodnúť na spoločnom priezvisku dieťaťa, ak to oznámia matričnému úradu najneskôr v 3-dňovej lehote od narodenia dieťaťa. Lehota je relatívne krátka a v praxi môže byť problém stihnúť ju, pretože matka-rodička je štandardne hospitalizovaná v nemocnici približne 5 dní.
Zákon umožňuje rodičom výber priezviska jedného z rodičov - otca alebo matky. Ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa, alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd. Ak je matka slobodná, podpísala hlásenie o narodení v pôrodnici a s otcom spísali zápisnicu o určení otcovstva pred narodením dieťaťa, stačí keď otec dieťaťa príde na matriku a predloží občiansky preukaz oboch rodičov.
Nemanželské spolužitie v kontexte európskych hodnôt a práva
Táto práca sa snaží o vymedzenie základných pojmov v spojitosti s problematikou nemanželského spolužitia ako inštitútu, ktorý napriek spoločenskej požiadavke aktuálne rieši zákon v SR len okrajovo. Pozornosť je venovaná rozhodovacej praxi ESĽP zaoberajúcej sa vymedzením nemanželského spolužitia voči „starobylej“ inštitúcii manželstva v súvislosti s čl. 8 a čl. 14 Dohovoru. Práca sa zároveň venuje aj problematike postavenia nemanželských detí a ďalším aspektom nemanželského spolužitia.
V modernej spoločnosti zaznamenávame premeny postoja k manželstvu a premeny rodinného správania. Prenikanie západných vzorcov správania, celková zmena politického a sociálneho prostredia, hodnotové zmeny, spôsobujú v našej súčasnej spoločnosti klesajúcu motiváciu mladých ľudí k vstupu do manželstva. Povrchnosť vo vzťahoch spôsobuje, že si spoločnosť miesto manželskej solidarity, spojenej s tradičným manželstvom, vyberá menej náročné formy spolužitia. Rozširujú sa alternatívne formy, v ktorých prevláda individualizmus. S uvedomením si tohoto trendu divergencie (odklonu) od tradičných hodnôt stáva sa veľmi aktuálnou otázka, či nie je nemanželské spolužitie vážnou konkurenciou manželstva. Keďže nie len na Slovensku, ale celosvetovo môžeme na danú otázku odpovedať kladne, znamená to, že nemanželské spolužitie je inštitút, ktorý si zrejme zaslúži vyššiu pozornosť, či vyššiu ochranu, pretože rovnako ako v manželstve aj z nemanželských zväzkoch dochádza k narodeniu detí, a v tomto prípade už hovoríme o rodine ako súčasti životných osudov drvivej väčšiny ľudstva. Význam rodiny pre samotnú spoločnosť neustále vedie k záujmu mnohých vedeckých i nevedeckých disciplín o tento pojem, jeho podstatu, obsah i samotné zmeny, ktoré prináša i 21. storočie, napr. v podobe nemanželského spolužitia.
Nemanželskému spolužitiu teda aktuálne nie je poskytovaná výslovná, resp. komplexná ochrana tak ako manželstvu, ktoré je tradične považované za základ rodiny a rodinného života vôbec. Z inštitútu nemanželského spolužitia sa však stáva významný fenomén.
Keďže na Slovensku dlhodobo stojíme pred rozsiahlou rekodifikáciou Občianskeho zákonníka, je potrebné opätovne zdôrazniť, že už v príprave rekodifikačného procesu by mali byť reflektované európske štandardy spojené s týmto inštitútom, najmä ak si rekodifikačná odborná komisia dala za cieľ vytvoriť taký integrovaný súkromnoprávny kódex, ktorý nadviaže na historické tradície rímskeho súkromného práva a ním inšpirované veľké európske kodifikácie, a súčasne bude moderným zákonníkom s európskymi dimenziami vychádzajúcimi z aktuálnych potrieb integrácie vyjadrených a regulovaných európskym súkromným právom. Prioritou sa preto stáva vymedzenie základných pojmov v spojitosti na túto tému a ich širšie ukotvenie vo svetle medzinárodných zmlúv, judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Princípov európskeho rodinného práva. Rovnako podstatným bude aj zadefinovanie tých inštitúcií, ktoré sú vo väzbe na nemanželské spolužitia aplikovateľné.
tags: #nemanzelske #dieta #vyraz