Nekontrolovateľné pohyby u novorodencov a dojčiat môžu byť pre rodičov zdrojom značných obáv. Je dôležité rozlišovať medzi normálnymi, fyziologickými pohybmi a tými, ktoré môžu signalizovať zdravotný problém. Tento článok sa zameriava na rôzne príčiny nekontrolovateľných pohybov u novorodencov, od bežných javov až po vážnejšie neurologické stavy.
Normálne pohyby novorodenca
Novorodenci majú prirodzene obmedzenú kontrolu nad svojimi pohybmi. Ich nervový systém sa ešte len vyvíja a koordinácia svalov nie je dokonalá. Medzi bežné, neškodné pohyby patria:
- Trhavé pohyby končatín: Tieto pohyby sú často náhodné a nekoordinované.
- Myoklonické zášklby: Krátke, náhle zášklby svalov, ktoré sa môžu vyskytnúť počas spánku.
- Morov reflex (úľakový reflex): Reakcia na náhly zvuk alebo pohyb, pri ktorej dieťa rozpaží ruky a nohy, a potom ich pritiahne k telu.
Tieto pohyby sú bežnou súčasťou vývoja novorodenca a zvyčajne vymiznú v priebehu niekoľkých mesiacov.
Detská mozgová obrna (DMO)
Detská mozgová obrna je dlhodobé ochorenie spojené s mnohými ťažkosťami zdravotného, pedagogického, sociálneho a spoločenského charakteru. DMO je súhrnný názov pre skupinu porúch ovplyvňujúcich schopnosť pohybovať sa. Ide o neprogresívne, ale nie nemenné postihnutie vyvíjajúceho sa mozgu s poškodením viacerých oblastí.
Typy DMO
Existuje niekoľko typov DMO, ktoré sa líšia svojimi prejavmi a príčinami:
Prečítajte si tiež: Čo očakávať v 12. týždni tehotenstva?
- Spastická DMO: Je vôbec najbežnejšou formou a postihuje 70-80% ľudí s DMO.
- Dyskinetická DMO: Vyskytuje sa u 10-20% pacientov a prejavuje sa patologicky rýchlym a neovládateľným striedaním napätia a uvoľnenia svalstva v postihnutých oblastiach.
- Ataktická DMO: Je pomerne vzácna a postihuje len 5-10% pacientov s DMO. Pri tejto forme je poškodené vnímanie rovnováhy a citlivosti, čo spôsobuje problémy s motorickou koordináciou.
Kombináciou týchto 3 hlavných foriem DMO môže vzniknúť zmiešaná forma DMO.
Príznaky DMO
Hlavným spoločným príznakom každého typu DMO je porucha hybnosti, to znamená v rôznej miere obmedzená schopnosť samostatného pohybu. Ďalej sa pohybová porucha DMO môže prejaviť v oblasti jemnej motoriky, pri úchopových a manipulačných úkonoch rúk. Dominantné je postihnutie v oblasti motoriky, ale pridružujú sa k nemu aj iné ťažkosti a poruchy, medzi nimi aj mentálne postihnutie, emocionalita.
Prvé príznaky sa obyčajne objavujú do veku 3 rokov. Rodičia si často všimnú, že motorický vývin ich dieťaťa nie je v poriadku. Deti s mozgovou obrnou zaostávajú v psychomotorickom vývoji, a veľmi pomaly dosahujú míľniky vo vývoji, akými sú napr. sedenie, státie a chôdza.
DMO sa prejavuje zmenou svalového napätia. Niektoré deti s mozgovou obrnou majú abnormálne svalové napätie už ako novorodenci. Zníženie svalového napätia (hypotónia) sa prejavuje ako prílišné uvoľnenie - dieťa nehybne a bezmocne leží a takáto inaktivita vedie nielen k motorickej ale aj mentálnej poruche. Naopak nárast svalového napätia (hypertónia) robí dieťa neohybným až stuhnutým.
Príčiny DMO
V prípade detskej mozgovej obrny nejde o jednu príčinu. Detská mozgová obrna môže byť vrodená alebo získaná. Získaná DMO je spôsobená poškodením mozgu v prvých mesiacoch alebo rokoch života. Príčinou môže byť aj infekcia mozgu (zápal mozgových blán), či mechanické poranenie mozgu (pri pôrode, po páde, pri týraní a pod.) Vrodená DMO vzniká už pred narodením dieťaťa, nemusí byť v prvých mesiacoch života rozoznaná, ale vo väčšine prípadoch sa prejaví do 3 rokov života.
Prečítajte si tiež: Pohyby bábätka v 20. týždni
Diagnostika a liečba DMO
Vzhľadom k tomu, že plný klinický obraz DMO sa vyvinie zväčša až po niekoľkých mesiacoch, je pomerne náročné stanoviť diagnózu hneď po narodení. Preto je potrebné deti zo skupiny „rizikových” kontrolovať každé 2-3 týždne a kriticky hodnotiť existujúce poruchy.
Rozhodujúci význam v liečbe má ucelená a pravidelná rehabilitácia. Dôležitá je však aj trvalá snaha rodičov, lekárov a celého tímu. Včasné rehabilitácie, najmä do 1 roka, dokážu zlepšiť kvalitu života detí s DMO aj ich rodiny. Pre dieťa postihnuté DMO je veľmi dôležitá plná podpora a láskyplná starostlivosť rodiny.
Epilepsia a kŕče
Asi v 35-55% sprevádza DMO epilepsia. Kŕče vznikajú pri dočasnej poruche funkcie nervových buniek v mozgu. Sú to mimovoľné, nekontrolovateľné svalové pohyby so zmenou správania alebo bez zmeny správania. Pri samotnom záchvate dieťa zrazu stuhne, svaly sa prudko stiahnu a následne uvoľnia. To sa niekoľkokrát zopakuje s následnými rytmickými zášklbmi tváre a končatín. Samotný záchvat väčšinou trvá krátko a bez akéhokoľvek zásahu spontánne odznie.
Príčiny kŕčov
Asi 1/3 kŕčov bez horúčky je epileptického pôvodu. Medzi ďalšie príčiny patria: zápaly nervového systému (zápal mozgu, mozgových blán…), úrazy hlavy, vrodené abnormality nervového systému, zakrvácanie do mozgu, poškodenie mozgu z nedostatku kyslíka pri pôrode, nádory mozgu, otravy, požitie drogových látok, poruchy metabolizmu vrátane nízkej aj vysokej hladiny cukru krvi, nízky obsah sodíka alebo vápnika v krvi, poruchy funkcie pečene a obličiek, niektoré poruchy srdcového rytmu, užívanie určitých liekov a iné.
Prvá pomoc pri kŕčoch
Pri poskytovaní prvej pomoci nie sú namieste žiadne násilné manipulácie, prvú pomoc zameriame na zabránenie zraneniu dieťaťa. Treba zabezpečiť, aby dieťa nespadlo a neudrelo sa. Uložiť ho na mäkkú podušku, na stranu na bok: do takzvanej stabilizovanej polohy, aby sme udržali voľné dýchacie cesty: s hlavou otočenou na tú istú stranu, môže byť mierne znížená ako telo. Nesnažiť sa tlmiť kŕče násilným držaním, neudierať ho, ani ho netriasť, dať mu niečo do úst, aby sa dieťa nezadusilo. Zapamätať si čas! Pre lekára je dôležité vedieť ako dlho záchvat trval, za akých okolností vznikol, presný popis kŕčov, ako sa správalo dieťa po záchvate.
Prečítajte si tiež: 34. týždeň a znížená aktivita bábätka
Liečba kŕčov
Po prvom záchvate dostanete od lekára liek Diazepam Desitin do konečníka. Je liekom prvej voľby pri kŕčoch. Ak je epilepsia diagnostikovaná, je dôležité začať s liečbou čo najskôr. Asi 80% z diagnostikovaných s epilepsiou postupujú liečbu pomocou moderných a účinných liekov, pomocou ktorých sa dajú záchvaty riadiť, v kombinácii s chirurgickými technikami.
Syndróm traseného dieťaťa (SBS)
Syndróm traseného dieťaťa je vážne poranenie mozgu spôsobené prudkým trasením novorodenca alebo malého dieťaťa. Mozog dieťaťa pri trasení naráža o steny lebky. Trasenie dieťaťom spôsobuje, že hlavička dieťaťa podstupuje zrýchlenie/spomalenie, čo môže spôsobiť zotrvačný pohyb mozgu v lebečnej časti. Najväčšie riziko je u detí do šiestich mesiacov, pričom riziko pretrváva do veku 2 rokov. Súvisí to s tým, že krčné svaly dieťatka nie sú ešte dostatočne silné, aby hlavu podopreli a anatómia tela dieťaťa nie je uspôsobená na také prudké pohyby.
Prevencia SBS
K vysokému riziku, že rodič zatrasie dieťatko dochádza v najmä v situáciách, kedy dieťatko dlho neutíšiteľna plače. Ak cítite, že je toho na Vás priveľa je dobré dať dieťatko na chvíľu partnerovi, kým vy opäť nájdete vnútorný pokoj. Ak ste s plačúcim dieťatkom doma sám/a, tak ho dajte na potrebný čas do uzavretej postieľky, kým sa neupokojíte. Snažte sa predchádzať situáciám, ktoré môžu viesť k neutíšiteľnému plaču dieťatka.
Svalové napätie (Tonus)
Svalový tonus je napätie svalov. Pokiaľ je svalové napätie v norme označujeme to ako normotonus alebo eutonus. Ak je zvýšené označuje sa to ako hypertonus a naopak ak je znížené, tak je to hypotonus.
Hypertonus
Hypertonus, alebo zvýšené svalové napätie, môže spomaliť detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti.
Ako rozpoznať hypertonus?
Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú: zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín, zovretie ručičiek v päsť. Keď ležia na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami. Celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči.
Príčiny hypertonu
Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme.
Liečba hypertonu
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.
Hypotónia
Hypotónia (alebo tiež hypotonus) je patologické zníženie svalového tonusu - napätia svalov. Zjednodušene povedané, ide teda o ochabnuté svalstvo, ktoré sa považuje za neurologickú diagnózu. Zníženie svalového napätia nám však môže signalizovať neurologický alebo genetický problém. Rovnako môže ísť aj o vrodenú chybu mozgu, poškodenie pri pôrode, zápal alebo úraz nervového systému, degeneratívne alebo endokrinologické ochorenie. Vyskytnúť sa môže aj u predčasne narodených detí a najčastejšie sa prejaví do 6. mesiaca života.
Príznaky hypotónie
Pri hypotónii sa dieťa javí akohandrová bábika, ktorá sa na podložke rozleje a v držaní dieťatko ovisne, je mäkké. Hlavička akoby lietala v priestore a často máva problémy aj pri dojčení. Pohyby rúk a nôh sú slabé. V dôsledku tohto oslabenia dochádza aj k oneskorenému psychomotorickému vývoju.
Liečba hypotónie
V prvom rade je potrebné zájsť na neurologické vyšetrenie, aby sa u dieťatka diagnostikovalo to, o akú formu hypotónie ide. Následne je dôležité stretnúť sa s detským fyzioterapeutom, prípadne fyzioterapeutkou. Základom zo strany vás rodičov je nenechať dieťa len tak nečinne ležať a čakať na to, že sa samo rozhýbe.
Tourettov syndróm
Tourettov syndróm je neurologicko-psychiatrická porucha. Ide o čiastočne dedičné postihnutie, ktoré sa nedá vyliečiť. Miera, prejavy Tourettovho syndrómu a ich intenzita sa môžu počas života meniť. Liečba spočíva v utlmovaní prejavov liekmi. Typickými prejavmi Tourettovho syndrómu sú tiky - mimovoľné, rýchle a opakujúce sa pohyby, bez zjavného účelu.
Prejavy Tourettovho syndrómu
Motorické prejavy Tourettovho syndrómu ďalej odlišujeme na jednoduché a komplexné. Jednoduché zapájajú do tiku len jeden sval a komplexné ich zapájajú viacero, napríklad poskakovanie, prehýbanie trupu. Zvyčajne sú neškodné pre postihnutého i pre okolie, avšak môžu sa vyskytovať aj nebezpečné prejavy ako napríklad: udieranie do tváre a iných častí tela, prípadne spoločensky nevhodné, keď postihnutý pokrikuje vulgarizmy, prípadne ukazuje neslušné gestá.
Je dôležité poznamenať, že prejavy sú hlavne mimovoľné, postihnutý ich nevie ovládať, a ak aj áno, tak len do istej miery. Táto porucha sa počas života prejavuje v rôznej intenzite. Takisto prejavy sa u rôznych pacientov rôznia.
Prejavy sú u detí častokrát spozorované okolo 7. roku života. Hovoríme o spúšťačoch - situáciách, ktoré mohli dieťaťu vyvolať náhly a intenzívny stres. Najbežnejším spúšťačom sa označuje u detí nástup do školy, škôlky či jasličiek, prípadne rozvod rodičov, traumatický zážitok alebo úraz. Vývoj Tourettovho syndrómu sa môže zdanlivo na istý čas pozastaviť, no opätovné vystavenie dieťaťa neočakávaným negatívnym situáciám môže znova zhoršiť prejavy. Bežné je zhoršenie prejavov pri nástupe puberty.
Diagnostika a prístup k dieťaťu s Tourettovým syndrómom
Už pri prvých podozreniach je vhodné navštíviť odborníka, ktorý môže potvrdiť alebo vyvrátiť či dieťa trpí Tourettovým syndrómom. Tikové prejavy dieťaťa si rodičia určite všimnú, no častokrát im neprisudzujú špeciálnu pozornosť. Podozrivé je, ak opakované pohyby, či zvuky, ktoré dieťa vydáva sú bez zjavnej príčiny, a teda nie sú reakciou na dianie v jeho okolí.
K deťom treba pristupovať opatrne, aby sme ich nevystavili zbytočnému stresu alebo nepríjemnej situácii. Takéto dieťa si vyžaduje veľa trpezlivosti, pochopenia a vľúdnosti. Je vhodné aby aj spolužiaci boli informovaní o priebehu tejto poruchy a nevysmievali sa mu, pretože ono za svoje tiky a iné zvukové prejavy nemôže.
Rettov syndróm
Príčinou vzniku je mutácia génu pre MECP2 (methyl CpG-viažuci proteín) nachádzajúcom sa na X chromozóme. Postihuje predovšetkým ženské pohlavie. Mutáciou dochádza k poruche zrenia mozgu počas fázy vývoja synapsií (neurónových spojení), a to najmä v poslednom trimestri tehotenstva a v prvých mesiacoch života. Postihnutie nervového systému sa odrazí v poruche funkcií, ktoré zahŕňajú pohyb, reč, žuvanie, prehĺtanie, učenie, zmyslové vnímanie, prejavy nálady, dýchanie, srdcovú činnosť a trávenie.
Príznaky Rettovho syndrómu
Dieťa sa po narodení vyvíja normálne. Ochorenie sa začne prejavovať približne v druhom roku života, a to postupnou stratou jemnej a hrubej motoriky. Dieťa sa prestáva pretáčať, sedieť, stáť, držať alebo ovládať pohyby hlavy. Sociálne a komunikačné reakcie dieťaťa sa splošťujú, vyvíja sa mentálna retardácia. Objavujú sa stereotypné pohyby rúk (tlieskanie, akoby umývanie rúk, …), ataxia chôdze (strata rovnováhy, labilita počas chôdze, chôdza na širokej báze), zvýšený tonus svalstva, poruchy dýchania - nepravidelné zvýraznené dýchanie, krátkodobé zastavenie dýchania (apnoe), epileptické záchvaty.
Diagnostika a liečba Rettovho syndrómu
Diagnóza sa stanoví po dôkladnom odobratí podrobnej anamnézy, na základe fyzikálneho vyšetrenia (ako aj neurologického, očného, MRI a CT vyšetrenia) a prítomných klinických príznakov. Syndróm potvrdzuje krvný test - genetické vyšetrenie mutácie.
Liečba Rettovho syndrómu je v prvom rade symptomatická, tzn. že liečebné postupy sú zamerané na príznaky a ťažkosti s nimi spojenými. Patrí sem individuálne nastavené stravovanie (dietológia), fyzioterapia - rehabilitácia, logopédia, prípadne psychologické vedenie a komunikačné rozvíjanie. Nevyhnutná je ortopedická liečba deformít kĺbov a chrbtice, liečebné ovplyvnenie porúch spánku a dýchania. Antiepileptikami zabraňujeme záchvatom a neurologickou liečbou sa snažíme znížiť stereotypné pohyby na minimum.
Obdobie vzdoru a hysterické záchvaty
V prvom rade hodnotenie, že takéto prejavy majú len zlé a nevychované deti, je absolútne nesprávne. Prvé obdobie vzdoru je charakteristické pre vek 2 až 3 rokov, no nemožno ho fixovať na presný vek. Všeobecne sa však prvé obdobie vzdoru typicky objavuje v priebehu 13. - 36. mesiaca. To, ako dlho trvá obdobie vzdoru, je veľmi individuálne. Hysterický plač u 4-ročného dieťaťa je rovnako pravdepodobný ako záchvaty hnevu u 2-ročného dieťaťa.
Príčiny hysterických záchvatov
Najlogickejším vysvetlením je práve obdobie vzdoru, pre ktoré sú takéto prejavy typické. Súvisí s hormonálnymi zmenami, ale tiež s intelektuálnym, emocionálnym, psychickým a sociálnym vývinom. Snahou dieťaťa je presadiť svoju vôľu, a to za každú cenu. Dôvodom hysterických prejavov, kriku, plaču a hádzania sa o zem je, že dieťa nedokáže ovládať a vyjadriť svoje emócie.
Ako reagovať na hysterický záchvat
Adekvátne reakcie rodičov sú v krízových momentoch najdôležitejšie. Je vhodné k dieťaťu od malička pristupovať ako k rovnocennému partnerovi. Neberte dieťa ako malé stvorenie, ktoré ničomu nerozumie. Vzájomný rešpekt je dôležitý v každom vzťahu, a to platí aj vo vzťahu rodič - dieťa. V okamihu, ako sa nepodarí hysterickému záchvatu u dieťaťa predísť je dôležité, aby rodič zachoval pokoj a zvolil správne riešenie. Iba tak sa podarí situáciu vyriešiť a rozrušené dieťa upokojiť.
Čo nerobiť počas hysterického záchvatu
Neopúšťajte dieťa a neignorujte ho. Kontrolujte sa počas záchvatu dieťaťa. V žiadnom prípade sa neuchýľte k tomu, že budete na dieťa reagovať jeho „mincou“ a dáte mu pocítiť radikálny hnev, potrestáte ho alebo nebodaj zbijiete. Nehádajte sa s ním. Tresty a vyhrážky situáciu len zhoršia. Nesnažte sa dieťa zastaviť za každú cenu. Žiadne ústupky nie sú riešenie. Nedovoľte, aby sa dieťa cítilo zle. Nestrápňujte ho a nevysmievajte sa mu.
Záchvaty plaču u detí v noci
Podľa viacerých odborníkov môžu byť nekontrolovateľné záchvaty plaču u detí v noci či pred spaním často dôsledkom nevhodného spánkového rituálu. Problémy so spánkom či zaspávaním sú často spôsobené nesprávne nastaveným spánkovým cyklom. Ideálne je podľa psychológov vytvoriť dieťaťu rutinu s úkonmi, po ktorých bude vedieť, že v danom čase nasleduje vždy spánok.
Periodické pohyby končatín (PLMD)
Táto porucha je charakteristická pravidelne sa opakujúcim trhnutím končatín počas spánku (spravidla dolných). PLMD sa prejavuje najmä počas ľahkej fázy NREM spánku. Ide o prudké a krátke trhnutia, kotré sa najčastejšie vyskytujú v 20-40 sekundových intervaloch. Najčastejšie postihuje dolné končatiny a len veľmi ojedinele sa prejavuje aj trhaním horných končatín. Táto porucha je silne spojená s anémiou z nedostatku železa. Preto sa ako prvé pri podozrení kontroluje krvný obraz.
Kedy vyhľadať lekára
Je dôležité vyhľadať lekársku pomoc, ak:
- Nekontrolovateľné pohyby sú časté a intenzívne.
- Pohyby sú sprevádzané ďalšími príznakmi, ako sú zmeny vedomia, kŕče, problémy s dýchaním alebo zmeny v správaní.
- Dieťa zaostáva vo vývoji.
- Máte akékoľvek obavy o zdravie vášho dieťaťa.
tags: #nekontrolovatelne #pohyby #novorodenca