Obvykle sa na Mikuláša všetky deti veľmi tešia, ochotne sa naučia novú básničku, či nakreslia obrázok, aby ho potešili a vyslúžili si sladký balíček. Príchod Mikuláša je pre deti v materskej škole radostnou udalosťou, spojenou s očakávaním sladkých prekvapení. Tento sviatok má v našich končinách bohatú tradíciu a pre deti predstavuje čarovný zážitok. Avšak, pri organizovaní mikulášskej oslavy je dôležité zvážiť aj psychologické aspekty, najmä v súvislosti s postavou čerta.
Klasický Mikulášsky sprievod
Klasickým spôsobom príde Mikuláš pred deti a povie, kto je. Deti spievajú a recitujú. Prichádza na rad Mikulášska prísaha na palicu a rozdanie balíčkov. V našich končinách postavu Mikuláša spravidla sprevádza i dvojica - anjel a čert.
Mikuláš, anjel a čert v interaktívnom príbehu
Je možné deťom predstaviť príbeh, v ktorom anjelik príde medzi deti a hovorí im, ako sa majú správať, aby bol Mikuláš spokojný a priniesol im veľa sladkostí (upratujú, čistia topánky…). Naopak, čertík sa mu snaží všetko pokaziť a deti prehovára na neporiadok a špinu. V jednom z príbehov je čertík nahnevaný, že najlepším pomocníkom Mikuláša bol anjelik, a preto sa rozhodne schovať anjelikovi čižmu. Anjelik je nešťastný, avšak za pomoci detí čižmičku nájde a následne môže prísť Mikuláš a rozdať deťom balíčky. Čertík bol menovaný na nového Mikulášovho pomocníka a prechádza spolu s deťmi skúškou, či to zvládne, predtým, ako ho úplne zaškolí do tejto úlohy Anjelik. Je to vtipný príbeh, kedy čertík robí všetko opačne a deti spoločne s anjelikom ho učia, čo má robiť správny Mikulášov pomocník.
Tradícia svätého Mikuláša
Už o pár dní k nám zavíta Mikuláš a deťom do čižmičiek nadelí sladké prekvapenia. Iste sa už aj tie vaše nevedia dočkať, preto s nimi neváhajte hovoriť o tom, kto to bol svätý Mikuláš. Viete, kto to bol a aké legendy o ňom rokmi vznikli? Mikuláš je postavou opradenou mnohými legendami. Traduje sa o ňom, že sa narodil okolo r. 280 - 286 v Patare. Ako devätnásťročný bol svojím strýkom, biskupom Mikulášom vysvätený za kňaza a stal sa predstaveným kláštora Sion v blízkosti Myry. Počas prenasledovania kresťanov okolo r. 310 bol vraj zajatý a týraný. Po rodičoch zdedil veľké bohatstvo, ktoré rozdeľoval medzi chudobných.
Mikulášske legendy
Jedna z legiend hovorí, že v susedstve žil chudobný muž, ktorý mal tri dcéry. Nemohol im zabezpečiť veno, tak sa rozhodol predať ich do nevestinca. Mikuláš sa o tomto jeho pláne dozvedel a rozhodol sa, že nešťastie odvráti. Do troch vrecúšok zabalil zlaté mince, za ktoré mohol vystrojiť chudobný otec dcéram svadbu. Počas troch nocí vhodil vždy jedno z vrecúšok do spálne dievčat. V poslednú noc sa otec zobudil, rýchlo bežal za neznámym dobrodincom a spoznal v ňom Mikuláša. Z celého srdca mu ďakoval. Mikuláš jeho vďaku odmietol a povedal: „Ďakuj Bohu, ktorý vás neopustil. Ja som bol len jeho posol…“
Prečítajte si tiež: Šitie kostýmu na Mikuláša
Iná legenda hovorí o tom, že Mikuláš sa často večer po zotmení prechádzal ulicami a pozoroval ľudí za oknami. Keď videl chudobnú ubiedenú rodinu s deťmi, ktorým nevedeli dať rodičia nič na večeru, do obloka im vložil jedlo, hračky i niekoľko mincí. Nik nevedel, kto je tým dobrodincom, pretože Mikuláš chcel zostať v anonymite. Od tých čias vznikla tradícia sviatku svätého Mikuláša. Je mu venovaný 6. december, pretože vraj Mikuláš umrel práve v tento deň.
Čo o Mikulášovi hovorí slovenská etnologička
Chodenie Mikuláša po domoch bolo kedysi skôr meštianskou záležitosťou. Koncom 19. storočia sa tento zvyk dostal už aj na vidiek. „V mestách chodil iba Mikuláša, teda biskup, svätec, ktorý mal oblečené biskupské rúcho čiapku a palicu a na chrbte mal nošu s drobnosťami a sladkosťami či drobnými hračkami. Na vidieku sa k Mikulášovi pridal aj čert a anjel,“ vysvetlila etnologička Katarína Nádaská.
Anjel a Mikuláš predstavovali dobro. Deti museli preukázať nejakú zručnosť, aby dostali darček. Zvyčajne sa pomodlili modlitbu, povedali básničku alebo zaspievali pesničku. Deti na vidieku dostávali sušené ovocie, orechy a jabĺčka. Za všetky tri postavy sa maskovali vždy len slobodní mládenci. Na príchod Mikuláša s pomocníkmi sa preto veľmi tešili aj slobodné dievčatá. „Čert bol v minulosti veľmi strašidelný a okrem strašenia detí s mladými dievčatami často laškoval, pokúšal ich a malo to trochu erotický nádych. Dlhý chvost im dával pod sukňu, ale bolo to také nevinné,“ zasmiala sa.
Čisté čižmičky v okne
Zvyk s čižmičkami v oknách sa traduje práve z legendy o tom, ako Mikuláš nechával v oblokoch chudobných ľudí dary. V žiadnej domácnosti s malými deťmi teda v tento výnimočný deň nesmú chýbať čižmičky v okne! Môžeme ich tam položiť spolu s deťmi. Samozrejme, najprv ich dobre očistíme. Kedysi si deti čistili kapce či čižmičky, obe topánky z páru. Do jednej dostávali uhlíky či prútik, do druhej sladkosti a ovocie. Dnes chodieva Mikuláš s anjelom a čertom do domácností, na námestia, do školských a kultúrnych zariadení a pýta sa detí, ako sa správali počas minulého roka. Deti mu zarecitujú básničku, zaspievajú pesničku a za to dostanú sladkosti a ovocie.
Strašenie čertom: Áno alebo nie?
V našich končinách postavu Mikuláša spravidla sprevádza i dvojica - anjel a čert. Je neškodné ich čertom postrašiť? Odskočím do predchádzajúceho obdobia - okolo „halloweenu“, bola téma strašenia vcelku bezproblémová. Deti sa na smiešnych strašidielkach a príšerkách zabávali, smiali sa či samy seba za ne preobliekali. Strašidielko (pre deti) má v zásade komickú podobu, je smiešne a dieťa chápe, že je vymyslené. Čert je absolútne realistický - naozajstný veľký človek, s rohami a chvostom. Je logicky od dieťaťa fyzicky väčší, naozaj sa pohybuje, rozpráva, vydáva zvuky. Je pre dieťa skutočný - vidí ho na vlastné oči a počuje na vlastné uši. Navyše sa správa nevyspytateľne a počulo o ňom aj to, že zlé deti ukradne do pekla! „A ja som sa včera pobil s Lackom, Anku som štuchol, vylial polievku..
Prečítajte si tiež: Príprava detí na cestnú premávku
Riziká spojené so strašením čertom
Psychológovia častokrát varujú pred neprimeraným strašením detí čertom. Môže viesť až k dlhodobým následkom, spôsobiť dokonca koktavosť, pomočovanie a dlhodobú traumu, s ktorou sa nemusia vysporiadať ani do dospelosti. Dieťa, ktoré má evidentný strach, je absolútne nevhodné vystavovať ešte väčšiemu tlaku a stresu. Vyhrážanie sa čertom nie je vhodná výchovná metóda, má krátkodobý efekt a následný kontakt s čertom môže u dieťaťa vyvolať šok a traumu. Niektorí rodičia aj schválne „povzbudia“ čerta, že ich dieťa veru hnevalo a ten potom ako doslova utrhnutý z reťaze sa snaží dieťa chytiť. „Pokud se to čertům podaří znázornit opravdu věrně, tak děti zažijí to, jako by vás na ulici někdo narval do auta a odvezl pryč. Nebo jako kdyby vás někdo znásilnil. Taky vám může říkat, že vás měl rád, že si to nemáte tak brát. Ale ženy to prožívají jako ohrožení na životě. Totiž v momente, keď dieťa, ktoré sa čerta skutočne bojí, tento uchytí do rúk „akože ho unáša“, reálne prežije také pocity, že je samé na svete, neexistuje nik, kto by ho zachránil, prišlo o akýkoľvek pocit bezpečia a istoty, v ktorom žilo doposiaľ. Je naozaj následne veľmi ťažké naučiť takéto dieťa dôvery. Ani keď čert dieťa následne „oslobodí“, hoci aj so slovami, že „len tak žartoval“, je to podobné, akoby žene násilník povedal, že ju znásilnil z lásky.
Pohľad školskej psychologičky
Keďže toto sú podľa mňa veľmi dôležité informácie, o ktorých by sme my, učiteľky v MŠ, mali vedieť, oslovila som školskú psychologičku, ktorá pracuje s deťmi priamo v materskej škole, Mgr. Detská psychika je tajomný svet, ktorý by mali najlepšie poznať rodičia, častokrát však v sebe ukrýva malé zabudnuté spomienky, ktoré sa ale znovu môžu otvoriť. A toto je jedno z rizík, pri ktorom by sme sa mali mať na pozore, keď riešime Mikuláša s čertom v materskej škole. Mladšie detičky predprimárneho vzdelávania od 2 do 4 rokov nevedia rozlíšiť fikciu od skutočnosti, nevedia, že Mikuláš, čert a anjel sú prezlečené osoby, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou poznajú. Deti od 5-tich rokov by mali dokázať spracovať stret s čertom, či už s kontaktom v podobe dotyku alebo len oslovením ich menom.
Odporúčania pre Mikuláša v materskej škole
Môj osobný názor ohľadom Mikuláša sprevádzaného čertom v materskej škole je, že by mal čert navštevovať maximálne predškolskú triedu s tým, že to odsúhlasia všetci rodičia detí, ktoré sa v deň návštevy zúčastnia prevádzky materskej školy. Kontakt s čertom by preto mal prebiehať vždy v závislosti od veku a najmä individuality dieťaťa. Treba poznať hranicu, čo je ešte „v pohode“, a čo je už „za čiarou“. Tieto hranice môžu byť u detí veľmi odlišné. Čert môže byť na druhej strane ale aj pomocníkom s odbúravaním detského strachu z neznámeho.
Osobná skúsenosť a záver
Ja si z detstva pamätám, že hoci som si o sebe myslela, že som dobrá a poslušná, bála som sa ešte aj toho Mikuláša. Aj balíček sladkostí som si od neho bála vziať. Myslím si však, že dosť na mňa zapôsobila jeho podobizeň - ono to bola v skutočnosti jedna pani učiteľka s celotvárovou maskou na tvári. Bolo mi jednoducho divné a strašidelné, že nemá žiadnu mimiku, že síce rozpráva, ale ústa sa mu nehýbu a tie oči= diery. „Čert je od dávna jeden zo symbolov slovenských sviatkov, tradície či kultúry našej krajiny, máme veľa ľudových rozprávok a povestí, kde sa čert vyskytuje. Zastupuje alebo dozerá na “neposlušníkov” a stará sa o to, aby bol na Zemi poriadok. Zlých na prevýchovu berie do pekla, dobrých s Mikulášom odmení. „Nedá sa mi jednoznačne povedať, áno či nie. Mne neprekáža, ale zo psychologického hľadiska by sme určite nemali deti čertom zastrašovať, môže však prísť do škôlky ako Mikulášov zábavný pomocník.
Sama si živo pamätám vlastný zážitok z detstva, kedy čertov robili moji vlastní starší bratranci. A hoci som aj cez maskovanie poznala, že sú to oni, aj tak som sa neuveriteľne bála, mala som asi 7 rokov. Hulákali, rinčali reťazami, že som v panike schytila oboch mojich súrodencov (5 a 2 roky) schovať nás do rodičovskej spálne. Tam som nás zamkla a neotvorila ani na prosby mamy, ani na to, že nás čakajú v topánkach sladkosti, keďže som cez sklenené dvere videla, že čerti sú stále tam. Netuším, koľko to mohlo trvať času, ale moji súrodenci od plaču aj zaspali a ja som stála pri zamknutých dverách - na stráži! Otvorila som, až keď som počula, že prišiel z druhej zmeny z roboty domov otec. Obaja rodičia ma tuho objali a ja som sa cítila konečne v bezpečí. Odvtedy k nám nechodili čerti s takým rámusom, ale pekne s úsmevom, vinšami a sáčkami s jabĺčkami. Záver a pointa? Vieš kto, vieš prečo, napriek tomu prežiješ stres z neznámeho obleku. Cítiš zodpovednosť za slabších, ale aj strach zo silnejších. A to ťa robí človekom a formuje osobnosť. Nepoznačilo ma to negatívne, práve naopak.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyvíja reč 5-ročných?
Mikulášsky príbeh pre deti v materskej škole by mal byť predovšetkým o radosti, očakávaní a dobrote. Je dôležité zvážiť všetky aspekty, najmä v súvislosti s postavou čerta, aby sa predišlo negatívnym zážitkom a prípadným traumám. Pri správnom prístupe môže byť Mikuláš pre deti krásnym a nezabudnuteľným zážitkom.
Mikulášske veršíky
- Mikuláš, Mikuláš, priateľ náš starý, každý rok nosievaš do okien dary. Mikuláš, Mikuláš, ty veľký svätý, každý rok myslievaš na dobré deti!
- Mik, mik Mikuláš, prišiel s čertom na koláč, sľubujem, sľubujem, že už hnevať nebudem…
- Kde sa vzal, tu sa vzal, Mikuláš pod oknom stál, v ruke veľkú paličku, na hlave mal čiapočku. Z bielych fúzov, teplý šál, tak na deti vykúkal.
Príbeh o Mikulášovi
Milé deti, spoločne s rodičmi si prečítajte nasledujúci príbeh o Mikulášovi. Potom sa spoločne porozprávajte, o čom príbeh bol. Mrzlo a sneh vŕzgal pod čižmami. Nastal ten deň, kedy chodí Mikuláš a rozdáva deťom sladkosti. „Mikuláš, Mikuláš, kde si? Kam si sa nám skryl?“ zvolávala teta Mikuláša s pomocou mikrofónu. A aby sa deti pripojili, pýtali sa zároveň s ňou, nech sa im ukáže. „Poďme mu zaspievať. Čo vy na to? Možno ho pesnička, či básnička presvedčí.“ „Áno,“ pritakali deti. „Aha, tu je! Počul nás!“ vykríkla pani za mikrofónom, keď ho z pódia zbadala. Na hlave mal veľkú čiapku s krížom v strede. Pod ňou vytŕčali biele vlasy a tvár lemovali biele fúzy a dlhá brada. Oblečený bol vo veľkom a hrubom červenom plášti. Na prstoch mal tej istej farby rukavice s bielou kožušinou. V ruke držal zahnutú palicu a na pleci mu visel obrovský prútený kôš plný dobrôt. „Ahojte, deti,“ pozdravil vysmiaty starší ujo. „Práve som dorazil na saniach zo severného pólu, no tak ma oziabajú ruky, že som si musel dať hrubé rukavice. Aj vám je taká zima?“ „Áno!“ jednohlasne zvolali deti. „Kde mám tých mojich pomocníkov? Kde sa zase túlajú? Stále meškajú,“ žaloval sa deťom a usmial sa. „Volajte spolu so mnou. Kde ste? Čert a Anjel, poďte k nám!“ vykrikovali deti spolu s ním a vyzývali ich, aby už prišli k ním. „Aha! Tu sú, beťári jedni,“ ukázal prstom na dve úplne odlišné postavy. Jedna osoba z nich bola oblečená v bielych zamatových šatách so zlatými vlasmi a anjelskými krídlami. Mala v ruke pletený košík plný lízaniek a cukríkov. Druhý tvor bol celkom tmavý, špinavý a chlpatý. Na hlave mal čierne vlnité vlasy a z nej vytŕčali červené rohy. Deti začali cúvať pred tým tmavým tvorom. Hrozil im ostrým prstom. „No, no, no, deti. Nebol to nikto iný ako čert, ktorého poznali z rozprávok. Veľmi sa ho báli. Začal ich aj naháňať a zaháňal sa chlpatým čiernym chvostom. Bežali pred ním, výskali, kým nezbedníka Mikuláš neupozornil a nezachránil deti pred jeho zlobou. „Čertisko jeden neposlušný. Nevidíš, že sa ťa tie deti boja? Poď sem, ku mne!“ kričal. „Deti, však poslúchate?“ Otočil sa na deti a pýtal sa ich zároveň, kým dobehol k nemu čert. “Áno!“ pritakali s bojazlivými výrazmi na tváričkách. „Vidíš? Hovoril som ti, že sú tu len samé dobré deti.“ Otočil sa smerom k čertovi a pohrozil mu. „Bu-bu-bu!“ ozval sa čert hrubým hlasom a podskakoval na jednom mieste na svojich kopýtkach, pričom rýchlo mával hlavou sprava doľava. „Naozaj? A ja čo teraz mám robiť, keď ich nemôžem vziať so sebou do pekla? Je tu niekto aj zlý?“ spýtal sa detí. „Nie!“ jednohlasne sa ozvali deti. Anjel sa popri tom na nich len usmieval, prechádzal pomedzi deti a rozdával im sladkosti, ktoré mal pripravené v malom slamenom košíku. Spievali a recitovali, čo sa naučili doma, v materskej škole, škole. „Päť, štyri, tri, dva, jeden. V ten deň, keď prišli deti domov, pripravili si vyčistené čižmičky do okna. Vyzerali z domu na nočnú oblohu a hviezdy, či medzi nimi náhodou neuvidia Mikuláša aj s jeho saňami poháňanými sobmi. Ráno sa nakoniec predsa len dočkali. Po prebudení mali plné čižmy sladkostí. „Mami, oci, pozrite! Koľko nám Mikuláš dal dobrôt do balíčka. A aha! „Dal vám aj varechu?
#