Návrat dieťaťa po odňatí: Cesta späť k rodine

Problematika odňatia dieťaťa a jeho následného návratu do rodiny je komplexná a citlivá téma, ktorá sa dotýka mnohých rodín na Slovensku. Prípady, keď súd rozhodne o umiestnení dieťaťa mimo biologickej rodiny, sú vždy spojené s ťažkými životnými situáciami a vyžadujú si individuálny prístup. Článok sa zameriava na rôzne aspekty tejto problematiky, od dôvodov odňatia dieťaťa cez proces návratu až po formy podpory, ktoré sú rodinám k dispozícii.

Úvod

V posledných rokoch sa na Slovensku zvýšil počet prípadov, kedy súdy rozhodujú o návrate detí do krajiny ich obvyklého pobytu, najmä v kontextoch zmiešaných manželstiev a medzinárodných únosov detí. Tieto konania, často zdĺhavé a náročné, majú za cieľ zohľadniť predovšetkým najlepší záujem dieťaťa. Okrem toho existujú aj prípady, keď je dieťa odňaté z biologickej rodiny z dôvodu nevhodných podmienok a umiestnené do detského domova alebo náhradnej starostlivosti. Následný proces návratu dieťaťa do rodiny je zložitý a vyžaduje si aktívnu spoluprácu rodiny s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnymi pracovníkmi.

Dôvody odňatia dieťaťa

Dôvody, pre ktoré súd rozhodne o odňatí dieťaťa z rodiny, môžu byť rôzne. Často ide o prípady, kedy rodičia nezabezpečujú riadnu starostlivosť o dieťa, zanedbávajú jeho výchovu, ohrozujú jeho zdravie alebo vývin. Medzi ďalšie dôvody patrí domáce násilie, zneužívanie návykových látok u rodičov, alebo vážne psychické problémy rodičov. V niektorých prípadoch môže byť dôvodom aj nevyhovujúce bytové podmienky alebo finančná situácia rodiny.

Príkladom môže byť príbeh rodiny Tankovcov, ktorí prišli o päť detí kvôli sťažnostiam susedov, nevyhovujúcim hygienickým podmienkam a nehode, kedy deti pojedli lieky. Tento prípad ukazuje, ako komplexné a citlivé môže byť rozhodovanie o odňatí dieťaťa a aký dôležitý je individuálny prístup k posudzovaniu situácie rodiny.

Medzinárodné únosy detí a návratové konania

Po roku 2000 došlo k nárastu zmiešaných manželstiev, čo následne zvýšilo aj počet medzinárodných únosov detí. Slovenky sa často vracajú domov z cudziny po neúspešných vzťahoch, najmä z Nemecka, Švajčiarska, Talianska a Česka. Dôvody sú rôzne: manželské nezhody, domáce násilie, problémy s adaptáciou v novom prostredí. V týchto prípadoch slovenské súdy rozhodujú o návrate detí do krajiny ich obvyklého pobytu v tzv. návratových konaniach.

Prečítajte si tiež: Daňové úľavy pre rodičov detí do 6 rokov

V návratových konaniach musia sudcovia posúdiť, či išlo o neoprávnené premiestnenie dieťaťa a či mu v prípade návratu do krajiny obvyklého pobytu nehrozí vážne nebezpečenstvo fyzickej, duševnej ujmy alebo iná neznesiteľná situácia. Takéto konania môžu trvať aj roky.

Príkladom je prípad pani Andrey, ktorá odišla s dvomi dcérami z Francúzska späť na Slovensko. Jej bývalý francúzsky partner sa však dožaduje, aby deti vrátila do krajiny, kde sa narodili. Slovenské súdy už viac ako tri roky rozhodujú o tom, či deti ostanú s matkou na Slovensku, alebo sa budú musieť presťahovať späť k otcovi.

Najlepší záujem dieťaťa

Pri rozhodovaní o návrate dieťaťa je kľúčovým kritériom najlepší záujem dieťaťa. Podľa Marice Pirošíkovej, ktorá zastupuje Slovensko pred Európskym súdom pre ľudské práva, nemôžu národné súdy rozhodnúť o návrate dieťaťa automaticky alebo mechanicky. Rozhodujúci je najlepší záujem dieťaťa, ktorý môže prevážiť nad záujmom rodičov. Ak je to nevyhnutné, súd musí urobiť aj podrobné znalecké dokazovanie.

Je dôležité zohľadniť závery psychológov, väzbu dieťaťa na matku a čas strávený v krajine, kam sa má dieťa vrátiť. V prípade, že návrat dieťaťa môže spôsobiť vážnu psychickú traumu, súd by mal tento fakt zohľadniť.

Proces návratu dieťaťa do rodiny

Proces návratu dieťaťa do rodiny po odňatí je zložitý a vyžaduje si aktívnu spoluprácu rodiny s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnymi pracovníkmi. Rodina musí preukázať, že sa zmenili podmienky, ktoré viedli k odňatiu dieťaťa, a že je schopná zabezpečiť dieťaťu riadnu starostlivosť a výchovu.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a povinnosti pri návrate z materskej dovolenky

Kroky k návratu dieťaťa:

  1. Preukázanie zlepšenia podmienok: Rodina musí preukázať, že sa zlepšili podmienky, ktoré viedli k odňatiu dieťaťa. To môže zahŕňať zabezpečenie vhodného bývania, stabilného príjmu, absolvovanie terapie alebo liečby závislostí, a preukázanie schopnosti zabezpečiť dieťaťu riadnu starostlivosť a výchovu.
  2. Spolupráca s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí: Rodina musí aktívne spolupracovať s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnymi pracovníkmi, ktorí posudzujú situáciu rodiny a odporúčajú súdu ďalšie kroky.
  3. Podanie návrhu na súd: Rodina môže podať návrh na súd na zrušenie rozhodnutia o odňatí dieťaťa a jeho návrat do rodiny.
  4. Súdne konanie: Súd posúdi situáciu rodiny a rozhodne, či sú splnené podmienky pre návrat dieťaťa. Ak súd rozhodne o návrate dieťaťa, môže nariadiť dohľad nad rodinou, aby sa zabezpečilo, že dieťaťu je poskytovaná riadna starostlivosť a výchova.

Príkladom úspešného návratu dieťaťa do rodiny je príbeh Tankovcov, ktorým sa po rokoch snaženia a spolupráce so sociálnymi pracovníkmi zo združenia Návrat podarilo získať naspäť dve deti z detského domova. Tento príbeh ukazuje, že aj v ťažkých životných situáciách je možné dosiahnuť návrat dieťaťa do rodiny, ak rodina prejaví snahu a aktívne spolupracuje s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí.

Formy podpory pre rodiny

Rodinám, ktoré sa snažia o návrat dieťaťa, je k dispozícii rôzna forma podpory. Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálni pracovníci poskytujú rodinám poradenstvo, pomoc pri zabezpečovaní bývania a príjmu, a podporu pri riešení problémov, ktoré viedli k odňatiu dieťaťa. Okrem toho existujú aj mimovládne organizácie, ktoré sa zameriavajú na pomoc rodinám v kríze a podporu návratu detí do rodiny.

Medzi formy podpory patria:

  • Sociálne poradenstvo: Pomoc pri riešení sociálnych problémov, zabezpečovaní bývania a príjmu.
  • Psychologické poradenstvo: Podpora pri riešení psychických problémov a traum, ktoré viedli k odňatiu dieťaťa.
  • Terapia závislostí: Liečba závislostí u rodičov.
  • Vzdelávacie programy: Programy zamerané na zlepšenie rodičovských zručností a schopností.
  • Finančná pomoc: Príspevky na zabezpečenie základných potrieb dieťaťa a rodiny.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj združenia ako Návrat, ktoré pomáhajú rodinám v kríze, aby mohli fungovať zdravo a zabezpečiť návrat detí domov. Pracovníci týchto združení poskytujú rodinám odbornú pomoc, poradenstvo a podporu pri riešení problémov a prekonávaní prekážok.

Legislatívny rámec

Pestúnsku starostlivosť upravuje Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákon č. 627/2005 Z.z o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť iba maloleté dieťa, ak je to v jeho najlepšom záujme a ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Maloleté dieťa môže byť zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželom. Pri zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela.

Príspevky na pestúnsku starostlivosť

Slovenská republika poskytuje pestúnom a deťom v pestúnskej starostlivosti príspevky, ktoré majú zabezpečiť ich potreby a podporiť ich rozvoj. Základným právnym predpisom upravujúcim pestúnsku starostlivosť a príspevky s ňou spojené je zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti.

Prečítajte si tiež: Tradície v materskej škole

Podľa zákona č. 265/1998 Z. z. existujú tri základné druhy príspevkov pestúnskej starostlivosti:

  • Jednorazový príspevok na úhradu potrieb dieťaťa
  • Opakovaný príspevok na úhradu potrieb dieťaťa
  • Odmena pestúna

Únos nie je trestný čin

Je dôležité poznamenať, že rodičovský únos na Slovensku nie je trestným činom, ak jeden z rodičov nebol pozbavený rodičovských práv. Podľa Marice Pirošíkovej nie je neoprávnené premiestnenie dieťaťa považované za únos v trestnoprávnej rovine, čo je správne. Štáty, ktoré tento pojem zaviedli, len skomplikovali návratové konania.

Štatistiky a prehľad o súdnych konaniach

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky doposiaľ neviedlo štatistiky o návratových konaniach. Detailnejšiu štatistiku o výkone rozhodnutí pri maloletých ministerstvo sleduje od 1. 1. 2016. Použité opatrenia, počet rozhodnutí, počet odňatí detí a podobne.

tags: #navrat #kedy #odnat #dieta