Opuch hlavy u novorodenca: Príčiny, diagnostika a liečba

Úrazy hlavy sú u detí pomerne časté, a preto je dôležité vedieť rozpoznať príčiny a príznaky opuchu hlavy u novorodencov. V tomto článku sa komplexne venujeme tejto téme, od bežných príčin, ako sú pôrodné poranenia, až po závažnejšie stavy, akými sú hydrocefalus a iné vnútrolebečné poranenia. Cieľom je poskytnúť rodičom a opatrovateľom ucelený prehľad, ktorý im pomôže včas rozpoznať problém a zabezpečiť pre dieťa adekvátnu starostlivosť.

Úrazy hlavy u detí

Deti sa neustále učia novým pohybom, a preto sú pády bežnou súčasťou ich vývoja. Pády z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí zvyčajne nemajú vážnejšie následky. Závažnejšie vnútrolebečné poranenia sa však vyskytujú pri pádoch z nábytku alebo z výšky na preliezkach a bicykloch. Vnímavý dohľad a používanie ochranných pomôcok, ako je prilba na bicykel, môžu predchádzať mnohým závažným poraneniam hlavy.

Detská hlava sa líši od hlavy dospelého. Je väčšia v pomere k telu a detská lebka je tenšia a poddajnejšia. Úraz hlavy môže byť bez následkov, ale môže viesť aj k závažným vnútrolebečným poraneniam.

Ako rozlíšiť typy poranení

Neexistuje stopercentný postup na vylúčenie možného vnútrolebečného poranenia. Pri akejkoľvek neistote alebo závažnom úraze je namieste vyhľadať lekársku pomoc.

1. Závažnosť úrazu: Ak ste úraz videli, posúďte, či bol závažný (napr. pád z veľkej výšky, autonehoda). V takom prípade vyhľadajte lekársku pomoc, aj keď je dieťa bez ťažkostí.
2. Vedomie a správanie: Bezprostredne po páde zhodnoťte vedomie a správanie dieťaťa. Aj keď dieťa ostane pri vedomí, je dôležité zhodnotiť jeho správanie. Upokojte dieťa a snažte sa viesť normálnu konverzáciu. Sledujte zreničky, ktoré by mali byť rovnako široké.
3. Miesto nárazu: Prezrite hlavičku a hľadajte modriny, odreniny, tržné rany alebo deformity. Tento krok niekoľkokrát zopakujte, pretože modrina alebo hematóm sa môžu objaviť aj s časovým odstupom.
4. Sledovanie po úraze: Aj keď je dieťa bezprostredne po úraze bez ťažkostí, sledujte ho minimálne 48 hodín.

Kefalhematóm: Príčina opuchu hlavy u novorodencov

Kefalhematóm je nahromadenie krvi pod periostom (okosticou) kosti, typicky lokalizované v oblasti záhlavia alebo temena lebky novorodenca. Počas pôrodu môžu šmykové sily na lebke a pokožke hlavy spôsobiť oddelenie periostu od kosti lebky, čo vedie k prasknutiu krvných ciev a zakrvácaniu. Krvácanie vzniká postupne, a tak kefalhematóm obvykle nie je viditeľný ihneď po narodení, ale vyvíja sa v priebehu niekoľkých hodín alebo dní po narodení. Kefalhematóm je ohraničený a nepresahuje stredovú líniu alebo švy lebky.

Prečítajte si tiež: Liečba opuchnutých ďasien u detí

Ako kefalhematóm vyzerá?

V mieste kefalhematómu sa objaví opuch, ktorý je mäkký a pružný na dotyk. Tento opuch sa nachádza pod periostom - okosticou (väzivový obal pokrývajúci povrch kosti). Je obmedzený na jednu kosť lebky a neprekračuje jej švy. Najčastejšie je opuch lokalizovaný v oblasti záhlavia a temennej kosti. V priebehu niekoľkých týždňov môže niekedy kalcifikovať. Pri rozsiahlom kefalohematóme môže dochádzať k anemizácii, a preto je potrebné sledovať krvný obraz.

Príčiny vzniku kefalhematómu

Kefalhematóm vzniká ako následok ruptúry (prasknutia) krvných ciev, ktoré prechádzajú cez periost. K ruptúre dochádza vplyvom tlaku na hlavičku novorodenca počas pôrodu. V priebehu pôrodu môže tlak na lebku vznikať prechodom cez tvrdé pôrodné cesty (časť pôrodných ciest tvorených panvou), alebo pri použití pôrodných pomôcok, ako sú kliešte alebo vákuový extraktor. Medzi rizikové faktory vzniku kefalohematómu patria:

• Predĺžená druhá fáza pôrodu.
• Makrozómia plodu (veľký plod).
• Slabé alebo neefektívne kontrakcie maternice.
• Abnormálna prezentácia plodu.
• Pôrod s použitím nástrojov, ako sú kliešte alebo vákuový extraktor.
• Viacnásobné tehotenstvo.

Okrem pôrodného procesu môže kefalhematóm zriedkavo vzniknúť u dospelých a detí po traume alebo operácii.

Diagnostika a liečba kefalhematómu

Diagnóza kefalhematómu je klinická, stanovuje sa na základe charakteristického opuchu na hlavičke novorodenca, ktorý neprekračuje lebečné švy. Opuch môže byť spočiatku pevný a časom sa mäkkým a stlačiteľným. Typicky sa objavuje v priebehu niekoľkých hodín až dní po narodení, a nie okamžite po narodení. V niektorých prípadoch môžu byť indikované ďalšie vyšetrenia, ako je röntgenový snímok alebo CT lebky, ako je to napríklad pri podozrení na zlomeninu lebky. Pri podozrení na vnútrolebečné krvácanie, môže byť indikovaný ultrazvuk hlavy. V ďalšom diagnostickom procese je vhodné vylúčiť ochorenia, ako je napríklad von Willebrandova choroba, hemofília, ktoré by mohli prispievať k vzniku kefalhematómu.

Novorodenec by mal byť dôkladne monitorovaný, kvôli možnému neurologickému deficitu, ktorý by mohol naznačovať prítomnosť vnútrolebečného krvácania. Aspirácia kefalhematómu ihlou sa neodporúča kvôli riziku zavedenia infekcie a je indikovaná iba v špecifických prípadoch.

Prečítajte si tiež: Reakcie na očkovanie u psov: Opuch očí

Pôrodné poranenia

Zranenia novorodenca pri pôrode je skupina poškodení, ktoré vznikajú účinkom mechanických síl počas pôrodu (tlak, kontrakcie, ťah a točenie). Ak na plod nadmerne pôsobia fyzikálne vplyvy, môže dôjsť k poraneniu mäkkých častí, kostí alebo vnútorných orgánov plodu. Pôrodné poranenia sú nebezpečnejšie u nedonosených detí. Pôrodné poranenia sa môžu kombinovať s nedostatkom kyslíka a konečný stav novorodenca je vážnejší.

V súčasnosti sa vďaka zlepšujúcej sa starostlivosti pôrodníkov a dostupnosti vyšetrovacích techník znížil počet ťažkých pôrodných poranení. Ľahké poranenia sa nedajú úplne eliminovať.

Rizikové faktory pôrodných poranení

• Nezrelý plod
• Pôrod koncom panvovým
• Operatívny/inštrumentálny pôrod
• Pôrod veľkého plodu
• Kefalopelvický nepomer
• Prekotný pôrod (zrýchlený pôrod, ktorý trvá menej než dve hodiny, skracuje sa prvá doba pôrodná)
• Dystokia ramienok (zakliesnenie ramienka za lonovou kosťou)
• Abnormálne polohy plodu
• Vrodené vývinové poruchy plodu
• Anomálie panvových kostí
• Nízka postava matky

Klinický obraz pôrodných poranení

Pri pôrode sa najčastejšie stretávame s týmito poraneniami:

• Modrinami a pomliaždením kože a podkožia
• Poranením mäkkých častí hlavy a krku
• Poranením hlavových a periférnych nervov
• Poranením kostí
• Poranením vnútorných orgánov
• Poškodením centrálneho nervového systému

Modriny a pomliaždenie kože a podkožia

Vznikajú pri komplikovanom pôrode novorodenca. Často sú prítomné petéchie (drobné krvné výronky do kože). Najčastejšie vznikajú na hlavičke a vstrebú sa do 3 dní.

Poranenie mäkkých častí hlavy a krku

• Caput succedaneum (pôrodný nádor): Je to nezávažná komplikácia. Ide o difúzne presiaknutie mäkkých tkanív vedúcej časti hlavičky počas pôrodu. Opuch prekrýva lebečné švy a liečba nie je nutná, lebo opuch sa vstrebe do niekoľko dní.
• Kefalhematóm: Krvácanie pod okosticu kostí lebečného krytu. Pri pohmate hmatáme tekutinu pod kožou v oblasti lebečnej kosti. Zväčšuje sa najčastejšie niekoľko hodín po pôrode. Liečba nie je nutná, vstrebe sa počas niekoľkých týždňov až mesiacov.
• Subkonjunktiválne krvácanie: Krvácanie pod spojovku oka, ktoré obvykle nevyžaduje liečbu.
• Torticollis: Stočenie hlavičky do jednej strany na základe krvácania do svalu kývača hlavy (musculus sternocleidomastoideus), kedy dôjde k jeho stiahnutiu. Dieťa neudrží hlavičku v strednej polohe. Vyskytuje sa pri traumatickom pôrode alebo pri abnormálnej polohe v maternici. Pri torticolis je veľmi dôležitá rehabilitácia, ktorú vedie detský neurológ. Hrozí trvalé stiahnutie svalu a rôzne deformity lebky.

Poranenie hlavových a periférnych nervov

Účinkom mechanických síl môže dôjsť aj k poraneniu nervov. Tieto poranenia sú však veľmi vzácne.

Prečítajte si tiež: Ako strava ovplyvňuje opuch kolena

• Paréza nervus facialis: Obrna tvárového nervu. Vyskytuje sa pri kliešťovom pôrode. Rozlišujeme centrálnu a periférnu parézu. Pri periférnej obrne dochádza k miestnemu tlaku na nerv, alebo k jeho prerušeniu. Na postihnutej strane je viečko trvale otvorené, ústny kútik je poklesnutý a pri kriku je typický asymetrický plač. Krvácanie do mozgu spôsobuje centrálnu obrnu. Klinický obraz je ten istý ako u periférnej obrny len na opačnej strane, kde je krvácanie.
• Paréza brachiálneho plexu: Plexus brachialis je zväzok nervov, ktoré inervujú hornú končatinu. Rozlišujeme horný typ obrny (Duchennův-Erbův) a dolný typ obrny (Klumpkeové). Obrny sa liečia rehabilitáciou.

Poranenie kostí

• Zlomenina kľúčnej kosti: Je najčastejšia zlomenina, ktorá je spojená s pôrodným traumatizmom. Vzniká pri komplikovanom pôrode ramienok, pri vztýčených ručičkách pri anomálnych polohách alebo pri polohe koncom panvovým. Pohyb ručičky je obmedzený, niekedy je prítomný opuch a pri vyšetrení počuť krepitáciu, praskanie nad kľúčnou kosťou. V terapii sa doporučuje šetrenie končatiny a jej fixácia.
• Zlomeniny dlhých kostí (stehennej a ramennej): Sú prejavom hrubého násilia a dnes sa takmer nevyskytujú.

Poranenie vnútorných orgánov

• Ruptúra pečene a sleziny: Ide o natrhnutie týchto orgánov. Je to vždy život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje chirurgické riešenie.
• Krvácanie do nadobličiek: Diagnostikuje sa pomocou ultrasonografie a predispozičnými faktormi sú trauma, stres a hypoxia.
• Torzia semenníka: Je pretočenie semenníka a prerušenie prívodu krvi do tohto orgánu. Súčasťou liečby je okamžitá operácia s cieľom odstrániť torziu a obnoviť prietok krvi. Ak bunky odumreli, odstraňuje sa celý semenník.

Poškodenie centrálneho nervového systému

• Intrakraniálne krvácanie: Je vnútrolobečné krvácanie, ktoré vzniká mechanickým zaťažením počas pôrodu. Krvácanie vzniká v oblasti mozočku, epidurálne, subdurálne a subarachnoidálne. Charakteristické prejavy krvácania sú vyklenutá fontanela, zástava dýchania, kŕče, ostrý plač a nedostatočná schopnosť piť. Často je prítomná aj anémia. Krvácanie centrálneho nervového systému je u donoseného novorodenca zriedkavé.

Hydrocefalus u novorodencov

Hydrocefalus u novorodencov je ochorenie, pri ktorom dochádza k zvýšeniu hladiny mozgovomiechového moku v mozgových blanách. Nadmerné množstvo mozgovomiechového moku vypĺňa priestory medzi mozgovými blánami a preniká do mozgových komôr. Ochorenie je spojené s chorobami, ktoré matka prekonala počas tehotenstva.

Typy hydrocefalu

• Externý: Mozgovomiechový mok sa hromadí okolo mozgu na spodnej časti lebky.
• Vnútorný: Tekutina sa hromadí v mozgových komorách.

Príčiny vzniku hydrocefalu

Komplexné neurologické ochorenie, pri ktorom je narušená rovnováha medzi absorpciou a tvorbou mozgovomiechového moku, má špecifický mechanizmus vzniku. Komory sú vystlané cievami, ktoré sú zodpovedné za tvorbu mozgovomiechového moku. Všetky dutiny spolu komunikujú a tekutina medzi nimi cirkuluje. Mozgovomiechový mok tiež obmýva miechu a potom vstupuje do venóznych dutín v lebečnej dutine. Absorpcia mozgovomiechového moku závisí od rozdielu tlaku. Likvór sa tvorí neustále. U novorodencov sa syntetizuje v objeme 40 až 150 ml za deň. Porušenie týchto funkcií vedie k poruche tvorby a vstrebávania mozgovomiechového moku. Je možné, že tok tekutiny sa môže zmeniť pozdĺž dráh, ktoré na to nie sú určené, čo vedie k rozvoju hydrocefalu.

Príznaky hydrocefalu

Zvýšený obsah mozgovomiechového moku medzi mozgovými blánami alebo v samotných mozgových komorách má rôzne príznaky. Príznaky hydrocefalusu u novorodencov závisia aj od jeho príčiny. Zvýšený intrakraniálny tlak u dojčaťa spôsobuje silné bolesti hlavy. S postupom ochorenia sa duševné a fyzické poruchy stávajú výraznejšími.

Charakteristické skoré príznaky:

• Zrýchlený rast obvodu hlavy, ktorý nezodpovedá normálnym hodnotám.
• Zväčšenie a silné napätie fontanely.
• Pomalý psychomotorický vývoj.
• Časté zakláňanie hlavy, neschopnosť udržať ju, sedieť ani postaviť sa.
• Častý plač a rozmarnosť bez zjavného dôvodu.

Externý hydrocefalus

Neurologická patológia, pri ktorej dochádza k určitým poruchám v komorovom systéme a v priestore pod mozgovými blánami, je vonkajší hydrocefalus. Je charakterizovaný lokalizáciou nadmerného množstva mozgovomiechového moku v subarachnoidálnom priestore. Zároveň je mozgovomiechový mok v komorách a mozgových priestoroch normálny.

Formy externého hydrocefalu

• Otvorená forma: Vyvíja sa v dôsledku narušenia tvorby a vstrebávania mozgovomiechového moku.
• Ex vacuo: Je dôsledkom zmenšenia mozgového parenchýmu v dôsledku jeho atrofie alebo rôznych patológií nervového systému.

Príznaky ochorenia sa prejavujú prudkým nárastom objemu hlavy o 50%. Na tomto pozadí sa kostné stehy rozchádzajú, fontanela a kožné žily opuchajú. Najnebezpečnejší je mierny priebeh poruchy, ktorý je spôsobený absenciou zjavných príznakov počas niekoľkých rokov.

Diagnostika hydrocefalu

Na diagnostiku ochorenia sa používa MRI, CT, ultrazvuk, röntgenové vyšetrenia a rôzne testy. Moderná diagnostika hydrocefalusu u novorodencov má prvoradý význam pre liečbu a ďalšie zotavenie dieťaťa.

• Neurosonografia: Ultrazvukové vyšetrenie mozgu cez fontanelu. Zákrok je absolútne bezbolestný a bezpečný. Je súčasťou komplexu povinných vyšetrení novorodencov v prvých mesiacoch života.
• MRI, CT a elektroencefalografia: Poskytujú podrobnejšie informácie o stave mozgových štruktúr.
• Oftalmoskopia: Vyšetrenie očného pozadia dieťaťa.
• Kraniografia: Určuje veľkosť hlavy novorodenca a odhaľuje divergenciu švov.

Na stanovenie konečnej diagnózy sa berú do úvahy nielen výsledky diagnostiky, ale aj prítomnosť symptómov ochorenia. Na základe získaných údajov lekár zostaví liečebný plán.

Liečba hydrocefalu

Hydrocefalus u novorodencov je vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje povinnú liečbu. Liečba môže byť konzervatívna aj chirurgická.

Konzervatívna liečba

Na normalizáciu intrakraniálneho tlaku je potrebné znížiť tvorbu mozgovomiechového moku alebo urýchliť proces jeho odstraňovania. Na tento účel sa používajú lieky, ktoré blokujú enzýmy zodpovedné za sekréciu mozgovomiechového moku a zvyšujú objem močenia. Zvláštna pozornosť sa venuje diuretikám, ktoré tiež pomáhajú odstraňovať prebytočnú tekutinu. Okrem toho sa používajú lieky na zlepšenie fungovania neurónov so zvýšeným intrakraniálnym tlakom.

Chirurgická liečba

Vo väčšine prípadov je chirurgický zákrok jediným spôsobom, ako zastaviť progresiu patológie, normalizovať intrakraniálny tlak a zachrániť mozog. Ak má patológia uzavretú formu, potom to naznačuje prekážku (nádor, cysta, aneuryzma cievy, hematóm), ktorá bráni normálnej cirkulácii mozgovomiechového moku. Operácia je zameraná na jej odstránenie. Ak nádorové neoplazmy prerástli do mozgu alebo nemajú jasné hranice, chirurgická liečba je zameraná na vytvorenie cesty na odstránenie mozgovomiechového moku. V prípade otvoreného hydrocefalu, teda keď sa tekutina nevstrebáva tam, kde je potrebná, sa vykonáva posun: ventrikuloperitoneálny, ventrikuloatriálny, lumboperitoneálny. Môžu sa vykonať aj intervencie zamerané na normalizáciu vstrebávania mozgovomiechového moku, napríklad disekcia arachnoidálnych adhézií. Pri zvýšení syntézy mozgovomiechového moku sa vykonávajú operácie na zastavenie tohto procesu. Spôsob liečby určuje lekár individuálne pre každého pacienta.

Lieky používané pri konzervatívnej liečbe hydrocefalu

• Veroshpiron: Antagonista hormónu produkovaného kôrou nadobličiek. Má výrazný diuretický účinok.
• Mexiprim: Antioxidant s inhibičným účinkom na reakcie voľných radikálov.
• Manitol: Osmotické diuretikum. Znižuje vnútroočný a intrakraniálny tlak, urýchľuje proces vylučovania vody a sodíka obličkami.
• Diakarb: Saluretikum, spôsobuje diurézu odstránením určitých elektrolytov bez narušenia elektrolytovej rovnováhy v tele.
• Vasobral: Kombinovaný liek. Znižuje vaskulárnu permeabilitu, zlepšuje krvný obeh a metabolizmus v mozgu.
• Asparkam: Zdroj draslíka a horčíka. Používa sa na obnovenie elektrolytovej rovnováhy.
• Actovegin: Aktivuje bunkový metabolizmus zvýšením transportu a akumulácie glukózy a kyslíka. Zlepšuje prekrvenie.
• Cavinton: Rozširuje cievy v mozgu, zlepšuje prietok krvi a prísun kyslíka do mozgu.
• Pantogam: Nootropikum, zlepšuje duševnú aktivitu a pamäť.

Všetky lieky používané na liečbu hydrocefalusu u detí by mal predpisovať ošetrujúci lekár.

Ďalšie metódy liečby

• Vitamíny skupiny B: B1, B2, B3, B5, B6, B9 - zlepšujú koordináciu pohybov, zrýchľujú duševné reakcie, zmierňujú bolesti hlavy, zvyšujú úroveň koncentrácie, zlepšujú myšlienkové procesy a bojujú proti únave a nespavosti.
• Vitamín D: Kalciferol pôsobí preventívne proti onkologickému poškodeniu mozgu.
• Fyzioterapia: Vykonáva sa v štádiu, keď bola hlavná liečba úspešne ukončená a je potrebné obnoviť telo.

Otras mozgu u detí

Otras mozgu patrí medzi ľahšie poranenia mozgu a môže vzniknúť aj po prudkom rozkývaní hlavy alebo pri násilnom trasení detí, najmä dojčiat.

Príznaky otrasu mozgu

Prejavy otrasu mozgu sú u veľmi malých detí ťažšie rozpoznateľné a príznaky sú mierne odlišné. Po úraze hlavy zachovajte pokoj a pozorujte správanie dieťaťa. Ak spozorujete niektorý z nasledujúcich príznakov, kontaktujte lekára:

• Zmena správania
• Nadmerný plač
• Zvracanie
• Spavosť
• Podráždenosť

Diagnostika a liečba otrasu mozgu

Najpodstatnejší v správnej diagnostike otrasu mozgu u detí je podrobný rozhovor s dieťatkom a rodičom. Po rozhovore nasleduje kompletné neurologické vyšetrenie, ktoré odhalí iné možné poškodenia mozgu alebo krvácanie. U detí je dôležité, aby ste ich niekoľko dní sledovali aj v domácom prostredí, pri zaspávaní, ale aj v spánku.

CT vyšetrenie mozgu sa využíva po dlhšom bezvedomí a zhoršujúcom sa stave. Pri podozrení na výskyt kŕčov pri alebo pred stratou vedomia je nevyhnutné realizovať EEG (elektroencefalografické) vyšetrenie s cieľom vylúčiť epileptické príznaky.

Pokiaľ lekár nerozhodne o hospitalizácii dieťaťa, nie je nutná špecifická liečba.

tags: #opuch #hlavy #u #novorodenca