Strach o dieťa je jedným z najsilnejších a najuniverzálnejších pocitov, ktoré rodičia prežívajú. Táto obava je hlboko zakorenená v inštinktoch a láske, ktorú rodičia cítia k svojim deťom. V zdravej miere je strach o dieťa prirodzený a motivuje rodičov k ochrane a starostlivosti. Avšak, keď sa strach stane prehnaným a úzkostným, môže mať negatívny dopad na rodiča aj na dieťa.
Prirodzená obava vs. Nezdravý strach
Rodičia sa prirodzene obávajú o zdravie, bezpečnosť, sebavedomie a úspech svojich detí. Chcú, aby boli ich deti zdravé, aby sa im nič nestalo, aby boli úspešné a vedeli sa v živote presadiť. Táto zdravá miera obavy je motiváciou pre starostlivú výchovu a ochranu.
Na druhej strane, nezdravý strach je spojený s negatívnymi skúsenosťami rodiča a môže dosiahnuť úroveň, ktorá blokuje rodiča aj dieťa. Tento typ strachu môže prameniť z tlaku spoločnosti na výkon a na "správnu" výchovu. Rodičia sú zahltení množstvom často protichodných informácií o výchove, čo vedie k neistote a frustrácii.
Tlak spoločnosti a výchovné rady
Dnešná spoločnosť kladie na rodičov obrovský tlak, aby vychovávali "správne". Rodičia majú prístup k obrovskému množstvu informácií o výchove detí, ktoré sú často rôzne a protichodné. To môže viesť k tomu, že sa rodič stráca v tom, ako má správne vychovávať svoje dieťa.
Rady z kníh o výchove sú často paušálne a nemusia byť aplikovateľné na každé dieťa. Každé dieťa je individualita a potrebuje individuálny prístup. Rodičia by mali brať do úvahy povahu a potreby svojho dieťaťa a prispôsobiť tomu svoju výchovu.
Prečítajte si tiež: Prehľad diét
Zdravie a čierne scenáre
Strach o zdravie dieťaťa je jedným z najčastejších a najsilnejších rodičovských strachov. Niektorí rodičia sa nad tým nezamýšľajú, iní si predstavujú rôzne čierne scenáre. Horúčka u dieťaťa, pád, rozbité koleno - to všetko môže vyvolať strach a zmätok.
Vlastná skúsenosť s podobnými situáciami je veľmi nápomocná pri odbúraní stresu. Rodičia, ktorí už zažili podobné situácie, vedia, ako reagovať a čo robiť. Dôležité je tiež vedieť spracovať negatívne emócie dieťaťa a pomôcť mu prekonať bolesť a diskomfort.
Osamostatňovanie dieťaťa a úzkostná osobnosť rodiča
Rodičia sa často obávajú pustiť dieťa niekam samé, napríklad aj do školy. Je dôležité začať s osamostatňovaním dieťaťa čo najskôr, od momentu, keď dieťa samo o niečo prejaví záujem. Treba dieťaťu umožniť, aby si veci vyskúšalo a urobilo chyby.
Čím viac sa dieťa stretáva s tým, že urobí chybu a môže to napraviť, tým viac zisťuje, že je v niečom kompetentné a ako to urobiť správne. Problém však nastáva, ak je rodič úzkostne ladený a neustále si kladie otázku, či niečo dieťa zvládne. V takom prípade je dôležité upriamiť pozornosť na veci, ktoré dieťa už dokázalo, a odraziť sa od týchto pozitívnych skúseností.
Dôvera a komunikácia
Budovanie vzťahu dôvery medzi rodičom a dieťaťom je kľúčové. Ak rodič dieťa nechá a hovorí mu, že mu dôveruje, tak sa tým buduje aj dôvera týkajúca sa hovorenia spolu o ťažkých veciach. Dieťa by malo vedieť, že sa môže rodičovi zdôveriť, ak ho niečo trápi, niečo ho bolí alebo mu niekto niečo nepekné povedal.
Prečítajte si tiež: Sprievodca obchodmi pre bábätká v Bratislave
Aj rodič môže otvorene dieťaťu povedať: bojím sa o teba. Je správne pomenovať to a zároveň mu povedať, že mu veríme, že to dokáže. Rodič by si mal v tom momente, ako vypovie, že má strach, uvedomiť, či je to vôbec racionálny strach.
Online priestor a kyberšikana
Rodičia majú pomerne veľký strach a obavy z online priestoru - z rôznych predátorov, ktorí sa snažia nadväzovať kontakt s deťmi, alebo z kyberšikany. Je veľmi dôležité učiť dieťa povedať: Mami, stalo sa mi toto. Dôvera vzniká v tom, že keď sa niečo udeje, dieťa ide za rodičom a zverí sa mu.
Rodičia by sa mali s dieťaťom rozprávať o tom, ako sa má správať na internete. Dnes už rodičia majú rôzne rodičovské kontroly, ktoré aj hojne využívajú pri smartfónoch a iných zariadeniach svojich detí. Môže to byť barlička pre rodiča, ale nemalo by to byť obmedzovanie a kontrola vyslovene z dominantnej pozície. Je dobré vedieť, čo dieťa robí na internete. Kontrolné nástroje sú pomôcka, no základom je aj tak dôvera medzi rodičom a dieťaťom.
Racionálne myslenie a dôvera
Keď ide dieťa prvé razy samo von s kamarátmi, rodič má prejsť do racia. Uvedomovať si, čo to dieťa už zvládlo, čo už dokáže, aké má stratégie napríklad v situácii, že sa mu prihovorí cudzí človek - vie, čo má robiť?
Ak dieťa naposledy, čo bolo vonku s kamarátmi, meškalo pol hodiny, domov prišlo neskôr a rodič si už doma obhrýzal nechty, má mu aj tak skúsiť dôverovať. Zisťovala by som dôvody, prečo sa to dieťa zdržalo a meškalo. Ak to bolo preto, že sa dobre zabávalo s kamošmi, tak mu vysvetlím, že je to fajn, že majú spolu pekný čas, ale pre mňa je dôležité vedieť, kde si. Povedať dieťaťu, že ak mešká, nech zavolá alebo nech dvíha telefón, keď mu budem volať ja.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrovnať so stratou a rozvodom
Minulosť rodiča a automatizmy
Niektorí rodičia môžu pociťovať väčšiu úzkosť a strach o dieťa, lebo v minulosti prežili niečo, čo ich poznačilo. Zistiť, z čoho to vyplýva, čo bol ten spúšťač - či to bola nejaká traumatická situácia, že rodič zažil niečo, čo sa s ním ťahá a ovplyvňuje to aj jeho rodičovstvo. No aj keď má ten rodič plán, že to pri svojom dieťati urobí inak, často skĺzne do automatizmov. Lebo to, čo si zažil vo vlastnom detstve, nevedome aplikuje na svoje dieťa.
Ak to rodič robiť nechce, vyžaduje si to pozornosť, sústredenie a určitú námahu, lebo vo vypätých situáciách človek veľmi ľahko spadne do správania svojej mamy alebo otca. A potom prídu výčitky a s nimi aj obava - čo ak budem zraňovať svoje dieťa tak, ako to robili moji rodičia?
Čierne scenáre a racionalizácia
Sú rodičia, ktorí prepadajú čiernym scenárom a ich strach a úzkosť presahujú zdravé hranice. Prvá pomoc je opäť racionalizácia. Mám riešenie pre takú a takú situáciu? Keď niekde v noci na ceste s deťmi dostanem defekt, mám komu zavolať a požiadať o pomoc? Ako budem postupovať? Najskôr sa zamknem v aute? Mať plány a riešenia, ktoré rodiča upokoja už vopred.
Vplyv úzkosti na dieťa a rebelantstvo
Prílišná úzkosť a strach o dieťa môže mať na samotné dieťa negatívny vplyv. Sú dva scenáre, čo to s dieťaťom môže robiť. Ten prvý je, že rodič je vzor a týmto buduje v dieťati úzkosti zo všetkého. Ak rodič prenáša na dieťa úzkosť, že si má stále umývať ruky, dieťa sa časom môže báť aj niečoho chytiť.
Pri menších deťoch tým rodič môže negatívne ovplyvniť prirodzený vývoj, keď je úplne normálne chcieť sa babrať v blate, všetko chytať a okusovať. Z dieťaťa potom môže byť osobnosť, ktorá buď bude strácať záujem o nové veci, alebo bude perfekcionistom s presvedčením, že všetko musí byť dokonalé. Druhý scenár je, že dieťa môže prejsť do rebelantstva.
Vysvetľovanie a komunikácia
Dieťa svet nepozná. Rodič mu robí filter a rozpráva mu, aký je svet. Preto je veľmi dôležité, ako rodič deťom komunikuje čokoľvek. Dieťa si niečo zažíva, má nejakú svoju skúsenosť, napríklad - piesok je skvelý, lebo je príjemný na dotyk, šuští, je to taktilný aj vizuálny zážitok a dieťa si to užíva.
Príde rodič, ktorý ho v tom podporí, alebo príde rodič, ktorý ho z piesku náhle vytiahne a začne mu dohovárať, že je to špinavé, že tam chodia kakať zvieratá a podobne. Dieťa ostane zmätené - veď to bolo príjemné, prečo rodič hovorí, že je to nebezpečné? Opäť sme pri vysvetľovaní, ktoré je veľmi dôležité, samozrejme, primerane veku.
Podpora a odborná pomoc
Ak rodič prešvihne vek dieťaťa, keď sa formuje, a prenesie svoje strachy na dieťa, dieťa v dospievajúcom veku môže mať vinou toho z mnohých vecí úzkosť. V takom prípade je potrebná odborná pomoc, ale dá sa to skúsiť aj v domácom prostredí podporou všetkého, čo sa dieťaťu podarí. Zdôrazňovať to, že sa dieťaťu niečo podarilo alebo že sa aj o niečo snažilo.
Porovnávanie sa a minulé zážitky
Veľmi veľký faktor je porovnávanie sa s inými - moje dieťa ešte nedokáže to, čo iné dieťa. Z toho pramenia obavy rodičov. Môže ísť aj o nejaký ťažší zážitok z minulosti a rodič sa snaží dať svojmu dieťaťu nejaký úplne opačný, pričom nemusí vedieť svoju ašpiráciu naplniť.
Napríklad rodič mal v detstve trestajúceho, veľmi prísneho a dominantného rodiča, ktorý naňho vyvíjal tlak a tento rodič, ktorý príde s dieťaťom do našej ambulancie, sa to snaží robiť inak a nie vždy to vychádza. Môže to byť aj perfekcionista, ktorý chce mať všetko dokonalé a potom podporuje v dieťati závislosť od druhých a nízke sebavedomie v zmysle, či to vie urobiť dosť dobre.
Zdravotné problémy dieťaťa a zvýšený strach
Ak má dieťa nejaké zdravotné problémy, v minulosti malo úraz, vážnu diagnózu alebo má nejakú vrodenú poruchu, rodičia sú celkovo viac ustráchaní. Ak bolo dieťa už v minulosti v ohrození, rodič si o to úzkostlivejšie sleduje, čo sa okolo dieťaťa deje.
Pri závažnejších zdravotných problémoch je prirodzené, že rodič má väčšie obavy a strach o dieťa. Pri menej závažných problémoch je dôležité inštruovať dieťa, čo môže a nemôže jesť, čo mu nerobí dobre, povie mu: hlás všetkým, že nemôžeš jesť orechy.
Viacdňové pobyty bez rodičov a pustenie kontroly
Už menšie deti v škôlkarskom veku chodia na päťdňové pobyty bez rodičov s učiteľkami do takzvanej škôlky v prírode. Z čoho vyplýva môj strach rodiča? Že tam bude cudzia osoba? Že sa nechám zvalcovať negatívnymi správami z médií? Alebo je to moja osobná skúsenosť z tábora, kde som mala negatívny zážitok? Alebo viem, že dieťa je ľahko zmanipulovateľné, alebo mám dieťa, ktoré sa ľahko dostane do problému?
Ak si rodič pozná dieťa a vie, že to zvládne, je to v poriadku. No ak je to dieťa také, že sa potrebuje porozprávať s rodičom, dá sa to s pedagógom nejako odkomunikovať. Rodičia pri tom, ako počúvajú, čo má byť to správne, ľahko skĺznu do predstavy, že len oni vedia, čo je to TO správne a že len oni majú nad tým kontrolu a nikto iný to nevie. Čiže je to aj o tom pustení kontroly a odvahe, že „vyskúšajme to“.
Znekompetentňovanie detí a úzkosť
Ozaj máme dnes tendenciu deti znekompetentňovať, mali by sme im dopriať viac a povedať im, že keď sa niečo udeje, povedz mi to. Úzkosť v sebe podporujeme, lebo sa snažíme, aby bolo všetko skvelé, dokonalé, aby sme sa priblížili k dokonalosti a k návodom v knihách. Helikoptéroví rodičia chcú, aby bolo všetko tip-top, nechcú, aby sa v niečom zlyhávalo, a potom zrazu po pár rokoch zistia, že deti nerobia nič.
Technika transformácie negatívneho prežívania na pozitívne (TTNPP)
Technika transformácie negatívneho prežívania na pozitívne (TTNPP) je psychoterapeutická metóda, ktorá sa používa na spracovanie negatívnych emócií a myšlienok. Jej základ tvorí hlbinná psychodynamicky orientovaná psychoterapia, no inšpirovaný je aj kognitívnymi terapiami a racionálne-emocionálnou terapiou Alberta Ellisa.
Klientov vedieme k emocionálnej abreakcii, ktorú považujeme za podstatný činiteľ uzdravenia. Rovnako však obraciame pozornosť aj ku zmene ich myšlienok a presvedčení. Podobne ako Ellis sa neraz u klientov stretávame s iracionálnym presvedčením, že ľudská hodnota závisí od toho, nakoľko je človek v živote úspešný. Ďalším negatívnym presvedčením je, že ľudia by sa k nám mali správať podľa nášho očakávania.
Terapeutický proces, ktorého základom je TTNPP je pomerne rýchly. Ide o krátku terapiu v rozmedzí od 3 do 5 sedení, v závislosti od riešenej problematiky. Klienti zvyčajne zaznamenávajú emocionálnu úľavu už počas prvého terapeutického sedenia a po určitej dobe sú schopní používať daný pracovný postup aj sami, bez odbornej asistencie.
Strach detí: Normálna súčasť vývoja alebo úzkosť?
Každé dieťa sa niečoho bojí. Tmy, strašidelných príšer alebo rôznych zvukov. Báť sa je do určitej miery zdravé. Ak sa dieťa bojí dlhodobo a intenzívne, prejaví sa to aj v jeho chuti do jedla, na jeho spánku, pri jeho aktivite. "Neúmerný strach by dieťa nemalo pociťovať dlhodobo, ak sa situácia nezlepší zhruba do mesiaca, treba vec riešiť s odborníkom," radí psychologička Katarína Hatráková.
Strach prichádza vtedy, keď dieťa stratí pocit istoty a bezpečia, a teda spravidla sa spája s nejakým novým zážitkom. V detskej hlave môžu vzniknúť záhadné spojenia, ktoré sa rodičom môžu zdať nepochopiteľné a banálne. Niekedy si ani sami neuvedomujeme, ako môžeme vlastným strachom svoje deti nakaziť.
Ako prekonať strach u detí
Dieťa by malo vedieť, že báť sa je v poriadku a že iní sa boja tiež, dokonca aj mama a otec. Ale že nie je v tom samo a so strachom sa dá bojovať, až bude stále menší a menší a nakoniec sa celkom stratí. Povzbudenia typu "chlapi sa neboja!" alebo "už si dosť veľká, aby si sa bála", nepomôžu. Ak rodič dieťa s jeho neistotou odbije, strach nezmizne.
Keďže strach je neistota, bojazlivému dieťaťu pomôže pocit bezpečia, láskavá pozornosť rodičov. "Dieťa by nemalo so svojím strachom ostávať samo, rodičia by mali brať detský strach vážne a rozprávať sa s ním o tom. Ak niekedy dieťa nevie svoj strach vyjadriť slovami, možno ho vie nakresliť," radí Katarína Hatráková.
Strach rodiča o dieťa: Predčasný pôrod a budovanie vzťahu
Na to, aby sa mama vedela postarať čo najlepšie o svoje bábätko, musí byť v mentálnej pohode. Predčasný pôrod pohode moc nepraje, práve naopak, býva často zdrojom veľkého stresu, strachu, úzkosti, či traumy. Nespracované emócie z pôrodu môžu ovplyvniť spôsob, akým potom pristupuje k svojmu dieťatku. Na budovanie väzby medzi mamou a predčasne narodeným bábätkom tak číhajú rôzne nástrahy.
Matky sa tak svojich bábätiek menej dotýkajú, menej sa s nimi rozprávajú, majú s nimi menší očný kontakt a to aj dlhodobo po prepustení z nemocnice. Vzájomnú interakciu narúša aj psychický stav mami či oboch rodičov (stres, úzkosť, depresia). Mami nedonosených bábätiek sú vystavené veľmi stresujúcim udalostiam, ktoré môžu viesť až k posttraumatickým príznakom alebo k posttraumatickej stresovej poruche.
Ako pomôcť sebe a svojmu bábätku zároveň
V ľudskej pokožke sa nachádzajú nervové zakončenia, ktoré vyvolávajú celkový pocit pohody. Dostatočný telesný kontakt mami s nedonoseným bábätkom má psychické aj fyzické výhody u oboch. Dôležitosť kontaktu koža na kožu zdôrazňuje aj niekoľko výskumných štúdií.
Citlivý dotyk vylučuje u mami, aj u bábätka hormón oxytocín, nazývaný aj hormón lásky. Deti pri kontakte telo na telo majú stabilnejší srdcový rytmus, pravidelnejšie dýchajú, lepšie si udržiavajú telesnú teplotu, trpia menej na rôzne infekcie, rýchlejšie priberajú na váhe, rýchlejšie sa im vyvíja mozog, či lepšie spia. Takýto kontakt prispieva k budovaniu vzťahovej väzby medzi mamou a bábätkom. U mami pomáha rozbehnúť laktáciu a udržať si ju. U oboch znižuje hladinu stresových hormónov a pomáha k lepšej nálade.
Zhrnutie
Strach o dieťa je komplexný a silný pocit, ktorý prežíva každý rodič. Je dôležité rozlišovať medzi zdravou mierou obavy a nezdravým strachom, ktorý môže negatívne ovplyvniť rodiča aj dieťa. Budovanie dôvery, otvorená komunikácia, racionalizácia a podpora sú kľúčové pre zvládanie rodičovských obáv a úzkostí. Ak strach presahuje zdravé hranice, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc.