Zákon o rodine, ako aj judikatúra, kladú mimoriadny dôraz na ochranu práv dieťaťa a zabezpečenie jeho blaha. Pojem "najlepší záujem dieťaťa" je kľúčový pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Tento článok sa zameriava na analýzu tohto konceptu v kontexte slovenského rodinného práva, s osobitným dôrazom na legislatívne zmeny a judikatúru.
Úvod
Rodičia sú dennodenne konfrontovaní s právami dieťaťa a pri rozhodovaní musia zvažovať, čo je pre dieťa najlepšie. Prepracovaná koncepcia najlepšieho záujmu detí je najvýznamnejším prínosom Dohovoru o právach dieťaťa prijatého OSN v roku 1989. Slovenská republika má povinnosť zabezpečiť, aby bol vždy zohľadnený najlepší záujem dieťaťa.
Definícia najlepšieho záujmu dieťaťa
Čo znamená pojem najlepší záujem dieťaťa? Je v najlepšom záujme dieťaťa to, čo si želá dieťa samo (princíp sebaurčenia), čo si želajú jeho rodičia, poprípade len jeden z rodičov, alebo je snáď v najlepšom záujme dieťaťa to, čo sa podľa väčšinovej mienky považuje za správne?
Najlepší záujem dieťaťa sa bude zásadne približovať práve tomu, čo si samotné dieťa praje, a to predovšetkým s pribúdajúcim vekom dieťaťa, s jeho pribúdajúcou rozumovou a mravnou vyspelosťou. Autonomizmus, sebaurčenie, sloboda, autonómia musia ísť vždy ruka v ruke so zodpovednosťou. Ak bude teda vždy, pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa, zohľadnený jeho najlepší záujem, ako ukladá čl. 3 ods. 1 Dohovoru, potom (jedine) môže nastať stav označovaný ako blaho dieťaťa. Blaho dieťaťa je tiež určitý právny pojem, a označuje stav, kedy konkrétne dieťa bude šťastné a spokojné.
Zákonné zastúpenie dieťaťa a kolízia záujmov
Zákonné zastúpenie dieťaťa vo veciach ochrany jeho osobnosti vykonávajú podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine prioritne rodičia. Ak do osobnostných práv dieťaťa neoprávnene zasahujú samotní rodičia maloletého, v prípadnom súdnom konaní bude dieťa z dôvodu kolízie záujmov, zastúpené namiesto rodičov kolíznym opatrovníkom.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom kočíka
Ochrana osobnosti dieťaťa v digitálnej dobe
Problematika potreby ochrany osobnosti detí je aktuálna, a to pre neustály vývoj v chápaní práv dieťaťa, a ochrany osobnosti vo všeobecnosti. Súčasná právna úprava mnohým aktuálnym problémom o právach dieťaťa nevenuje konkrétnu pozornosť, a to aj z dôvodu, že spoločnosť, ešte nie je jednotná v tom, ako ich vníma. Za spoločensky, a teda automaticky aj politicky citlivé, možno považovať mnohé - s ochranou osobnosti detí - súvisiace otázky, osobitne zverejňovanie fotografií maloletých rodičmi na sociálnych sieťach.
Ochrana osobnosti dieťaťa v slovenskom právnom poriadku nie je osobitne upravená, riadi sa primerane podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy ochrany osobnosti upravenej v zákone č. 40/1964 Zb. Občianskom zákonníku. Limity zákonného zastúpenia maloletého jeho rodičmi sú determinované tým, či je rodičom uskutočnený alebo rodičom odsúhlasený zásah do osobnostných práv maloletého v jeho najlepšom záujme. Do akej miery rozpoznáva svoj najlepší záujem dieťa samotné, a do akej miery jeho rodič, je v každom jednotlivom prípade, individuálne.
Fenomén "sharenting" a jeho dopady
Fenomén posledných rokov má svoj vlastný názov „sharenting“, odvodený od anglického slova share - zdieľať a parenting - rodičovstvo, a poukazuje na nielen právnu, ale aj morálnu zodpovednosť rodičov za zdieľanie príspevkov o svojich deťoch na sociálnych sieťach. Deti sa v procese ich dozrievania iba učia nakladať so svojimi osobnostnými právami vo svojom najlepšom záujme. Maloletí nevedia, a ani nemôžu, svojim chápaním obsiahnuť hodnotu súkromia.
Súkromie a pocit súkromia je nepochybne významná hodnota výrazne ovplyvňujúca kvalitu života, a podmieňuje výkon mnohých ďalších čiastkových osobnostných práv všeobecného osobnostného práva. Generácia našich rodičov vyrastala nekonfrontovaná s fenoménom shareanting, a tak reálne dôsledky nového ponímania súkromia vyhodnotí až aktuálne dorastajúca generácia dospelých. Hodnotové nastavenie spoločnosti sa mení, lebo spomeňme si, pred zhruba desaťročím sa ani rodinné albumy neumožnilo prelistovať každej návšteve, a už vôbec nie „cudzím ľuďom“, ako je tomu dnes na voľne prístupnom sociálnom profile.
Mnohí psychológovia vnímajú fenomén shareanting ako zbytočnú traumu navyše, ktorú v období dospievania a dospelosti, nevedome z ľahkovážnosti, spôsobili deťom ich najbližší. Vzhľadom na to, že sa nachádzame v dobe digitálnej, je viac než prirodzené, že mnoho ľudí podľahne tlaku davovej psychózy a má tendenciu zdieľať s ľuďmi to, čo si v minulosti nechávali skôr pre seba samého, a to len preto, lebo to tak isto robia aj všetci okolo. Dochádza k zdeformovaným hraniciam intimity, keď mnoho jednotlivcov možno častokrát zdieľa aj to, čo má určité parametre intimity bez dostatočnej reflexie svojho samotného správania.
Prečítajte si tiež: Najlepší kočík pre bábiku
S ohľadom na to, ako spoločnosť vedie deti k vnímaniu súkromia a dôstojnosti v hodnotovej rovine, v kontexte fenoménu sharenting nastáva „kultúrny posun“ v tom, čo deti ešte môžu považovať za súkromie. Deti, ktoré sú odmalička prezentované na sociálnych sieťach môžu nadobudnúť v citlivom veku pocit, že nemajú žiadne právo na súkromie.
Čo sa týka ochrany práva maloletých na dôstojnosť v prípade zverejňovania ich fotografií na sociálnych sieťach, dieťa je odkázané na sebareflexiu rodičov. Je bežné, že rodičia bez vedomia svojich detí zverejňujú najmä citlivé videá, fotografie, písomnosti osobnej povahy z ich denníkov, „list Ježiškovi“, „list Zúbkovej víle“, najčastejšie také, ktoré vyvolávajú smiech. Ak z dieťaťa vyrastie viac „uzavretá osobnosť“, ktorá nechce byť stredobodom pozornosti, môžu tieto neoprávnené neželané zásahy do jeho osobnosti ovplyvniť jeho celkové spoločenské nastavenie, a rovnako možno polemizovať o tom, či „uzavretosť“ nespôsobili samotné zásahy. Odpovede ukáže až čas.
Už teraz však možno konštatovať, že mnohé deti, ktoré počas sharentingu vyrástli do pubertálneho veku, trpia tým, že sa pre zdieľané citlivé fotografie stali obeťami kyberšikany, výsmechu rovesníkov, a cítili sa ponížené a traumatizované. Experti z projektov o E-bezpečí označujú sharenting ako využívanie detí na komerčný účel, keď dieťa slúži k pritiahnutiu pozornosti na sociálny profil rodiča, a je nástrojom na získavanie „followerov“. Rodičia, ktorí si zo zverejňovania fotografií svojich detí urobili na Instagrame biznis, si vyslúžili za to nelichotivé pomenovanie digitálni pasáci.
Vo Francúzsku na shereanting zareagovala aj legislatíva. Rodičom vo Francúzsku hrozí za neodsúhlasené zverejňovanie fotografií svojich detí aj väzenie. Od roku 2016, keď v krajine prebehla kampaň proti zverejňovaniu súkromia detí na internete, aj kvôli ochrane pred sexuálnymi deviantmi, sú rodičia zodpovední za ochranu súkromia svojich detí.
Možno sa domnievať, že aj pre kolízneho opatrovníka, minimálne v konaniach, v ktorých má pochybnosti, môže byť sociálny profil rodičov nápomocný. Pozitívum sharenting-u tiež možno vidieť v tom, že rodičia si vzájomne zdieľajú rady, skúsenosti, podporuje sa spolupráca rodičov, ktorých deti trpia rôznymi stupňami telesného či mentálneho poškodenia, zdieľajú svoju pozitívnu prax, čo sa im osvedčilo, čomu sa vyhnúť, dávajú si rady a psychicky sa podporujú. Napokon aj to, že mnohé deti si zdieľaním videí takto zarábajú, možno vnímať aj pozitívne, nielen ako vykorisťovanie a obmedzovanie detí v ich voľnočasových aktivitách. Sharenting slúži aj ako nástroj ekonomického zisku pre deti, a častokrát zarábajú tak, že sa hrajú na zverejňovaných videách sledovaných inými deťmi.
Prečítajte si tiež: Ako nájsť najlepšieho gynekológa
U detí, ktoré svojimi prejavmi odmalička inklinujú k povolaniu z umeleckej sféry, je predpoklad, že sami v dospelosti budú akceptovať zásahy do svojich osobnostných práv vo vyššej miere za účelom svojej prezentácie.
Spôsobilosť maloletého na právne úkony
Maloleté dieťa má v zmysle § 9 Občianskeho zákonníka spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku. V porovnaní s Občianskym zákonníkom z roku 1950, v súčasnej právnej úprave o maloletých nie sú pre oblasť občianskoprávnych vzťahov určené presné vekové hranice, podľa ktorých je odstupňovaná spôsobilosť na právne úkony. Spôsobilosť maloletého dieťaťa na konkrétny právny úkon sa musí posudzovať individuálne, ale súčasne objektívne, že sa prihliada na rozumovú a vôľovú vyspelosť všeobecne predpokladanú u detí v určitom veku. V prípade, ak by maloletý urobil právny úkon, na ktorý nie je spôsobilý, takýto právny úkon by bol absolútne neplatný. Právne úkony, na ktoré maloletí nemajú spôsobilosť, robia za nich ich zákonní zástupcovia.
Občiansky zákonník ponecháva úpravu zákonného zastúpenia maloletého dieťaťa na Zákon o rodine. Zastúpiť dieťa pri právnom úkone môže ktorýkoľvek z rodičov, pokiaľ nebol súdom pozbavený alebo obmedzený v rámci svojich rodičovských práv a povinností, resp. obmedzený spôsobilosti na právne úkony. Súčasne však platí, že žiadny z rodičov nemôže zastupovať maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. V prípade rozporu záujmov rodiča a záujmu maloletého, súd v konaní ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý dieťa bude zastupovať. Ide o tzv.
Ochrana osobnosti v rôznych právnych odvetviach
Je potrebné si uvedomiť, že ochrana osobnosti je inštitút, ktorý nepochybne preniká všetkými právnymi odvetviami. Ochrana osobnosti, ako ochrana ľudskej dôstojnosti, nedotknuteľnosti, súkromia a rodinného života je v rámci základných ľudských práv významným ústavným právom. Ochrana osobnosti je zakotvená v súkromnom práve, predovšetkým občianskoprávnymi normami, ale osobnosť možno súčasne chrániť aj v rámci verejného práva, trestného práva a správneho práva. Všetky právne predpisy a etické kódexy, ktoré sa týkajú aj maloletých, obsahujú osobitné ustanovenia o maloletých. Osobitne práva maloletých chráni judikatúra, ktorá najpružnejšie reaguje na spoločenský vývoj a aktuálne potreby spoločnosti.
Satisfakčná žaloba a náhrada nemajetkovej ujmy
Satisfakčná žaloba je prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorého cieľom je dosiahnutie primeraného zadosťučinenia, satisfakcie pre fyzickú osobu, ktorej osobnostné právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, že zásah obyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Judikatúra zdôrazňuje, že základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia v peniazoch je skutočnosť, že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach.
V kontexte najlepšieho záujmu dieťaťa však možno konštatovať významný rozdiel medzi právnym vnímaním ujmy maloletého, a ujmy dospelej fyzickej osoby, ktorá zakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zatiaľ čo pri dospelej fyzickej osobe judikatúra vyžaduje objektívnu spôsobilosť privodenia ujmy predmetným neoprávneným zásahom, maloletý a jeho práva sú vždy posudzované prísne individuálne podľa koncepcie najlepšieho záujmu každého jedinečného dieťaťa vždy konkrétne a osobitne. Ak dôjde k situácii, že sa dieťa rozhodne uplatniť si svoje osobnostné práva voči rodičovi žalobou na súde, možno predpokladať, že prirodzená citová odkázanosť dieťaťa na rodičovi bola prevážená potrebou obhájiť svoje práva, a preto je veľký predpoklad, že k porušeniu osobnostných práv dieťaťa reálne došlo. Je na mieste sa preto všetkými podnetmi od maloletých osobitne zaoberať, a v zmysle platnej právnej úpravy upriamiť aj v tomto kontexte pozornosť predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa.
Zmeny v zákone o rodine od roku 2016
V zákone o rodine od 1. 1. 2016 sa najmä rozširujú základné zásady rodinného práva, uvádzajú kritéria najlepšieho záujmu dieťaťa, sprísňujú sa podmienky na umiestnenie v ústavnej starostlivosti, zdôrazňuje prioritné postavenie náhradnej osobnej starostlivosti. Výsledkom snahy riešiť problémy nahromadené rokmi praktického používania rodinnoprávneho kódexu prijatého ešte v roku 2005 bol koncom júna schválený zákon č. 175/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z.
Novela zákona predovšetkým ustálila ako najvhodnejšie prostredie pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa prostredie rodiny tvorené otcom a matkou dieťaťa. Uvedené má primárne vyjadrovať presvedčenie spoločnosti, že príslušné orgány a inštitúcie, ktoré sa môžu svojimi rozhodnutiami dotýkať dieťaťa a jeho práv, sú povinné rešpektovať základné právo dieťaťa, samozrejme vzhľadom na okolnosti konkrétnej situácie, a to vyrastať od narodenia v prirodzenom rodinnom prostredí. Na druhej strane môže predmetná definícia v aktuálnej podobe vyznievať diskriminačne voči iným, v zmysle uvedeného neúplným formám rodiny, kedy jeden z rodičov dieťaťa chýba. K takejto absencii však môže dôjsť z rôznych dôvodov, napr. jeden z rodičov zomrel, nie je známy, došlo k rozvodu rodičov dieťaťa v dôsledku alkoholizmu otca dieťaťa, resp. kvôli jeho násilníckym sklonom. Napriek občasnej vhodnosti takéhoto usporiadania rodín, najmä z pohľadu najlepšieho záujmu dieťaťa, môžu byť takéto rodiny oproti ostatným podobám základnej bunky spoločnosti.
Kritéria najlepšieho záujmu dieťaťa
Najväčšiu pozornosť si spomedzi všetkých základných zásad vyslúžil novozavedený Čl. 5. Napriek tomu, že na záujem dieťaťa odkazuje niekoľko ustanovení normatívnej časti zákona o rodine (napr. § 23, § 24, § 44, § 54, § 59), ako i ustanovenia osobitných predpisov (napr. zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, nový zákon č. 176/2015 Z. z.
Úroveň starostlivosti o dieťa je braná v kontexte aktuálnej a budúcej možnosti sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Možno ním chápať právo dieťaťa na ochranu pred všetkými formami duševného a telesného násilia, ubližovania alebo zneužívania. Tiež ako ochranu pred sexuálnym násilím, tlakom rovesníkov, šikanovaním, ponižovaním, vykorisťovaním, drogám, nedovolenej práci a ďalším. Bezpečnosť a integritu je nevyhnutné posudzovať v danom čase.
Ochrana zdravia a tiež všeobecné právo na najvyššiu možnú úroveň ochrany zdravotného stavu je ústrednou úlohou pri posudzovaní záujmu dieťaťa. Ide najmä o situácie, kedy je k dispozícií viacero druhou liečby alebo liečiv. Záujem dieťaťa je zohľadňovaný pri rozhodovaní oboch rodičoch, ale má byť zohľadnený aj názor dieťaťa v závislosti od jeho rozumovej a vôľovej vyspelosti.
Daným bodom je poukazované nielen na možné ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti. Podčiarknutý je fakt, že aj nepriame „násilie“ páchané na osobe dieťaťu blízkej, je spôsobilé negatívne zasiahnuť do dôstojnosti dieťaťa a ohroziť jeho vývin. Zohľadnený má byť kontext zachovania identity najmä z pohľadu etnického, náboženského, kultúrneho aj jazykového pozadia dieťaťa. Medzi záujem dieťaťa je radené aj právo dieťaťa na vyjadrenie názoru a zohľadnenie tohto názoru. To všetko s prihliadnutím na vek a úroveň vyspelosti dieťaťa. V rámci názoru dieťaťa je nevyhnutné zohľadniť aj možné vystavenie dieťaťa konfliktu lojality a prípadnému pocitu viny. Typickým príkladom je žiadosť o názor dieťaťa na jeho preferenciu rodiča.
Predpokladom je, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem výnimočných prípadov, kedy je potrebné v zmysle zákona a na základe úradného rozhodnutia takéto oddelenie, lebo je v najlepšom záujme dieťaťa. Aj v prípade núteného oddelenia, či už od jedného alebo oboch rodičov, má dieťa právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma rodičmi, ak to neodporuje jeho najlepším záujmom.
Judikatúra Ústavného súdu SR
Ústavný súd SR sa v septembri 2018 v rozhodnutí (I. ÚS 216/2018) týkajúcom sa porušenia ústavných práv a slobôd detailnejšie venoval potrebe skúmania záujmu maloletého dieťaťa. Otec dieťaťa namietal porušenie svojich rodičovských práv rozhodnutím okresného a krajského súdu, ktoré uznali výlučnú starostlivosť o dieťa matke. To napriek odporúčaniu psychológa, ktorý v závere znaleckého posudku odporučil dieťa zveriť do osobnej starostlivosti otcovi. Súdy posúdili záujem dieťaťa z technického pohľadu, že nie je vhodné aby každé dva týždne menilo prostredie. Ústavný súd sa vyslovil, že v každom prípade je nevyhnutné zhodnotiť technické predpoklady, ktorými sú napríklad bytové podmienky, dochádzka do školy, lekárska starostlivosť alebo voľnočasové aktivity, ale aj emocionálne predpoklady, tak pozitívne aj negatívne.
Dohoda rodičov a mediácia
Napriek tomu, že súdy rozhodujú na základe dôkazov a odborných posudkov, práve rodičia sú tí (alebo by aspoň mali byť), ktorí vedia, čo je v najlepšom záujme dieťaťa. A aj keď rodičom komunikácia pri rozchodoch zlyháva, zákon podporuje predovšetkým zmierlivé riešenia a uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s dieťaťom. Každý uvedomelý rodič vie, že ani rozhodnutie súdu nie je vždy zárukou skončenia sporu. Rodičov k boju o svoje deti motivuje nielen potreba zachovania vzťahu s dieťaťom, ale často aj potreba pomsty bývalému partnerovi.
V rámci konaní vo veciach starostlivosti o maloletých je súd povinný viesť rodičov predovšetkým k zmierlivému riešeniu. V prípade, ak sa rodičia dohodnú o úprave styku s maloletým, výživnom a ďalších sporných bodoch, takáto dohoda podlieha schváleniu súdom. Súd bude dohodu skúmať iba v rozsahu, či neodporuje záujmu maloletého.
Podľa ustanovenia § 24 ods. Z dôvodu, že súd pri rozhodovaní musí prihliadnuť aj na vôľu a schopnosť rodičov dohodnúť sa o svojich deťoch, odporúča sa pred samotným podaním návrhu na súd pokúsiť sa o dosiahnutie rodičovskej dohody prostredníctvom mediátora (ak sa rodičia nevedia dohodnúť inak). Protistrane - druhému rodičovi - je možné navrhnúť mediáciu vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora, ktorý druhému rodičovi zašle výzvu na mediáciu a pokúsi sa dojednať podmienky začatia mediácie.
Rozvod a úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu
V rozhodnutí pri rozvode alebo rozchode manželov súd upraví výkon ich rodičovských práv a to tak, že dieťa sa zverí do starostlivosti matky. Súd určí styk maloletého dieťaťa s otcom, tak že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend od 9:00 v sobotu do 17:00 v nedeľu. Súd zverí maloleté dieťa do starostlivosti otca iba v tom prípade, ak o zverenie maloletého dieťaťa neprejaví záujem matka maloletého ani starí rodičia maloletého zo strany matky. V prípade ak matka maloletého navrhne súdu styk maloletého dieťaťa s otcom obmedziť alebo úplne zakázať, súd tomuto návrhu v plnom rozsahu vyhovie. Súd dôvody v matkinom návrhu neskúma. Ak otec v návrhu požiada súd o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a matka s týmto nesúhlasí, súd v plnom rozsahu návrh otca zamietne. Rovnako súd postupuje aj v prípade ak otec maloletého požiada o širší styk s maloletým.
Výživné pre maloleté dieťa
Ak bol maloletý zverený do starostlivosti matky, súd zaviaže platiť otca maloletého výživným vo výške desať až tridsať percent z jeho disponibilného mesačného príjmu. Ak bol maloletý zverený do starostlivosti otca, súd zaviaže matku maloletého platiť výživným maximálne vo výške tridsiatich percent zo životného minima pre maloleté nezaopatrené dieťa. V prípade, ak sa zmenia pomery, môže ktorýkoľvek z rodičov požiadať súd o úpravu výšky výživného. Súd návrhu matky o zvýšenie výživného vždy vyhovie, až do výšky tridsiatich percent disponibilného príjmu otca maloletého.
Striedavá starostlivosť
Podľa § 24 Zákona o rodine súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a lepšie tak budú zaistené potreby dieťaťa. Na striedavú starostlivosť však musí mať záujem aspoň jeden z rodičov, a súd skúma, či je to v záujme dieťaťa. Je pravdou, že nakoľko ide o dieťa, ktoré má iba 8 mesiacov, tak v týchto prípadoch väčšinou súdy nenariaďujú striedavú starostlivosť, avšak neplatí do všeobecne, a každý prípad je posudzovaný individuálne.
Ochrana dieťaťa v prípade neodkladného výchovného opatrenia
V prípade neodkladného výchovného opatrenia rozhodnutého súdom je dieťa umiestnené v reedukačnom centre. Rodičia si však prajú dieťa zo zariadenia odviesť a odmietať aj jeho liečbu u pedopsychiatra, pričom uplatňujú svoje rodičovské práva, ktoré im neboli odobrané. V tomto prípade zrejme došlo k využitiu ustanovenia § 365 ods. Ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Vyššie uvedená situácia však má riešenie a upravuje ho taktiež ust. § 135 ods. 7 a ods. V danej veci nech rodičia podajú návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a tento riadne odôvodnia, teda uvedú prečo neexistujú dôvody nato, aby bolo dieťa v starostlivosti reedukačného centra. Dieťa sa potom vráti späť rodičom.
Styk dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá v starostlivosti
Ak by ste sa dohodnúť nevedeli, tak potom o rozsahu styku s dieťaťom rozhodne súd a taktiež bude vychádzať z najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Styk dieťaťa s oboma rodičmi patrí k jeho najlepšiemu záujmu, pričom rozsah tohto styku bude závisieť od individuálneho posúdenia veci súdom. Kritériá ktoré sa pri najlepšom záujme dieťaťa posudzujú sú v zmysle čl.
Zbavenie rodičovskej starostlivosti
Zákon o rodine upravuje tzv. obmedzenie a pozbavenie rodičovských práv a povinností. Obmedzenie prichádza do úvahy v prípade § 38 ods. Pri pozbavení sú podmienky v zmysle § 38 ods.
Cestovanie s dieťaťom do zahraničia
Na krátkodobé vycestovanie do cudziny nepotrebuje Váš súhlas, pokiaľ nezasahuje do Vášho času, ktorý určí súd na styk s dieťaťom. Presťahovať sa môže aj bez Vášho súhlasu. Na umiestnenie dieťaťa v škôlke sú rôzne názory, ale v zásade by mala mať Váš súhlas.