Aj vy ste ako deti snívali o tom, že sa stanete kráľom alebo kráľovnou? Pre niektorých ľudí sa tento sen stal skutočnosťou. Hoci monarchie prežili v Európe dodnes, panovníci si aj v 21. storočí potrpia na veľkoleposť a nádherné paláce. Nazrime spoločne do domovov európskych kráľovských dynastií a odhalíme čaro a charakteristické črty "nádherného dieťaťa kráľovského".
Belgicko: Kráľ Filip a kráľovná Matilda
Belgická monarchia funguje od roku 1831, len o rok kratšie ako samotné Belgicko. Na tróne sa vystriedalo osem panovníkov. Súčasným kráľom je Filip, ktorý je hlavou štátu od roku 2013. Jeho manželkou je Matilda d´Udekem d´Acoz, vyštudovaná psychologička a vojvodkyňa brabantská, ktorá kráľovi porodila štyroch nástupníkov trónu. Matilda je tiež prvou kráľovnou belgického pôvodu.
Kráľovský palác Brusel
Oficiálny názov paláca je Palais Royal de Bruxelles. Bol postavený v rokoch 1826 - 1829 na mieste starého zámku, ktorý zhorel. Dnes slúži ako centrum pre veľké hostiny a prijímanie významných zahraničných návštev. Ak nad palácom vlaje štátna vlajka, znamená to, že kráľ Filip sa v ňom práve nachádza.
Palác sa nachádza v srdci Bruselu vo veľkom kráľovskom parku. Sídlo belgických panovníkov zastrešuje aj kráľovskú akadémiu vied a umenia. Pre verejnosť sú sprístupnené len niektoré časti, napríklad Veľká biela izba, Hudobná miestnosť, Zrkadlová izba alebo Izba maršalov.
Dánsko: Kráľovná Margaréta II.
Dánsko je najstarším kráľovstvom v Európe. Prvý panovník, vikinský kráľ Gorm Starý, vládol už v 10. storočí. Od roku 1972 je hlavou štátu kráľovná Margaréta II., ktorá má s manželom Henrikom dve deti. Je známa tým, že nepoužíva internet a nevlastní mobilný telefón.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Palác Amalienborg Kodaň
Palác sa stal sídlom panovníkov v roku 1794 a v súčasnosti je oficiálnym domovom kráľovnej Margaréty II. a jej rodiny. Budova v rokokovom štýle je najstarším palácovým komplexom v Dánsku. Amalienborg pozostáva zo štyroch palácov: Kristián VII., Kristián VIII., Frederik VIII. a Kristián IX.
V paláci Kristiána VII. sa nachádza unikátne múzeum, kde si turisti môžu prezrieť dobové maľby, fotografie, nábytok a viac ako 150 rokov staré oblečenie a šperky.
Holandsko: Kráľ Willem-Alexander a kráľovná Máxima
Monarchia v Holandsku existuje od roku 1813. V holandskom kráľovstve, oficiálne nazývanom Koninkrijk der Nederlanden, vládlo osem panovníkov. Súčasným kráľom je Willem-Alexander, ktorý prevzal žezlo od svojej matky, kráľovnej Beatrix. Po jeho boku stojí argentínska manželka Máxima, ktorá na prvom stretnutí netušila, že stojí zoči-voči budúcemu následníkovi trónu.
Kráľovský palác Amsterdam
Hoci holandskí monarchovia vlastnia až štyri rezidencie, najznámejší palác sa nachádza v srdci Amsterdamu. Bol dokončený v roku 1655 na námestí Dam. Celá stavba stojí na približne 14 000 kameňoch, ktoré stavbári umiestnili do močariska. Pred viac ako 200 rokmi palác slúžil ako magistrát a súd. Brat francúzskeho vojvodcu Napoleona, Louis Bonaparte, si z paláca spravil kráľovské sídlo, keď sa v roku 1808 stal kráľom Holandska. Interiér zdobia ozdoby z mramoru a obrazy žiakov maliara Rembrandta.
Španielsko: Kráľ Filip VI. a kráľovná Letizia
Vznik španielskeho kráľovstva sprevádzali vojny. Od 12. storočia sa viacerí uchádzači snažili dostať k moci. V súčasnosti je situácia pokojná, keď vládu prevzal Filip VI., manžel bývalej novinárky Letizie, s ktorou má dve deti.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Kráľovský palác Madrid
Španielsko má dva kráľovské paláce. Významnejšie sídlo panovníka, Palacio Real de Madrid, sa nachádza v hlavnom meste. Je to najväčší kráľovský palác v Európe. V minulosti na jeho mieste stál zámok, ktorý zhorel v roku 1734. Bourbonský kráľ Filip V. dal postaviť nový palác, ktorý by bol symbolom moci. Stavba má šesť poschodí z vápenca a tehál.
Návštevníci si môžu prezrieť kráľovské záhrady, kaplnku zdobenú náboženskými maľbami, kráľovskú zbrojnicu či Porcelánovú sálu.
Nórsko: Kráľ Harald V.
Nórsko sa stalo kráľovstvom už v roku 872. Odvtedy sa na tróne vystriedalo až 70 panovníkov. Teraz drží žezlo v rukách Harald V., bratranec kráľovnej Alžbety II., ktorý vládne už takmer 25 rokov.
Kráľovský palác Oslo
Monumentálna stavba v hlavnom meste Nórska stojí na konci dopravnej tepny v časti Bellevue, pri bráne kráľa Karla Johansa. Palác sa dostal do plnej prevádzky v roku 1849, keď ho začal využívať kráľ Oskar I. Stavba paláca bola nákladná a Nórsko sa kvôli nej zadlžilo.
Palác dnes slúži ako sídlo kráľa a úradu vlády. Od roku 2002 je palác prístupný turistom, ktorí si môžu prezrieť Vtáčiu miestnosť, kráľovskú kaplnku alebo sa poprechádzať po rozľahlom parku. Najznámejšou miestnosťou je Veľká hala alebo Bálová miestnosť, ktorá slúžila na bankety a kráľovské svadby. Má rozlohu 360 m2 a jej strop siaha do výšky takmer 11 metrov.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Švédsko: Kráľ Karol XVI. Gustáv a kráľovná Silvia
Švédska monarchia existuje od roku 1521. Krajina sa prepracovala na jednu z najprosperujúcejších mocností v Európe. Momentálne drží žezlo kráľ Karol XVI., ktorý sa oženil s neurodzenou Silviou Sommerlath. Stretli sa na olympijských hrách v Mníchove, kde budúca kráľovná pôsobila ako tlmočníčka.
Kráľovský palác Štokholm
Palác sa nachádza na ostrove Stadsholmen, čo je časť Starého Mesta v Štokholme. Slúži ako reprezentačné miesto, kde si panovník plní svoje vladárske povinnosti. V paláci, ktorého výstavba sa začala v roku 1697, je 600 izieb. Monarchovia uchovávajú v ňom poklady krajiny, ako sú kráľovské koruny, šperky, meče či žezlá.
Veľká Británia: Kráľovná Alžbeta II.
Kráľovná Alžbeta II. je na čele Spojeného kráľovstva od roku 1952 a je najdlhšie úradujúcou panovníčkou v histórii Veľkej Británie. Je obľúbená u poddaných, rovnako ako jej vnuci Harry a William s manželkou Kate.
Buckinghamský palác Londýn
Prvá zmienka o Buckinghamskom paláci pochádza z roku 1633. Pôvodne sa volal Goring House a nemal výlučné postavenie medzi kráľovskými majetkami. V roku 1826 sa kráľ Juraj IV. rozhodol stavbu rozšíriť a začal ju využívať ako svoje hlavné sídlo. Kráľovná Viktória v roku 1837 označila Buckinghamský palác za hlavné kráľovské sídlo.
V paláci sa nachádza 775 izieb - 52 izieb patrí kráľom, 188 je pre personál, 92 miestností tvoria kancelárie a 19 je štátnych izieb, určených pre návštevy. Najväčšia miestnosť Buckinghamského paláca je Tanečná sála, kde služobníctvo podáva 150 hosťom večeru na zlatých podnosoch. Ročne sa na návštevách kráľovskej rodiny zúčastní až 50 000 hostí.
Oficiálne milenky: Metresy a ich vplyv
Ľudské dejiny sú popretkávané nielen bitkami, vojnami a tragédiami, ale aj láskou. Obrovský vplyv žien na zamilovaných mužov mal skutočne bezhraničnú silu, zvlášť keď išlo o kráľovské milenky. Oficiálne milenky, tzv. metresy, zohrávali v histórii významnú úlohu.
Agnès Sorelová: Prvá na francúzskom kráľovskom dvore
Narodila sa v roku 1422 v rodine nižšej šľachty vo francúzskom Fromenteau v Touraine. Vyrástla z nej pôvabná žena, ktorá vynikala inteligenciou. Ako mladučká zastávala funkciu čestnej družičky vojvodkyne Izabely z Lorraine. Neskôr slúžila ako dvorná dáma vojvodkyne Izabely Lotrinskej, švagrinej kráľa Karola VII.
Keď 20-ročnú Agnès predstavili kráľovi Karolovi VII., okamžite sa rozhodol, že ju chce mať blízko seba. Agnès sa stala dvornou dámou jeho manželky Márie z Anjou. Medzi mladučkou Agnès a kráľom vzniklo milenecké puto. Agnès mala na kráľa vplyv.
Karol VII. jej venoval rezidenciu Château de Loches a zámok Beauté na rieke Marne neďaleko Paríža spolu s titulom Dame de Beauté (krásna dáma). Od roku 1444 sa stala prvýkrát v histórii oficiálnou favoritkou.
Luxus a extravagancia Agnès Sorelovej
Agnès Sorelová mala najkrajšie tapisérie, najlepšiu bielizeň a prikrývky, najlepší riad, najlepšie šperky, všetko. Nosila luxusné hodvábne, damaskové, zamatové a saténové šaty pretkávané zlatom s obrovskými dekoltmi. Jej priateľ Jacques Coeur, finančník a obchodník s obchodnými spojeniami s krajinami Blízkeho východu, jej vždy priviezol najkrajšie látky. Pohrávala sa s priehľadnými tkaninami, predĺžené rukávy lemovala hermelínom a soboľou kožušinou. Jej závoje a vlečky mali neuveriteľnú dĺžku až niekoľko metrov (25 stôp, teda 7,6 metra). Na hlave nosila vysoké špicaté henniny. Obľubovala masívne náhrdelníky zo zlata a z drahých kameňov. Prvá nosila brúsené diamanty. Bola módna ikona svojej doby, extravagantná a inšpirujúca. Vytrhávala si obočie a holila si „zlaté“ vlasy, aby zdôraznila vysoké vypuklé čelo a mandľové oči.
Smrť Agnès Sorelovej a jej sesternica nástupkyňa
Agnès porodila kráľovi tri dcéry: Marie, Charlotte a Jeanne. Kráľ ich verejne priznal a boli legitimované pod menom Valois. Keď Agnès v roku 1450 čakala štvrté dieťa, cestovala za kráľom do opátstva v Jumièges v Normandii. V krutých mrazoch predčasne, v siedmom mesiaci porodila dievčatko. Agnès po pôrode ochorela a zomrela ako 28-ročná 9. februára 1450.
Po Agnèsinej smrti zaujala miesto neoficiálnej kráľovej milenky jej 16-ročná sesternica Antoinette de Maignelais. Kráľ si ju všimol a v roku 1448 jej daroval panstvo Maignelais v severnom Francúzsku. Krátko po tom, čo Agnès zomrela, kráľ dohodol Antoinette sobáš s barónom Andrém de Villequier. Ako svadobný dar jej kráľ daroval ostrovy Oléron, Marennes a Arvert spolu s doživotným dôchodkom dvetisíc libier ročne. Krátko nato jej dal pozemky v Issoudun, ktoré predtým patrili Agnès. Dal jej postaviť aj Château de la Guerche. V roku 1455 mu porodila dcéru Jeanne. Hoci jeho dcéra dostala životnú rentu, nikdy sa k nej nepriznal.
Diana z Poitiers: Krásna a múdra milenka Henricha II.
Šľachtičná Diana z Poitiers mala fascinujúcu tvár orámovanú účesom zo svetlých vlasov. Na svoju dobu mala dosť vysokú štíhlu postavu s dlhými nohami a malým dobre tvarovaným poprsím. Bola vášnivá atlétka a postavu si udržiavala pravidelným jazdením na koni a poľovačkami. Rada vstávala za úsvitu a plávala v ľadovej vode. Vzdelávala sa podľa zásad renesančného humanizmu vrátane gréčtiny, latinčiny, rétoriky, etikety, financií, práva a architektúry. Jej postavenie jej umožnilo byť dvornou dámou kráľovej matky Lujzy Savojskej a neskôr kráľovnej Klaudie, manželky kráľa Františka I.
Rodičia Dianu ako 15-ročnú vydali za bohatého, no neatraktívneho grófa Ľudovíta de Brézé. Podľa historikov si Diana manžela staršieho o 40 rokov vážila nielen pre výhodný sobáš, ale dokonca ho milovala. Porodila mu dve dcéry: Francoise a Lujzu. V roku 1531 Diana ovdovela a odvtedy neodložila vdovské oblečenie. Nosila široké sukne z čierneho hodvábu prepásané opaskom zdobeným drahokamami. Tesný horný diel šiat lemovaný perlami mával hlboký štvorhranný výstrih. Aj ozdoba hlavy bola čierna a posiata perlami. Cez prestrihané rukávy miestami presvitala biela podšívka. Čierno-biela kombinácia, v ktorej výrazne vynikla Dianina krása, a biela pleť, sa stala jej poznávacím znamením.
Kráľ František I. požiadal Dianu o výchovu druhorodeného syna Henricha (budúceho kráľa Henricha II.), ktorý trpel depresiami. Diana sa mu ako guvernantka matersky venovala, jeho život zobrala pevne do rúk. „Synovská“ láska postupne prerastala do vášne. Hoci Henrich sa oženil s Katarínou Medicejskou, stále miloval Dianu. Tá mu dlho odolávala, ale v roku 1536 v letohrádku Écouen intenzívnemu dvoreniu podľahla a nechala sa dobyť. Mala 37 rokov a on sedemnásť. Počas korunovácie mal Henrich II. oblečený korunovačný plášť s perlovým nonogramom predstavujúcim písmeno H s vpletenými polmesiacmi, ktoré spolu tvorili dve D. Bol to hold milenke.
Henrich II. trávil všetok voľný čas s Dianou, ona sama ho posielala do manželkinej spálne, aby konečne splodili potomka. Katarína v roku 1543 (po desiatich rokoch) otehotnela a v priebehu ďalších trinástich rokov oťarchavela deväťkrát. V manželskom trojuholníku bola Diana jasne na vrchole. Rozhodovala o všetkom. O vychovávateľoch, pestúnkach, detských lekároch. Henrich II. síce Dianu miloval, ale verný jej veru nebol. Mladučké milenky sa motali ich komnatami, ale nikdy neohrozili jednu z najúspešnejších mileniek.
Po nešťastnom súboji na turnaji v roku 1559, Henrich II. zomrel. Katarína Medicejská sa ujala kontroly nad všetkým. Diana sa musela vzdať zámku Chenonceau a ako náhradu dostala zámok Chaumont. Zostala v Château d’Anet a venovala sa charite. Zomrela 26. apríla 1566.