Smrť dieťaťa je vždy obrovská tragédia, ktorá zasiahne celú rodinu. Ak sa však ukáže, že úmrtie bolo spôsobené zlyhaním zdravotnej starostlivosti, bolesť a zúfalstvo rodičov sa ešte znásobujú. V posledných rokoch sa na Slovensku vyskytlo niekoľko prípadov, ktoré otriasli verejnosťou a poukázali na systémové nedostatky v zdravotníctve. Tento článok sa zaoberá niektorými z týchto prípadov, analyzuje zistenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) a skúma snahu rodičov o dosiahnutie spravodlivosti.
Prípad Jakubka († 2) z Dolného Kubína: Zbytočná smrť v dôsledku pochybení
Prípad malého Jakubka († 2), ktorý zomrel v novembri 2017 v martinskej nemocnici, vyvolal vlnu pobúrenia a otvoril otázky o kvalite zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Chlapček, ktorý mal problémy so stolicou - mával zápchy, no bohužiaľ nikto nikdy neriešil príčinu prečo a to verte, že sme si tých vyšetrení kvôli brušku pochodili až-až, bol hospitalizovaný v nemocnici v Dolnom Kubíne, lebo Kubko nekakal už ôsmy deň. Následne po telefonickej konzultácii s gastroenterologičkou v Martine som sa dohodla že dňa 15.11.2017 mám s Jakubkom prísť do Martina, no ale aby som bola pobalená, že ostaneme tam ležať a malému sa zistí, čo mu robí v črievkach zle a spraví sa biopsia, lenže najprv mám prísť do ambulancie, kde sa Jakubkovi sa zoberie krv na rozbor, keďže tento úkon nám obvodná lekárka odmietla spraviť. No čo čert nechcel, prišli sme tam ja, otec Jakubka a Jakubko s kufrom. Sestrička Jakubkovi vzala krv a vyhodila nás so slovami, že máme prísť, keď sa Jakubko vykaká, načo sme jej povedali, že sme inak dohodnutí a nech zavolá pani doktorku - čo ona odmietla a vyhodila nás. Čiže Jakubko na gastre nebol ani vyšetrený, čo ja považujem za chybu. V ten deň som sa ešte vrátila k obvodnej lekárke, ktorú som oboznámila s tým, čo sa stalo v Martine. Dňa 16.11.2017 som šla okolo detskej ambulancie obvodnej doktorky, a tak som sa tam zastavila bez Jakubka povedať doktorke a poradiť sa, že Kubko stále nekaká … Pani doktorka mi dala SYMBIOLAC sirup, ktorý som podľa pokynov pani doktorky synovi dávala. Dňa 20.11.2017 som prišla za obvodnou s tým , že nech mi dá kartu a lístok, že idem s Jakubkom do nemocnice. Na príjem do nemocnice som prišla v čase okolo 10.05 dňa 20.11.2017 po nekonečne dlhom naťahovaní sa s pani doktorkou a počúvaní aká som zlá matka a že ako ubližujem môjmu Jakubkovi, nás nakoniec prijali na oddelenie 0-3, pričom syna hneď zobrali na vstupné odbery a klyzmu. Podotýkam, že Jakubko bol v stave, že pil, chodil, papal, hral sa, usmieval sa rozprával sa so mnou. Po tom, čo mi Kubka doniesli, nechcel sa odomňa ani pohnúť, hovoril “bubo” ( vždy keď mu niekto robil zle volal ho bubo) tak som vedela, že niečo nie je v poriadku. Po chvíli prišla doktorka a vypytovala sa, ako Kubko papá, spí a pije. Viete, čo to spravilo so mnou? Plač, zúfalstvo, volala som snáď všetkým rodinným príslušníkom, čo mi povedala. Okolo 16.00 mi Jakubka zobrali na druhú klyzmu. Musím podotknúť, že vždy, keď som chcela ísť s Kubkom na klyzmu, bola som vyhodená odtiaľ, no všimla som si, že jedna sestrička vždy celou váhou na Jakubkovi až ležala. Pre mňa to bolo až neskutočné. Jakubko mi zaspal okolo 17:15. Pani sestrička, ktorá o 18,00 končila službu, mi prišla povedať, že dieťa nemôže spať a že mi to doktorka odkazuje a odišla. Okolo 18.05 prišla tá istá sestrička oblečená v civile a nakričala na mňa, či som jej nerozumela, že dieťa mám „donútiť srať“. Doktorka prišla až okolo 19.00 hod s tým, že už kontaktovala sociálku a mne ako matke bude dieťa odobrané, že to ako sa správam a mala proste blbé reči na čo ja som zareagovala, že sme tu celý deň, ani jedno vyšetrenie, nič nám nespravili, iba šikanujú. A vynadala som jej. Doktorka ma asi po 15 minútach poslala na moju žiadosť na RTG A SONO, kde mi povedali sestričky, že výsledky sú dobré. Dnes už viem, že z výsledku zo sona bola už u Jakubka prítomná Dolichosigma, čiže abnormálne zväčšenie esovitej kľučky hrubého čreva - uzlenie a tieto ženy to ignorovali. Podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) však zdravotnícke zariadenia postupovali nesprávne a mali ho okamžite operovať. Matka Dagmar (26) sa nádejala, že prevoz do Univerzitnej nemocnice v Martine synčeka zachráni. Žiaľ, usmievavé dieťa 22. novembra 2017 boj o život prehralo. „Jakubkovi v prvom rade dávali látku v klystíre, ktorá je zakázaná a nepoužíva sa,“ uviedla so slzami v očiach Jakubkova mamička Dagmar.
ÚDZS po vyše dvoch rokoch konštatoval pochybenie oboch nemocníc. V správe sa píše, že v Martine ho mali urgentne operovať, čo sa nestalo. Vedenie martinskej nemocnice sa proti konštatovaniu Úradu stavia odmietavo. Hovorkyňa nemocnice Katarína Kapustová uviedla, že u pacienta Jakuba Puváka postupovali správne a zo strany UNM, ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, nedošlo k pochybeniu. Nemocnica Dolný Kubín sa do uzávierky nevyjadrila.
Prípadom sa zaoberá aj polícia. „V Dolnom Kubíne aj v Martine vyšetrovateľ vykonáva šetrenie vo veci prečinu usmrtenia, momentálne sa čaká na znalecký posudok,“ informovala Jana Balogová, žilinská krajská policajná hovorkyňa. Mamička Dagmar verí, že vinníci budú spravodlivo potrestaní. „Určite to nenecháme len tak. Úrad potvrdil, že nemocnice pochybili a každý musí zodpovedať za svoje činy. Smrť dieťaťa nie je pokazený plast, ktorý pokazíš a vyhodíš. Oni usmrtili nášho synčeka a pritom podľa ÚDZS porušili niekoľko zákonov.
Pochybenia podľa Úradu pre nemocnice Martin a Dolný Kubín
Nemocnica Martin:
- Opakované klystíry boli neoprávneným liečebným postupom.
- Pacientovi mal byť zabezpečený okamžitý vývod.
- Nebola mu zabezpečená včasná akútna operácia.
- Nedostatky pri informovaní zákonného zástupcu.
- Absencia písomnej lekárskej správy.
Nemocnica Dolný Kubín:
- Diagnosticko terapeutický postup nebol u pacienta realizovaný dostatočne a správne.
- Boli zistené nedostatky pri vedení zdravotnej dokumentácie.
- Stav pacienta nebol vyhodnotený správne, nebol včas odoslaný na vyššie pracovisko.
Matka Dagmar Kompanová zažila v nemocnici v Dolnom Kubíne zarážajúce a neľudské správanie personálu, ktorý ju psychicky šikanoval a vyvyšoval sa nad ňou.
Prečítajte si tiež: Vyšetrovanie úmrtia
Dňa 21.11.2017 t.j. Utorok situácia sa stále nemenila. Vstali sme okolo 6.45 hod. a začalo doslova peklo. Hneď, ako prišla sestra k nám, cca okolo pol 8, som ju žiadala, nech mi pošle doktorku. Jakubko zvracal, sestra to utrela. Prosila som ich o prevoz k špecialistom. Jakubko mi odmietal piť, jesť, chodiť, hrať sa. Chcel len ležať. Znova zvracal a ja ako matka som to musela všetko hlásiť. Vybehla som po sestričky. Zvratky boli vodové, a niečo hnedé. Po vizite a mojej neúspešnej prosbe o prevoz Jakubka vzali na ďalší klystír. Doktorka na rannej vizite nám oznámila, že pôjdeme na chirurgiu. Vysvetlila mi prečo a postup. Vlastne ona nás tam posielala, aby pán doktor z Jakubka ručne potiahol tú hrubú stolicu. O 10.15 sme šli na chirurgické vyšetrenie. Doktor bol odmeraný, pýtal sa, čo ako matka Jakubkovi robím, že či som si nevšimla, že dieťa je zapečené. Bol drzý, arogantný, no proste jeho správanie ma zaskočilo, pretože šlo o malé dieťa nie o mňa. Jakubko mi ešte zvracal niekoľkokrát, až zaspal okolo 11.30 a ja som sa šla konečne najesť do nemocničnej jedálne. Jakub vstal okolo 13.30, nechcel nič ani piť ani jesť. Chcel len ležať pri mne, zvracal stále (vždy som to musela hlásiť). Povedali mi, že Jakub musí chodiť a musí to z neho “vypadnúť”. Tak nás nútili chodiť. Plakala som už namiesto neho, pretože nik si nás nevšímal, nevideli, že Kubko slabne a zvracia. Prosila som doktorku, že čo to s nami robia, nech nás prevezú do Martina, alebo nech aspoň zavolá. Odmietla. Asi o 16.30 prišiel ocko, sestričky hundrali, nechceli ho pustiť na oddelenie, no začal vrčať, že chce vidieť, v akom je stave Jakubko. Bol pohoršený a nahnevaný. Okamžite žiadal, aby zavolali doktorku, na čo sa Kubko opäť povracal a ja som vybehla po sestry na chodbu s plačom. Prišla sestrička, utrela to a vrátila sa s teplomerom a špárala Kubkovi v konečníku a lamentovala, že je zapečený. Doniesla nahriatu plienku a priložila mu ju na bruško. Jakubko opäť zvracal, znova sme ju volali a už zvýšeným hlasom sme jej povedali, nech volá doktorku. Podaním infúzie, si myslím, že došlo k zriedeniu krvi. Jakubko bol nepokojný, mal bolesti, znova zvracal, ale už len čosi hnedé. Sestričky to len utreli. Situácia začala byť neúnosná, keďže nikoho stav môjho synčeka nezaujímal. Nikto neprejavil ochotu pomôcť. Následne sa zmenili služby, Jakubka prišli brať na ďalší klystír. Načo ja už z nervami v koncoch som vybehla na sestričku, že nie, nedám ho na klystír. Sestrička bola natoľko drzá, že mi Jakubka brala nasilu z rúk, aj keď som jasne odmietla ich „bežné postupy”. Keď prišla doktorka na vizitu, Jakubka vyšetrila pohmatom bruško. Ja som jej už arogantne zdôraznila, že sa jeho stav zhoršuje, že na nás kašlú a nikoho nezaujímame a že nech okamžite volá o prevoz do Martina. Kým sme sa rozprávali, Jakubko zvracal hnedé… Doktorka to okomentovala, že to preto, lebo mu postláčala bruško. Lekárka odišla a následne Jakubko vracal znova. Hneď som už s krikom vybehla po sestru, vzala Kubka z postieľky, umožnila som jej ju prezliecť a synčekovi som povedala, že bude spať pri mne, na čo sestra povedala, že či nevidím, že vracia a že ona nebude prezliekať dve postele. Volala s som mame aj manželovi s plačom. Jakubko stále zvracal. Dnes už viem, že to hnedé bola stolica!!! Celý utorok zvracal stolicu, mám o tom aj záznam v zdravotnej dokumentácii a oblečenia doma. Oni to nijak neriešili. O 2-3 ráno Jakubko zvracal veľkým prúdom niečo hnedé. Vybehla som na chodbu, kde nik nebol, kričala som, no nik neprišiel. Totiž nik z personálu nebol prítomný na oddelení. Ešte pani z druhej izby mi Jakubka prizerala, kým som ja ich hľadala po oddelení. Pred 5. ráno sa ukázala sestra, prišla merať teplo.u Ja som na ňu vybehla, kde dopekla bola, že Jakubko veľa vracia a že som ju hľadala - zľakla sa a konečne volala doktorku. Poslali nás na RTG vyšetrenie, kde sa ukázalo, že črievka už nepracovali. Riešili prevoz do UN Martin. To bolo okolo 6. ráno už aj za prítomnosti mojich rodinných príslušníkov. Na papiere, tzv. prepúštaciu správu, sme aj s RLP čakali hodinu, kým urodzená sa uráči vypísať papiere. Keď prišla doktorka a sestra k nám, tak bez kúska empatie, akoby sa nič nerobilo, nám povedali „to sa stáva”. Do nemocnice v Martine nás priviezli až pred ôsmou ráno. Jakubkovi navrhli chytro spraviť klystír, čakali sme na klystír hodinu. Keď prišla sestrička, povedala som jej, že Jakubko blúzni. Ona odvrkla, že to sú bolesti. Vysvetlila mi, aký sa mu urobí klystír, postup, na čo som jej udivene povedala, že takýto klystír Kubkovi v DK nerobili. Ona mi na to povedala, že klystír, aký robili v Dolnom Kubíne, sa nesmie robiť deťom do 3 rokov. A tak nás oboch za mojej asistencie zobrala na WC, kde už mala všetko nachystané, no keď začala, Jakubko mi zomrel v rukách. Hneď som s ním vybehla na chodbu kričiac o pomoc aj so sestričkou. Kubka mi vzali, oživovali ho, naskočilo srdiečko, no na oddelení ARO zomrel. Primár s nami všetkými hovoril, Jakubko mal zkyselinovatelú krv a ako vracal nadýchol sa pravdepodobne zvratiek a že ten klystír mu zatopil pľúcka.
Jakubkova smrť bola zbytočná a je len na zamyslenie vedenia nemocnice, akých má zamestnancov.
Reakcia nemocnice a snaha o očistenie mena
Napriek zisteniam ÚDZS a tragickým okolnostiam, nemocnica v Dolnom Kubíne sa bráni a tvrdí, že pri poskytovaní starostlivosti Jakubkovi chybu neurobila. Právny zástupca nemocnice JUDr. Michal Miškovič uviedol, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne a vo vysokom odbornom štandarde, čo potvrdil aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Dodal, že informácie medializované matkou maloletého sa nezakladajú na pravdivých skutočnostiach a mylne informujú a zavádzajú verejnosť. Nemocnica zvažuje podniknúť právne kroky na ochranu dobrého mena a povesti zamestnancov.
Stretnutie s ministerkou zdravotníctva a požiadavky na zmeny
Matka Dagmar sa spolu s ďalšími matkami, ktorým zomreli deti pre nekompetentnosť personálu, stretla s ministerkou zdravotníctva. Na stretnutí riešili zmeny v troch okruhoch - personálne, legislatívne a širšie spoločenské zmeny. Konkrétne žiadajú, aby falšovanie dokumentov bol trestný čin, ako aj vedomé nesprávne konanie. V prípade Jakubka žiadajú prešetrenie, prečo vedeli, že potrebuje operáciu, no zmietli to zo stola a namiesto toho skúšali, koľko klystírov zvládne. Matky tiež žiadajú riešenie neprístojného správania, zavádzania zo strán nemocnice, šírenia klamstiev, vyhrážania a postrádania elementárnej etiky u personálu.
Ďalšie tragické prípady: Dianka († 1,5), Ninka († 6) a Sebinko († 3)
Prípad Jakubka nie je ojedinelý. Ďalší rodičia prišli o svoje deti a vinia zlyhanie zdravotnej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Smútok po potrate: Psychologická podpora
Dianka († 1,5) a pochybenia v Galante
Rodičia malej Dianky († 1,5) bojovali o spravodlivé vyšetrenie smrti. Dievčatko sa dostalo do galantskej nemocnice po tom, ako začala veľmi zvracať a pridala sa aj hnačka. Didka bojovala s chorobou jedenásť dní. Jej mama počas hospitalizácie niekoľkokrát upozorňovala lekárov, že niečo nie je v poriadku. Nakoniec dieťatko nezachránil ani prevoz do nemocnice v Bratislave a 10. októbra 2017 malý anjelik navždy odišiel. Rodičia mali o liečbe pochybnosti, ktoré potvrdili výsledky z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V nich sa jednoznačne konštatuje, že zdravotná starostlivosť v nemocnici v Galante nebola poskytnutá správne. „U jedenapolročného dieťaťa s diagnózou akútnej gastroenteritídy a kolitídy neboli realizované žiadne laboratórne vyšetrenia v čase prijatia, ani po zhoršení stavu v ten istý deň. Nebola správne liečená dehydratácia s poruchou elektrolytovej rovnováhy a acidobázy,“ píše sa v správe.
Ninka Chuchelová († 6) a dehydratácia po brušnej chrípke
Ninka Chuchelová († 6) chodila do školy len mesiac, keď jej v októbri 2013 diagnostikovali banálnu brušnú virózu. Rodičia lekárom v nemocnici v Trenčíne prízvukovali, že ju musia liečiť infúziami, pretože mala skrátené črievko a musela pri každej chorobe dostať veľké množstvo tekutín. „Nedali jej dosť tekutín a aj antibiotiká jej dali neskoro,“ povedal otec Ľubomír (45). Podľa pitevnej správy Ninka zomrela na dehydratáciu. Rodičia sa obrátili na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý skonštatoval, že lekári za smrť Ninky nemôžu. Po tom, ako generálny prokurátor rozhodol, že zastavenie trestného stíhania v prípade úmrtia Ninky Chuchelovej bolo nezákonné, sa nanovo rozbehlo policajné vyšetrovanie. Podľa záverov vyšetrovateľa sa jej smrti dalo zabrániť podaním obyčajnej infúzie.
Sebinko († 3) a ťažký opuch mozgu
Koncom januára 2017 prišli Sebinkovi rodičia s ním do nitrianskej nemocnice s podozrením na cukrovku. Po hospitalizácii sa jeho stav prudko zhoršil, previezli ho do Bratislavy, lenže tam museli skonštatovať jeho smrť. Rodičia vinia personál nitrianskej nemocnice, ktorý vypol alarmy na monitorujúcich prístrojoch, a závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou im dávajú za pravdu. Nemocnica si dala urobiť znalecký posudok, ktorý ju zodpovednosti zbavuje, ale ministerstvo spravodlivosti v ňom zistilo „viaceré nedostatky, ktoré neboli posúdené len ako málo závažné“, znalca uznalo vinným zo spáchania „iného správneho deliktu“ a uložilo mu pokutu 500 eur.
Prípad deväťmesačného Paľka z Michaloviec
Rodina deväťmesačného Paľka Bogára z obce Trhovište v okrese Michalovce je zdrvená. Chlapček, ktorého po dvoch týždňoch hospitalizácie prepustili z michalovskej nemocnice, nečakane zomrel hneď na druhý deň. Nemocnica tvrdí, že dieťa prepustili v dobrom zdravotnom stave. Primárka detského oddelenia Monika Rochová vysvetlila, že o dieťa bolo v nemocnici postarané a bola mu zabezpečená potrebná zdravotná starostlivosť. Rodine nebohého chlapčeka sa celý postup lekárov nepozdáva. Chcú, aby ho prešetril Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a polícia.
Zahraničné prípady a paralely
Tragédie sa nedejú len na Slovensku. Príkladom je epidémia E. coli vo Francúzsku, ktorá postihla predovšetkým deti a jeden prípad sa skončil tragicky. Ďalším príkladom je prípad Agnieszky v Poľsku, kde lekári čakali s odstránením mŕtveho plodu a žena zomrela na sepsu. Tieto prípady poukazujú na to, že zlyhania v zdravotnej starostlivosti sa môžu vyskytnúť kdekoľvek a je dôležité im predchádzať.
Prečítajte si tiež: Teologická reflexia o krste detí