Potrat, či už samovoľný alebo umelý, je pre ženu hlboko traumatizujúca udalosť. Okrem fyzickej stránky zasahuje aj psychiku a môže spôsobiť dlhodobé emocionálne problémy. Psychologička a dula Hana Celušáková zdôrazňuje, že prekonanie traumy z potratu si vyžaduje odsmútenie straty a adekvátnu podporu.
Čo sa deje s psychikou ženy po potrate?
Profesor Peter Fedor-Freybergh trefne poznamenal, že žena vníma svoje dieťa ako dieťa od prvého okamihu tehotenstva, bez ohľadu na týždeň tehotenstva. Preto potrat, či už v 10. alebo 20. týždni, predstavuje pre ženu hlbokú stratu. Bolesť zo straty dieťaťa zraňuje ženu v jej najhlbšom vnútri, v jej schopnosti byť matkou. Vníma to ako zlyhanie vlastného tela, s ktorým nemôže nič urobiť.
Hoci niektoré ženy dokážu túto stratu prijať s väčšou duševnou rovnováhou, pre iné to môže znamenať spochybnenie ich vlastnej identity a sebahodnoty. Otázky ako "Kto som, keď nedonosím dieťa?" alebo "Som vadný výrobok?" môžu byť pre ženu veľmi zaťažujúce.
Je dôležité si uvedomiť, že príroda si síce genetický fond čistí sama, ale matky majú právo byť smutné a mali by vedieť, že boli matkami a mať možnosť sa so svojím dieťaťom rozlúčiť.
Ako zvládnuť smútok po potrate?
Lekári sa často snažia ženu upokojiť tvrdením, že potrat sa stal kvôli vážnej vývinovej chybe. No pre ženu je to stále jej dieťa a dĺžka tehotenstva nerozhoduje o jej materinskom cite. Preto je dôležité, aby žena prešla všetkými fázami smútkového procesu:
Prečítajte si tiež: Vyšetrovanie úmrtia
- Popieranie: Žena odmieta prijať realitu straty.
- Hnev: Žena cíti hnev na seba, na partnera, na lekárov, na osud.
- Zjednávanie s osudom: Žena sa snaží zmeniť to, čo sa stalo, alebo sľubuje, že ak sa jej vráti dieťa, bude lepšia.
- Depresia: Žena cíti smútok, beznádej a stratu záujmu o aktivity.
- Zmierenie: Žena prijíma realitu straty a učí sa s ňou žiť.
Súčasťou smútku je aj rituál rozlúčenia. Ak žena nemá fyzický dôkaz o existencii dieťaťa (napríklad ultrazvuk), môže byť pre ňu psychicky ťažšie sa s ním vyrovnať. V takom prípade je dôležité, aby si vytvorila nejakú pamiatku na bábätko. Môže mu dať meno, napísať list, nakresliť si ho, poďakovať sa mu za krátky čas, ktorý s ním strávila, alebo ho symbolicky pochovať.
Je dôležité dovoliť si všetky emócie a sentimentalitu. Čím viac pocitov žena prejaví, tým lepšie.
Čo nerobiť?
Okolie sa často snaží ženu utešiť frázami ako "Stávajú sa aj horšie veci" alebo "Neboj sa, budeš mať iné deti". Takéto rady však v akútnom smútku nepomáhajú a môžu ženu ešte viac zraniť. Je dôležité, aby pri žene bol niekto, kto ju vypočuje, ale nechlácholí. Žena si musí nájsť vlastný spôsob rozlúčenia a svoju cestu, ako stratu prijať.
Postabortívny syndróm
Ak sa žena nedokáže so stratou vyrovnať, môže sa u nej rozvinúť postabortívny syndróm (PAS). PAS je posttraumatická porucha, ktorá sa môže prejavovať depresiami, flashbackmi (živými spomienkami na traumatickú udalosť) a ďalšími psychickými problémami.
Je dôležité zdôrazniť, že z PAS sa žena nemôže dostať sama. Vyhľadať odbornú pomoc je nevyhnutné. Terapeutické techniky a metódy pracujú hlavne s imagináciou a s telom, pretože trauma je aj telová záležitosť a telová pamäť ostáva. Najideálnejšie je predchádzať PAS hneď na začiatku krízovou intervenciou.
Prečítajte si tiež: Teologická reflexia o krste detí
Ďalšie tehotenstvo
Niektorí ľudia radia žene, aby mala čo najskôr ďalšie dieťa. Ak je však smútková práca nedokončená, môže to ublížiť jej aj druhému dieťaťu. Pokiaľ je žena s potratom vysporiadaná, je dobré dlho nečakať s ďalším tehotenstvom.
Skúsenosti žien po potrate
Mnoho žien sa po potrate obviňuje alebo obviňuje partnera či okolie. Vyčítajú si, že brali lieky, jedli niečo nevhodné, dali si deci vína, kávu, zažili stres alebo že dieťa málo chceli. Každá z nich rozmýšľa, čo mohla urobiť inak. Je však dôležité si uvedomiť, že to nemôže zmeniť.
Ženy, ktoré potratili vo vyššom štádiu tehotenstva, často prežívajú obzvlášť ťažké obdobie. Katarína Jančišinová stratila dvoch synov vo fáze tehotenstva, keď mamičkám bežne odľahne. Hovorí, že chvíle v nemocnici boli veľmi emotívne, plné napätia, sĺz a hlbokej bolesti zo strachu, že stratí dieťa. Po pôrode nasledovalo veľké prázdno.
Katarína sa s oboma stratami vyrovnala vďaka viere a podpore manžela a rodiny. Pri druhom synovi, Samuelovi, mala možnosť usporiadať pohreb, čo jej veľmi pomohlo v procese smútenia. Hovorí, že pohreb bol signálom pre okolie, že dieťa, ktoré zomrelo, nebolo len bezduchý plod, ale že je to človek, s ktorým sa musíme dôstojne rozlúčiť ako s každým iným zomrelým.
Prečítajte si tiež: Matka a deti: Tragický príbeh
tags: #mrtve #dieta #po #interupcii