Chrípka je vysoko nákazlivé ochorenie dýchacích ciest, spôsobené vírusom. S príchodom jesene a zimy sa spája jej zvýšený výskyt. Na chrípkovú sezónu je dobré myslieť skôr a začať s prevenciou. Článok bol prvýkrát publikovaný v novembri 2019 a aktualizovaný v novembri 2025.
Čo je chrípka a ako sa šíri?
Chrípka je akútne vírusové ochorenie horných dýchacích ciest. Každý z nás pozná hlavné symptómy chrípky - malátnosť, bolesti hlavy alebo svalov, zápal dýchacích ciest, horúčku. Chrípka je nepríjemná, pretože obmedzuje naše bežné fungovanie. Hoci chrípka vo vzduchu cirkuluje počas celého roka, najčastejšie sa vyskytuje v jesenných a zimných mesiacoch. Preto toto obdobie nazývame chrípková sezóna.
Problémom však je, že vírus chrípky je premenlivý, a dalo by sa povedať, že aj „učenlivý“. Hlavné typy vírusov označujeme ako A, B a C. Chrípku u ľudí spôsobujú hlavne typy A a B. Typ C vyvoláva zvyčajne len mierne ochorenia. Dôležitý rozdiel je v tom, že kým typ B cirkuluje takmer výlučne u ľudí, typ A má obrovský rezervoár aj u zvierat - vtákov, prasiat a koní. Práve táto jeho schopnosť mutovať a kombinovať sa (napríklad prenosom zo zvieraťa na človeka) je dôvodom, prečo typ A spôsobuje nielen bežné epidémie, ale aj celosvetové pandémie.
Samozrejme, aj bežné ľudské kmene chrípky (A aj B) neustále mutujú - menia svoje vlastnosti. Preto takmer každú sezónu kolujú v populácii iné typy vírusov. Chrípka je veľmi časté a vysoko infekčné vírusové ochorenie. Pôvodcom tohto ochorenia je vírus chrípky a prameňom pôvodcu nákazy je infikovaný človek. Vírus chrípky sa ľahko šíri priamym kontaktom, najčastejšie kvapôčkovou infekciou (teda prostredníctvom kvapôčok a aerosólu, ktoré sa uvoľňujú z tela chorého pri kýchaní, kašľaní, ale aj rozprávaní). Vstupnou bránou pre vírus chrípky sú horné dýchacie cesty a očné spojovky. Jeden chorý môže infikovať pomerne veľké množstvo ďalších ľudí, pričom ideálnym prostredím na šírenie ochorenia sú preľudnené a nevetrané priestory. Deti ochorejú o čosi častejšie ako dospelí. Príznaky nastupujú náhle a sú intenzívne, pričom môžu pretrvávať až dva týždne.
Inkubačná doba chrípky je čas od vstupu vírusu do tela po objavenie sa prvých príznakov. Zvyčajne sa pohybuje v rozmedzí 1 až 4 dní, pričom priemerný čas sú 2 dni. Ešte predtým, ako pocítime prvé príznaky, môžeme infekciu preniesť na iných ľudí. Nákazliví sme zhruba deň pred prvými príznakmi a následne 5 až 7 dní po ich objavení. Deti, starší ľudia a dospelí s oslabenou imunitou (imunokompromitovaní) sú infekční dokonca ešte dlhšie. Dôležité je, že vírus môžete šíriť aj v prípade, že máte len veľmi mierne alebo dokonca žiadne príznaky (tzv. asymptomatický prenos). Akútne príznaky (horúčka, bolesti) zvyčajne trvajú 5 až 7 dní.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Ako sa chrániť pred chrípkou?
Chrániť sa môžete v prvom rade očkovaním. Proti chrípke, ale aj proti COVID-19 a pneumokokovým ochoreniam existujú dostupné, bezpečné a účinné vakcíny.
Očkovanie proti chrípke je najlepšou prevenciou. Zvážiť by ho mali hlavne skupiny ľudí, ktoré sú ohrozené komplikáciami chrípky. Očkovať sa treba v predstihu, aby sa stihli vytvoriť protilátky do začiatku zvýšeného výskytu chrípky. Dostatočná ochranná hladina protilátok sa vytvorí 10 až 14 dní po očkovaní a účinok trvá približne 6 až 12 mesiacov. S očkovaním sa odporúča začať v priebehu októbra. Väčšinou sa podáva 1 dávka vakcíny do svalu ramena. Vakcíny pracujú na princípe tvorby protilátok proti povrchovým časticiam vírusu. Po každom očkovaní sa objaví lokálna a spravidla aj celková reakcia. Nebýva však závažná či dlhotrvajúca. Ustúpi aj bez špecifickej liečby a nepovažujeme ju za nežiaducu reakciu.
Očkovanie ako prevencia chrípky
Očkovanie ako prevencia chrípky je najefektívnejším spôsobom, ako predísť samotnému ochoreniu, ale aj vzniku komplikácií. Neexistuje lepšia forma ochrany pred chrípkou, ako je očkovanie. Zmysel má aj u ľudí, ktorí sú presvedčení, že ju nepotrebujú, lebo chrípku nikdy nemali. Práve preto, lebo chrípka môže prebiehať aj bez príznakov a môže vyvolať srdcovú alebo mozgovú príhodu.
Očkovanie znižuje riziko nákazy o 70 až 90 %. Ak sa aj očkovaný človek nakazí, vďaka vakcíne bude mať miernejší priebeh ochorenia. Najväčší prínos má pre seniorov a ľudí s chronickým ochorením - očkovanie u nich znižuje riziko úmrtia na komplikácie chrípky o 70 až 80 %.
Obavy z očkovania sú časté, no očkovacie látky neobsahujú živé vírusy, a teda nie sú schopné vyvolať ochorenie. Vyrobené sú z usmrtených vírusov alebo len z ich častí. Imunita sa vytvorí do dvoch týždňov od očkovania. Dovtedy sa človek môže od niekoho iného nakaziť a ochorieť, ale s vakcínou to nesúvisí. Niektorí ľudia môžu po očkovaní pociťovať mierne vedľajšie účinky ako je zvýšená teplota, únava, bolesť svalov, nejde však o ochorenie. Tieto príznaky sú normálnou reakciou organizmu na vakcínu a zvyčajne vymiznú do jedného až dvoch dní.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Očkovanie je aj o ohľaduplnosti k svojim najbližším. Keď sa dajú zaočkovať zdraví rodičia aj so svojimi deťmi, prispejú tým k ochrane starých rodičov alebo iných blízkych s chronickým ochorením.
Kedy je najvhodnejší čas na očkovanie?
Najlepší čas na očkovanie je koniec októbra a začiatok novembra. Imunita tak vydrží až do jari. Ochrana pred chrípkou - protilátky - sa v tele vytvárajú 2 až 3 týždne po očkovaní. Dôležité je vytvoriť si dostatočné množstvo protilátok proti chrípkovému vírusu skôr, ako sa chrípka začne šíriť v komunite. Preto sa vo všeobecnosti odporúča dať sa zaočkovať proti chrípke v priebehu októbra až do konca novembra, aby ochranný účinok vakcíny vydržal počas celej chrípkovej sezóny. V nevyhnutných prípadoch je možné očkovať aj v neskorších mesiacoch, dokonca aj v prípade, ak prebieha epidémia chrípky.
Účinnosť chrípkovej vakcíny vo všeobecnosti klesá približne o 6 % - 11 % za mesiac. Keďže hladina protilátok po očkovaní by mala byť dostatočná ešte aj na ochranu pred prípadnou druhou vlnou chrípky v jarných mesiacoch, je dôležité správne načasovanie očkovania. Privčasným očkovaním (viac než 4 mesiace pred hlavným vrcholom aktivity chrípky, ktorý je obvykle na prelome januára a februára) vzniká riziko, že klesajúce hladiny protilátok nemusia poskytovať dostatočnú mieru ochrany práve počas vrcholu chrípkovej sezóny.
Pre koho je očkovanie obzvlášť dôležité?
Očkovanie proti chrípke sa odporúča najmä osobám s chronickými ochoreniami, u ktorých ochorenie na chrípku zvyčajne vedie k zhoršeniu ich základného ochorenia, a osobám, u ktorých existuje vysoké riziko výskytu komplikácií po ochorení chrípkou. Taktiež sa odporúča osobám, ktoré sa starajú o rizikové skupiny obyvateľov (ide o povolania, ako sú zdravotníci a pracovníci v oblasti sociálnych služieb). Očkovanie proti chrípke sa odporúča aj deťom od 6 mesiacov do troch rokov.
Má očkovanie proti chrípke význam aj pre mladého a inak zdravého človeka?
Áno, má. Aj mladí a zdraví ľudia by nemali zabúdať na očkovanie. Síce je u týchto ľudí priebeh chrípky relatívne mierny, prevencia aj tak nie je na škodu.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Kde sa môžem dať zaočkovať?
Je potrebné osloviť svojho všeobecného lekára (lekár pre dospelých, pediater).
Môže očkovaný človek nakaziť iných?
Treba povedať, že aj očkovaný človek sa môže nakaziť. Avšak, priebeh ochorenia býva ľahký a riziko komplikácií je veľmi malé. Cieľom očkovania nie je zabrániť nákaze, ale zmierniť priebeh ochorenia a predísť komplikáciám.
Počas chrípkovej sezóny cirkulujú v populácii aj iné patogény (pôvodcovia ochorení), ktoré zapríčiňujú chrípke podobné ochorenia. Chrípku spôsobuje vírus chrípky, ktorý má niekoľko typov a subtypov. Chrípke podobné ochorenia vyvolávajú adenovírusy, rinovírusy, respiračný syncyciálny vírus (RSV), baktérie Mycoplasma pneumoniae, Moraxella catarrhalis a vírus parachrípky. Chrípka, chrípke podobné ochorenia, ale aj COVID-19 sú respiračné infekcie, ktoré majú podobné príznaky a aj mechanizmus prenosu.
Je možné naraz ochorieť na chrípku a COVID-19, či byť súčasne infikovaný napríklad vírusom chrípky a adenovírusom? Áno. Oslabený organizmus je totiž náchylnejší na ďalšie infekcie.
Ako rozoznať chrípku od prechladnutia?
Niektorí ľudia si zamieňajú prechladnutie (spôsobené inými typmi vírusov) s chrípkou. Ak prechladnutie nie je komplikované ďalšou infekciou, ochorenie má spravidla iba mierny priebeh. V diagnostike sa všeobecní lekári orientujú podľa typických príznakov chrípky a s ohľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu.
Chrípka má náhly nástup príznakov z plného zdravia, je sprevádzaná vysokou teplotou (38°C). Typickým úvodným príznakom je bolesť kĺbov, silná bolesť hlavy - často za očami, bolesť svalov. Prejavuje sa suchým a dráždivým kašľom, často sa objaví zimnica a triaška, po 48 hodinách sa môže prejaviť nádcha a bolesť hrdla. Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky po 3-5 dňoch odznejú, hoci únava a slabosť môžu pretrvávať dlhšie.
Príznaky prechladnutia sú nádcha, kýchanie, slziace oči a podráždené hrdlo. Toto ochorenie je obmedzené na horné dýchacie cesty, nevzniká náhle z plného zdravia triaškou. Prechladnutie nie je sprevádzané vysokou teplotou, bolesťami kĺbov a svalov.
Je možné ochorieť na chrípku aj viackrát za sezónu?
Áno, je to možné. Môže sa to stať, pretože vírus chrípky ľahko a často podlieha mutáciám, ako aj preto, že existuje viacero druhov chrípkových vírusov súčasne. Počas sezóny tak medzi ľuďmi cirkulujú viaceré typy chrípkových vírusov a imunita po prekonaní jedného typu chrípky nemusí zabezpečiť ochranu proti inému. Keďže vakcína zámerne obsahuje viac podtypov vírusov chrípky A aj B, najlepšou prevenciou voči opakovanému ochoreniu na chrípku je práve očkovanie.
Účinkuje aj vakcína, ktorá svojím zložením „netrafí“ chrípkové kmene danej sezóny?
Môže sa stať, že zloženie vakcíny napokon „netrafí“ niektorý z chrípkových kmeňov, ktorý počas sezóny preváži v populácii, no nestáva sa to často. Aj v prípade, že vakcína neobsahuje časti vírusu, ktorým sa nakazíte, môže u vás prepuknúť chrípka. Existujú však štúdie dokazujúce, že aj vtedy dokáže vakcína zmierniť príznaky ochorenia o 20 %.