Určite ste už počuli o fenoméne Mozartov efekt. Názory na tento jav sa rôznia. Má mnoho zástancov, ale i odporcov. Slávny hudobný génius odkázal ľudstvu mnoho znamenitých hudobných diel. Niektorí vedci tvrdia, že okrem toho, že Mozartova hudba prináša poslucháčom nezabudnuteľné zážitky, robí ich aj inteligentnejšími, ba dokonca spôsobuje liečivé účinky. Títo odborníci tento aspekt Mozartovej tvorby nazvali Mozartovým efektom. Ako teda Mozartova hudba vplýva na bábätká a aké benefity môže priniesť pre ich vývoj?
Čo je Mozartov efekt?
Spomínaný pojem prvý raz použil Francúz, doktor Alfréd A. Tomatis. Vo svojej knihe z roku 1991 Pourquoi Mozart? opísal účinky skladieb tohto génia. Zistil, že počúvanie Mozartovej hudby vedie nielen k zlepšeniu sluchu, ale aj k rozvoju mozgu. O dva roky neskôr traja vedci z Kalifornskej univerzity zistili, že študenti, ktorí vypracúvali inteligenčné testy a zároveň počúvali Mozartove skladby, dosiahli lepšie výsledky ako tí, ktorí hudbu nepočúvali. Katherine Kyová, Frances Rauscher a Gordon Shaw robili pokus s ďalšími 36 študentmi. Tí 10 minút počúvali Mozartovu hudbu a potom začali robiť IQ testy zamerané na priestorovú predstavivosť. Všetci mali oveľa lepšie výsledky ako tí, ktorí hudbu nepočúvali.
V odbornom časopise Pediatrics v roku 2010 bola publikovaná štúdia izraelských vedcov, v ktorej bolo uvedené, že deti, ktoré počúvali Mozartove skladby, priberali rýchlejšie na váhe ako iné deti.
Čím je Mozartova hudba výnimočná?
Christopher Chabris, výskumný pracovník na Harvard Medical School, zistil, že pri počúvaní Mozartovej hudby dochádza k radostnému vzrušeniu, ktoré je spojené s vyšším stupňom aktivácie kognitívneho systému, takže človek môže dosiahnuť v určitých typoch kognitívnych úloh lepšie výsledky.
Fran Rauscherová z University of Wisconsin sa snažila vysvetliť podstatu Mozartovho efektu pomocou teórie Lenga a Shawa, ktorí spracovali mechanizmus fungovania mozgovej kôry. Predpokladala, že určitá hudba môže vyvolávať v mozgovej kôre také vzorce korových výbojov, ktoré sú využívané pri časovo- priestorových úlohách. Tvrdila, že počúvaním Mozartovej sonáty pre dva klavíry D dur sa zvyšuje práve táto schopnosť ľudského mozgu.
Prečítajte si tiež: Hudobný Génius Mozart
Skeptické názory a alternatívne vysvetlenia
Samozrejme, existuje veľa skeptikov, ktorí Mozartov efekt spochybňujú. Sú to hlavne psychológovia z Viedenskej univerzity Jakob Pietschnig, Martin Voracek a Anton K. Formann, ktorí prišli s novou metaanalýzou. Zverejnil ju americký odborný časopis Intelligence. Ide o výskum založený na analýze predchádzajúcich štúdií venovaných Mozartovmu efektu. Rakúski vedci systematicky preskúmali štyri desiatky amerických a iných štúdií, publikovaných v tlači alebo na akademickej pôde. Bolo do nich zapojených vyše tritisíc účastníkov. Záver je jednoznačný. Nenašli nijakú podporu pre tvrdenie, že by počúvanie Mozartovej hudby zlepšovalo schopnosť priestorovej orientácie.
Na druhej strane aj mnoho klinických psychológov a psychiatrov na Mozarta nedá dopustiť. Dobre vedia, že počúvanie Mozartovej sonáty má priaznivý vplyv na pacientov postihnutých Alzheimerovou chorobou a epileptikom sa tiež uľaví, keď si vypočujú skladbu D dur.
Vplyv hudby na bábätká v prenatálnom a postnatálnom období
Ako bábätká vnímajú zvuk už v maternici?
Podľa viacerých zdrojov sa schopnosť vnímať zvuk začína vyvíjať už okolo 18. - 20. týždňa tehotenstva. V tomto období si bábätko v brušku najskôr všíma tlmené, nízkofrekvenčné zvuky - tlkot maminho srdca, prúdenie krvi či šumenie tráviaceho traktu. Postupne začína rozoznávať aj hlas mamy a ďalších ľudí v okolí. Preto je dôležité sa s bábätkom v brušku rozprávať - aj oteckovia môžu priložiť ústa k brušku a povedať drobčekovi niečo pekné. Tak ako dieťatko počuje bezpečné a príjemné zvuky srdca mamy a jej hlas, vníma aj rušivé podnety - hluk, krik či náhle ostré zvuky. Môže sa stať, že sa v brušku zľakne, ak nečakaný hluk prekvapí aj vás. V takom prípade si pohlaďte bruško a upokojte bábätko jemným hlasom. Prežíva totiž to, čo prežívate vy.
Novorodenci a citlivosť na hlasitosť zvukov
Hoci sa môže zdať, že novorodenec ešte vníma veľmi obmedzene, na zvuky reaguje pomerne intenzívne. Najmä hlasné a náhle podnety môžu vyvolať zľaknutie, strhnutie či plač. Intenzita zvuku, meraná v decibeloch (dB), tu zohráva dôležitú úlohu - príliš vysoké hodnoty dokážu bábätko stresovať a pri dlhodobej alebo opakovanej expozícii môžu poškodiť sluch. Odborníci vo všeobecnosti odporúčajú, aby sa hlasitosť zvukov v blízkosti dieťaťa udržiavala dlhodobo pod hranicou 50 dB. Biele šumy a rôzne aplikácie, ktoré pomáhajú bábätko uspať, by preto mali byť nastavené iba na jemnú hlasitosť. Akonáhle dieťatko zaspí, pokojne ich vypnite alebo aspoň stlmte, aby ste predišli dlhodobému pôsobeniu monotónneho hluku na jeho jemnučký sluch.
Hudba a jej účinky na bábätko
Mnohí rodičia využívajú hudbu pri uspávaní alebo hraní sa s dieťaťom. Tá môže mať na bábätko upokojujúci vplyv, pomáha mu zrelaxovať, a dokonca ho môže motivovať k rôznym pohybovým reakciám. Jemné melódie, či už klasické, alebo ľudové, dokážu bábätko v mnohých prípadoch upokojiť a prebudiť v ňom zvedavosť. Dôležitý je aj emočný aspekt - keď dieťa vníma, že rodič sa do piesní zapája, tancuje s ním alebo spieva, prehlbuje sa tým ich vzájomné puto.
Prečítajte si tiež: Tipy pre pokojné bábätko
Spievanie a rodičovský hlas
Pre čerstvo narodené dieťatko je mamin hlas jednou z najistejších „kotiev“. V maternici ho vnímalo celé týždne, a tak je prirodzene zdrojom bezpečia aj vonku. Spievanie - či už uspávanky alebo jednoduché, veselé popevky - preto dokáže malého človiečika upokojiť. Zároveň pomáha pri rozvoji reči: bábätko sa zo spevu učí rytmus, intonáciu a sleduje pohyb pier pri vyslovovaní slabík.
Muzikoterapia a predčasne narodené deti
U predčasne narodených detí sa používa muzikoterapia ešte v nemocniciach, kde sa novorodeniatkam púšťa ukľudňujúca hudba ako spev vtákov alebo zurčanie potôčika. Pre deti je pôrod veľmi stresujúci, pretože sa musia vyrovnať s novým prostredím a často bývajú oddelené na niekoľko hodín od matky. Preto sa v niektorým pôrodniciach rozhodli, že toto stresujúce obdobie pomôžu detičkám prekonať vďaka hudbe. Je dokázané, že po narodení dieťa ukľudní pokojná hudba, ktorá má pravidelné tóny a pripomína zvuky z matkinho tela. Napríklad predčasne narodené deti hudba upokojuje a tak lepšie priberajú a rastú.
Ako chrániť bábätko pred prílišnými decibelmi?
- Pokiaľ idete s bábätkom na hlučnú akciu (koncert, ohňostroj, športové podujatie), zvážte detské chrániče sluchu.
- Nevystavujte dieťa zbytočne dlhým a náhlym hlukom.
- Sledujte reakcie svojho bábätka. Každé je iné - niektoré zvládne primeraný šum bez problémov, iné potrebuje viac ticha.
- Nezapínajte televízor či tablet len ako „pozadie“. Nielenže to vytvára zvukový chaos, ale aj odpútava pozornosť od reálnej komunikácie a hry.
Ako na to? (Praktické rady pre využitie hudby u bábätiek)
- Nehrajte len Mozarta - do bežného dňa zaraďte rôzne žánre, napríklad pokojné klasické skladby, ľudové piesne, šum prírody či dokonca jemný džez.
- Vyberte vhodnú chvíľu - pustite hudbu počas prebaľovania, jemnej masáže či uspávania, keď bábätko potrebuje upokojiť a naladiť sa na príjemnú atmosféru.
- Buďte súčasťou - namiesto pasívneho „púšťania hudby“ vyskúšajte spievať, pridať jemné pohyby a dotyky v rytme, aby dieťa cítilo aj vašu fyzickú blízkosť.
- Pozor na hlasitosť - pri bábätkách neodporúčame príliš hlasnú alebo agresívnu hudbu. Dieťa by mala hladkať, nie vydesiť.
- Sledujte reakcie - ak sa bábätko pri určitom druhu hudby necíti dobre, plače alebo sa prehne do spazmu, jednoducho skúste inú melódiu.
Hudba ako liečivý prostriedok a zdroj energie
Hudba a rytmus sa už od nepamäti používali ako liečivé prostriedky. Psychiatrické kliniky, psychologické poradne, dokonca aj niektoré novorodenecké oddelenia u nás čoraz viac využívajú špeciálnu relaxačnú hudbu či autentické zvuky prírody: spev vtákov, hlasy veľrýb a delfínov, šumenie lístia, špliechanie morských vĺn. Hudba pôsobí na krvný tlak, metabolizmus cukrov, ovplyvňuje tep srdca, činnosť pľúc. Je vhodným doplnkom pri vážnych diagnózach, ako je Alzheimerova choroba, závislosť od drog, pomáha hendikepovaným deťom. Pôsobí pri depresiách, úzkosti či odstraňovaní negatívnych následkov z otrasných zážitkov.
Hudba má liečivé účinky aj na telesné orgány, stimuluje v mozgu rovnaké časti ako čokoláda, dobré jedlo či sex. Okrem toho pozitívne ovplyvňuje psychiku a uvoľňuje endorfíny − hormóny šťastia. Môže vyriešiť aj problémy so zaspávaním. Rytmus hudby je blízky rytmu srdca a srdcovému tepu. Pomalá, monotónne sa opakujúca hudba spomaľuje tep srdca, frekvenciu dychu aj frekvenciu mozgových vĺn. Upokojujúce melódie liečia vysoký tlak, napätie, kŕče, nespavosť, srdcové ochorenia aj bolesti hlavy.
Spievanie ako terapia a posilnenie vzťahu
Spievanie akejkoľvek melódie človeka upokojí, zlepší mu náladu, posilní imunitný systém. Súčasne očisťujeme organizmus, zbavujeme ho oxidu uhličitého a mnohých ďalších nečistôt. Výskumy potvrdili, že aj ľudský hlas má liečivú silu. Spolu s hlasivkami sa totiž uvoľňujú aj emočné bloky. Ten, kto si spieva, je zdravší a vyrovnanejší. Dokonca v rodinách, kde sa spieva, je menej sporov. Ak si myslíte, že spievate falošne, na veci to nič nemení. Liečebný účinok falošný spev neovplyvňuje.
Prečítajte si tiež: Recenzie a informácie o plávaní pre bábätká
Vedci dokázali, že už šesťtýždňový plod reaguje v matkinom tele na upokojujúcu hudbu a nežný spev. Ak mama svojmu budúcemu dieťatku spieva, pozitívne vplýva na utváranie jeho nervového systému. Aj po narodení môžete bábätkám púšťať spev a hudbu. Pediatri to vrelo odporúčajú. Vďaka príjemnej hudbe deti výborne priberajú, silnejšie cicajú materské mliečko a ich spánok je hlbší. Hudobné tóny pomáhajú bábätku preklenúť obdobie tesne po pôrode, keď sa nakrátko ocitne bez mamy.