Montessori pedagogika je prístup k vzdelávaniu, ktorý kladie dôraz na rozvoj dieťaťa v prirodzenom prostredí, s ohľadom na jeho individuálne potreby a záujmy. Cieľom je podporiť samostatnosť, zodpovednosť a lásku k učeniu. Čo by teda malo dieťa vedieť v rôznom veku podľa princípov Montessori?
Montessori začiatky
Montessori pomôcky sú rozdelené do niekoľkých skupín podľa toho, aký druh zručností pomáhajú deťom rozvíjať. Volajú sa: Praktický život, Rozvíjanie zmyslov, Matematika, Jazyk a Spoznávame svet. Tieto oblasti sú navzájom prepojené. Schopnosti, ktoré dieťa nadobudne v jednej z nich, využije aj v ostatných.
Aktivity praktického života
Aktivity z oblasti Praktický život sú obvykle prvými činnosťami, ktoré si deti v škôlke vyskúšajú. Tvoria most medzi domácim prostredím a prostredím škôlky. Materiály, ktoré sa tu používajú, vyzerajú podobne, ako bežné predmety z domácnosti. A aj práca s nimi kopíruje situácie z každodenného života.
Opakovanie takýchto činností pomáha deťom trénovať si svoje sociálne zručnosti (napr. pomoc ostatným, ohľaduplnosť, zdvorilosť…) ale aj fyzickú zručnosť (prelievanie, prenášanie predmetov, šitie…). Vykonávaním jednotlivých aktivít sa precvičuje ladnosť a precíznosť pohybov, koncentrácia, trpezlivosť, trénujú sa svaly ruky (príprava na písanie), samostatnosť, zodpovednosť a mnohé ďalšie.
Preto sú všetky predmety, ktoré majú deti v škôlke k dispozícii funkčné a v detskej veľkosti. Malý nôž naozaj krája, miniatúrnym mopom sa dá skutočne utrieť podlaha, kuchynská linka je tak nízko, že je jednoduché nachystať si na nej jedlo bez pomoci.
Prečítajte si tiež: Ako Montessori hračky podporujú vývoj 6-mesačných detí
Rozdielne ciele dieťaťa a dospelého
Ako by niektorú z obyčajných činností, napríklad naberanie polievky, vnímalo dieťa a ako dospelý? Dospelému je jasné, čo chce urobiť. Chce si nabrať polievku do taniera, aby sa mohol najesť. Naberie rýchlo a jednoducho. Vie, čo má robiť. Vie, čo má byť výsledkom jeho konania.
Dieťa je však v inej situácii. Už tuší, že by si malo nabrať polievku do taniera, lebo to tak robia ľudia okolo. Približne vie, ako sa polievka do taniera naberá. Je možné, že to nikdy samo neskúšalo. Môže sa z toho tešiť, no môže sa aj obávať skúsiť to. Napokon si zoberie naberačku. Pravdepodobne niečo vyleje, pretože jeho pohyb zatiaľ nie je úplne koordinovaný. Podarí sa mu premiestniť do svojho taniera aspoň trochu polievky. Poteší ho to. Vyskúša to znovu. Zistí, že to ide. Skúša to ďalej. Rôznymi spôsobmi. Niektoré fungujú lepšie, ako iné. Niekedy sa stane, že sa pozabudne a tanier je už dávno plný (škôlková každodennosť :-) ). Na druhý deň to vyskúša opäť. Bude to skúšať až pokým sa to nenaučí a nezvládne to tak jednoducho a sebaisto, ako to robia dospelí. Alebo bude skúšať, pokiaľ nezistí, že niekto iný to vždy urobí za neho.
Stavanie základov
Ako všetky tieto praktické schopnosti dieťa využije vo svojom ďalšom vzdelávaní sa? Získaná trpezlivosť, jemnosť pohybov a koncentrácia mu pomôžu zvládnuť komplikovanejšie činnosti, ktoré nemajú okamžitý viditeľný výsledok. Je tiež schopné vnímať detaily, jemné rozdiely, dokáže predvídať na základe svojej skúsenosti. Prežije, že nie všetko sa darí na prvý pokus. Naučí sa nevzdávať sa.
Keď sa dieťa začne zaoberať matematikou, jeho orientácia v rôznych abstraktných konceptoch bude jednoduchšia. Schopnosti ako chápanie množstva, objemu alebo triedenie podľa viacerých kategórií sa u detí pravdepodobne vyvíjajú postupne a sú spojené s konkrétnymi skúsenosťami s okolitým svetom.
Pri rozvíjaní jazyka má dieťa vďaka skúsenosti s rôznymi činnosťami a ich pomenovávaním bohatšiu slovnú zásobu. Trénuje si aj správanie sa k ostatným ľuďom a teda vie, ako slušne komunikovať. Keďže veľa používa svoje ruky, ich má teraz rozcvičené a pripravené na správne držanie ceruzky a písanie.
Prečítajte si tiež: Individuálny rozvoj dieťaťa v MŠ Košice
Čo dokážu škôlkári?
Aktivity praktického života majú jednu veľkú výhodu. Deti k nim nemajú prístup iba v škôlke, sú aj doma. Každý deň. Vynasnažte sa ich preto čo najviac zapojiť do chodu domácnosti. Vždy im činnosť najprv pomaly ukážte (a skúste pri tom nerozprávať, pretože malé deti sa nevedia dobre sústrediť na reč a činnosť zároveň), a až potom ich nechajte vyskúšať si to.
Deti obvykle veľmi rady chystajú jedlo. Môžete ich nechať pomáhať v kuchyni. Spočiatku im stačí dať jednoduché úlohy, napríklad niečo preliať, nasypať, zamiešať. Podľa toho, ako sa im to darí, môžete úlohy postupne sťažovať - niečo nastrúhať, rozbiť vajíčko, postaviť vodu na čaj, nakrájať zeleninu…
Niektoré deti baví upratovanie. Sledujte, čo ich zaujíma. Pri čom vás rady pozorujú? Dokážu napríklad utierať prach, vysávať, skladať oblečenie, vrátiť hračky na ich miesta alebo poukladať riad do umývačky. V tomto veku milujú skrášľovanie priestoru, v ktorom žijú - nechajte ich dať kvety do vázičky alebo pekne prestrieť stôl na večeru.
Môžete ich tiež zapojiť do starostlivosti o kvety a zvieratá. Mnohé deti budú nadšene polievať a utierať listy rastlín od prachu. So starostlivosťou o zvieratá buďte opatrnejší. Obvykle veľmi rady pomôžu s kŕmením alebo čistením, no starostlivosť o zvieratko by nemala byť výhradne ich zodpovednosťou.
Do Praktického života spadá aj starostlivosť o seba. Napríklad, samostatne sa obliecť, učesať alebo vysmrkať.
Prečítajte si tiež: Montessori metóda: prehľad
Dôležité sú aj sociálne zručnosti a ohľaduplnosť, ktoré deti obvykle získavajú pozorovaním a napodobňovaním svojich vzorov - napríklad, kedy použiť ďakujem a prosím, ako niekomu pomôcť, ako slušne odmietnuť alebo čo môžu urobiť, keď sú nahnevané…
Zvládne to
Každé dieťa je individualita s jedinečným mixom schopností, skúseností a vlastností. Tým pádom nie všetky deti začnú robiť rovnaké činnosti v rovnakom čase. Niekoho začne baviť prelievanie okolo druhého roku, iného, keď má tri a pol. Niekoho možno nebude baviť vôbec. Je to v poriadku. Omnoho dôležitejšie je podporiť dieťa v činnosti v období, kedy o ňu prejavuje záujem.
Ak dieťa niečo zvláda robiť samostatne a správne, je dôležité nepomáhať mu s touto činnosťou naďalej. Tým, že dostáva menej pomoci, učí sa spoľahnúť na seba a svoje schopnosti, cíti sa kompetentne, objavuje vlastnú zodpovednosť a rozvíja si sebadôveru. Vidí dôsledky svojho konania.
Samozrejme, existujú výnimky. Sú situácie, kedy je pomoc na mieste - dieťa môže byť veľmi unavené, existuje objektívna príčina, prečo akurát niečo nemôže robiť samé… Je zodpovednosťou dospelých, aby situáciu zhodnotili a rozhodli sa, či v nej bude vhodnejšie pomôcť, alebo nie. Napriek tomu, že bežné, každodenné činnosti sú nesmierne dôležité pre ďalší vývin dieťaťa, nevnímajte ich ako akési predpísané „učivo“, ktoré je treba zvládnuť. Sú to skôr každodenné príležitosti, ktoré sa nám núkajú a je škoda nevyužiť ich, kým sa dá.
Úlohy podľa veku dieťaťa
Nedávno sa dostal ku mne článok o Márii Montessoriovej, podľa ktorej je navrhnutý zoznam úloh podľa veku dieťaťa. Zdá sa nám, že dvojročné dieťa nevie pomôcť? Opak je pravdou. Ak zistíme, čo by malo zvládnuť 10 alebo 12 ročné dieťa, tak by sme teoreticky mali “na ružiach” ustlané. Áno, určite to chce prvotnú časovú investíciu s potrebnou dávkou trpezlivosti.
Nezlyhali moje deti, ale ja. Nič však nie je stratené. Vďaka Márii Montessoriovej už nemusím ani rozmýšľať, čo by mali zvládnuť. Viem si predstaviť, že pravidelné chystanie raňajok, spratávanie zo stola, drobnosti ako chystanie príboru alebo servítkov by sa im veľmi páčilo. A sú už vo veku, kedy im môžem zveriť aj umytie umývadla. Možno umyjú aj jeho široké okolie.
Fantazijné rozprávky vs. príbehy zo života
Iste ste už niekde počuli, že Montessori neodporúča deťom čítať do istého veku fantazijné rozprávky. Žiadne ježibaby v perníkových domčekoch, princezné, hovoriace zvieratá či autá s očami. Miesto toho odporúča príbehy o bežných ľuďoch, ktorí žijú bežný život a robia bežné veci. Dôvodov je niekoľko.
Dieťa v prvých rokoch života je absorbujúca myseľ, ktorá nasáva informácie o svojom okolitom svete spôsobom a ľahkosťou, ktoré sa už nikdy v živote nezopakujú. Potrebuje sa naučiť, ako v tomto svete fungovať, ako sa stať jeho súčasťou. Príbehy o každodenných situáciách im v tomto krásne pomáhajú - pomáhajú im definovať rôzne emócie, učia ich modely správania, vysvetľujú niektoré zákonitosti. Vhodne zvolené knižky im dokážu objasniť veci, ktoré prežívajú a dávajú im návody, ako zvládať náročné chvíle.
Absorbujúca myseľ si však nevyberá, nasáva všetko. Všetko, čo dieťa zažije, počuje, vidí, berie ako samozrejmý fakt. My dospelí už máme bohaté skúsenosti, a tak s istotou vieme zhodnotiť, či môžu žiť tri medvede v chalúpke v lese. Deti však skúseností ešte majú málo a preto im dostatočne nedôverujú. Ak teda počujú rozprávku o drakovi, ktorý kradne princezné, budú jej veriť aj napriek uisteniu rodičov, že to je „len rozprávka“. Fantazijná literatúra ich môže prinajmenšom miasť, alebo v horšom prípade vystrašiť a spôsobiť im napríklad nočné mory alebo rôzne fóbie a strachy.
Podľa Marie Montessori sa dieťa najprv musí naučiť fungovať v konkrétnom svete, ktorý ho obklopuje, aby dokázalo postupne prejsť do abstrakcie. Čítanie o niečom, čo už pozná, mu pomáha rozširovať si znalosti. Napríklad čítanie o psíkoch či poníkoch, s ktorými už má predošlé konkrétne skúsenosti, pomáha dieťaťu lepšie ich spoznať, pochopiť ich správanie, naučiť sa, čo jedia či aké zvuky vydávajú. Ak však dieťa ešte nikdy nevidelo slona alebo koalu, čítanie o nich preňho bude „španielska dedina“, pretože nemôže stavať na konkrétnych skúsenostiach. Schopnosť abstraktne myslieť sa buduje až približne okolo piateho - šiesteho roku.
Okolo šiesteho roku sa vyvíja aj kritické myslenie a morálne povedomie. Dieťa začína hodnotiť, riešiť morálne a etické otázky, hľadať spravodlivosť a férovosť. Navyše už dokáže dobre rozlíšiť skutočnosť od vymysleného, a teda práve v tomto veku nastáva ideálny čas na rôzne rozprávky, báje, kde vystupujú rôzne vymyslené postavy, dobro bojuje so zlom a kladní hrdinovia s tými menej kladnými.
Montessori knižky o bežných deťoch v bežných situáciách
Staršia dcéra bola odmalička veľká milovníčka kníh a pomerne skoro mala záujem o čítanie rozprávok. Keď mala približne 20 mesiacov, začali sme si čítať krátke príbehy. S Montessori som sa vtedy ešte len zoznamovala, ale nejak prirodzene mi bolo proti srsti čítať jej klasické rozprávky, ktoré - aj v rôznych moderných úpravách - sú plné zla, trestov a manipulácie. Keďže sa vhodná literatúra hľadala ťažko, často som si príbehy vymýšľala a inšpirovala sa našimi vlastnými zážitkami. Takéto príbehy mala dcéra najradšej zo všetkého a postupne si ich pýtala každý večer pri zaspávaní.
Odvtedy sa ponuka dobrých detských kníh našťastie poriadne rozšírila a dnes už je z čoho si vyberať. Tu je teda krátky prehľad, v ktorom nájdete zaručené Montessori knižky pre deti približne od dvoch do šiestich rokov.
- Moje malé príbehy Montessori (vek 2+): Krásne jednoduché príbehy o dvoch sestričkách, napísané ich mamou. V slovenčine zatiaľ vyšli štyri: Prechádzka, Zranený vtáčik, Upratovanie a Olovrant.
- Barborka (vek 2+): Príbehy o Barborke boli medzi prvými, ktoré naši malkáči dokázali počúvať od začiatku do konca, a ktoré sa u nás čítali istý čas stále a stále, až kým sme ich všetci nepoznali naspamäť. Barborka je malé dievčatko, ktoré rieši také tie bežné situácie, do ktorých sa vie vžiť väčšina detí. Chce psíka, nechce sa umývať, ide prespať na noc k bratrancovi, narodí sa jej súrodenec…
- Kamarát Kubko (vek 3+): Hlavný hrdina je v slovenčine Kubko. Po slovensky vyšlo zatiaľ šesť dielov, z toho my sme čítali Kubko hrá futbal, Kubko sa teší na Vianoce, Kubkovi sa kýve zub a Kubko objavuje jar.
- Môj kocúr Tamtam (vek 2+): Krásny jednoduchý príbeh z pera skvelého ilustrátora a autora detských kníh Ľuba Paľa o jeho kocúrovi. O tom, čo robí, čo má rád, čo vystrája…
- Kamarátka Terka (vek 3+): Séria kníh o škôlkárke a časom aj školáčke Terke je vlastne „staršou sestrou“ série o Kubkovi. Terka sa u nás začala čítať až po Barborke, zdá sa mi, že obsahuje viac textu a príbehy sú dlhšie, teda náročnejšie na udržanie pozornosti. Zato nás Terka sprevádza pri mnohých dôležitých míľnikoch. Návšteva zubára, prvé bicyklovanie či lyžovanie, prvý deň v škole alebo plánovanie narodeninovej oslavy.
- Artur a Mila (vek 3+): Séria kníh o súrodencoch Arturovi a Mile: Naučme sa diskutovať a Poďme von.
- Sme záhradníci (vek 3+): Skutočný príbeh jednej rodiny, ktorá začala pestovať rastliny a stali sa z nich záhradníci.
- Knižka o pocitoch (vek 3+): Na dvoch súrodencoch a ich psíkovi názorne ukazuje rôzne pocity, čo je ich príčinou a typickým prejavom, aj ako sa dajú (najmä tie negatívne) zvládnuť.
- Sofia a tekvička (vek 3+): Tento nádherný dojemný príbeh u nás patrí k povinnej jesennej literatúre.
- Martinka (vek 3+): Knihy o Martinke si možno z detstva pamätáte aj vy, táto malá belgická hrdinka už má vyše 60 rokov a v origináli o nej vyšlo 60 rôznych príbehov.
- O Evičke (vek 3+): Je o trojročnej Evičke, ktorú rodičia vychovávajú v duchu rešpektujúceho rodičovstva. Malý problém s touto knižkou je, že tématicky podľa mňa je šitá pre dvoj- až trojročné deti, ale obsahuje dosť zdĺhavé texty, pri ktorých takéto malé deti ešte neobsedia.
- Zuzanka (vek 3+): Ďalšia dievčenská hrdinka, ktorá je u nás doma veľmi populárna. Zuzanka je už trochu staršia, príbehy o nej sú pekne ilustrované a obsahujú relatívne málo textu.
- Tomáš a Alica (vek 4+): Tieto knižky o zážitkoch dvoch súrodencov máme už doma celkom dlho, ale až nedávno im deti prišli na chuť.
- Veronika a Buky (vek 4+): A ešte jedna obľúbená knižnicová - o Veronike a jej šikovnom vlčiakovi, ktorí spolu zažívajú samé úžasné dobrodružstvá.
Montessori pohľad na výchovu detí v predpuberte (9-12 rokov)
Naša najstaršia už oslávila svoje deviate narodeniny a pomaly v jej správaní badáme určité zmeny. Na jednej strane je to stále naše bábätko, ktoré má potrebu nám dokazovať svoju bezhraničnú lásku, na strane druhej čoraz častejšie (a niekedy s veľkým hnevom) prejavuje svoje zásadné názory a postoje, ktoré sa výrazne líšia od tých našich. Táto akoby bipolarita je úplne prirodzenou prípravou na pubertu a dospievanie, a ako vždy je dobré byť pripravený a snažiť sa pochopiť, odkiaľ toto správanie pramení. Tu som si trochu spoznámkovala Montessori pohľad na výchovu detí v predpuberte, teda veku 9 až 12 rokov.
Charakteristiky obdobia 9 až 12 rokov
- Objavovanie vlastnej autonómie: Túžba po samostatnosti, tak veľmi podobná obdobiu 3 až 6 rokov, tentokrát však zameraná nie na fyzickú stránku, ale psychickú. (Teda nie v zmysle „Chcem sa vedieť sám obliecť a pripraviť si jedlo.“ ale skôr „Chcem mať možnosť sám o sebe rozhodovať.“)
- Hnev ako príprava na odlúčenie: Dieťa sa už podvedome pripravuje na to, že čoskoro sa od rodičov osamostatní. Aby bolo dosť silné a dokázalo to (napriek tomu, že ich nadovšetko ľúbi), príroda to zariadila tak, že voči nim začína pociťovať občasné výbuchy hnevu.
- Už nie “my” ako ja a rodičia, ale “my” ako ja a moji kamaráti: Dieťa má silnú potrebu byť členom nejakej partie, zapadnúť. Preto je ideálne, ak je súčasťou športového tímu, hudobného zboru či skautského oddielu.
- Túžba po pochopení sveta, kultúry, v ktorej žije: Milión otázok o fungovaní vecí, vzťahov, prírody, na ktoré hľadá odpoveď. Najlepšie mu pomôžeme tým, že mu nebudeme dávať odpovede, no budeme ho učiť ho hľadať ich. Toto koniec koncov platí pre každý vek.
- Logické uvažovanie, chápanie príčiny a dôsledku: Dieťa je v tomto období „vedcom v plienkach”. Opäť, našou úlohou je ho v bádaní podporit, skúmať s ním.
- Potreba o všetkom diskutovať a vyjednávať: Každé jedno pravidlo sa stáva predmetom siahodlhej diskusie. A to je super, dieťa si tým cibrí kritické myslenie, schopnosť argumentovať a presadzovať svoje názory.
Senzitívne obdobia v predpuberte
Ako dieťaťu v tomto období pomôcť? Čo zmeniť v našom doterajšom fungovaní?
„Vychovávať znamená vnímať potrebu, ktorá stojí za pravým dôvodom neprijateľného správania. Znamená to byť empatický k príčine.”
Arnaud Deroo, psychoanalytik, vychovávateľ
Predovšetkým si treba uvedomiť, že je dôležité chápať príčiny detského správania. Tak, ako doteraz v každom období vývoja, dieťa robí to, čo robí, z nejakého dôvodu. A nie je našou úlohou dieťa sa snažiť meniť na svoj obraz, ale pomôcť mu nájsť tú jeho cestu.
Tu je pár tipov, ako dieťaťu vo veku 9 až 12 rokov pomôcť naplniť jeho potreby:
- K väčšej autonómii mu pomôžeme napríklad tým, že bude chodiť samé do školy, ak to ešte nerobí, a ak je to samozrejme možné. A že bude môcť zostať samé z času na čas doma, ak doteraz túto možnosť nemalo. Znamená to hľadať spolu ideálnu cestu do školy (nie zásadne najkratšiu, skôr najbezpečnejšiu). Takisto to znamená postupne sa uistiť, že sa doma vie správať bezpečne a riešiť potenciálne problémy, napríklad v prípade požiaru, nečakaného zvonenia pri dverách a podobne. Časom by dieťa malo mať možnosť samé si organizovať svoj voľný čas.
- Súčasťou samostatnosti v tomto veku je aj finančná nezávislosť. Dieťaťu treba umožniť spravovať si vlastný rozpočet čo sa týka kapesného a kreditu na telefón. Ale rovnako mu môžeme napríklad dať mesačný alebo štvrťročný rozpočet na oblečenie. Je to dobrý spôsob, ako obísť prehnané nároky na značkové veci, a dieťaťu pomôcť uvedomiť si hodnotu peňazí.
- Tak ako u malých detí, aj tu musíme my dospelí ísť príkladom. Dieťa stále zrkadlí to, čo vidí u rodičov. Ak my sa obliekame výlučne do drahého značkového oblečenia podľa najnovšej módy, dieťaťu ťažko budeme hovoriť o striedmosti v nakupovaní. Ak my trávime spoločný čas pozeraním do mobilu, dieťa ho bude tráviť rovnako. V tomto veku sa už nezdá, že by sme pre deti boli vzormi, no opak je pravdou.
- V tomto období dieťa často spochybňuje dôležitosť toho, čo sa učí v škole. Na čo mi to kedy bude? Sú to samé blbosti! Pomôžme mu pochopiť súvislosti medzi učivom a reálnym svetom. V kuchyni mu ukážme, na čo sú mu dobré zlomky, delenie, váženie, meranie, v obchode, ako využije násobilku či sčítanie veľkých čísel. Chémia, fyzika, prírodoveda sú často žiaľ plné poučiek a teoretizovania, no obsahujú mnoho informácií o fungovaní sveta. V ideálnom prípade toto prepojenie deťom dáva škola, v tom menej ideálnom to môžeme byť my rodičia. Deti v tomto veku nadšene objavujú svet, ak v tom vidia zmysel. (Viď charakteristiky tohto veku vyššie v článku.)
- Ak je dieťa napriek našej nevôli neustále prilepené k tabletu či mobilu, môžeme skúsiť technológie využiť k podnieteniu jeho kreativity a zvedavosti. Hľadajme spôsoby, ako sa dieťa môže stať tvorcom obsahu, nie len konzumentom. Napríklad pomocou programu na ilustrácie, ak rado kreslí, alebo mu môžeme pomôcť naučiť sa strihať videá, či komponovať hudbu.
- Vytrvať. Konflikty a rozdielne názory budú na dennom poriadku, no bolo by skôr čudné, keby neboli. Treba veriť, že sme zasiali dobré semienka a že si tie semienka časom nájdu cestu.
- Pri hľadaní voľnočasových aktivít hľadajme spôsoby, ako podporiť to, v čom je dieťa dobré, miesto toho, aby doháňalo to, čo mu nejde.
- Počúvať dieťa a nasledovať jeho záujmy miesto toho, aby sme pretláčali tie naše. Ak máme pocit, že dieťa sa nám vzďaľuje a prestávame ho poznať, pripomeňme si prvú zásadu Montessori pedagogiky. POZORUJME ho. Deň, dva, týždeň. Robme si kľudne poznámky. Nekomentujme, neraďme, len sledujme.
- Sústreďme sa na to dobré. Nehľadajme chyby. Ak dieťa prinesie domov test s dvomi zlými odpoveďami z desiatich, miesto upozorňovania na chyby vyzdvihnime to, že malo osem dobrých odpovedí. Aj v tomto veku navyše platí, že dieťa si najradšej opravuje chyby, ktoré si našlo samé, nie také, ktoré mu ukáže dospelý. Dajme im príležitosť učiť sa na vlastných chybách!
- Domáce práce sú nevyhnutnosť. V tomto veku, ak ste nezačali skôr, nie je úplne najľahšie zavádzať pravidlá teraz, ale nie je to nemožné. Stanovte spôsoby, ako sa dieťa bude podieľať na chode domácnosti, a trvajte na nich. Ustlať si posteľ, poliať kvety, povysávať si izbu či podieľať sa na príprave večere je pre dieťa jednak prospešné z hľadiska posilňovania autonómie, a jednak mu môžete ukázať, že domáce práce sú jedna z mála oblastí, kde vidíte okamžitý výsledok svojej námahy. Za domáce práce by ste deťom nemali dávať peniaze ani iné odmeny. Sú bežnou súčasťou života.
Montessori princípy pre najmenších
Premýšľate, kedy u vás doma začať s prístupom Montessori? Až si dieťa začne všímať nejaké pomôcky, až začne skutočne vnímať? Chyba! Dieťa vníma už v brušku u mamičky, a tak netreba otáľať.
Symbiotický život (0-8 týždňov)
Symbiotický život v Montessori teórii je prvých 6 - 8 týždňov života dieťaťa. Vraví sa mu tiež štvrtý trimester. Matka a dieťa sa v tomto životnom období navzájom maximálne potrebujú a vytvárajú spoločne symbiotický vzťah. Prečo? Pretože matka práve stratila časť tela, ktorú nosila celých 9 mesiacov a dieťa práve bolo „vytlačené z domova“, kde sa cítilo tak príjemne a v bezpečí. Pre psychickú aj fyzickú pohodu matky aj dieťaťa je nesmierne dôležité byť v toto životné obdobie čo najviac spolu a postupne sa spoznávať a napájať sa na seba. Je potrebné obnoviť tzv.
Vývojovým cieľom tohto životného obdobia je rozvíjať základnú dôveru medzi matkou a dieťaťom aj dôveru v nové prostredie. Dôvera sa buduje, keď sú potreby dieťaťa uspokojované láskyplne, láskavo, včas a s úctou. Dieťa tak nadobúda na dôvere, že svet je vďaka rodičom bezpečné miesto pre jeho bytie. Cíti, že je tu chcené. Základom je od narodenia budovať dieťaťu bezpečné a dôveryhodné zázemie, kde sa bude cítiť príjemne.
Stanovištia
V tom vám môžu pomôcť tzv. „stanovištia“, kde budete s deťmi vykonávať opakujúce sa aktivity. Opakovanie je dôležité v tom, že dieťa už vie, čo sa bude na danom stanovišti diať. Všetky aktivity vykonávame ticho, v pokoji a v prirodzenom tempe. Dieťa nerozptyľujeme, neodvádzame pozornosť inam, všetko sprevádzame slovami a melodicky podobnými vetami. Dieťa potom časom pozná, čo sa bude diať, keď typickým hlasom povieme „tak, teraz ideme vymeniť plienku“. Cíti sa pri tom bezpečne. Rovnako tak to bude fungovať pri kúpaní, ktoré vykonávame stále rovnakým spôsobom a po osušení bábätko natrieme stále rovnako voňajúcim olejom. Ide o tzv.
- Miesto pre odpočinok: Toto by malo byť miesto bez rušivých elementov. Pokojné, tiché a bez hračiek, kolotočov, farieb, samolepiek, … Odporúčame zaviesť rituál pred spaním - napr. vyvetrať, zaspievať pesničku, pomaznať sa.
- Miesto pre aktivitu: Tu sa bude dieťa hrať a učiť sa nové veci. Odporúčame vybaviť miesto jednofarebnou nerušivou podložkou, zrkadlom hneď od zeme, v ktorom sa dieťa nielen vidí, ale má vďaka zrkadlu väčší rozhľad po celej miestnosti. Veľmi obľúbenou Montessori pomôckou sú špeciálne závesné mobily pre bábätká. Majú jednoduchú formu, sú kontrastné a mali by sprostredkovať správny dojem reálneho sveta. Stvárňujú ideálne to, čo môže voľne „plávať“ - napr. motýle, vtáčiky, delfíny, tanečníci, … Podporujú zrak, časom aj úchop, rozvíjajú sluch i pohyb. Hneď ako sa dieťa začne trochu pohybovať, otáčať sa a zaujímať sa o okolie, pripravte v mieste pre aktivitu košíček s 2 - 3 hračkami. Najprv pokojne začnite jednou hračkou. Košíček je vždy v dosahu, aby sa dieťa mohlo „pohrať“, keď má záujem. Ponuku nerozširujeme a vždy, keď dieťa stratí o hračku záujem, tak ho pokojným hlasom „privoláme“ a ukážeme mu, že hračka vždy patrí späť do košíčka. Pre deti už v tomto veku je veľmi dôležitý poriadok vo veciach, ale samy nie sú schopné ho udržiavať. Preto je dobré mať hračiek menej a mali by mať pevne dané miesto.
Vek 9 mesiacov je pomerne zlomový, je to čas, kedy sa veľké množstvo detí samovoľne odstaví a možno ich aj presunúť do samostatnej postieľky či izbičky. To vycítite sami, či sa to týka vás a vášho dieťaťa.