Montessori metóda je alternatívny, láskyplný a rešpektujúci výchovno-vzdelávací program pre deti vo veku 3-6 rokov. Tento program je zameraný na individuálne potreby dieťaťa a prostredníctvom Montessori didaktického materiálu a zmyslových aktivít dieťa objaví súbor kognitívnych, sociálnych, emociálnych, grafomotorických i akademických zručností. Dieťa sa naučí fungovať v rámci skupiny v nesúťaživom a rešpektujúcom prostredí.
Mária Montessori: Priekopníčka Výchovy
Mária Montessori (1870-1952) bola talianska lekárka, antropologička a pedagogička. Ako prvá žena v Taliansku dosiahla v roku 1896 vysokoškolské vzdelanie v odbore medicíny. Pracovala v oblasti detskej neurológie a psychiatrie a prehlbovala svoje vzdelanie v oblasti psychológie, biológie, antropológie a pedagogike. Výchova v predškolskom veku sa stala jej ústrednou životnou témou.
Začínala ako asistentka na neurologicko-psychiatrickej klinike Rímskej univerzity a špecializovala sa na detskú psychológiu. Pozornosť venovala mentálne postihnutým deťom, ich výchove a rozvoju. V Paríži v Séguinovom ústave sa zoznámila s metódou francúzskeho lekára Jeana-Marca Itarda, ktorý pre výchovu mentálne postihnutých detí vyvinul senzorické tréningové materiály. Práve tieto sa stali inšpiráciou tvorby jej vlastných materiálov.
V roku 1898 Mária Montessori na Pedagogickom kongrese v Turíne obhajovala stanovisko, že výchova retardovaných detí je rovnako užitočná ako výchova detí bez psychického postihnutia. Bola prvá, ktorej sa podarilo presvedčiť laickú i odbornú verejnosť o efektivite vzdelávania detí s mentálnym postihnutím, pretože u mnohých z nich docielila, že čítali a písali rovnako ako intaktné deti. Pozorovaním pochopila, že jej metóda platí pre všetky deti všeobecne.
Pre nacistický režim bola nútená odísť z rodného Talianska. Jej škôlky boli zatvárané, knihy, pomôcky i materiály pálené. Demokraticky systém výchovy a jeho výsledky - sebavedomý, chápajúci a nezávislý človek nevyhovoval žiadnemu z totalitných režimov na svete. Zomrela v Holandsku 6. mája 1952.
Prečítajte si tiež: Ako Montessori hračky podporujú vývoj 6-mesačných detí
Spoznajte Máriu Montessori Bližšie
Mária Montessori sa narodila v roku 1870 v Chiaravalle v Taliansku v rodine štátneho úradníka. Absolvovala strednú školu s technicko-prírodovedeckým zameraním. Po neúspešnom pokuse dostať sa na univerzitu v Ríme na štúdium medicíny, sa prihlásila na štúdium matematiky, fyziky a prírodných vied, ktoré úspešne ukončila diplomom, ktorý jej umožnil zapísať sa na štúdium medicíny. Ako prvá žena v Taliansku študovala a s vynikajúcimi výsledkami ukončila medicínu. Popri praxi na klinike študovala materiály na doktorskú prácu na psychiatrickej klinike, asistovala pri operáciách na pohotovosti a vzdelávala sa v oblasti detskej medicíny, stala sa expertkou na detské nervové choroby. Pracovala aj na psychiatrickej klinike.
Pozorovaním detí na psychiatrickej klinike prišla na myšlienku, že každý človek má sklon k vývinu, že aj postihnuté deti sú vzdelávateľné, ak sa k nim pristupuje iným spôsobom a ak majú možnosti pracovať s pomôckami, že ich problém nie je medicínsky ale pedagogický. A tak sa začala zaoberať štúdiom materiálov o duševne postihnutých deťoch. Objavila práce francúzskych lekárov J.M. Itarda a jeho žiaka E. Séguina, ktoré dali jej mysleniu a práci nový náboj a smer a stali sa základom pre jej novú metódu. Významný vplyv na formovanie jej pedagogických názorov malo filozofické učenie J.J. Rousseaua, pedagogická práca Pestalozziho a práce Froebla a antropologické výskumy. M. Montessori si vďaka nim uvedomovala, že škola má byť miestom premeny človeka.
Po narodení syna Mária vo veku 30 rokov opustila oblasť práce, v ktorej bola uznávanou autoritou a začala znovu od začiatku. Študovala antropológiu, experimentálnu psychológiu a filozofiu výchovy, aby zistila dôvod, prečo školy skôr hatia rozvoj detí namiesto jeho podpory. Zapísala sa opäť na univerzitu v Ríme, teraz ako študentka filozofickej fakulty. Absolvovala pedagogiku, hygienu a experimnetálnu psychológiu, robila výskum v ľudových školách a zistila, že vtedajší systém účinne blokuje až ničí prirodzené schopnosti detí. Uvedomila si potrebu nového prístupu a podmienok výchovy a vzdelávania. Snažila sa položiť základy pre rozsiahlu pedagogickú reformu v školách.
V roku 1912 usporiadala v Ríme 1. medzinárodný vzdelávací kurz pre učiteľov a vychovávateľov. V roku 1929 spolu so synom založila Medzinárodnú asociáciu Montessori (AMI). V rokoch medzi vojnami sa myšlienky Dr. Montessori rýchlo šírili do Anglicka, Belgicka, Holandska, Rakúska a Škandinávie. Bolo založených mnoho montessoriovských národných spoločností a školských zariadení. V Holandsku existovali prvé šesťročné školy už v roku 1919 a v Nemecku bola otvorená prvá škola tohto typu v Jene v roku 1924.
Počas vojny bola činnosť Montessori škôl a združení v Európe utlmená a niekde aj ukončená. V Taliansku zatvorili Montessori školy, V Rakúsku a Nemecku pálili verejne jej knihy. Ona vojnu prežila v Indii. V roku 1950 sa vrátila natrvalo do Európy. Za svoju celoživotnú humanisticky orientovanú prácu bola trikrát nominovaná na Nobelovu cenu mieru. Maria Montessori zomrela 6. 5. 1952 v holandskej dedinke Nordwijk-aan-Zee, kde bola podľa svojho priania pochovaná pri tamojšom katolíckom kostole.
Prečítajte si tiež: Individuálny rozvoj dieťaťa v MŠ Košice
Princípy Montessori Pedagogiky
Montessori pedagogika je alternatívna a svetovo uznávaná metodická sústava. Skladá sa z filozofie rozvoja dieťaťa a z konkrétnych praktických postupov s pomôckami. Vznikla na základe pozorovaní Márie Montessori o vývine detí v ranom veku. Hlavnou myšlienkou inšpiratívnej Marie Montessori bolo, že ak dokážeme výchovou formovať sebavedomé, slobodne uvažujúce a tvorivé deti, vyrastú z nich sebavedomí, slobodne uvažujúci a tvoriví dospelí.
Medzi základné princípy Montessori pedagogiky patria:
Sloboda
Sebarealizácia je možná len vtedy, ak je dieťaťu poskytnutá sloboda vybrať si činnosť, po ktorej prahne jeho duša. Detské pohyby nie sú náhodné. Pod velením svojho ega buduje dieťa základy nevyhnutné pre koordináciu a cieľavedomý pohyb v súčinnosti s jeho psychikou. Dieťa preto musí mať slobodu samé určovať a prevádzať svoje činnosti. Ak mu bude táto sloboda odopretá, aktivity, ktoré bude dieťa vykonávať, nebudú v súlade s jeho potrebami, čím bude jeho vývoj spomalený.
Absorbujúca Myseľ
Dieťa má približne do 6. roku života jedinečnú schopnosť absorbovať zo svojho okolia všetky podnety ako špongia. Prostredníctvom tejto vlastnosti sa dieťa veľmi rýchlo a nevedome učí bez vynaloženia veľkého úsilia. Neskôr po odznení absorbujúcej mysle bude musieť vyvinúť vedomé úsilie, aby sa niečo naučilo. Preto je dôležité, čo do svojho dieťaťa vložíte práve v období prvých 6 rokov. Maria Montessori nazvala myseľ dieťaťa „absorbujúcou“ pre jej schopnosť vstrebať, naučiť sa a skladovať veľké množstvo poznatkov bez úsilia a námahy. Nikto nenaučí dieťa koordinovať pohyby, chodiť, rozprávať. Všetko musí urobiť samé a vzhľadom na náročnosť týchto úloh to zvládne v neuveriteľne krátkom čase.
Vnútorná Motivácia
Montessori sprievodkyne sú vyškolené tak, aby cez pozorovanie dieťaťa vedeli odhadnúť, čím je dieťa pri svojej činnosti motivované a vedeli mu ponúknuť aktivity na základe jeho unikátneho vývoja a v súlade s jeho potrebami. Vlastné učenie sa však neodohráva prostredníctvom lekcií, ale cez samostatnú činnosť dieťaťa, ktoré neustále opakuje činnosť, fascinované možnosťou skúmania a zdokonaľovania sa. Dieťa je k činnosti vedené svojou vlastnou a vnútornou motiváciou. Našou úlohou je podporiť ho v jeho činnosti. Príčina psychického rozvoja je vo vnútorných psychických silách dieťaťa, vonkajšie podnety prebudením záujmu dieťaťa naštartujú jeho učenie. Ak sú u detí vnútorné pohnútky k práci nahradené vonkajšími (napr. odmeny, tresty, súperenie, známky…), prirodzená túžba učiť sa, sa naruší. Preto sa v Montessori škole dieťa nehodnotí ani slovne ani známkami. Učiteľ poskytuje dieťaťu spätnú väzbu a povzbudzuje ho k ďalšej práci. Odmenou pre dieťa je uspokojenie z činnosti samotnej. Vnútornou motiváciou je jeho vnútorná potreba rozvíjať sa. Dieťa v Montessori škole si slobodne, podľa svojich potrieb a záujmov vyberá činnosť, ktorej sa venuje tak dlho, ako potrebuje. Rozhoduje sa, kde a s kým bude pracovať. Dospelý nezasahuje do jeho samostatnej činnosti, pomáha, iba keď ho o to dieťa požiada. Slobodný výber činnosti je silným motivačným činiteľom. Dieťa si vyberá činnosť priemeranú svojim schopnostiam, preto je v jeho silách ju zvládnuť. Pracuje s materiálom, ktorý ho upozorní na prípadnú chybu, opakuje cvičenie, pokým sa mu nepodarí nájsť správne riešenie. Nie je vystavené kritickému hodnoteniu učiteľa. To všetko vedie k tomu, že výsledky práce dieťa uspokojujú, prinášajú mu radosť a zvyšujú jeho sebaúctu. Spokojné dieťa je väčšinou dobré, nepotrebuje disciplínu nanútenú zvonku, zo strany učiteľa, ovláda svoje správanie, je samo sebe pánom, stáva sa vnútorne slobodným.
Prečítajte si tiež: Úžasné dieťa a Montessori
Koncentrácia
Dieťa, ktoré si samostatne a slobodne vyberie činnosť, ktorá ho zaujíma, je ponorené do aktivity a opakuje ju tak dlho, kým sa jeho potreba nenasýti. V tomto procese sústredenia sa dochádza nielen k učeniu sa koncentrovať, ale aj k vytváraniu nervových spojení v mozgu, ktoré zlepšujú rozumové schopnosti dieťaťa.
Polarizácia
Dieťa je schopné intenzívne sa sústrediť na prácu, ktorá ho zaujme. Polarizácia pozornosti je základom učenia. Ide o vyšší stupeň koncentrácie. Montessori pozorovala, že v období pôsobenia určitej vnútornej citlivosti je pozornosť detí silne priťahovaná nejakou konkrétnou činnosťou, neskôr bol tento jav označený ako polarizovaná pozornosť. Pokiaľ nie je dieťa vyrušované, dochádza k hlbokej koncentrácii, z ktorej ho nemožno vyrušiť ani cieleným úsilím. Stav hlbokého sústredenia je prejavom prebúdzajúceho sa vnútorného života. Ak je dieťaťu umožnené dlhodobo sa venovať nikým nerušenej koncentrovanej činnosti podľa jeho výberu, po nejakom čase dochádza k nastoleniu psychickej rovnováhy, ktorá sa prejavuje vnútorným pokojom, spontánnym záujmom o ďalšiu činnosť, radosťou, schopnosťou čoraz dlhšie sa sústrediť, dobrými vzťahmi dieťaťa s okolím. Dospelí nemajú žiadny priamy vplyv na vznik zamerania pozornosti.
Centrom Pozornosti Je Dieťa, Nie Učiteľka
Na rozdiel od tradičných škôlok, kde sa od učiteľa očakáva dominancia, autorita a primárna aktivita v procese učenia, v Montessori triedach je učiteľova pozícia v úlohe sprievodcu a pomocníka dieťaťu, ktoré sa učí vlastnou činnosťou prostredníctvom zmyslového vnímania. Jeho úlohou je pozorovať každé dieťa a byť mu nápomocný v procese jeho samostatného učenia sa. V Montessori školách neuvidíte učiteľa písať na tabuľu, ale učiť v priamom kontakte s dieťaťom alebo skupinou detí. Tento vzťah je plne rešpektujúci a partnerský. Učiteľ v montessori prostredí činnosť detí koordinuje, využíva svoje pedagogické zručnosti k tomu, aby bez príkazu pomohol nájsť dieťaťu činnosť, ktorá ho zaujme. Nezasahuje do jeho činnosti pokiaľ to nie je nutné a pomáha mu vždy, keď o to dieťa požiada. Vzťah dospelého a dieťaťa predpokladá rešpektujúci a láskyplný prístup učiteľa ku každému dieťaťu. Učiteľ sa snaží komunikovať s dieťaťom tak, aby ho nehodnotil a neposudzoval, ale dával pritom najavo, že dieťa získalo novú skúsenosť alebo mu prejaví náklonnosť a účasť.
Súdržnosť a Zdvorilosť
V Montessori materskej škole je atmosféra, v ktorej deti pokojne pracujú a správajú sa k sebe s rešpektom a láskavo. Prostredie v materskej škole je navrhnuté tak, aby deti túžili prejaviť sa prostredníctvom svojho „najlepšieho ja“. Pomocou lekcií zdvorilosti a slušnosti vedieme deti k ústretovosti, pravidlám slušného správania a učíme ich, ako nenásilne riešiť konflikty či pracovať so svojím hnevom. Výsledkom je súdržné spoločenstvo malých detí.
Vekovo Zmiešaná Skupina
Keďže vzdelávanie v Montessori materských školách prebieha na základe individuálneho tempa dieťaťa, dieťa môže pracovať samostatne podľa vlastného uváženia a realizovať sa v akejkoľvek činnosti, či pracovať s didaktickým materiálom, ktorý si samo zvolí. Zároveň sa však zúčastňuje na živote vo vekovo zmiešanej komunite detí. Mladšie deti sa učia od starších pozorovaním a ťažia z ich príkladu. Staršie deti na druhej strane preberajú zodpovednosť za vedenie mladších detí a získavajú sebavedomie. Takéto spolužitie detí je neoceniteľným elementom v procese vzdelávania v Montessori materských školách. Pre Montessori zariadenie je charakteristická vekovo zmiešaná skupina detí. To znamená, že v jednom spoločnom priestore sú deti vo veku v rozpätí troch rokov. Vekový rozdiel umožňuje deťom rozvíjať cez slobodnú spoluprácu vzájomné vzťahy nepoznačené súperením a súťaživosťou. Staršie deti sa spontánne delia o svoje vedomosti a zručnosti s mladšími, mladšie deti nachádzajú v prípade potreby pomoc a oporu vo svojich starších kamarátoch, nemusia sa hneď obracať na učiteľa. To je jeden zo zdrojov súdržnosti detského kolektívu v Montessori triede. Rozličný vek podporuje spoluprácu a minimalizuje súťaživosť. Znižuje egocentrizmus a nabáda deti k tomu, aby si pomáhali, čo je pre dnešný svet veľmi dôležité.
Špeciálny Didaktický Materiál
Maria Montessori vyvinula špeciálny didaktický materiál, ktorý je konštruovaný tak, aby umožnil deťom pochopiť abstraktné pojmy konkrétnou zmyslovou skúsenosťou, pomohol im rozvíjať nové zručnosti a umožnil im skúmať fyzikálne či matematické zákonitosti. Dieťa experimentuje so zmyslovými materiálmi, cez ktoré sa zjemní jeho sluch či hmat, alebo sa naučí farby. Zdokonalí si slovnú zásobu a vďaka materiálu si osvojí základy čítania a písania. Získa predstavu o desiatkovej sústave, spozná veľké množstvo geometrických útvarov či rôzne krajiny sveta, zvieratá a rastliny. Materiál Montessoriovej vychádza od Seguina, musí byť rozvíjajúci a samovzdelávací. Musí vyvolať aktivitu nielen reakciu. Nejde o vytváranie niečoho, ale o uspokojenie vnútornej potreby nejakej aktivity.
Senzitívne Obdobia
M. Montessori zistila, že vo vývoji dieťaťa existujú určité vývinové obdobia, kedy má dieťa mimoriadne schopnosti osvojiť si nejakú zručnosť, získať nejakú skúsenosť alebo poznatok. Sú to obdobia intenzívneho záujmu o určité činnosti, ktoré rozvíjajú konkrétne zručnosti napr. chodenie, lezenie, písanie… Ide o prechodnú vlastnosť, ktorá zaniká, ak je daná schopnosť získaná. Montessori nazvala tieto obdobia zvýšenej vnútornej citlivosti na určité podnety senzitívnymi obdobiami. Dieťa musí pre určitú činnosť dozrieť. Nemožno ho nútiť k nejakej činnosti, ak pre ňu ešte nedozrelo. Vývoj detí prebieha veľmi individuálne, učiteľ nemôže presne vedieť, v akom vývojovom štádiu sa dieťa práve nachádza.
Normalizácia
Proces návratu z nerovnovážneho stavu psychického rozvoja do stavu psychickej rovnováhy prostredníctvom hlbokej koncentrácie na činnosť, ktorá prináša uspokojenie vnútorných potrieb, nazvala Maria Montessori procesom normalizácie. V aktívnej činnosti sa dieťa učí ovládať nielen svoje pohyby, ale aj emócie a nutkanie robiť veci, ktoré mu škodia. Práca, ktorú si vyberie podľa svojho záujmu a možností, mu prináša uspokojenie, dieťa často zažíva úspech, čo má za následok vytváranie pozitívneho obrazu o sebe, rast jeho sebaistoty a sebaúcty. Dr. Montessori považovala deti, ktoré sú vyrovnané, spontánne sa učiace, sebestačné, prechádzajúce nezávisle z jedného vývinového stupňa na druhý, dobrovoľne rešpektujúce pravidlá, ohľaduplné k druhým, za normalizované deti. Sú to deti, ktoré vyvinuli sebadisciplínu ako výsledok možnosti pracovať slobodne. Ich charakteristiky považovala za normu. Ostatné deti, ktoré vykazovali odchýlky z normy, deti s určitým problémom, deti, ktorých správanie nieslo určité antisociálne prvky, považovala za deti určitým spôsobom poznačené, ktoré treba znormalizovať, nazvala ich „deviované" deti, teda deti s určitou deviáciou, úchylkou. Neznamenalo to nenormálne deti. Dnes skôr použijeme výraz hyperaktívne, sociálne neadaptované, problémové deti. M. Montessori bola presvedčená, že týmto deťom možno pomôcť slobodne vybranou neprerušovanou činnosťou. Spočiatku treba dieťaťu viac pomáhať, inšpirovať ho, dávať mu návrhy na činnosť, zapáliť ho pre nejakú prácu. S postupujúcim procesom normalizácie bude dieťa čoraz viac samostatnejšie a bude s väčším záujmom reagovať na podnety prostredia.
Samostatnosť
Dospelí majú tendenciu pomáhať deťom viac než je potrebné alebo robia činnosti za ne. Dieťa ale nepotrebuje a nechce, aby mu niekto pomáhal, nikto sa nemôže vyvíjať namiesto neho. Jeho záujem nie je totiž spočiatku zameraný na samotnú činnosť. Oveľa častejšie je motivovaný želaním samostatne prekonať nejaký problém. Človek v práci tvorí sám seba. Za prácu neexistuje žiadna náhrada. Nedá sa nahradiť ani citom, ani blahobytom. Ak ale dôjde k poruche pracovného inštinktu, nedá sa to nahradiť ani príkladom, ani trestaním.
Pripravené Prostredie
Princíp pripraveného prostredia je ústredným motívom v teórii a praxi pedagogiky Montessoriovej. Pedagogicky pripravené prostredie má tvar, je celostné meniace sa s potrebami dieťaťa. Pripravené prostredie je prostredie priaznivé k vývinovým potrebám dieťaťa. Je to prostredie, ktoré stimuluje jeho prirodzený záujem a umožňuje mu dostatok pohybu, zaujímavú a nezávislú činnosť spojenú s objavovaním a potrebnú spätnú väzbu o úspešnosti. Zariadenie predstavujú väčšinou otvorené skrinky s policami, ktoré premysleným usporiadaním členia veľký priestor triedy na menšie oddelenia a poskytujú deťom určité súkromie. V každom oddelení sú v policiach uložené pomôcky z nejakej oblasti. V materskej škole sú to: pomôcky s predmetmi praktického života, pomôcky na zjemnenie zmyslov, pomôcky na matematiku, jazykovú výchovu, pomôcky z oblasti prírody a kultúry, pomôcky na hudobnú a výtvarnú výchovu. V škole pribudnú ďalšie oblasti poznávania. Učiteľ vysvetlí deťom, ako majú pracovať s pomôckami a keď sa zistí, že mu deti porozumeli, nechá ich pracovať samostatne.
Všetky pomôcky majú svoje pevné miesto a označenie, čo prispieva k lepšej orientácii dieťaťa. Tá zas poskytuje dieťaťu pocit bezpečia a stálosti. Bezpečie dáva pocit „domova“ a podporuje u detí sebadôveru. Učiteľ vysvetľuje jednotlivým deťom alebo menším skupinkám detí prácu s pomôckami a keď sa uistí, že deti porozumeli, nechá ich pracovať samé. Deti sú vedené k tomu, aby pomôcku po ukončení činnosti odniesli na to isté miesto. Všetko v triede je pripravené pre nezávislú činnosť detí bez pomoci učiteľa. Deti pracujú buď za stolom alebo na zemi, kde si pomôcku, resp. materiál, ktorý si vybrali, rozkladajú na koberček, ktorý ohraničuje pole koncentrácie pozornosti. Miestnosť by mala byť svetlá a bez zbytočných vecí obmedzujúcich priestor. Mária Montessori kladie veľký dôraz na sústredenosť, ticho a pokoj. Deti by mali mať na svoju prácu pokoj, po triede by sa mali pohybovať pomaly a medzi sebou hovoriť ticho. Pre upokojenie a nácvik koncentrácie vymyslela Mária Montessori chôdzu po línii, ktorá je nakreslená na koberci/podlahe tzv. elipsu. Elipsa je cvičenie trpezlivosti, psychickej a fyzickej rovnováhy, pokoja, ticha a tiež koncentrácia pozornosti, ktorá nám v dnešnom svete toľko chýba. Pri tichej hudbe chodia deti pomaly po línii elipsy. Oboma rukami držia drobný predmet, ktorý môže nejako tematicky súvisieť s tým, čím sa práve zaoberajú. Nohy kladú v tichosti tesne za sebou od päty cez chodidlo na špičku.
Oblasti Učenia v Montessori Pedagogike
Vzdelávací systém Márie Montessori vychádza z potrieb dieťaťa, učí ho rozvíjať jeho zručnosti a zmyslové vnímanie, prirodzene osvojovať nové poznatky.
Medzi hlavné oblasti učenia patria:
- Praktický život: Dieťa sa učí starostlivosti o vlastnú osobu a starostlivosti o okolie, spoločnosť a spoločenský život. Pritom sa nepriamo trénujú aj ďalšie zručnosti ako nácvik písania.
- Zmyslová výchova: Mária Montessori vyvinula pestrý materiál.
- Jazyk: Dieťa spoznáva písmená sluchom, vizuálne, písmená skladá do slov a viet, píše a číta. Pri čítaní sa využíva genetická metóda.
- Matematika: Matematický materiál učí dieťa vnímať dĺžku, šírku a výšku, porovnávanie veľkostí, foriem a experimentovanie.
- Kozmická výchova: Zahŕňa ostatné odbory ako je prírodoveda, biológia, chémia zemepis, dejepis, fyzika, vlastiveda. Jej súčasťou je hudobná, telesná a výtvarná výchova. Poukazuje na to, ako všetko so všetkým súvisí a je “jeden vesmír”.
Montessori Metóda pre Deti so Špeciálnymi Potrebami
Pre deti so špeciálnymi potrebami je dôležité, aby ich prvý krok do sveta vzdelávania a socializácie bol sprevádzaný individuálnym prístupom a podporou, ktorá im umožní rozvíjať sa vlastným tempom. Špeciálne materské školy, využívajúce Montessori metódu, sa snažia vytvoriť takéto prostredie pre každé dieťa.
V špeciálnych materských školách je kladený dôraz na individuálny prístup ku každému dieťaťu. Učitelia pozorujú deti, identifikujú ich silné stránky a potreby, a prispôsobujú výučbu tak, aby im pomohli rozvíjať sa vlastným tempom. V spolupráci s psychológom a logopédom vedia pre deti implementovať individuálny vzdelávací program.
V špeciálnych materských školách sa využívajú špeciálne pomôcky a materiály, ktoré pomáhajú deťom s rôznymi druhmi postihnutia rozvíjať svoje zmysly, motoriku, jazykové schopnosti a kognitívne funkcie. Medzi takéto pomôcky patria napríklad:
- Taktílne hračky: Hračky s rôznymi textúrami a tvarmi, ktoré pomáhajú deťom rozvíjať hmatové vnímanie.
- Vizuálne pomôcky: Obrázky, karty a iné vizuálne materiály, ktoré pomáhajú deťom rozvíjať zrakové vnímanie a porozumenie.
- Interaktívne tabule: Moderné interaktívne tabule, ktoré umožňujú deťom učiť sa hravou formou a rozvíjať svoje digitálne zručnosti.
- Bee-bot: Programovateľná včielka, ktorá pomáha deťom rozvíjať logické myslenie a programovacie zručnosti.
Príklady Aktivít v Špeciálnych Materských Školách
Špeciálne materské školy ponúkajú širokú škálu aktivít, ktoré podporujú rozvoj detí so špeciálnymi potrebami. Medzi takéto aktivity patria napríklad:
- Senzorické hry: Hry s rôznymi materiálmi, ako je piesok, voda, cestoviny, ktoré pomáhajú deťom rozvíjať svoje zmysly a vnímanie.
- Motorické cvičenia: Cvičenia, ktoré pomáhajú deťom rozvíjať svoju hrubú a jemnú motoriku. Medzi takéto cvičenia patria napríklad chôdza po lane, preliezanie prekážok, kreslenie a strihanie.
- Jazykové hry: Hry, ktoré pomáhajú deťom rozvíjať svoje jazykové schopnosti. Medzi takéto hry patria napríklad rozprávanie príbehov, spievanie piesní, a hranie sa s písmenami a slovami.
- Kognitívne aktivity: Aktivity, ktoré pomáhajú deťom rozvíjať svoje kognitívne funkcie, ako je pamäť, pozornosť, a logické myslenie. Medzi takéto aktivity patria napríklad puzzle, pexeso, a hry s číslami a tvarmi.
- Tvorivé aktivity: Aktivity, ktoré pomáhajú deťom rozvíjať svoju kreativitu a fantáziu. Medzi takéto aktivity patria napríklad maľovanie, kreslenie, modelovanie, a výroba rôznych predmetov.
- Hudobné aktivity: Aktivity, ktoré pomáhajú deťom rozvíjať svoj hudobný sluch a rytmus. Medzi takéto aktivity patria napríklad spievanie piesní, hra na hudobné nástroje, a tanec.
- Športové aktivity: Deti sa denne zapájajú do rôznych športových aktivít na aktívnom športovom dvore a v moderne vybavenej telocvični.
Prínosy Montessori Metódy pre Deti so Špeciálnymi Potrebami
Montessori metóda má mnoho prínosov pre deti so špeciálnymi potrebami:
- Individuálny rozvoj: Montessori metóda umožňuje deťom rozvíjať sa vlastným tempom a podľa svojich individuálnych potrieb.
- Zvýšená samostatnosť a zodpovednosť: Deti sa učia byť samostatné a zodpovedné za svoje učenie.
- Rozvoj sociálnych a emocionálnych kompetencií: Deti sa učia spolupracovať, komunikovať a riešiť konflikty.
- Zvýšená sebadôvera: Deti získavajú sebadôveru a pocit úspechu.
- Lepšia príprava na ďalšie vzdelávanie: Deti sú lepšie pripravené na úspešný prechod do základnej školy.
tags: #montessori #metona #v #materskej #skole