Rodičovstvo je obdobie plné radosti a naplnenia, ale aj výziev a prekonávania prekážok. Nikto vás nepripraví na nekonečné prebdené noci, neustálu nutnosť byť v pozore a tiež prehnané očakávania byť tým najlepším rodičom. Naše predstavy o rodičovstve sú mnohokrát silno skreslené. Tento článok je venovaný radám a tipom pre rodičov, ktorých dieťa spí prvýkrát u starých rodičov.
Rodičovské vyhorenie: Realita materskej dovolenky
Mamažment vznikol preto, že som na materskej zistila podobnosť manažérskeho prostredia, v ktorom pracujem a prostredia materskej dovolenky. Tlak, stres, množstvo úloh, potreba sa rýchlo rozhodnúť. To všetko poznajú mamy 24/7 a nik ich na to nepripraví. Naše rozhodnutia sú ovplyvnené láskou, ale aj neskutočnou zodpovednosťou za človiečika, ktorý je na nás absolútne závislý.
V manažérskom prostredí sa často hovorí o vyhorení, work-life balance. Ale málokto pomáha mamám na materskej. Práve ony potrebujú pomoc. Preto som sa rozhodla nehovoriť prázdne slová, ale vytvoriť praktický prístup k materskej dovolenke - môj Mamažment.
Príčiny rodičovského vyhorenia
Hlavnou príčinou rodičovského vyhorenia však aj naďalej zostáva nerovnováha medzi prísnymi nárokmi na výchovu a schopnosťou tieto nároky dlhodobo a udržateľne plniť. Akýkoľvek pocit, ktorý cítime, je v poriadku. Mnohé mamy sa začnú cítiť šťastné po návrate do práce a sú skvelé mamy. Tak ako sa nemusíme cítiť šťastní v každej práci, tak nás nemusí napĺňať obdobie materskej dovolenky. To ale nehovorí o tom, aké sme mamy. Môžeš byť skvelá mama. Pozri sa na seba očami svojho dieťatka. Fungovanie na materskej nemusí vyhovovať každému, a to je úplne v poriadku.
Izolácia od sociálneho života
Medzi jednu z najčastejších príčin patrí izolácia. Matky s dieťaťom trávia väčšinu času samé doma, čo prirodzene môže priniesť pocity osamelosti. Už nemajú toľko času a príležitostí na stretávanie sa s priateľmi, ako tomu bolo napríklad v období pred dieťaťom. Niekedy nepomôže ani návrat do zamestnania, keďže čím ďalej, tým viac mamičiek v tejto dobe pracuje na home office.
Prečítajte si tiež: Prevencia škvŕn na detských zuboch
Niektoré bábätká sú navyše viac úzkostné, majú záchvaty hnevu a ťažko znášajú zmeny, takže aj napriek snahe situáciu zmeniť a vyjsť do spoločnosti môže ísť pre matky o skutočnú výzvu.
Náročná starostlivosť o dieťa
Starostlivosť o dieťa je fyzicky aj psychicky náročná. A to aj v prípade, keď máte úplne zdravé a dokonalé bábätko. O to viac vie byť vyčerpávajúce, ak bábo trpí napríklad kolikou. Nedostatok spánku, nepredvídateľnosť situácií a nároky na celodennú starostlivosť môžu viesť k absolútnemu vyčerpaniu. Nehovoriac o frustrujúcom období, keď sa dieťa snažíte odplienkovať, naučiť chodiť alebo čítať.
Nedostatočná podpora
Nedostatok podpory a pochopenia od partnera, rodiny alebo priateľov prispieva k pocitu izolácie, ku zvýšenému stresu a podporuje riziko rodičovského vyhorenia. Môže byť spojená aj s nadmerným množstvom tzv.
Strata identity
S narodením dieťaťa sa zo žien stávajú matky. Nová rola, nové povinnosti a výzvy. Táto zmena so sebou často prináša potlačenie všetkých ostatných rolí, čo vedie k strate identity a osobných záujmov. Rodičia by nemali zabúdať na to, že sú predovšetkým partnermi a tráviť čas aj spolu, bez dieťaťa. A samozrejme si tiež dopriať čas len osamote.
Potláčanie starostlivosti o seba a nedostatok self-care
S dieťaťom sa prirodzene menia priority. Jedna z nich začne silno prevyšovať ostatné: zabezpečenie všetkých potrieb dieťaťa. Prevencia je dôležitá. Nemusíte sa báť, že každý rodič sa nutne musí na ceste rodičovstva stretnúť so syndrómom vyhorenia. Ak chceme niečo zmeniť, musíme pre to niečo spraviť. Najskôr potrebujeme zmeniť naše vnímanie. Mamy, ktoré fungujú 24/7, ktoré milujú svoje deti celou dušou, o sebe dokážu pochybovať. Že toho nerobia dosť. Že nie sú dobré mamy. Vždy mi je z toho smutno a keďže komunikujem s veľkou skupinou mám, viem, že je to veľmi častá realita.
Prečítajte si tiež: "Moje Dieťa Nie Je Moje Príčiny"
V prvom rade, ak tento článok čítate, uvedomte si práve v túto chvíľu, že už nie ste v práci. Ste na materskej. To znamená, že sedieť na zemi a blázniť sa s dieťatkom, držať ho v rukách a utíšiť jeho plač je úplne v poriadku. Práve preto sme na materskej. Pre naše deti. Nie len kvôli povinnostiam. To, že potrebuješ čas pre seba, je úplne v poriadku. Už nie si v práci, si na materskej. Musíš sa zastaviť. Dnes. A zmeniť to. Lebo toto obdobie trvá naozaj krátko a už nikdy ho nevrátiš späť. Je dôležité si ho užiť. Dôležitá je aj podpora rodiny a partnera. Ak máte pocit, že nedostávate dostatok porozumenia a empatie, porozprávajte sa.
Ako predísť syndrómu rodičovského vyhorenia?
- Nerealizujte ideál dokonalého rodiča: Ak stále veríte v ideál dokonalého rodiča, nesnažte sa ho za každú cenu naplniť. Pre vaše dieťa budete najdokonalejší, pokiaľ sa aj vy sami budete cítiť v pohode. Deti sú ako špongie: nasávajú vaše konanie, reakcie aj správanie. Pokiaľ budete spokojní vy, bude spokojné aj vaše dieťa.
- Neklaďte na seba viac, než dokážete splniť: Rodičovstvo nie je súťaž, neporovnávajte sa s ostatnými rodičmi na sociálnych sieťach ani v realite. Vždy totiž vidíte iba zlomok toho, čo skutočne zažívajú. Moja prvá rada je určite sledovať Mamažment. Druhý tip je zároveň malá úloha: „Zapisujte si aspoň 3 dni, všetko, čo robíte.“ Naozaj všetko. Každodenné, rutinné činnosti, ktoré nám berú 80% času. Málokto si uvedomí, že trvanie ich výsledku je veľmi krátke. Také upratanie hračiek, uloženie kuchyne. A práve neustále opakujúce sa činnosti pokladáme za neviditeľné. A netušíme, kde nám ubieha čas. Potom majú mamy pocit, že nič nerobia alebo sú neschopné. Znie to tvrdo, ale takto sa mamy často vnímajú. Najskôr musíme vedieť, čo robíme a potom môžeme začať veci meniť a zľahčovať. Až tak sa vieme oceniť a zbaviť sa pocitu, že nerobíme dosť.
- Vyhraďte si priestor pre osobný čas: Pri plánovaní rodičovských povinností si nezabúdajte vyhradiť priestor aj pre svoj osobný čas. Každý deň si doprajte aspoň chvíľku len sami pre seba a užite si ju podľa svojich aktuálnych potrieb a predstáv. Ak je na vás bábätko silno naviazané a príde vám nemožné chvíľku voľna uskutočniť či naplánovať, môžete začať pomaly s pár minútami a postupne sa dopracovať k dlhšej pauze venovanej sebe samej a svojim záujmom.
- Nenechajte sa rozhodiť: Nenechajte sa rozhodiť situáciami a ľuďmi, ktorí vás na ceste rodičovstvom stretnú. Občas sa niečo nepodarí podľa plánu, občas sa prihodia nečakané situácie a často natrafíte aj na človeka, ktorý s vami nezdieľa rovnaký pohľad na rodičovstvo. Nenechajte sa tým zneistiť a pokaziť si náladu. Moja rada znie: „Neporovnávaj sa, ale inšpiruj sa.“ To znamená, neporovnávaj sa s mamou, ktorá má jedno dieťa, keď ty máš tri. Neporovnávaj sa s mamou, ktorá má pomoc babky, keď vy ste na deti sami. Toto k ničomu nevedie, každý má vlastnú realitu. Reálne zhodnoť Tvoju realitu a inšpiruj sa tým, čo sa Ti páči a čo je reálne skúsiť v tvojom prostredí. Nemôžeš chcieť cvičiť hodinu denne, ako mama, ktorej dieťa dobre spí, keď Tvoje spí maximálne 30 minút. Takéto porovnávanie sa reálne deje a dokáže mamy frustrovať. Ja im pomáham najskôr sa zamyslieť. Zistiť ako fungujú a čo je reálne. To je tá prvá rada, napíš si, čo všetko robíš.
- Komunikujte s partnerom: Ak máte pocit, že sa vám nedostáva dostatočnej podpory zo strany partnera, povedzte mu to. Nie je nič horšie ako to v sebe dusiť.
- Doprajte si odmenu: A to neznamená len malú chvíľku počas dňa. Sem-tam si doprajte viac, odmeňte sa niečím, čo vás poteší a zahreje na srdci. Čas pre seba môže mať mnoho podôb a záleží iba na vás, ako s ním naložíte. Môžete si napríklad určiť deň v mesiaci, keď pravidelne vyrazíte s partnerom na rande len vy dvaja.
- Spánok je kľúčový: Spánok a pravidelný odpočinok je alfou a omegou spokojného rodiča. V prvých mesiacoch až rokoch života batoľaťa to môže byť náročné až nemožné, keďže množstvo rodičov trpí spánkovou depriváciou a insomniou. Ak sa vám podarí bábätko uspať, neoberajte sa o spánok tým, že budete upratovať, prať, žehliť a ideálne sa ešte snažiť napiecť a navariť. Odpočívajte a netrestajte sa za to. Prijmite pomoc od profesionálov. Pomoc z okolia je veľmi dôležitá, ale príde len, keď o ňu požiadame. Je dôležité povedať, že nevládzeme. Nie s hnevom, nie s krikom. Pokojne. Ak máme možnosť pomoci, treba o ňu požiadať.
Mamažment je kľúč k tomu, ako začať vnímať samú seba inak. Ako vnímať každodennú prácu ako hodnotnú. Nie sú to prázdne slová. Je to realita. Ak si chceme vážiť svoju prácu, musíme vedieť, čo robíme.
Problémy s duševným zdravím sú rovnako závažné, ako napríklad zlomená ruka. Tiež by ste ju išli liečiť do nemocnice a nepotlačovali bolesť doma. Nepodceňujte teda svoje duševné zdravie a pocity spojené s vyhorením. Nebojte sa požiadať o pomoc. Nie je to hanba! Či už rodinných príslušníkov, kamarátov, alebo si najmite opatrovateľku.
Ako zvládnuť prvé spanie dieťaťa u starých rodičov?
Mnoho rodičov má obavy, keď má ich dieťa prvýkrát spať u starých rodičov. Tu je niekoľko tipov, ako túto situáciu zvládnuť:
- Príprava: Porozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo ho čaká, a uistite ho, že starí rodičia sa o neho dobre postarajú.
- Známé predmety: Zbaľte dieťaťu jeho obľúbenú hračku, deku alebo vankúš, aby sa cítilo bezpečnejšie.
- Rutina: Pokúste sa zachovať dieťaťu známu rutinu pred spaním, napríklad čítanie rozprávky alebo spievanie uspávanky.
- Komunikácia: Uistite sa, že starí rodičia vedia, ako dieťa uspať a čo robiť, ak sa v noci zobudí.
- Dôvera: Dôverujte starým rodičom, že sa o vaše dieťa dobre postarajú.
Rozpory medzi mamičkami a starými mamičkami
Čo vám zvyknú vyčítať iné mamy či staré mamy? Že nespí, kedy má? Že už môže jesť v jednom roku všetko a vy stále dávate pozor na jeho stravu? Že chodítko je veľký pomocník a je potrebné, nech sa dieťa občas aj vyplače? Rozpory medzi súčasnými mamičkami, tak ako aj medzi mladšími a staršími vekovými kategóriami tu však vždy boli a budú.
Prečítajte si tiež: Zdravý Životný Štýl pre Deti
Neexistuje univerzálny a efektívny návod na materstvo, pretože každá mama či ocko robia to, čo si myslia, že je pre ich dieťa najlepšie. Snáď hodiny by sme sa mohli rozprávať o tom, čo je pre deti najlepšie, najvhodnejšie, najpotrebnejšie atď. Každá mama má svoj názor na výchovu a stará sa o svoje dieťa tak, ako to vie a cíti len a len ona.
Často vznikajú výmeny názorov nielen medzi súčasnými mamami, ale poučovať sa snažia aj staršie generácie mám, ktoré už porodili a vychovali toľko detí, že majú predsa dôvod na to, aby mladšej žene poradili a usmernili ju.
Áno, niektoré rady našich babičiek sú cennejšie ako zlato, no o niektorých sme už roky presvedčené, že nikdy neboli, nie sú a ani nebudú tou najsprávnejšou voľbou pre nás a naše bábätko.
Mamy, musíme sa rešpektovať
„Často sa pri poradenstvách a aj v súkromí stretávam s otázkou - ako čo najlepšie vyjsť pri rozhovore so starými rodičmi a vysvetliť im, že sú isté témy, na ktoré máme úplne iný pohľad a iné riešenia ako v dobe, kedy nás vychovávali oni?
Ako im vysvetliť, že nebudem dieťa posádzať a obkladať vankúšmi? Že nebudeme používať chodítko ani vodiť dieťa za ruky? Prečo mu ponúkam prsník pri každom prejave plaču? Prečo s ním spím v posteli, nedávam ho do ohrady, nekŕmim ho v stoličke?
Prečo dieťa nenechám vyplakať, snažím sa ho rešpektovať, nerozkazujem, nedávam mu cumlík a prečo mu neobujem poriadne topánky? Ako to, že vôbec neviažem do perinky, prečo spí nezakryté a prečo ho nosím v šatke?
Odlišné predstavy o materstve sú témami, ktoré rozdeľujú nielen mladšiu a staršiu generáciu rodičov. Niekedy stačí sa porozprávať a vysvetliť im to. Starí rodičia si priznajú chybu, iní sú schopní si k danej téme aj niečo prečítať či si pozrieť dokument,“ povedala nám Fyziomama, Mgr. Edita Vlkovičová, ktorá sa na svojich prednáškach stretáva s rôznonázorovosťou rodičov i starých rodičov.
Čo však, ak niektorí ľudia predsa vidia svoju pravdu a vysvetľujete im zbytočne? „Vtedy naozaj vysvetľovať a dokazovať nemá zmysel.
Je potrebné si striktne nariadiť pravidlá, uznať, že oni nás tiež vychovali podľa svojich najlepších možností a schopností, ale teraz je rad na nás a oni náš spôsob výchovu môžu len a len rešpektovať,“ dodáva detská fyzioterapeutka.
Témy, ktoré rozdeľujú mamy a otcov na dva tábory:
- Spôsob, akým dieťa privediem na svet je dôležitý: Od kamarátiek či starých mám počúvame - deti sa rodili a rodiť budú, načo sa na to pripravovať? My sme porodili, aj ty porodíš! Načo sa s tým trápiš, nebuď precitlivelá…
V dnešnej dobe je však možné, aby si mamičky napísali svoj pôrodný plán, vybrali pôrodníka, želali si pôrodnú polohu, v ktorej chcú priviesť dieťa na svet, majú možnosť utlmenia bolestí a netrvať na starých zaužívaných rituálnych praktikách. Prečo?
„Lebo pôrodom to všetko začína. Spôsob, akým dieťa privedieme na svet, ovplyvňuje schopnosť zvládnuť následnú starostlivosť, vzájomné porozumenie, vytvorenie počiatočnej väzby a puta. Ako pozitívny pôrodný zážitok uľahčí žene rekonvalescenciu, dodá jej sebadôveru, odhodlanie aktivizuje jej prirodzené materské správanie, intuíciu, tak negatívny zážitok ostáva silno zakorenený v mysli ženy a spôsobuje depresie, pocity menejcennosti, často neschopnosť nájsť si s dieťaťom “spoločnú reč“, môžu nastať problémy s dojčením i v partnerstve ,“ vysvetľuje Fyziomama.
Aj preto dnes veľa mamičiek chce mať po pôrode tzv. bonding, teda neprerušovaný kontakt s bábätkom koža na kožu .
To, o čom si niektoré ženy či skôr mamy staršej generácie myslia, že je výmysel tejto doby, je naopak nenahraditeľný moment pre rozvoj motorických schopností dieťatka, keďže novorodenca ovládajú primitívne reflexy slúžiace práve na to, aby sa udržal pri živote, dostal sa k prsníku a uspokojil svoje základné potreby.
Je to základ pre úspešné a bezproblémové dojčenie. Okrem toho je pre dieťa, prechádzajúce najväčším stresom v živote počas pôrodu, matkina hruď jediná istota a živná pôda, ktorú očakáva.
- Za dojčenie bojujem ako lev! Dojčím výlučne a na požiadanie: Ty dojčiť nebudeš, nemáš na to prsia! Nepripravuj sa na dojčenie, veď to príde samo! Kým mlieko nastúpi na tretí či štvrtý deň po pôrode, daj malému fľašu! Dojči každé tri hodiny, máš slabé mlieko, dokrm ho umelým. Netráp sa, veď ani ty si nebola dojčená a si tu! Prečo ho máš stále na prsníku, veď jedol nedávno?
Tieto a mnohé ďalšie otázky vám môže klásť okolie ohľadom dojčenia, no ak vy ako mama chcete svoje dieťa dojčiť, a dať mu tak to najlepšie pre jeho štart do života, robte to tak, ako cítite. „Začiatky dojčenia môžu byť náročné, ale stojí za to zabojovať. Každá mama ide s mliečkom už do pôrodnice, potrebuje len zmenu hormonálnych pomerov, ktorá prebieha práve vďaka skorému kontaktu s bábätkom , stimuláciu bradavky pusinkou dieťatka mlieko začne tiecť.
Používanie flašiek a cumlíkov v prvých hodinách či dňoch bábätka výrazne znižuje možnosť úspešného dojčenia a spúšťa často začarovaný kruh problémov - zničené bradavky, zapálené prsníky, nedostatok mlieka.
Vieme, že tomu materskému mlieku sa nič nevyrovná , keďže má optimálny pomer živín a vitamínov, pokrýva všetky potreby dieťatka, zabezpečuje bezproblémové vstrebávanie a trávenie, je vždy čerstvé, sterilné, má ideálnu teplotu, chráni pred infekciami a podiela sa na rozvoji imunity a čo je najdôležitejšie, mení sa podľa potrieb dieťatka,“ vymenúva pozitívne vlastnosti dojčenia Edita Vlkovičová, ktorá takisto stále dojčí svojho vyše ročného synčeka Jurka.
Ženské telo jednoducho namieša kokteil na mieru pre bábätko. Dojčenie nie je len príjem materského mlieka, ale aj prostriedok na zvládanie stresu, na uspávanie, tlmenie bolesti, prehlbovanie vzťahu medzi mamou a dieťatkom, je aj prostriedkom na zohriatie či ochladenie a je veľmi dôležité pre úspešný rozvoj zmyslových prostriedkov a komunikácie.
- Reagujem na plač môjho dieťatka: Prečo by sme nemali nechať dieťa vyplakať, aj keď niektoré kamarátky či staré mamy radia, že je to najlepší spôsob, akým ho naučiť napríklad spať vo vlastnej posteli?
„Metódy kontrolovaného plaču a vyplakania sú pre dieťa ďaleko škodlivejšie ako si starí rodičia či kamarátky uvedomujú. Spôsobujú citovú deprimáciu, ktorá je základom psychických porúch v budúcnosti.
Okrem toho vyčerpávajú dieťatko natoľko, že jeho psychomotorický vývoj môže byť zabrzdený alebo stagnuje. Zvyšujúce sa hladiny kortizolu, stresového hormónu, ničia mozgové bunky, znižuje sa imunita.
Deti sú náchylnejšie na choroby, môžu trpieť kolikami, poruchami príjmu potravy či dokonca psychosomatickými prejavmi ekzému. Dieťatko sa môže javiť po vyplakaní pokojné, ale v skutočnosti sa vzdalo.
Zavrie sa do ulity, je to jeho obranný mechanizmus, aby sa úplne nevyčerpalo a nezomrelo,“ vysvetľuje Fyziomama.
V skutočnosti matka a dieťa tvoria biologickú jednotku a je prirodzeným inštinktom mamy, aby bezodkladne reagovala na potreby dieťatka, pretože bábätko jej pozornosť priťahuje.
Dieťa nás plačom nevydiera, nechce nás ovládať, jednoducho potrebuje len naplniť jednu zo základných životných potrieb. Túži po láske, nežnosti a blízkom kontakte.
- Milujem svoje dieťa držať v náručí, spať s ním v jednej posteli a nosiť ho pri srdci: Nosením bábätko skutočne nerozmaznáte , aj keď vám možno ľudia vravia opak - nebez ho stále na ruky, zabaľ ho radšej do perinky, už sa ho nezbavíš, nenos ho toľko, bude rozmaznané a lenivé…
Pravda je však taká, že ide o základné piliere vzťahovej výchovy, ktoré sú prospešné nielen pre psychiku, motoriku, ale aj udržanie celkového zdravia dieťaťa. Maznanie, držanie v tesnej blízkosti, spoločné spanie či nosenie upevňujú spolu s dojčením vzťahy mamy a bábätka určite najviac. „Okrem toho milujem ten zamilovaný pohľad z očí do očí, keď syna držím v náručí. Milujem voňať jeho vlásky, keď spinká na mne v šatke.
Milujem, keď si na mňa vykladá v noci nožičky. Milujem, keď sa príde dojčiť a hladká mi pritom tvár. Sú to okamihy, ktoré mi nič na svete nenahradí a neviem si predstaviť, že by to bolo inak.
Mne to od začiatku pomáha zvládať náročnú starostlivosť, lepšie svoje dieťa poznám a môžem promptne reagovať na jeho potreby aj v noci, čo mi zaručí dlhší a kvalitnejší spánok. Rýchlo rozpoznám zmenu zdravotného stavu či nástup choroby,“ objasňuje mama a fyzioterapeutka v jednej osobe.
Dieťa si napĺňa základnú potrebu kontaktu, menej alebo vôbec neplače, je zdravšie, aktívnejšie, lepšie mu funguje termoregulácia a v staršom veku je vďaka naplneniu potreby dôvery a kontaktu odvážnejšie, sebavedomejšie, priateľskejšie a empatickejšie. Okrem toho má aj samotné nosenie veľa ďalších pozitívnych výhod.
- Tip top domácnosť obetujem v prospech spoločne stráveného času, nedbám na dokonalú sterilitu: Kde je napísané, že by mamy mali stíhať navariť, upratať, oprať a ešte aj starať sa o dieťa? Naše mamy a staré mamy predsa stíhali všetko, a to mali možno aj viac detí, však? Máme dieťa odložiť do postieľky, aby sme stihli poumývať dlážky?
„Nežijeme v neporiadku, ale nie, ďakujem, nedokážem obetovať čas strávený s dieťatkom za vyleštenie nábytku či dokonalé utretie prachu. Nedokážem obetovať kvôli každodennému vysávaniu spoločne strávený čas s rodinou.
Je pre mňa dôležité byť s ním vonku v prírode aj celý deň namiesto drhnutia riadu. A budem radšej vešať bielizeň s malým pomocníkom dve hodiny ako by som ho mala odložiť do ohrádky a zvládnuť to za 10 minút.
Detstvo by malo dieťa stráviť hrou spolu s rodičmi. Okrem toho je pre dieťa oveľa zaujímavejšie a cennejšie zapájať ho do bežných aktivít prispôsobených podľa veku, “ myslí si Fyziomama.
Nie je prospešné riešiť prehnané hygienické opatrenia, pretože dieťatko si takto lepšie vybuduje obranyschopnosť. Deti chránené pred okolitým svetom sú oveľa viac náchylnejšie na alergie či ekzémy.
Organizmus bábätka by ste nemali zahrievať, ale práve naopak otužovať ho, aby bolo zdravie pevné.
„Preto nechám syna pokojne behať bosého, čapicu mu nenútim a nebalím ho do XY vrstiev. Je to skôr na škodu ako na osoh, keďže dieťa je aktívne, spotí sa a vtedy ho skôr ofúkne či dostane nejaký vírus,“ dodáva.
- Moje dieťa behá zvyčajne naboso, alebo v barefoot, chodítka nepoužívame a neposádzame predčasne: Drobec už začína chodiť, musíme mu kúpiť papučky. Obuj ho poriadne, nech sa mu nekriví nôžka! Nie je mu zima bez topánok? Daj ho do chodítka, veď sa naučí rýchlejšie chodiť. Posaď ho a oblož vankúšmi, nech spevňuje chrbátik a lepšie vidí navôkol!
Počúvate aj vy tieto otázky či “povely“ z každej strany? Pre správny vývoj dieťatka je potrebné myslieť na to, aby sme ho predčasne neposádzali . Áno, chce objavovať a vidieť svet, no ak ešte nie je samo pripravené, nenúťme ho. Tým, že ho predčasne posadíme, niektoré svaly mu vyradíme z činnosti, a naopak iné môžu byť preťažované.
Ak sa chceme pasívnemu sedu vyhnúť, tak dieťatko v žiadnom prípade neposadím na gauč obložené vankúšmi, ani na koleno, ani na zem, ani do kresielka či do jedálenskej stoličky, ani na hojdačku alebo do sedáku, jednoducho nikam, kým nám to raz dieťatko neukáže samé.