Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) je duševná porucha, ktorá sa prejavuje obsedantnými myšlienkami a/alebo kompulzívnym správaním. Tieto obsesie a kompulzie môžu človeka oberať o čas a zasahovať do jeho bežného života. V súčasnosti ňou trpia asi 3% populácie, teda každý 42. človek.
Čo je OCD?
OCD je charakterizovaná obsesiami a/alebo kompulziami, ktoré človeka oberajú o čas.
Obsesie
Obsesie sú perzistentné, pretrvávajúce impulzy, myšlienky, obrazy alebo idey, ktoré sa vkrádajú do myslenia človeka a spôsobujú excesívne obavy a úzkosť. Nazývame ich tiež vtieravými myšlienkami, nutkavými myšlienkami a podobne. Môžu mať rôzny charakter, napríklad:
- Obavy z kontaminácie (nakazenia) špinou, bacilmi alebo vírusmi. Ľudia s týmito obavami žijú s takmer neutíchajúcou obavou z toho, že spôsobia druhým znečistenie alebo že nedokážu zabrániť ohrozujúcemu znečisteniu.
- Nechcené, vtieravé myšlienky hrozivého charakteru, ktorých obsahom je ublíženie iným ľuďom. Tieto predstavy majú takmer vždy sexuálny alebo násilnícky obsah.
- Myšlienky na to, že sami spáchajú nejaký sexuálny alebo agresívny akt, ktorý je z ich pohľadu odporný a odpudivý.
- Škrupulózni ľudia sú obsesívni v otázkach náboženstva, etiky alebo morálky. Vyžadujú od seba omnoho viac, než iní ľudia, ktorí zdieľajú rovnaké presvedčenie ako oni.
Kompulzie
Kompulzie sú mentálne akty alebo opakujúce sa správanie, ktoré sú dôsledkom obsesií a majú za cieľ odstránenie úzkosti alebo obáv. Je im pripisovaná magická moc. Ľudia s OCD cítia nutkanie opakovane kontrolovať napríklad dvere, zámky, vypínače na domácich spotrebičoch, aby zabránili tomu, čo by sa mohlo stať ak by neskontrolovali, či je všetko v poriadku. Kontrolovanie znižuje úzkosť, ktorá nastupuje po objavení sa nutkavej myšlienky, avšak len krátkodobo. Medzi ďalšie kompulzie patria:
- Opakované umývanie rúk, sprchovanie alebo čistenie predmetov.
- Potichu počítanie alebo opakovanie slov.
- Nanovo usporadúvanie predmetov.
- Zapínanie a zhasínanie svetla dokiaľ majú pocit, že všetko je “tak ako má byť”.
- Zbieranie nepotrebných vecí a problém s vyhodením niečoho, čo by iní ľudia určite označili za odpad.
K ich kompulziám môžu patriť modlitby a hľadanie uistenia sa u iných, že ich správanie je “čisté”.
Prečítajte si tiež: Prevencia škvŕn na detských zuboch
Ako sa prejavuje OCD? Príbehy ľudí s OCD
Množstvo bežných ľudí by sa stotožnilo do určitej miery s niektorou z týchto kategórií. Kto niekedy neskontroluje po druhý krát, či zamkol dvere? Zbierka novinových výstrižkov jedného človeka, môže byť pre iného bezcenným odpadom. OCD sa však stáva problémom vtedy, keď správanie človeka zasahuje do jeho bežnej každodennej rutiny natoľko, že je obťažujúce.
Príbeh Márie
Mária sa začala nutkavo obávať vírusovej nákazy v čase, keď sa jej najstarší syn nakazil život ohrozujúcim vírusom. Začala sa vyhýbať krvi, špine, bacilom a červeným miestam, kvôli možnosti aj keď len nepatrnej, že ochorie a nebude sa môcť starať o svojho syna. V čase vyhľadania pomoci si už Mária umývala ruky 100 krát denne a jej sprchovací rituál trval hodinu. Vyhýbala sa cestám, ktoré viedli okolo nemocníc, kliník a lekárskych ambulancií, lebo ich považovala za “kontaminované”. Vyhýbala sa tiež uliciam, kde sa zvykli pohybovať bezdomovci, lebo si bola istá, že u nich sú otvorené rany častejšie než u ľudí, ktorí bývajú v nejakej domácnosti. Skutočne bezpečne sa Mária cítila len v určitých častiach vlastného domu. Do týchto častí domu však nemali prístup iní členovia jej rodiny, a najmä jej manžel, keďže pracoval pre doručovaciu spoločnosť a denne navštevoval miesta akými sú nemocnice alebo lekárne a podobne. Mária aj jeho preto označila za “kontaminovaného”.
Príbeh Denisy
Aj keď si Denisa nevedela ani len vybaviť obdobie v jej živote, v ktorom by nadmerne všetko nekontrolovala, neobťažovalo ju toto jej správanie, kým sa nedostala na vysokú. Odsťahovala sa v tej dobe od rodičov a začala bývať v malom prenajatom apartmáne so spolubývajúcou. Spočiatku jej spolubývajúcej Denisin záujem o bezpečnosť imponoval. Postupne však táto kontrolovacia rutina trvala stále dlhšie a dlhšie a pridávali sa do nej stále nové a nové zariadenia, ktoré bolo potrebné skontrolovať. Vystrašila sa, keď Denisa začala kontrolovať aj okná, ktoré boli vždy zamknuté a ani sa neotvárali a keď pozerala aj za skrine a pod postele. Kontrola musela tiež prebiehať v určitom poradí. Ak bola Denisa niečím vyrušená alebo sa dostatočne nesústredila, musela začať od znova. Denisa si tiež robila kópie školských úloh a ukladala si ich do krabice. Po večeroch si tieto kópie prechádzala znova a znova, aby zistila, či nevynechala nejakú dôležitú vec alebo nenapísala niečo ofenzívne. Domov volala tri krát alebo štyrikrát denne, aby sa uistila, že jej rodičia a malý brat sú v poriadku.
Príbeh Róberta
Aj Róbert mal problém, s kontrolovaním, avšak väčšina jeho kontrolovania súvisela so šoférovaním. Raz podvečer, keď šoféroval, uvidel v strede vozovky muža. Prešiel okolo neho a pozrel sa do spätného zrkadla, či mu nejako neublížil. Muž bežal preč a pri ďalšom pohľade ho Róbert už nevidel. Na najbližšej križovatke sa otočil a vrátil na miesto, kde muža videl. Šoféroval pomaly, ale nikde nevidel mŕtve telo. Oči to videli, ale istý si stále nebol. Opäť prešiel tú istú trasu. O hodinu neskôr keď meškal na dohodnuté stretnutie si ešte stále nebol istý. Šiel domov a s obavami čakal na večerné správy. O týždeň neskôr šoféroval Róbert okolo ženy na bicykli. Strach sa ozval znova. Možno ju zrazil. Pozrel sa do spätného zrkadla, stále tam bola. Čoskoro sa však musel do spätného zrkadla pozerať stále a stále, kedykoľvek minul chodca či cyklistu.
Príbeh Bena
Už ako dieťa mal Ben všetky hračky vo svojej izbe vždy zorganizované. Vojačikovia patrili do krabice. Skladačky mali miesto na poličke. Knihy boli zoradené podľa veľkosti, malé na pravo,veľké na ľavo. V škole si o Benovi a jeho rituáloch deti pošuškávali. Knihy ukladal do lavice každý deň presne na to isté miesto. Ceruzu mal ostrúhanú a vždy uloženú hore na lavici, presne v strede, s hrotom otočeným nahor. Guma patrila do pravého horného rohu, nie však príliš blízko k okraju lavice. Ako dospelého Bena ľudia málokedy navštevovali. Bolo by príliš náročné všetko dať na správne miesto, potom čo by odišli.
Prečítajte si tiež: "Moje Dieťa Nie Je Moje Príčiny"
Príbeh Martina
Martin mal problém pri prechádzaní cez prah dverí. Ak mal “zlý pocit” alebo “niečo proste nesedelo” musel sa vrátiť a prekročiť prah znova. Keď prechádzal cez vchodové dvere, musel sa najskôr dotknúť pravej strany zárubne, potom ľavej a nakoniec jej hornej časti. Sadanie si do kresla alebo vstávanie z neho tiež sprevádzal rituál. Martin sa najprv dotkol zeme, potom uchopil bočné časti stoličky oboma rukami až tak sa postavil. Písanie zabralo množstvo času a úsilia. Každé písmeno musel dva krát obtiahnuť. Vstával o tretej ráno, aby mohol z domu odísť o ôsmej.
Príbeh Mareka
Vina sprevádzala Mareka neustále. Ak mu na um prišli “zlé” myšlienky - obvykle rúhačského alebo sexuálneho charakteru, modlil sa. Ale modlitba musela byť presná, povedaná “ako má byť”, inak nefungovala. Takže musel modlitby opakovať znova a znova, až pokiaľ nemal pocit, že sú “ako majú byť”. Obzvlášť bolestivé bolo pre Mareka to, že ho myšlienky zlého charakteru prepadávali najmä v kostole. Výsledkom bolo pokušenie vzdať sa viery a nechodiť vôbec do kostola.
Príbeh Lujzy
Roky si touto vetou Lujza odobrovala svoju zbierku vecí. Ale väčšina vecí, ktoré hromadila vo svojom byte by neboli bohatstvom pre nikoho. Časom sa krabice stali problémom. Lujza to skúsila vyriešiť sťahovaním, avšak aj jej nový apartmán ich bol čoskoro plný. Lujza si odkladala noviny, časopisy, recepty a poštu - dokonca aj reklamné letáky. Nebola si istá prečo to robila.
Príbeh Anny
Anna pripravovala pre svoje dvoj ročné dieťa obed a do ruky vzala nôž aby pokrájala paradajku. Zrazu sa z ničoho nič objavila myšlienka: “čo keby som svojmu dieťaťu vbodla ten nôž do hrude?”. Prestrašila sa a okamžite ju zalial pocit viny. Na druhý deň sa však myšlienka objavila znova. V ten istý deň, keď kúpala malú, jej napadlo: “ Čo ak by som ju utopila?”. Príšerne ju to rozrušilo. Počas nasledujúcich dní si opakovala: “Musím byť otrasnou matkou, keď mi na um prichádzajú také myšlienky. Myšlienky sa však objavovali naďalej a ich intenzita narastala. Kedykoľvek bola s dcérou sama, pociťovala úzkosť. Začala sa vyhýbať kontaktu s ostrými predmetmi, v prítomnosti svojej dcéry.
Príbeh Romana
Aj Romana obťažovali neželané myšlienky. V mysli sa mu odohrávali určité scény znova a znova, ako nekonečný príbeh. Obával sa ich, obával sa, že by sa mohli stať skutočnosťou. Niekomu v tých scénach ubližoval, zvyčajne svojej manželke. Vedel, že by jej nikdy neublížil, tak prečo sa mu to stále zdalo? Keď ho práve nerušili myšlienky, vkrádala sa mu do mysle hudba. Tá istá melódia sa mu v mysli prehrávala dookola celé dni.
Prečítajte si tiež: Zdravý Životný Štýl pre Deti
Príznaky OCD u detí
U detí sa už v predškolskom veku môže vyvinúť OCD, ale častejšie začína nástup vo veku 10 - 12 rokov. Príznaky u detí sa často líšia od príznakov dospelých, čo súvisí s problémami, ktoré riešia dospelí a deti a vplyvom prostredia.
- Pýta sa vaše dieťa otázky typu, „Bude všetko v poriadku?“ alebo „Je to bezpečné?“.
- Má problém so spánkom a býva unavené.
- V duchu sa ospravedlňuje niekomu alebo niečomu, cíti vinu a potrebuje to povedať a odčiniť takýmto spôsobom.
- Zbiera veci z podlahy a má potrebu neustále upratovať.
- Ukladá predmety podľa svojej vlastnej schémy.
- Má zaužívané zvyky, ako napríklad zamykanie dverí, zhromažďovanie nepotrebných vecí alebo rituály pred spánkom.
- Dotýka sa pravidelne určitých predmetov, ako sú stoličky, stoly a písacie potreby.
- Vracia sa do miestností, aby skontrolovalo veci, či sú na mieste.
- Opakovane chodí do kúpeľne a často si umýva ruky, pretože má strach z baktérií a kontaminácie.
- Písanie úloh mu trvá dlho, pretože všetko niekoľkokrát kontroluje a opravuje.
- Je roztržité na vyučovaní, pretože ho zamestnávajú vtieravé myšlienky.
Medzi najčastejšie obsesie patria:
- Rušivé zvuky alebo slová.
- Strach z choroby, vírusov a baktérií.
- Šťastné a nešťastné čísla.
- Náboženské obsesie.
- Strach zo špiny a kontaminácie.
- Sexuálne alebo agresívne myšlienky.
- Potreba poriadku a symetrie.
Prejavy kompulzií:
- Časté umývanie rúk, sprchovanie, umývanie zubov.
- Počítacie rituály.
- Dotýkanie sa.
- Zhromažďovanie a zbieranie nepotrebných vecí.
- Opakujúce sa rituály, napr. ísť von a zasa dovnútra z domu a pod.
- Kontrolné rituály, napr. či sú zamknuté dvere, či má hotové úlohy do školy a pod.
Deti často a veľmi dobre skrývajú tieto problémy a správanie najmä pred rodičmi. Väčšina rodičov netuší vôbec o ich probléme niekoľko mesiacov. Niekedy sa stáva, že deti začnú zapájať do samotných rituálov aj rodičov.
Príčiny vzniku OCD
Presný vznik OCD nie je jednoduché určiť. Do veľkej miery má na stav vplyv aj hormonálna nerovnováha v organizme. Určite však nejde o návyk, ktorý by mohol pacient zmeniť vlastným prístupom alebo precitlivelosť. Medzi ďalšie faktory, ktoré môžu prispieť k rozvoju OCD, patria:
- Genetika: OCD sa často vyskytuje u viacerých členov v rodine, predpokladá sa genetická predispozícia.
- Stres: Ľudia žijúci v neustálom strese majú väčšiu pravdepodobnosť na získanie tejto poruchy.
- Výchova v detstve: Nadmerné kritizovanie detí, pretože rodičia chcú mať perfektne vychované dieťa. Deťom následne klesá sebavedomie.
- Osobnosť dieťaťa: Patria sem deti, ktoré si nadmerne robia starosti, alebo zle prijímajú kritiku.
- Stresujúca životná udalosť: Ako je smrť blízkej osoby, rozvod rodičov, začiatok nového školského roka alebo sťahovanie.
- Infekcie: Chrípka alebo lymská borelióza môžu niekedy vyvolať náhle príznaky OCD u detí prostredníctvom imunitnej odpovede, ktorá postihuje mozog.
Diagnostika OCD
Kým v minulosti bola liečba obsedantno - komluzívnej poruchy náročná, dnes je to inak. Bežne sa stáva, že od vzniku symptómov k stanoveniu diagnózy ubehne priemerne 17 rokov. Ak pacient vyrozpráva lekárovi svoje ťažkosti, lekár (pediater, psychiater) môže diagnózu ľahko určiť. Pacienti však majú často pocit viny, hanby, preto o tom nehovoria s lekárom. Preto je pri určení diagnózy dôležité pýtať sa dieťaťa priamo na symptómy.
Odporúčaných 5 jednoduchých skríningových otázok podľa Zohar-Fineberg (Z-FOCS):
- Umývate sa často alebo často periete?
- Často kontrolujete veci, situácie?
- Máte nejaké myšlienky, ktoré vás obťažujú a ktorých by ste sa chceli zbaviť, ale nedarí sa vám to?
- Trvá vám dlho ukončenie bežných aktivít?
- Robíte si starosti, alebo príliš sa zaoberáte usporiadanosťou alebo súmernosťou?
Ak je pozitívna aspoň jedna odpoveď, je potrebné detailné vyšetrenie na vylúčenie OKP.
Liečba OCD
OCD rovnako ako depresia a úzkosti nie sú problémy, ktoré dokáže zvládnuť pacient sám. Preto je dôležité nespoliehať sa na vlastné sily, ale obrátiť sa na odborníka. Pozitíne myslenie ani relaxačná hudba, hoci sú dnes populárne, v prípade duševnej poruchy určite na liečbu nestačia. Práve naopak, problém môže neskôr prepuknúť v ešte väčšej intenzite.
Medzi najčastejšie spôsoby liečby patrí terapia a predpísanie antidepresív. Kombinácia farmakoterapie a psychoterapie je najúčinnejšou dostupnou liečbou v dnešnej dobe. Liečba OKP je dlhodobá, často celoživotná. Dôležité je, aby človek s OCD skúšal pravidelne “prekračovať hranice”, teda vystavovať sa situáciám, ktorých sa desí, samozrejme pod odborným dohľadom.
Psychoterapia
Psychoterapia je v dnešnej dobe jednoznačne najdôležitejšou súčasťou práce s nimi. Lieky dokážu uvolniť nervy, avšak nedokážu Vás zbaviť myšlienok. Pri psychoterapii sa terapeut snaží zabrániť rituálom. Vystaví dieťa reálnej úzkostnej situácii a zabráni mu vykonať kompulzie. Čaká sa, kým úzkosť spontánne nestratí na intenzite (niekedy to trvá aj 3 hodiny). Terapeut sa snaží zo začiatku zredukovať u pacientov napr. počet umývaní rúk z 50 na 30.
Farmakoterapia
V liečbe sa využívajú lieky, ktoré patria do skupiny Inhibítorov spätného vychytávania serotonínu (SSRI). Tieto lieky zabezpečujú neustálu prítomnosť serotonínu v mozgu a tak sa zmierni nutkanie na vykonávanie rôznych rituálov.
Ako môže pomôcť rodina?
Veľkou pomocou pacientov je komunikácia v rodine. Je dôležité, aby ostatní členovia rodiny rozumeli, čo sa odohráva v mysli človeka s OCD, pretože jedine tak si nebudú brať jeho prejavy osobne. Jednou z možností, ktoré mnohým pacientom pomáhajú, je to, že spočiatku môžu v rámci terapie “prenášať zodpovednosť”. Keď pocítia strach, že opakovane neskontrolovali bábätko pred spaním, a tomu hrozí napríklad úraz, namiesto nich pôjde pozrieť dieťa partner. Takýmto spôsobom sa môžu spočiatku vzdávať zodpovednosti za všetky okolnosti okolo seba, a nepodporujú v sebe kompulzíne správanie.
Pre rodičov je dôležité uvedomiť si, že deti nie sú na vine, ak trpia touto poruchou. Rodičia by mali deti podporiť a chváliť každé zlepšenie. Terapia môže pomôcť dieťaťu a rodine naučiť sa stratégie na riadenie príznakov OKP.