Nástup dieťaťa do školy je významným medzníkom nielen pre neho, ale aj pre celú rodinu. Príprava na túto zmenu, zvládanie prvých neúspechov a riešenie problémov, ktoré môžu nastať, si vyžadujú citlivý prístup a pochopenie detskej psychiky. Dôležité je tiež porozumieť obdobiu vzdoru, ktoré je prirodzenou súčasťou vývoja dieťaťa.
Príprava Dieťaťa na Nástup do Školy
Školská psychologička a špeciálna pedagogička Mgr. et Mgr. Katarína Dobrovodská radí, aby rodičia deťom pred nástupom do školy vysvetlili najmä praktické zmeny. Kam pôjdu na toaletu, že sa nebudú stále len hrať, či to, že v škole bude zvoniť. Prázdniny môžeme venovať výberu školskej tašky a pomôcok. Dôležité ale je, aby túto zmenu rodičia neprežívali viac ako deti. Mali by sa na to spolu s nimi tešiť. Je to veľký medzník v živote dieťaťa, ale to bol aj nástup do škôlky.
Praktické Rady a Modelové Situácie
Rodičia by mali dieťa pripraviť na to, čo robiť, keď bude chcieť ísť na záchod. Škola je možno väčšia ako bola škôlka, je potrebné, aby sa vedelo orientovať. Keď sa nevie zorientovať, koho sa má spýtať, nehanbiť sa…
Dôležité je prejsť si modelové situácie, ktoré môžu nastať. Odporúčam všetko podať cez príbehy. Hľadajte knihy s tematikou detí v škole, videá, rozprávky. A hovorte o tom. Pomôžte dieťaťu sa v novom prostredí zorientovať. Ďalej už ostáva len veriť učiteľom, škole, dieťaťu a sebe samému.
Zoznámenie sa s Učiteľkou
Mali by sa rodičia dopredu zoznámiť s učiteľkou? Nechala by som to na to dieťa, ako sa prejaví v škole samo. Je ale potrebné upozorniť na výnimočnosť dieťaťa v prípade, že má zdravotnú diagnózu. To sa píše už do zápisových papierov. Pokiaľ je ale dieťa naozaj nadané na jazyky či matematiku, tak väčšina našich učiteľov je dostatočne kvalifikovaných, aby si to všimli aj bez toho, aby na to rodič upozorňoval.
Prečítajte si tiež: Prevencia škvŕn na detských zuboch
Adaptácia a Prvé Tri Mesiace
Adaptačné sú prvé tri mesiace. Rodič musí súhlasiť a oni súhlasia málokedy. Nemusí si sadnúť s učiteľkou alebo s kolektívom. Líši sa aj škola od školy, každá má dnes iný šlabikár, ide iným systémom. Prvé tri mesiace sa teda netreba stresovať.
Čo Ak Dieťa Nechce Chodiť do Školy?
Sú deti, ktoré zo školy aj utekajú. Vtedy je najdôležitejšie zabezpečiť zvýšený dohľad, aby sa dieťatku nič nestalo. Vždy treba zistiť príčinu, čo je za tým. Či sa to dialo aj v škôlke, či je to separačná záležitosť alebo iný problém. Možno sa mu niekto posmieval, lebo za tie tri mesiace sa toho veľa stane. Niekedy rodič môže chodiť s dieťaťom na vyučovanie. Odlúčenie trénujeme postupne. Taktiež smerujeme rodiča k terapeutovi alebo k spolupráci s centrom pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie. Je dobré ale všímať si aj vonkajšie faktory. Napríklad, keď sa spájajú triedy alebo prídu noví spolužiaci. To býva často zdrojom nedorozumení.
Primerané Nároky na Prvákov
Na zápis nám prišli deti, ktoré sa vedeli podpísať tlačeným aj písaným písmom, boli úplne suverénne. Každý rok vedia viac a viac. Písať a určovať číslice, či majú skvelú pamäť na obrázky. Neraz však nedokážu udržať rovnováhu, chytiť loptu či skákať cez švihadlo. Keď je problém v hrubej motorike, dieťatko môže mať problémy so sebaobsluhou, priestorovou orientáciu a koncentráciou, čo sú taktiež faktory potrebné pre úspešné zvládnutie nárokov školy. Potom mávajú problém v určení prvej a poslednej hlásky v slove či v hláskovaní slov. Tieto oblasti nie je dobré bagatelizovať, nakoľko veľmi vplývajú na schopnosť organizovať si prácu, orientáciu, písanie diktátov. Dieťa musí dobre počuť hlásky, dokázať identifikovať ich poradie, zapamätať si ho a potom zapísať.
Ako Pristupovať k Sklamanému Dieťaťu
Dieťa mnohokrát reflektuje rodičov. Cíti, či im na známkach záleží. Rodič by mal dieťa vždy podporiť. Teraz sa ti to nepodarilo podľa predstáv učiteľky, lebo vždy je to hodnotenie subjektívne, ale pozri sa na to, čo sa tam dá zlepšiť, alebo to skúsme natrénovať, ak to chceš zlepšiť. A ak je to čitateľné a nevadí ti to, tak dá dvojka je len známka, to nehovorí o tom, aký si človek, ako si šikovný. U detí by som vždy využila čo najkonkrétnejšie znázornenie. Ideálne je využitie hry. Ak sa ti aj z kociek nepodarí niečo postaviť podľa tvojich predstáv, vždy sa dá k tomu vrátiť a opraviť to, ak ti na tom záleží. Rodič musí dať najavo dieťaťu, že ho má rád, aj keď má dvojku, aj keď bude mať päťku. Písanie možno nie je úplne super, ale treba hľadať, v čom je to dieťa dobré. Pozri, ako sa perfektne bicykluješ. Poď trénovať to, čo ťa baví a čo ti ide.
Podpora pri Čítaní
Keď mu nejde čítanie, ako ho podporiť, aby lepšie čítalo? To určite nie. Všetko treba robiť hrou. Hľadáme spôsoby, ako precvičiť oslabenú schopnosť. Napríklad poschovávať v byte rôzne nápisy s indíciami a dieťa hľadá podľa nich poklad.
Prečítajte si tiež: "Moje Dieťa Nie Je Moje Príčiny"
Ako Zistiť, Čo Dieťa Robilo v Škole?
Tak, čo bolo dnes na obed? Zjedol si desiatu? Oni to ale nepotrebujú hovoriť každý deň. Netreba sa vypytovať. Stačí prejaviť úprimný záujem vtedy, keď má aj dieťa záujem zdielať svoje zážitky. Často býva problémom práve to načasovanie. Rodičia by chceli vedieť, ako bolo v škole, hneď po príchode detí domov, prípadne ešte v aute. Ale deti mávajú svoje rutiny, svoje predstavy. To vám môže ujsť aj tak. Keď to deti nechcú povedať, nie sú na to pripravené, tak to nepovedia. A týka sa to aj starších. Pri mladších je dobré, že sa ešte hrajú. Také deti treba pri hre pozorovať. Ak sa hrá so súrodencom, počúvam, čo sa tam deje, ako si do postavičiek projektujú svoje zážitky, ako za ne rozprávajú. A môžem sa pridať. Opýtajte sa, čo je nové? Kto bol dnes najsmiešnejší? Kto mal najhoršie oblečenie? Kto sa v škole povracal? Otočiť to na srandu. Dieťa možno neodpovie na otázku, ale neskôr sa rozhovorí a niečo sa dozviete.
Kontrola Povinností
Medzi niektorými rodičmi panuje názor, že dieťa chodí do školy, a tak sú to jeho povinnosti. To je pravda, no potom sa stane, že má mesiac plesnivú desiatu v školskej taške a aj učebnice splesnivejú. Dieťa v šiestich rokoch ešte nemá vybudovaný mechanizmus, aby si spomenulo, že si napríklad treba vymeniť všetky veci. Je dobré ho viesť k samostatnosti, ale zároveň je vhodné ho v prvom ročníku stále kontrolovať. Nielen sa opýtať, máš vymenené zošity? Spoločne to chystať, zaviesť nejaký systém, ktorý dieťaťu pomáha. Pre každé dieťa iný, ale na prvom stupni to môže byť pre veľa detí tretí ročník. Zabúda sa na to. Rodičia si zväčša všímajú prechod z prvého stupňa na druhý, no viac požiadaviek je na dieťa už v tretej triede. Majú tam viac násobilky, vybrané slová. Doma im pomáhajme, opäť hrou. Vytlieskavajme slová, hrajme slovný futbal, kocky či rôzne hry na počítanie. Tam majú viac učiteľov, viac učební a presúvajú sa, delia sa na skupiny. Piaty ročník však už nie je taká veľká zmena, skôr na domáce úlohy a projekty. Opäť sa ale treba zaujímať, v čom je to iné. Fíha, už si piatak, aj to nejako cítiš, že si piatak? Je to v niečom iné? A nie, aká je učiteľka… Porozprávajte mu o sebe. My, keď sme boli piataci… A znova treba zvýšiť pozornosť, keď sa spájajú kolektívy. To môže nastať problém v ktoromkoľvek ročníku. Vtedy sa zamerajte na to, ako sa dieťa cíti. Kto prišiel do vašej triedy nový? Ako sa správa v triede? Ako sa správa k tebe? S kým si rozumie?
Telesná Výchova
Veľakrát je deťom kvôli tomu predmetu zle. Väčšinou vtedy chcú ísť ku mne, najmä na druhom stupni. Avšak už na prvom majú stres, keď robia niečo po jednom. Všetci ich sledujú, šplhanie, skákanie, najmä dievčatá to vnímajú citlivo. Rodičia telesnú aj výtvarnú niekedy opomínajú, akoby tie predmety ani neboli, ale oni existujú a bývajú veľký strašiak. Môžu predstavovať väčší stres ako fyzika či matematika. Zvyčajne závisí mnohé od nastavenia predmetu pedagógom.
Obdobie Vzdoru a Ako Ho Zvládať
S vedkyňou sme sa rozprávali o záchvatoch vzdoru detí a spôsoboch, ako ich zvládať. Jana Bašnáková pôsobí v Dondersovom centre pre kognitívne neurozobrazovanie v holandskom Nijmegene. „Dva hlavné nástroje rodiča pri výchove sú láska a limity. Dieťaťu treba prejavovať lásku, aby sa cítilo prijímané a bezpečne, no musí mať aj hranice. Tieto dve veci sa navzájom nevylučujú,“ vraví vedkyňa.
Prejavy a Príčiny Vzdoru
Toto obdobie trvá od 18 mesiacov do 4,5 roka až 5 rokov. No môže sa začať skôr, napríklad v 12 mesiacoch, a odznieť môže po piatich rokoch. Reakcie dieťaťa vyplývajú z toho, že nemá vyvinuté exekutívne schopnosti. To obdobie sa prejavuje napríklad tak, že ak dieťa niečo chce, no rodič mu to nedá, dieťa sa môže hodiť o zem a začne plakať, kričať alebo kopať. Svoje emócie nevie kontrolovať tak ako my.
Prečítajte si tiež: Zdravý Životný Štýl pre Deti
Prečo Dieťa Vzdoruje?
Výraz „obdobie vzdoru“ nie je celkom šťastný, pretože dieťaťu nejde primárne o to, aby nám vzdorovalo alebo robilo napriek. Ide skôr o reakciu dieťaťa na veľmi silné emócie, ktoré ho úplne zaplavia a nevie sa s nimi vyrovnať. V tom veku je to normálna a prirodzená súčasť vývoja. Dieťa to nerobí naschvál. Nerobí to preto, aby s nami manipulovalo. Ono ešte nevie manipulovať. Na druhej strane rodičia môžu vytvoriť také prostredie, aby minimalizovali výskyt prejavov zaplavujúcich emócií.
Dieťa Nie Je Malý Dospelý
Malé dieťa sa od dospelých líši v niekoľkých zásadných oblastiach. Je impulzívne a rigidné, čiže preferuje, ak sú veci stále také isté, a má nízku flexibilitu. To znamená, že nevie dobre reagovať, ak sa veci zmenia. Je egocentrické a myslí si, že „všetko je tu pre mňa“. Dieťa potrebuje svet okolo seba kontrolovať a ovládať.
Nevyzretý Detský Mozog
Emočné okruhy, napríklad tie, ktoré spúšťajú stresovú reakciu, fungujú od narodenia. Je to niečo, čo dieťa potrebuje na prežitie. Mozgová kôra, ktorá je zapojená do racionálneho myslenia a riešenia problémov, ešte nedokáže veľmi efektívne utlmiť túto silnú emočnú reakciu. Preto logické vysvetľovanie počas záchvatu emócií nebude fungovať.
Ako Reagovať na Emócie Dieťaťa?
Ak je dieťa v silnej emócii, že nepočúva a nevidí, vtedy je asi najlepšie byť pri ňom a nejako to prečkať. Prípadne ho odstrániť z tej situácie. Ak sa silná emócia len blíži, treba ju osloviť tak, aby mi dieťa porozumelo. Emóciu možno osloviť tým, že ju uznáme: „Tá hračka je fakt super, strašne sa ti páči a strašne by si ju chcel.“ Dieťa cíti, že jeho emócie sa zhmotnili do slov. Toto treba rozvíjať.
Fyzický Kontakt a Úroveň Dieťaťa
Kľaknutie je super, lebo ak dieťa vidí, že ste na rovnakej úrovni, nadviazať s ním spojenie bude jednoduchšie. Čo sa týka kontaktu, niektoré deti nemajú rady, ak sa ich rodičia počas silnej emócie dotýkajú. Ale to je na rodičovi, ktorý vie, čo na dieťa funguje. Dôležité je zachytiť emóciu dieťaťa, pomenovať ju a dať jej dostatočnú pozornosť. Ak ju budeme ignorovať a pôjdeme na dieťa s logikou, nebude tomu v tom momente rozumieť ani na to počúvať.
Časová Tieseň a Rutina
Dieťa v tomto veku nemá pojem o čase, nevie, prečo sa ponáhľate. Našej perspektíve nerozumie. Pre neho ste jeho otec a je mu úplne jedno, že máte prácu, do ktorej musíte ísť. Nie vždy je možné odchod z domu ideálne pripraviť, ale zvládnuť situáciu pomôže, ak dieťa bude mať dostatok času a bude mu jasné, čo sa bude diať. Pre dieťa je tiež dôležité, aby malo s rodičmi spojenie. Preto keď sa ráno ponáhľate - a je to vo vašich silách -, začnite lúčenie skôr. Aby ste sa najprv pohrali alebo porozprávali. Keď bude mať dieťa nasýtenú túto potrebu spojenia s vami, začnite pracovať na odchádzaní. Samozrejme, každý odchod do práce nebude jednoduchý, ale takto si vytvárate šancu, že to bude fungovať. Pri situáciách, ako je táto, ktoré sú náročné a nevieme sa im vyhnúť, tiež veľmi pomáha, ak máme vytvorenú rutinu - zaužívaný postup, čo sa kedy ráno deje.
Hádky na Ihrisku
V ich veku sa nebudú vedieť dohodnúť. Rodičia môžu zabezpečiť, aby tam bolo rozdelenie úloh, že „my teraz počkáme a šmykneme sa potom“. Ale v tomto veku to nebude vychádzať zvnútra dieťaťa. Opäť by som celú situáciu opísala ako komentátor: „Vidím, že to veľmi chceš, ale teraz je na šmykľavke chlapček. Viem, že je ti to ľúto, ale potom pôjdeš aj ty.“ V takom prípade treba ošetriť jeho plač.
Presmerovanie Pozornosti
Keď viete, že môže nastať vypätá situácia, dieťa skúste zaujať niečím iným, napríklad hojdačkou alebo loptou, ak chcelo bager. Môžete povedať: „Stavím sa, že k hojdačke dobehnem rýchlejšie ako ty.“ Takýmto spôsobom presmerujete pozornosť celkom inam.
Emocionálna Regulácia
Zabudne dieťa na nepríjemné zákazy typu „Nehraj sa s bagrom“ či „Neutekaj“ alebo sa v ňom kumulujú, takže po nejakom čase zhoršia vzťah s rodičom? Zabudne, ale úlohou nás rodičov je, aby sme v prvých rokoch dieťaťa pracovali na jeho emocionálnej regulácii. Preto je fajn sa k tým situáciám vracať, a keď bude dieťa v pokoji, môžete povedať: „Toto sa stalo, chlapček mal hračku a ty si bol veľmi smutný.“ Takýmto spôsobom ho učíte o jeho emočnom prežívaní.
Zaspávanie a Rutina
Večerné zaspávanie je pre mnohé rodiny náročné. Právom. Rodič aj dieťa sú po celom dni unavení. Dieťa by chcelo byť s rodičom a robiť s ním zábavné veci, no cíti, že spojenie sa prerušuje a musí ísť spať. Je to preň ťažké. Deti v tom veku často neznášajú také zmeny dobre. Preto treba pracovať na tom, aby bola zo zaspávania rutina a veci prebiehali v predvídateľnom poradí. Hrať sa s dieťaťom pred spaním nie je asi vhodné, ale na druhej strane je dobré robiť veci, kde s vami cíti spojenie. Napríklad by ste si vždy mohli čítať. Dieťa tak vie, že pred spaním dostane pozornosť ocinka. Keď večer prebieha podľa rutín, svet dieťaťa to robí jednoduchším a predvídateľnejším. Dieťa potrebuje štruktúru, lebo to uspokojuje jeho potrebu kontroly. Aj s dva a pol ročným dieťaťom si môžete spraviť sadu obrázkov „toto robíme pred spaním“ a ísť podľa toho. Dieťa bude chápať, čo sa bude diať, takže bude lepšie spolupracovať. Ak je rodič vystresovaný, dieťa to vycíti, lebo preň ste celý svet. Ak je rodič pokojný, je vyššia šanca, že aj dieťa bude pokojnejšie.
Odplienkovanie
Škôlky vyžadujú, aby bolo dieťa odplienkované, čo na rodiča a dieťa vytvára tlak. Ako postupovať v týchto prípadoch, keď na nás pôsobia externé faktory, niekedy proti vôli dieťaťa? Sú veci, ktoré nezabezpečíme, ak na ne dieťa nie je pripravené. Odplienkovanie môže byť jedna z nich. Netlačila by som na to, ak na to dieťa naozaj nemá. Rôzne deti sú pripravené v rôznom veku. Skôr by som skúsila nájsť kompromis so škôlkou, ak by to šlo.
Hranice a Konzistentnosť
Dieťa potrebuje dve „L“, lásku a limity. Potrebuje cítiť, že ho máme radi na základe toho, ako sa k nemu správame, čo robíme, že sa s ním hráme, čítame si s ním a počúvame ho. Ale zároveň potrebuje mať hranice. Jeden zmysel hraníc je, že od dieťaťa vyžadujeme nejaké správanie, samozrejme, veku primerane. V inom zmysle môžu mať hranice aj podobu predvídateľného sveta, ktorý má štruktúru a je v ňom rutina. Ak potrebujeme dať dieťaťu nejaký limit, nemali by sme sa vzdať len preto, že dieťa bude protestovať. Treba pamätať na to, že zmeny prichádzajú veľmi pomaly. Keď dieťaťu dáme hranicu, je celkom prirodzené, že protestuje. To je pre nás signál, aby sme zachytili jeho emóciu a empatizovali s ním: „Áno, je to pre teba ťažké, najradšej by si si čítal. Teraz sa ti nechce umývať zúbky. Ak emóciu poprieme a prejdeme hneď k logickému vysvetľovaniu, nebude to fungovať: „Umývanie je dobré, ak nechceš mať zubný kaz. Je dôležité byť konzistentný preto, lebo dieťa je pomerne rigidné a potrebuje mať kontrolu nad svojím okolím. Ak neustále meníme, čo od neho chceme, nevyzná sa v tom. Preto je dobré, aby sa hranice príliš často nemenili.
Porovnávanie s Ostatnými
Keď chceme porovnávať, najlepšie je, ak sa porovná dieťa s tým, aké bolo v minulosti. Rodič môže povedať: „Bolo pre teba ťažké upratať si šatočky a teraz si to super zvládla“ alebo „Minulý týždeň bolo ťažké umyť si zúbky a veľa sme sa o tom rozprávali, ale teraz si si ich super umyl sám“. Takéto porovnávanie funguje a dieťa veľmi motivuje. Ale porovnávaniu s inými deťmi nerozumie.
Agresívne Správanie
Môže nastať situácia, že dieťa je tak silno rozrušené, niekedy aj pozitívne, že iné dieťa v emócii impulzívne pohryzie. Alebo môže byť nahnevané. Samozrejme, že to nie je optimálne. Ale zbytočne mu vtedy budeme vysvetľovať: „Čo to robíš? Ľudia sa nesmú hrýzť.“ Lebo počas silnej emócie nepočúva vysvetlenia. Ak taká situácia nastane, dieťa z nej treba zobrať a tie emócie osloviť, pomenovať a vyjadriť ich intenzitu: „Musíš byť veľmi nahnevaná, ak si pohryzla chlapčeka. Ale on teraz plače. Dieťa sa bude hnevať, ale treba tam byť s ním, ďaleko od tej situácie a zabezpečiť, že si neublíži. Až keď emócia odznie, k situácii sa možno vrátiť. Keď sa upokojí, možno mu poskytnúť logické vysvetlenie.
Oplácanie Nežiaduceho Správania
Vo všeobecnosti by sme nemali navodzovať situácie, ktoré nechceme, aby dieťa opakovalo. Preň sme model a našou úlohou je zaručiť, aby poznalo limity. Nie je to o tom, že dieťa nevie, že kopnutie alebo pohryznutie bolí. Vie to. Vie, že sa to nemá robiť. Ale keď je emócia silná, „zaplaví“ ho a dieťa sa nevie ovládať. Je mu jedno, že ste mu pred týždňom ukázali, že hryzenie bolí. Tú informáciu má, akurát že ju v danej chvíli nevie použiť.
Modelovanie Emocionálnej Regulácie
Veľmi dobré je, keď rodič často počas bežného dňa modeluje emočnú reguláciu. To znamená, že keď je rodič nahnevaný alebo vystresovaný, dieťaťu situáciu jednoducho okomentuje: „Teraz cítim, že sa mi rozbúchalo srdiečko, a cítim, že som nahnevaný. Mám chuť na druhých kričať, ale to nie je v poriadku. Dieťaťu často takto hovorte, čo prežívate a ako to riešite. Samozrejme, nebudeme ho zaťažovať tým, že máme problémy v práci. Ale ak rodič cíti, že má nejaký silný pocit, dieťaťu ho môže okomentovať.
Nezvládnuteľné Dieťa a Rola Rodičov
Uznávaná psychologička Eva Reichelová prezradila, do akej miery môžu za správanie svojich detí rodičia.
Počet Nezvládnuteľných Detí Stúpa
Skutočne v súčasnosti pribúda počet rodičov, ktorí sa pri výchove svojich detí cítia úplne výchovne bezmocní, nešťastní a nevedia, čo majú robiť. Rodičia majú pocit, že strácajú všetky výchovné kompetencie dobrého rodiča. Prídu a čakajú malý zázrak, ktorý vyrieši ich výchovné problémy.
Čo Znamená Nezvládnuteľné Dieťa?
Nezvládnuteľné dieťa z odborného pohľadu znamená, že nie je vývinovo zrelé. Dieťa sa naozaj nemá dobre, nie je spokojné, neprežíva radosť, nevie byť bezstarostné, často sa scvrkáva len na určitý svoj program, ktorým dookola prejavuje svoje vedomé a nevedomé potreby.
Kult Dieťaťa a Prehnaná Starostlivosť
Dieťa v mysli rodičov zaberá veľmi veľký priestor a rodičia sa upnú na uspokojovanie potrebných, ale aj nezmyselných nárokov a požiadaviek svojho dieťaťa. Rodičia postavia dieťa na piedestál, ale stáva sa, že skôr presadzujú vlastnú subjektivitu a vlastné chcenie do výchovy. Nechávajú dieťaťu veľmi malý priestor na to, aby sa samo rozhodovalo, aby malo možnosť kontaktovať sa s vlastným chcením a vlastnou vôľou, a nie len sa nechalo viesť svojimi extrémne starostlivými a zabezpečujúcimi rodičmi.
Dosť Dobrá Mama
Každé dieťa je spôsobilé počúvať a tolerovať to, čo od neho chce dospelý partner, ak je medzi dieťaťom a dospelým vytvorená bezpečná a dôverná citová väzba. Zdravo citovo naviazané dieťa je spôsobilé prispôsobiť sa a prijať hranice bez zlosti a bez strachu.
Hranice a Sloboda
Ak deti majú zdravo stanovené hranice, ktoré korešpondujú s ich vekom a vývinovými možnosťami, dieťa získava možnosť zdravej separácie, viac dôveruje svojim snaženiam a nadobúda zrelú slobodu. Príliš veľká sloboda robí deti úzkostnejšími, nedovolí im zrelým spôsobom rozvíjať hravosť, detskú tvorivosť a múdrosť.
Preťažovanie Krúžkami
Rodičia chcú ísť s dobou, myslia si, že to, čo je úspešné a krásne, je aj hodnotné. Tešia sa, ak sú ich deti šikovné a rozvíjajú svoj talent, tešia sa z ich úspechov. Za riziko považujem len také rozhodnutia rodičov, keď silou-mocou pretláčajú to, čo oni sami chcú, a nevnímajú to, čo chce ich dieťa alebo čo by pre ich dieťa bolo prirodzené a skutočne obohacujúce. Každé dieťa potrebuje mať aj miesto a čas pre svoju hru, svoje aktivity a svoju fantáziu, aby v budúcnosti vedelo s radosťou a vedome rozvíjať svoje vnútorné možnosti.
Voľná Výchova
Ani premyslený výchovný systém nikdy nemôže nahradiť citlivosť rodiča voči vlastnému dieťaťu. Žiadna kniha nemôže nahradiť osobný a citlivý kontakt s vlastným dieťaťom. Mechanické plnenie výchovných postulátov znamená presadzovanie cudzej vôle a neidentifikovanie sa s potrebami vlastného dieťaťa. Žiadne trojročné dieťa nie je príliš zrelé, aby mohlo o sebe rozhodovať.
Duchom Prítomný Rodič
To, čo by som chcela pripomenúť, vyplýva z mojej klinickej praxe, keď za mnou chodia rodičia detí, ktoré už majú určitý emočný problém. A tu by som si mohla dovoliť vypichnúť určitú chybu v správaní rodičov k deťom, keď nie sú ochotní alebo nevedia byť „duchom prítomní“ pri starostlivosti a výchove svojho dieťaťa. Aby sa rodič nikdy nevzdal osobného kontaktu s dieťaťom, aby vedel vypnúť a skutočne vnímal, čo jeho dieťa cíti a čo robí. Výchovnú nezvládnuteľnosť považujem za výkrik dieťaťa do prázdna, za provokáciu a hlučné a neutíšiteľné hľadanie blízkosti rodičovskej osoby.
Chyby Vo Výchove
- Vyčítanie Zlého Správania: Kázanie a výčitky nikdy nespôsobia zlepšenie správania. Ak dieťaťu chcete niečo vyčítať, tak mu vyčítajte len správanie, ktoré sa vám nepáčilo. Nikdy však neponižujte osobnosť dieťaťa.
- Otázky „Prečo?“: Podľa tohto zistenia otázky PREČO sú pre zlepšenie správania vášho dieťaťa nevhodné.
- Prosenie a Prosíkanie: Pokiaľ teda od svojho dieťaťa naozaj niečo chcete, prosba nie je najvhodnejšia.
- Výzvy Bez Následkov: To, čo odo mňa rodičia chcú, nie je dôležité. Výzvy bez následkov sú nielen zbytočné, ale dokonca škodlivé.
- AK-TAK Bez Skutkov: Ak nesplníte to, čo ste v napomenutí sľubovali, detí vás prestanú počúvať úplne. Napomenutia bez následkov sú veľmi obľúbené, ale zradné. To, čo rodič v napomenutí spomenie, mal by aj splniť.
- Ignorovanie Správania: Ignorovanie extrémne zlého správania prináša so sebou nepríjemnú skúsenosť. Skôr či neskôr prasknú každému rodičovi nervy. Ignorovanie sa náhle môže zmeniť na záchvat zlosti a hnevu alebo na príliš tvrdý trest, pokiaľ sa rodičia prestanú ovládať.
- Nepriateľské Reakcie: Rodičia túto správu vyslať nechcú. Nerobia to zámerne. Väčšinou sa predtým tak rozčúlili, že stratili kontrolu nad svojim správaním.
- Výčitky a Nadávky: Takýmito výčitkami vôbec nekritizujete správanie svojho dieťaťa. Miesto toho mu ukazujete, že ho ako osobu odmietate a opovrhujete ním.
- Prísne Tresty: Tresty môžu Vaše dieťa zahanbiť a ponížiť, môžu spôsobiť strach a vyvolať túžbu po pomste.
- Bitka: Každý úder, ktorý zasiahne vaše dieťa, zasiahne váš vzájomný vzťah, dôveru, pocit istoty, lásku, bezpečie.
Duševné Problémy u Detí
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc.
Príznaky Duševných Porúch
Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
#