Milan Zimnýkoval, známy slovenský moderátor, je človek, ktorý sa nebojí výziev. Ako sám hovorí, v živote úspešne zdolal niekoľko z nich, a to sú veci potrebné pre to, aby sa človek udržal vo forme. V minulosti bol vo forme, no stratil čas, a tým aj svoju formu, čo viedlo k nekontrolovateľnému priberaniu. Postupne, približne za sedem rokov, pribral šesťdesiat kíl a dosiahol váhu 130 kg. Tento článok sa zameriava na jeho cestu k zmene, motiváciu, stravovacie návyky a celkový prístup k zdravému životnému štýlu.
Zlomový bod a motivácia
Zlom nastal, keď si uvedomil, že nedokáže si zaviazať šnúrky na topánkach, nevie si obliecť bežné nohavice, len tepláky alebo kapsáče, a namiesto tričiek nosí „stany.“ Vtedy si povedal dosť a začal s cvičením. K cvičeniu ho dotiahla Adela Banášová, ktorá chodievala cvičiť, a tak na druhý deň už cvičil aj on. Zapojil sa dokonca do športového projektu, na konci ktorého musel zabehnúť desať kilometrov.
Jeho úlohou bolo nielen schudnúť, ale zároveň motivovať jeho „spolufinalistky“ zo súťaže k úspešným redukčným výsledkom, a to bolo oveľa ťažšie. Bál sa, čo keby sa mu nepodarilo schudnúť. Tú hanbu by asi neprežil.
Diéta NutriFood a zmena stravovacích návykov
Milan Zimnýkoval vyskúšal už podobné diéty, avšak efekt nemali žiadny. Tentokrát sa rozhodol pre diétu NutriFood, ktorá splnila presne tie očakávania, ktoré mal. Potraviny NutriFood mu chutia, a to sa pritom považuje za milovníka dobrého jedla. Ich jednoduchá príprava úplne vyhovuje jeho rýchlemu životnému štýlu a ľahko zapadla do jeho denného režimu.
Deň začína doma pohárom vody. Raňajky vo forme koktailu si stihne pripraviť ráno cestou do práce. Má to presne vypočítané - „šejkuje“ počas 7 minút v aute cestou do rádia. Medzi jeho obľúbené jedlá patrí špargľová polievka.
Prečítajte si tiež: Slovenský básnik Milan Rúfus
Pri nakupovaní potravín pre svoje dievčatá nemá pocit ako predtým, že keď bol hladný, vykúpil pol predajne. Je prekvapený, že mu je ľúto, že nemá tie jedlá, ale vie, prečo to teraz robí, a je to o sebadisciplíne. Zvládol to aj vďaka nutričným poradkyniam, ktoré pri pravidelných kontrolách dozerali na jeho diétu. Dostal od nich všetky potrebné informácie a inštrukcie a neustále ho podporovali. Naučil sa dodržiavať pitný režim a premýšľať o tom, čo zje.
Takto si to predstavoval - aby to bolo rýchle, bez nejakého odhodlávania a z časového hľadiska pre neho ideálne a nenáročné na prípravu.
Pozitívne zmeny a reakcie okolia
Zásadný moment bol, že to bolo na ňom vidieť. Pýtajú sa ho - „neschudol si ty náhodou?“ Bolo to na ňom vidieť už dosť skoro, najmä v tvári, a jeho okolie si to všimlo brutálnym spôsobom. Našťastie, čo je veľmi rád, sa ho nikto z nich nespýtal, či je chorý. Čo je super, pretože v momente, keď ubudne človeku desať kilogramov za tak krátky čas, môže vzniknúť takýto dojem. Ako prvá si to hneď všimla pani „strihačka“ v televízii, a to najmä pri detailných záberoch. Museli mu dokonca meniť košele a prispôsobovať niektoré vestičky, ktoré nosí pre vysielanie. On sám to cíti na košeliach a nohaviciach, ktoré pravidelne nosí, a už presne vie, ktoré veci si ako oblieka. Po dvoch mesiacoch stretávania sa s ostatnými finalistkami súťaže „Báječné chudnutie“ vidieť túto veľkú premenu aj na dievčatách. Na poslednom meraní vyzerali fakt dobre a bolo to vidno aj na ich sebavedomí pri fotení v ateliéri.
Vzťah k jedlu a gastronómii
Ako moderátor sa k jedlu približoval prostredníctvom svojho povolania. Milan „Junior“ Zimnýkoval sa spočiatku len „motal“ pri varení a pečení, keďže moderoval rôzne podujatia kuchárov. Základy a prvé skúsenosti získal najmä vďaka svojej starej mame. Príprave jedál sa teda rád venuje nielen práci, ale aj v súkromí. „Varím rád, je to pre mňa relax, ale zážitok je nechať si navariť,“ povedal. Dokonca aj keď cestuje, svet okolo seba spoznáva najmä chuťovými pohárikmi. „Milujem varenie, milujem dobré jedlo, prostredie a ľudia, keď sa usmievajú,“ napísal v jednom zo svojich príspevkov na Instagrame. Taktiež veľmi rád pripravuje jedlá pre svoju rodinku, pričom aj v prípade zemiakových waflí ju veľmi potešil. „Moje ženy zjedli 5 porcií, mne zostala jedna, aspoň na video,“ píše k receptu.
Milan Junior Zimnýkoval je výborný moderátor a keďže má blízko k jedlu, ľudia ho poznajú najmä z úspešných kuchárskych šou. Začínal v študentskom rádiu a neskôr sa z neho stal špičkový moderátor. Ľudia jeho hlas počúvajú už niekoľko rokov z jedného z najpočúvanejších rádií na Slovensku. Okrem jeho hlasu, ľudia spoznali aj jeho tvár vďaka televíznym projektom, ako je šou Pečie celé Slovensko, či Moja mama varí lepšie ako tvoja.
Prečítajte si tiež: Slovenský básnik Milan Rúfus
Návrat do minulosti a prezývka „Junior“
Známy moderátor sa s nami vrátil do minulosti a porozprával nám, aký bol študent. Okrem toho prezradil, ako sa mu podarilo schudnúť 15 kilogramov a aký má vzťah v súkromí s Marcelom Forgáčom, s ktorým často tvorí moderátorskú dvojicu.
Milan Junior Zimnýkoval bol ďalším hosťom chatovacej relácie Na pokec, ktorá býva každý štvrtok na portáli Pokec.sk.
Na otázku, aký bol študent, odpovedal: „Áno, áno, učiteľské dieťa. Riešený počas veľkej prestávky, nie po rodičku. Mal som rád svoju ZŠ, aj Gymko (zajtra idem na oslavu 100 rokov). Na výške som začal dobre, ale po tom, ako som sa dostal do rádia, tak som to flákal, ale dokončil. Inak som učiteľ, mám na to papiere, ale už nie schopnosti.“
Do povedomia ľudí sa dostal najmä vďaka rádiu. Spolu s Marcelom Forgáčom tvorí už legendárny pár. Profesionálne im to ide spolu výborne. Rozumejú si aj v súkromí. Nehádajú sa, tešia sa na seba.
K prezývke Junior sa dostal tak, že všade v médiách, kam prišiel, už jeden Miňo bol, tak bol Junior.
Prečítajte si tiež: Milan Rufus: Modlitby za dieťa
Gastronómia a obľúbené jedlá
Moderoval viaceré televízne projekty, ktoré súviseli práve s jedlom. Jeho najobľúbenejšie jedlo je všetko okrem leča, potom sú mu ukradnuté dukátové buchtičky a guľáš.
Po šou Pečie celé Slovensko schudol 15 kg. Podarilo sa mu to, lebo mal na to čas.
Ľuďom, ktorí by tiež radi schudli, no nevedia sa takzvane rozhýbať, odporúča nežrať a hýbať sa. Pije veľa vody, dosť vody, je to easy. Nechudne, inak pristupuje k jedlu, spánku, pitnému režimu a pohybu, chudnutie je vedľajší produkt týchto aktivít, ale poteší.
Šport je pre neho super, ale nemá v žiadnom takú úroveň, aby ho mal ako hobby.
Medzi gastronomické relácie, ktoré moderuje, patrí aj šou Moja mama varí lepšie ako tvoja. Veľakrát tam prichádza k vtipným momentom, keďže tam nevaria profi kuchári. Na otázku, či mu utkvela v pamäti nejaká bizarná situácia, na ktorú nezabudne, odpovedal: „Všetky s Habom, on bol mág! Veľakrát respondenti v dokrútkach nemali elementárne znalosti. Neprišlo ti to aj niekedy ľúto, ako synovi učiteľky? Nie, nie je to moja práca. Aj keď pravda je, že sme podozrievali Olivera, že to všetko sú jeho rodina a známi - žartujem.“
Junior a jeho podcast Chutný
Milan Zimnýkoval sa označuje za kráľa druhých šancí. O strastiach, radostiach, motivácii, ale aj o novom projekte - podcaste Chutný. Keď sa povie Junior, väčšine ľudí okamžite napadne i Marcel. S Marcelom majú spoločnú šou v rádiu, ako dvojica ste moderovali desiatky spoločenských podujatí či večerných programov. Na otázku, či sú si navzájom kritikmi vo svojich sólových projektoch, odpovedal, že nesleduje ani tie svoje.
Čoraz viac sa angažuje v gastronómii a rád varí. Ak sa mu jedlo nepodarí, zje ho sám a za trest, aby si uvedomil, že takto zle to nabudúce nemôže byť.
V domácnosti nakupuje potraviny on. Má svoju teóriu „o dvoch“. Jednu vec kupuje, aby ju mohol otvoriť a zjesť ASAP. Druhú má, aby bola k dispozícii, keď na ňu opäť dostane chuť. A potom ide po značkách, ktoré pozná. Pohybuje sa virtuálne po markete a nakupuje. Najčastejšie si preklikáva všetky tovary na online objednávke.
Pandémia ho naučila pracovať s časom. Napríklad, desať minút sú pre neho tri pesničky. Takže je to o tom, ako si ho zmanažuje. Ak sa nudí, je to vedome. Má čas na veci, na ktoré mu čas nevychádzal. Napríklad, veľmi rád len tak sedí / leží.
Dcéra Saška je, čo jej chutí. Nemusí sa báť, že zje veľa čokolády, pretože ju nejedáva. Sem-tam, ale kinderko je zaujímavé pre hračku, nie pre čokoládu. Učí ju papať zdravé a veci a hovorí jej prečo. Napríklad, že zemiaková kaša je výborná na vlasy. Alebo brokolička na červené líčka. A vedeli ste, že tekvica je dobrá na nechty, aby sa lepšie odlakovali? S manželkou sa snažia, aby Saška premýšľala o svojich rozhodnutiach. Sú veci, ktoré musia byť, ale nie je to o zákazoch a príkazoch.
Na otázku, prečo ho gastro tak baví, odpovedal, že je to festival strateného času a peňazí. Ale nie pre neho. Tak, ako má niekto rád záhradku alebo poľovníctvo či rybárstvo, tak on si oddýchne pri varení. Nie je žiadna extra-klasa, toľko času tomu určite neobetuje. Ale baví sa tým. Našiel okolo seba partiu ľudí, pre ktorých je síce varenie práca, ale keď sú spolu, je to pre nich zábava pri varení.
Nestráži si figúru. Je to skôr o pohode. Cíti sa fajn, OK, necíti sa fajn, niečo s tým musí urobiť. Nechce a nebude otrokom jedla, či už jedným, alebo druhým smerom.
Jeho podcast nebude iný, než je on. Stále to bude jeho rukopis. Ten sa nezmení. Myslí si, že doba superlatívov skončila. Nikoho nezaujíma, aký je moderátor dokonalý a neomylný. Uveriteľnosť a autenticita je to, čo môže zaujať. Berie sa za bežného človeka, ktorého zaujíma niečo z kuchyne. Podľa neho je to nevyčerpateľná studnica informácií, a tak trochu chutí i vôní. A keďže má veľa kamarátov, ktorí vedia variť a vedia variť lepšie ako on, alebo ako jeho mama, chce o nich hovoriť ďalej. Aby sa stali inšpiráciou pre iných.
Do projektov ide, s ktorými je OK. Vždy si ho vybrali. Takže po debate, keď mu režisér, alebo šéf/šéfka projektu povedali dôvod, prečo si ho vybrali, tak do toho išiel s očakávaním. Ale skôr takým, čím môže projektu pomôcť on sám. Na druhej strane zakaždým pracoval s materiálom, ktorý dostal. Tu ale nejde o vlnu, no skôr o skutočnosť, do akej miery môže veci v projekte ovplyvniť. A čo sa týka súkromia, iba veľmi málo ľudí ho pozná a ešte aj polovica z nich sa mýli, nie však jeho polovička.
Tonka je jeho životná láska, jeho najlepší kamarát, matka nášho dieťaťa, manažérka - manželka. Pred ňou nezatají nič a nikdy. Žiadnu náladu, ani muchy. Študuje psychológiu a myslím si, že zopár vecí na neho by vedela zadefinovať. Raz bude možno v bakalárke.
Pred dvadsiatimi rokmi to boli praclíky, syry, hrozno, figové chutney a biele vínko, ale nie krabičkové. To bol za trendy-swag týpka, čo krája syr, k tomu podáva džem a praclíky. Dnes je to už skôr o zozname alergénov. A lúskanie niečoho z donášky.
V normálnej, fungujúcej krajine, by sa mala spokojnosť vyjadrovať počtom hostí a obľúbenosťou podniku. Aspoň podľa neho. U nás je to boj o prežitie, alebo boj na úkor - zákazníka, dodávateľa, zamestnanca, majiteľa… jeho podcast by mohol, vďaka hosťom, byť návodom, čo si všímať, prečo sa ozvať, prečo už viac nechodiť do zlých podnikov. Trochu inšpirácie, aby sa pri otázke, čo dnes budem variť, negúľalo očami, ale aby si ľudia spomenuli na hosťa v podcaste. A ak by sa mal vrátiť ku gastru na Slovensku, myslí si, že si nevieme vybrať. Často kopírujeme názor nejakého krikľúňa, hladoša, wanabe influencera. Z tradície sa smejeme a momentálne sme sa zamerali na súťaž o najvyšší burger a hektolitre syra na ňom. Ale to príde. Navyše je to všetko otázka peňazí. Ako kde, ako kedy. V „táckarni“ neočakávaš zážitkovú gastronómiu. Ale nie je nič lepšie, než kvalitná jedáleň. Na druhej strane, nie všetko drahé je poctivé a kvalitné. Ide v prvom rade o suroviny. A potom je dôležité, koľko toho človek ochutnal a zažil. Je super, že existuje veľa menších bistier, ktoré bojujú o prežitie kvalitou a kreativitou. Je super, že existujú reštaurácie, kde majú hlavné slovo šéfkuchári a nie majitelia. Ideálne je, keby to bolo pravidlo. Je super, že sa konajú festivaly jedla, kde má človek možnosť porovnávať. Ak je spokojný, nie je dôvod nevyjadriť to týmto spôsobom.
Kultúra stolovania je pre neho jasná! Vždy drevený a používa ho ako lyžicu! Jedlo je zážitok. A tak k nemu pristupuje. Motýlikov? Maximálne desať. Zvyšných 200-300 nechal v telke. Bola to súčasť kostýmu, niečo ako červený nos pre klauna. Tie motýliky a vestička vznikli tak, že sme sa s režisérom Eibnerom zamýšľali, ako obliecť moderátora v programe Moja mama varí lepšie. Rondon nie - nie je kuchár. Sako je blbosť, tričká a košele sú bežné. A keďže bol pre účinkujúcich niečo ako servis, tak z toho bol „vrchní-prchni“ vo veselej, kostýmovej variácii.
Nemá ambíciu byť tvárou, respektíve krkom nejakej značky motýlikov.
Na otázku, či naplno využíva svoj potenciál, odpovedal, že vôbec! Nápadov má síce veľa, obchodný talent žiadny. Skôr pracovať pre niekoho, kto vidí v jeho nápadoch potenciál. Takže robí iba to, čo mu ide. Myslí si, že je empatický, ale vybudoval si určitý odstup. Takže nie je pre všetkých bútľavá vŕba. Ale ľudia sa radi radia, respektíve ich zaujíma jeho názor. Ale nemontuje sa do životov iných. Nemá právo!
Považuje sám seba za ľudomila. Nekastuje, nerieši na prvý pohľad a toto je asi tá druhá časť otázky. Je mu jedno, že si to niekto myslí, pretože vie, že existuje množstvo dôkazov, prečo to tak nie je. A navyše žije s tými a pre tých, ktorí ho poznajú. Nie s tými, ktorí ho nestretli a súdia. Skutky a činy sú viac, než lajky a komenty - hm, nádejná maturitná téma, že?
Ak sa sklame, zatvára definitívne dvere. U neho to má viac fáz - od rozčarovania, cez ohnivú debatu, až po ľahostajnosť. To je koniec. A vtedy už sú dvere zatvorené. A ak je nová príležitosť, druhá šanca, tak áno. Pretože druhá šanca už čosi podmieňuje. To už nie je celkom fair enough. Možno sa hrá so slovíčkami, ale otočiť list znamená niečo nové, ďalšie… ale áno, ak to niekto ráta, môže to byť druhá, tretia, štvrtá príležitosť.
Dostal niekedy druhú šancu? Tí, ktorí mu ju dali, to tak asi berú. Ale priznáva, z určitého pohľadu by o sebe mohol povedať, že je kráľ druhých šancí. Ale to skôr preto, že nedokázal predať to najlepšie zo seba a potreboval niečo, čo sa v jeho biznise len tak nedaruje. Priestor a čas.
Do projektov ide s tým, že to bude robiť čo najhoršie. A keď bude mať dobrý deň tak iba priemerne. Na pikantné príbehy z kuchyne, faloš a cynizmus. Hektolitre neprajnosti, intríg a ohovárania. Samozrejme žartuje. Za tie roky spoznal mnoho inšpiratívnych ľudí z kuchyne, ktorí sú zaujímaví aj ako osobnosti. Pretože bez toho by nemohli byť šéfkuchári či frajeri v gastre. Bol by rád, keby mali priestor hovoriť o svojej motivácii a vášni k vareniu. Bude sa snažiť, aby sa ten rozhovor stal dostatočne inšpiratívny aj pre čitateľov. Začne s hosťami, s ktorými sa pozná, ale má zopár mien, ktoré by rád spoznal aj osobne, vyrozprával ich príbeh i vzťah k jedlu fanúšikom varenia. S každým hosťom by si rád prešiel aj nejaké tipy a triky, prípadne zhodnotíme jeden z milióna receptov, ktoré sú na nete.
Je veľmi pohotový a má svojský zmysel pre humor. Nie je rozprávač vtipov a zabávač. Rád sa smeje a nie každý pokus vyjde. Kedysi ho to možno trápilo, ale keďže existujú ľudia, na ktorých mu záleží a tých dokáže rozosmiať, tak je spokojný. A je jedno, či sú to poslucháči, diváci, čitatelia, kamaráti alebo rodina.
Pri prvej méte 10.000 vypočutí za epizódu, usporiada so Šuhajíkmi redakčnú grilovačku.
Milan Zimnýkoval a gastro relácie
Milan Zimnýkoval alias Junior, obľúbený slovenský moderátor, vždy inklinoval ku gastro témam. No až posledných pár rokov sme si naňho zvykli ako na moderátora relácií, ktoré sa točia okolo jedla. Na televíznych obrazovkách si ho ľudia obľúbili vďaka šou Moja mama varí lepšie ako tvoja či Pečie celé Slovensko. Dokonca na neho ľudia na ulici niekedy kričia: Pán varenie! Asi keď si nie sú istí menom. Pri varení a pečení sa motal ako moderátor pár rokov pred tým, ako sa objavil v kuchyni Mojej mamy, resp. v stane Pečie celé Slovensko. Moderoval veľa eventov pre českú asociáciu kuchárov a cukrárov, Prague Food festival, Chřest Cup, atď… kam chodili aj slovenskí šéfkuchári a organizátori food festivalov, tak dostal pozvánku na eventy na Slovensku. Napríklad s Martinom Korbeličom sa poznali pár rokov pred projektom MMVL. Čiže, keď sa stretli, tak si povedali, nazdar starký! Každý má čosi svoje. MMVL bola zaujímavá tým, že k nim do kuchyne prišli bežní ľudia so svojimi receptami, slovníkom, zvykmi a fígľami. To bolo turbo varenie. Myslia počet receptov, ktoré boli rodinné a vyštrngané. Na druhej strane Pečenie bolo sústo, pretože je to veľký formát, úspešný formát, jednoducho veľký už svojím názvom. Tam zas bolo treba ukázať, že súťažiaci majú vzťah k svojmu koníčku a čosi dokážu. Niečo, na čo si bolo treba počkať pár hodín a výsledok nebol istý. Ale asi najviac ho bavilo to, ako si vedeli medzi sebou pomôcť a aké pozitívne emócie z toho išli. Oba programy boli licencované, čo ho tiež baví, že má také čosi v portfóliu.
V podcaste Chutný si pozýva významné osobnosti z gastra. Na niekoho čaká mesiace, niekto prechádza okolo a zrazu je v jednej z častí. Na druhej strane sa snaží, aby to bolo širokospektrálne a nebolo jednostranné.
Medzi jeho vysnívaných hostí patrí Jarda Židek, guru slovenskej gastronómie, Janica, lebo deti a školská jedáleň, Filip Urbanič, mladá puška, ktorá zarezáva v Alchymistovi v Dánsku a jeho meno je budúcnosť, a Roman Borovský, ktorý zahviezdil v Kokse na Faerských ostrovoch a vrátil sa domov.
Priznáva, že väčšinou sú jeho hosťami muži. Nemá to odsledované, nevie, prečo to tak je, ale berie to ako výzvu zistiť to v ďalších častiach podcastu.
Ak by si mohol do podcastu zavolať akéhokoľvek hosťa, zaujíma ho Zdeněk Pohlreich, čisto z pohľadu ľudského. Zo sveta by si asi nemohol odpustiť Gordona a Jamieho. Ale aj keď si myslí, že veľa v podcaste robí to, či hostí pozná, pozná veľmi dobre, alebo vôbec. Musel by porozmýšľať, ako na to, aby to bavilo aj poslucháčov, nielen neho a hlavne tie veľké mená.
Pýta sa, ako ho v jeho profesijnom aj súkromnom živote ovplyvnilo to, že sa posledných pár rokov ocitol vo víre tém jedlo, reštaurácie, šéfkuchári, cukrári? Určite! Sám má vlastný projekt s kamarátmi, ktorý sa volá Šuhajíci Pri Panvici a tam riešime všetky otázky. Pravda je, že za posledný čas to boli hlavne existenčné otázky, ale pozerá sa na gastro úplne inou optikou.
Ak by si mal zvoliť otázku, či moderovať, alebo tancovať, tak tancovať. A teraz, keď už má odtancované, nemá inú šancu sa do projektu vrátiť, len ako moderátor. Je to jeho vysnívaný projekt a bavilo by ho byť pri tom každý rok.
Chuťové poháriky a kuchárske schopnosti
Varí rád, je to pre neho relax, ale zážitok je nechať si navariť. Aj so všetkým, čo k tomu patrí. V posledných rokoch sa veľmi často objavujú rôzne smery stravovania. Je všežravec, aj keď ustúpil zo silnej pozície mäsofila. Má rád vyladené chute a dôležité je, aby to hralo. Má rád, keď ma kombinácie prekvapia a je za tým cítiť kreatívu šéfkuchára. Nie je vyslovene zameraný na áziu alebo burgre. Z každého čosi. A miluje, keď ochutná niečo, čo poznám sto rokov a zrazu je to v modernej verzii. Zo slovenskej „tradičnej“ ho nebaví černohor, všelijaké drotárske kapsy, mastné bravčové mäsá a wanabe halušky.
Pri cestovaní po svete rád spoznáva dané krajiny aj cez ich typickú gastronómiu. Má rád Londýn a často si vyberá, kam pôjde. Začína na Borough markete a potom sa uvidí. Našťastie má v Londýne veľa kamarátov, ktorí sa tešia, keď príde.
Najzbytočnejšie jedlo na svete je pre neho lečo. Toľko iných chutných vecí môže byť z jednotlivých surovín, tak prečo lečo?
tags: #milan #zimnykoval #dieta