Materská a rodičovská dovolenka sú dôležité obdobia v živote rodičov, ktoré im umožňujú venovať sa starostlivosti o dieťa. Po ich skončení však nastáva otázka návratu do pracovného života alebo ukončenia pracovného pomeru. Tento článok sa zameriava na podmienky ukončenia pracovného pomeru po materskej dovolenke a na dôležité aspekty, ktoré by ste mali zvážiť.
Základné zásady
Pri ukončení pracovného pomeru po materskej alebo rodičovskej dovolenke je dôležité poznať základné zásady uvedené v § 104 až 108 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Návrat do práce po materskej alebo rodičovskej dovolenke
Zákonník práce upravuje právo zamestnankyne na návrat do práce po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky. Zamestnávateľ je povinný zaradiť ju na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak to nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ju na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej lehote, za ktorú sa považuje aj čas, keď je zamestnankyňa na rodičovskej dovolenke. Zamestnávateľ má možnosť prijať novú zamestnankyňu na zástup pôvodnej zamestnankyne, ale len na čas trvania materskej či rodičovskej dovolenky. Návratom zamestnankyne z materskej alebo rodičovskej dovolenky potom uplynie trvanie pracovného pomeru zastupujúcej zamestnankyne, čím sa dané pracovné miesto uvoľní. Samotná skutočnosť, že vašu prácu vykonáva iná zamestnankyňa prijatá po vašom odchode na materskú a rodičovskú dovolenku, nezakladá právo zamestnávateľa skončiť s vami pracovný pomer. V prípade, že zamestnávateľ by chcel s vami po vašom návrate skončiť pracovný pomer, jedinou možnosťou bude dohodnúť sa s vami na skončení pracovného pomeru. Teda aj vy musíte so skončením pracovného pomeru súhlasiť. Môžete so zamestnávateľom rokovať o podmienkach návratu alebo skončenia pracovného pomeru.
Dávka v nezamestnanosti po materskej alebo rodičovskej dovolenke
Po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky sa niektoré matky rozhodnú nevrátiť do pôvodnej práce. V takom prípade je dôležité vedieť, ako postupovať, aby ste mali nárok na dávku v nezamestnanosti.
Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti:
- Evidencia na úrade práce: Aby Vám mohla byť vyplácaná dávka v nezamestnanosti, musíte sa zaevidovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.
- Žiadosť o dávku: Dávku v nezamestnanosti Vám nezačnú vyplácať automaticky, je potrebné o dávku požiadať. Žiadosť sa podáva prostredníctvom úradu práce.
- Dostatočný počet dní poistenia: Nárok na dávku v nezamestnanosti má ten, kto získal dostatočný počet dní poistenia v nezamestnanosti.
- Evidencia počas poberania dávky: Po celú dobu, kedy poberáte dávku v nezamestnanosti, musíte byť evidovaný/á na úrade práce.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky
Rozhodujúce obdobie pre určenie dávky v nezamestnanosti je spravidla obdobie dvoch rokov PRED evidenciou na úrade práce. Ak by ste v rozhodujúcom období nemali dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka pre otcov: Čo potrebujete vedieť
Výpočet dávky v prípade rodičovskej dovolenky
Ak v období dvoch rokov pred evidenciou na úrade práce nemáte žiaden vymeriavací základ, z ktorého by sa Vám odvádzalo poistné na poistenie v nezamestnanosti do Sociálnej poisťovne (práve iba kvôli rodičovskej dovolenke), vypočíta sa Vám dávka v nezamestnanosti z obdobia dvoch rokov pred rodičovskou dovolenkou.
Príklady a poučenia
Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov a poučení, ktoré ilustrujú rôzne situácie pri ukončení pracovného pomeru po materskej alebo rodičovskej dovolenke.
Príklad 1: Pani Alica celé posledné dva roky pred zaradením do evidencie strávila na rodičovskej dovolenke. V takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou.
Príklad 2: Pani Beáta pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke len rok a pol, pričom ďalší polrok predtým bola na materskej. V tomto prípade sa dávka nevypočíta z príjmu, ktorý mala ešte pred materskou, ale z minimálneho základu.
Poučenie: Ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste nemali žiaden príjem (boli ste na materskej a rodičovskej dovolenke), je vhodné, aby ste posledné dva roky pred zaradením do evidencie mali výlučne rodičovskú dovolenku. Len v takom prípade sa dávka vypočíta z príjmu pred materskou.
Prečítajte si tiež: Nárok na materské pri reťazovom pôrode
Príklad 3: Pani Brigita bola na materskej (do 30.9.2017), následne vyše jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke (od 1.10.2017) a k 30.6.2019 sa rozhodla po dohode so zamestnávateľom ukončiť pracovný pomer. Rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky je 1.10.2017 - 30.9.2019.
Príklad 4: Pani Dana má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Pani Dana však v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola v hlavnom zamestnaní na rodičovskej dovolenke. Preto sa dávka určí z príjmu dosiahnutého v hlavnom zamestnaní pred materskou.
Príklad 5: Pani Eva pred zaradením do evidencie bola na rodičovskej dovolenke len rok a pol, pričom ďalší polrok predtým bola na materskej. V prípade pani Evy sa tak dávka vypočíta z nízkeho príjmu, ktorý v rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie dosiahla z dohody o pracovnej činnosti.
Poučenie: Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale aj na materskej, prípadne na PN, na OČR - dávka sa vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu!
Príklad 6: Pani Gabriela sa so zamestnávateľom dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Za jeden deň čerpanej dovolenky dňa 30.6.2019 zamestnávateľ pani Gabriele vyplatil náhradu. Pani Gabriela v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nebola výlučne len na rodičovskej dovolenke, pretože posledný deň trvania pracovného pomeru už rodičovskú dovolenku nečerpala, bola riadne poistená po skončení rodičovskej dovolenky. Od 1.7.2019 je denný vymeriavací základ ohraničený sumou 66,6083 eura.
Prečítajte si tiež: Mzdové účtovníctvo a podnikanie s Jozefom Mihálom
Poučenie: Princíp spočíva v tom, že zamestnanie neskončí tak, že rodičovská dovolenka trvá do posledného dňa, ale rodičovská dovolenka skončí ešte pred posledným dňom trvania zamestnania. Ten posledný deň (resp. posledné dni) zamestnankyňa buď odpracuje, alebo si čerpá dovolenku.
Príklad 7: Pani Hana sa so zamestnávateľom dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Za jeden deň čerpanej dovolenky - dňa 30.6.2019 - zamestnávateľ pani Hane vyplatil náhradu. Okrem toho mala pani Hana vyplatenú náhradu za ďalších 12 nevyčerpaných dní dovolenky. Tu vidíme, že vedľajší príjem znova dokáže "pokaziť" výšku dávky.
Poučenie: V tejto situácii by bolo lepším riešením "ťahať" rodičovskú dovolenku až do posledného dňa trvania pracovného pomeru a do evidencie sa nechať zaradiť tak, aby v rozhodujúcom období dvoch rokov dozadu bola započítaná z hlavného zamestnania len doba rodičovskej dovolenky.
Ukončenie pracovného pomeru pedagogických a odborných zamestnancov
Pracovnoprávne vzťahy pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov majú svoje osobitosti vyplývajúce z charakteru ich pracovnej činnosti. Špecifiká v regulácii pracovnoprávnych vzťahov pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sa okrem iného prejavujú aj pri skončení pracovného pomeru s týmito zamestnancami.
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
Zákonník práce stanovuje podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom. Pre skončenie pracovného pomeru okamžite zákon určuje jednak subjektívnu lehotu, aj objektívnu lehotu. Subjektívna lehota je dvojmesačná a plynie odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru má byť vymedzený skutkovo, nie odkazom na ustanovenie zákona, či uvedením textu zákona. V zmysle § 74 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru
- Právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bol zamestnanec uznaný vinným zo spáchania úmyselného trestného činu.
- Závažné porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci a pod.
Výpoveď
Výpoveď je jednostranný právny úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru. Pre výpoveď Zákonník práce stanovuje obsahové aj formálne náležitosti, ktoré musia byť pod sankciou neplatnosti striktne dodržané. Výpoveď musí byť písomná a doručená zamestnancovi do vlastných rúk. Zamestnávateľ doručuje výpoveď zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku. Pokiaľ ide o obsah výpovede, musí z nej jednoznačne vyplývať vôľa ukončiť pracovný pomer. Vo výpovedi musí byť uvedený dôvod výpovede. Pokiaľ ide o výpoveď danú zamestnancovi, Zákonník práce obmedzuje možnosti zamestnávateľa aj stanovením zákonných výpovedných dôvodov, ktoré nemožno rozširovať. Zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Dôvod sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a nemožno ho dodatočne meniť. Neplatná je výpoveď, ktorá nebola písomná alebo nebola doručená. Neplatná je výpoveď, v ktorej nebol uvedený dôvod výpovede, alebo dôvod nebol dostatočne skutkovo vymedzený, resp. Zákonník práce pripúšťa za určitých okolností výpoveď odvolať, resp. vziať späť. Ak bola výpoveď doručená druhému účastníkovi, možno ju odvolať len s jeho súhlasom. Podľa § 63 ods.
Materské a ochranná lehota
Nárok na materské dávky môže získať aj tehotná žena, ktorá je bez práce. Slovenská legislatíva v týchto prípadoch pozná takzvanú ochrannú lehotu. Ide o obdobie, v ktorom už tehotná žena nemá prácu či neplatí odvody. Sociálna poisťovňa ju vtedy berie ako človeka, ktorý pracuje. O tom, či môže budúca matka nastúpiť na materskú dovolenku, rozhodne obdobie od straty zamestnania, ale aj čas, ktorý zostáva do pôrodu.
Ochranné lehoty
Sociálna poisťovňa pozná tri ochranné lehoty:
- Všeobecná ochranná lehota: Trvá sedem dní od straty práce, alebo keď niekto prestane platiť povinné sociálne odvody.
- Ochranná lehota pri materskej: V prípade žien, ktoré stratia prácu v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, dosahuje až osem mesiacov.
- Ochranná lehota pre tehotné ženy po strate práce: Keď žena otehotnie do 180 dní od straty práce alebo skončenia platenia odvodov, bude v štandardnej osemmesačnej ochrannej lehote. Sociálna poisťovňa ju bude počítať od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.
Akákoľvek ochranná lehota vždy zanikne, keď sa žena opäť zamestná alebo začne platiť odvody napríklad ako živnostníčka.
Podmienky nároku na materské
Ochranná lehota nikomu nezaručí, že dávky nakoniec dostane. Štát bude posudzovať, či budúca matka pracovala, platila odvody dobrovoľne alebo napríklad ako podnikateľka minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
Dĺžka poberania materského
Dávky sa spravidla poberajú maximálne 34 týždňov. V prípadoch matiek samoživiteliek trvá materská dovolenka najdlhšie 37 týždňov. Keď žena porodí dvojčatá alebo viac detí naraz, materské dávky sa vyplácajú najdlhšie 43 týždňov. Ak by dieťa pôrod neprežilo, materská dovolenka môže trvať maximálne 14 týždňov.
Výška materského
Výška materskej sa počíta z hrubého mesačného zárobku zamestnanca, alebo vymeriavacieho základu samoplatcu či živnostníka, z ktorého platia sociálne poistenie. Dávku v praxi tvorí 75 percent mzdy alebo vymeriavacieho základu.
Dobrovoľné nemocenské poistenie
Za určitých okolností sa zamestnankyni alebo povinne poistenej SZČO oplatí uvažovať o súbežnom dobrovoľnom nemocenskom poistení. Ak má poistenkyňa ako zamestnankyňa alebo ako povinne poistená SZČO pomerne malý vymeriavací základ na nemocenské poistenie, odrazí sa to samozrejme aj na malej výške jej materského. Tu si však treba uvedomiť, že v prípade nástupu na materské bude Sociálna poisťovňa posudzovať nároky z paralelne existujúcich dvoch poistných vzťahov osobitne za každé poistenie (§ 58 ods. 1 zákona). Všetky podmienky, ktoré zákon stanovuje a ktoré musia byť splnené, sa teda posudzujú samostatne.