Michael Phelps, meno synonymické s plaveckou dokonalosťou, sa stal legendou vďaka svojej neuveriteľnej športovej kariére. Za jeho úspechmi sa však skrýva príbeh detstva plného výziev, ktoré formovali jeho cestu k vrcholu. Tento článok sa zameriava na Phelpsovo detstvo, jeho prekonávanie prekážok a vplyv, ktorý mal na jeho neskorší život a kariéru.
Skorý život a objavovanie plávania
Michael Fred Phelps II sa narodil 30. júna 1985 v Baltimore, v štáte Maryland. Už v ranom veku prejavoval nadmernú aktivitu, ktorá mu bola diagnostikovaná ako ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder). Jeho matka Debbie, ktorá ho spolu so staršími sestrami Whitney a Hilary viedla k športu, hľadala spôsob, ako usmerniť jeho energiu. Plávanie sa ukázalo ako ideálne riešenie.
Phelps začal plávať v siedmich rokoch, pôvodne čiastočne preto, aby nasledoval svoje sestry, ktoré sa tomuto športu venovali súťažne. Netrvalo dlho a ukázalo sa, že má pre plávanie mimoriadny talent. Hoci mal spočiatku strach ponoriť hlavu pod vodu, prekonával ho a rýchlo sa zlepšoval. Prvým plaveckým štýlom, ktorý ovládol, bol znak. Už v desiatich rokoch porážal svojich rovesníkov.
"Od prvého momentu, ako som skočil do vody, som nechcel opustiť bazén. Nechcel som z neho vyliezť a nenávidel som odchody domov. V momente ako som sa naučil plávať, cítil som sa neskutočne slobodne. Sústredil som sa len na to, kedy konečne skočím do bazéna. Bolo to aj preto, lebo v bazéne som nemusel o ničom rozmýšľať a moja myseľ bola pokojnejšia. Po prvýkrát cítil, akoby som objavil svoju stratenú kontrolu," spomína si Michael.
Vplyv ADHD a plávanie ako terapia
Diagnóza ADHD v šiestej triede na základnej škole priniesla Phelpsovi a jeho rodine nové výzvy. Mal problém obsedieť na stoličke, bol nesústredený a neustále vyrušoval. Plávanie sa však ukázalo ako účinná terapia. V bazéne dokázal stráviť až tri hodiny, čo mu pomáhalo upokojiť myseľ a sústrediť sa.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Tréner Bob Bowman rozpoznal jeho talent a obrovskú túžbu po víťazstve. Plánoval mu preto náročné tréningy, ktoré podporovali rozvoj jeho potenciálu. Pod odborným vedením šla Phelpsova forma rýchlo nahor a vo veku 14 rokov sa dostal do Národného B tímu Spojených štátov.
"Bob veril môjmu talentu, páčili sa mu moje názory a bojovnosť spojená s malou dávkou ľahostajnosti a odhodlania," povedal plavec.
Rodinné zázemie a rozvod rodičov
V Phelpsovom detstve zohrávala významnú úlohu jeho rodina. Jeho matka Debbie bola jeho najväčšou oporou a neustále ho povzbudzovala. Rozvod rodičov, keď mal Michael sedem rokov, bol pre neho ťažkou ranou. Plávanie mu však pomohlo prekonať toto náročné obdobie a nájsť útočisko v bazéne.
Prvé Olympijské hry a cesta na vrchol
Rok 2000 bol pre Phelpsa prelomový. Kvalifikoval sa na Olympijské hry v Sydney, čím sa stal najmladším členom amerického tímu za posledných 68 rokov. Hoci sa mu na prvej olympiáde nepodarilo získať medailu, dostal sa do finále v disciplíne 200 metrov motýlik, kde skončil piaty.
Motivovaný zážitkom z prvej olympiády, Phelps na sebe ďalej pracoval a už o rok neskôr dominoval na majstrovstvách sveta v disciplíne 200 metrov motýlik. Dokonca vyhral v čase, ktorý znamenal nový svetový rekord.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Plavecká postava a tréningový režim
Veľký podiel na jeho fenomenálnom úspechu mala jeho plavecká postava. Je vysoký 193 cm, má dlhý hrudník aj ruky a k tomu nesúmerne krátke nohy s obrovskými chodidlami s veľkosťou topánok 49,5. Navyše má tzv. Mať perfektne stavané telo na pohyb vo vode však nestačí na získanie zlatých medailí zo svetových pretekov.
K skvelým výsledkom výrazne prispeli hodiny extrémne náročných tréningov, ktoré Michael absolvoval pod dohľadom dlhoročného trénera Boba Bowmana. Denne mal 2 - 3 tréningy, ktoré celkovo zabrali 5 - 6 hodín. Svoje plavecké schopnosti si zlepšoval vo vode, ale tvrdo makal aj na súši. Minimálne 3-krát týždenne zaraďoval silový tréning. Bol extrémne disciplinovaný a nikdy nevynechal príležitosť pracovať na tom, aby bol ešte lepším plavcom.
Michael si bol zároveň vedomý toho, že po náročných tréningoch tiež musí odpočívať. Snažil sa každú noc spať aspoň 8 hodín a popritom si v priebehu dňa medzi tréningami doprial 2 až 3-hodinového šlofíka. Neustále hľadal vychytávky na lepšiu regeneráciu a premýšľal, ako byť ešte lepší. Domov si napríklad zaobstaral hyperbarickú komoru, v ktorej spal. Regeneráciu podporoval tiež výdatnou stravou.
Stravovacie návyky
V médiách sa v období jeho najväčších úspechov objavili špekulácie, že Phelps za deň zje 12 000 kcal. Ten túto domnienku vyvrátil, ale zároveň priznal, že na udržanie hmotnosti musí prijať zo stravy 8 - 10 000 kalórií denne. Väčšina ľudí, vrátane niektorých vrcholových športovcov, by sa s takým jedálničkom úspešne prejedla k morbídnej obezite.
Na raňajky napríklad zjedol toľko jedla, ktoré by bežnému človeku stačilo na celý deň. Skladali sa z piatich chodov, medzi ktorými nechýbali 3 sendviče so smaženými vajcami, syrom, smaženou cibuľkou, majonézou, a pritom ujedal omeletu z piatich vajec. Ako dezert si doprial misku ovsenej kaše, tri plátky francúzskeho toastu obaleného v cukre a tri palacinky s čokoládou. To všetko zapil dvomi hrnčekmi kávy. Zvyšok dňa popíjal veľké množstvo energetických nápojov a jeho žalúdok musel ešte spracovať kilo cestovín, niekoľko ďalších výdatných sendvičov a pizzu.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Úspechy a prekonávanie kríz
Phelps zbieral jeden úspech za druhým a začínali si ho všímať športoví fanúšikovia z celého sveta. V roku 2004 sa vydal do Atén na svoju druhú olympiádu. Tam sa mu podaril nevídaný úspech a do rodného Baltimoru si odviezol celkovo 6 zlatých medailí. V roku 2008 v Pekingu prekonal sám seba a celý športový svet so zatajeným dychom sledoval, ako vyhráva jednu plaveckú disciplínu za druhou a z tejto olympiády si odnáša neuveriteľných 8 zlatých medailí. Úspech zožal aj na olympiáde v Londýne v roku 2012, kde si národnú hymnu pre víťaza vypočul celkovo 4-krát.
Na športovom dôchodku však nevydržal veľmi dlho a o dva roky neskôr v roku 2014 oznámil návrat k pretekárskemu plávaniu. Jeho comeback k profesionálnemu športu sa zaraďuje medzi najúspešnejší a najvydarenejší v histórii. V roku 2016 na olympiáde v Rio de Janeiro zaujal čestnú pozíciu vlajkonosiča a kapitána tímu Spojených štátov amerických. Stal sa historicky prvým Američanom, ktorému sa podarilo získať miesto v piatich olympijských reprezentačných tímoch. Phelps celkovo za svoju kariéru získal 28 olympijských medailí, z toho 23 zlatých, 3 strieborné a 2 bronzové medaily.
Bol však borec z Baltimoru pred piatimi rokmi samá kosť a koža. Dnes je z neho chlap ako hora. Spolu s medailami a superlatívmi pribúdajú na adresu plaveckého kráľa Michaela Phelpsa preto špekulácie, že je namočený v dopingovom škandále.
Osobný život a psychické problémy
Michael Phelps prežíva veľké úspechy aj v osobnom živote. Je šťastne ženatý a v roku 2021 má 3 synov. Jeho príbeh sa tak môže zdať ako dokonalý. Sám priznal, že najhoršie na tom bol v roku 2012 po tom, ako prvýkrát ohlásil koniec kariéry. Upadol totiž do obrovských depresií, a dokonca mal samovražedné myšlienky. Našťastie si uvedomil, že potrebuje pomoc, a začal chodiť na terapie, ktoré mu pomohli zvládnuť náročné obdobie.
Vplyv na spoločnosť a odkaz
Po ukončení profesionálnej športovej kariéry sa v rámci nadácie, ktorú založil po veľmi úspešných olympijských hrách v Pekingu, venuje okrem témy duševného zdravia tiež podpore mladých športovcov a propagácii zdravého životného štýlu. Má svoju značku plaveckých potrieb a rovnako sa podieľal aj na vývoji emoji aplikácie s plaveckými motívmi.
Jeho nadácia doteraz priviedla do plaveckých klubov viac ako 15 000 detí. Prostredníctvom svojej nadácie sa snaží pomáhať deťom s ADHD. Verí, že aj pre ne môže byť plávanie účinnou terapiou.