Každý rodič si želá pre svoje dieťa len to najlepšie a snaží sa mu vytvoriť prostredie, v ktorom sa bude plnohodnotne vyvíjať. Avšak, čo robiť, keď je vaše dieťa nervózne, podráždené alebo vykazuje iné neobvyklé správanie? Nervozita u detí môže mať rôzne príčiny a prejavy, a preto je dôležité im porozumieť a vedieť, ako na ne reagovať.
Novorodenec a jeho potreby
Novorodenec je úplne bezmocné stvorenie, ktoré je úplne závislé od rodiča alebo osoby, ktorá sa o neho stará. Bez starostlivosti dospelej osoby nedokáže prežiť. To je dôvod, prečo sú bábätká nastavené a naviazané na rodičov tak, aby v nich (ale aj ostatných dospelých v ich blízkosti) vzbudzovali emócie, ktoré majú za úlohu poskytnúť dieťatku pozornosť a starostlivosť o ne. Je dieťatko hladné? Unavené? Chce byť na rukách alebo ležať v postieľke? Má okolo seba príliš veľa alebo príliš málo podnetov?
Nadmerná stimulácia
Dieťa sa rodí s nezrelou centrálnou nervovou sústavou (CNS) a množstvo podnetov okolo seba ešte nedokáže spracovať. Nadmerná stimulácia môže viesť k negatívnym emóciám, ako je úzkosť, plač a hnev. Mnoho rodičov si myslí, že čím viac hračiek dieťatko okolo seba má a čím viac farieb a zvukov vníma, tým viac sa rozvíja. Ak dieťatku ponúkame menšie množstvo stimulov, môže to mať na jeho vývoj oveľa lepší vplyv. Rušná izba s množstvom farieb, hračiek a zvukov môže spôsobiť to, že sa bábätko oveľa ťažšie sústredí na niektorú z hračiek. Naopak, izba, ktorá je pokojnejšia, s menším počtom hračiek a farieb, pôsobí na dieťatko tak, že sa dokáže na daný podnet oveľa lepšie sústrediť. Dokonalá úroveň stimulácie preto, prirodzene, neexistuje. To, čo je pre jedno dieťatko primerané, môže byť pre to druhé už príliš. Na rodičoch preto je, aby reakcie dieťatka sledovali a vyhodnocovali. Keď u dieťatka dochádza k preťaženiu z rôznych podnetov, ktoré okolo neho sú, začnú sa objavovať negatívne emócie, ako úzkosť, plač, hnev atď. Nadmerná stimulácia sa môže prejavovať aj u starších detičiek. Je to najmä v období od 2 týždňov do približne 4 mesiacov od narodenia, preto sú tieto plače často spájané s kolikami a nezrelou tráviacou sústavou.
Príznaky nadmernej stimulácie:
- Plač, ktorý je hlasnejší ako zvyčajne a len ťažko sa upokojuje
- Odťahovanie sa od dotykov, odvracanie hlavy
- Potreba častejšieho dojčenia, aj keď dieťa nie je hladné
- Nervozita a podráždenosť
- Zatínanie pästičiek
- Nekontrolované mávanie rukami a nohami
- Hnev
- Úzkosť
- Rozrušenie
- Únava a ťažké zaspávanie
- Sebauspokojovanie
Treba si tiež uvedomiť, že príležitostná nadmerná stimulácia, ktorá nemá dlhodobý účinok, je úplne v poriadku. Avšak, ak k nadmernej stimulácii dochádza veľmi často, prípadne jej je dieťatko vystavené dlhodobo, môže to mať vplyv na jeho fyzický, kognitívny, ale aj emocionálny vývoj. Dieťatko môže mať pocit, že svet je nebezpečné a ohrozujúce miesto, a dieťa sa v rámci obranného mechanizmu uzavrie do seba. Na rozdiel od nás dospelých, ktorí dokážu vo svojom prostredí rôzne stimuly regulovať, kontrolovať a organizovať (opustia prostredie, stíšia hudbu, vypnú televízor atď.), sú v tomto deti úplne odkázané len na nás dospelých.
Obdobie vzdoru
Okolo 13. mesiaca života začína u detí obdobie vzdoru, tiež známe ako fáza autonómie. Dieťa objavuje vlastnú vôľu a začína skúšať, kam až môže zájsť. Zrazu sa môže zdať, že milé a poslušné dieťa sa zmenilo na nezvládnuteľného krikľúňa, ktorý odmieta čokoľvek a kohokoľvek. Dieťa na všetko, čo ešte včera bez problémov prijalo alebo spravilo, dnes rázne odpovedá nie.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Ako si poradiť so vzdorom batoľaťa:
- Nezúfajte a neberte vzdor dieťaťa osobne.
- Zostaňte pokojní, trpezliví a priateľskí.
- Zistite, v čom je problém.
- Budujte pozitívne prostredie, v ktorom dominuje áno a v ktorom len zriedka musíte povedať nie.
- V prípade výbuchu hnevu, odporu, plaču či iných negatívnych emócií si kľaknite k dieťaťu tak, aby ste sa mu pozerali do očí. Chyťte ho za rúčky a potichu sa mu prihovárajte.
- V dostatočnom časovom predstihu oznámte dieťaťu, čo sa chystá.
- Aktivitu, ktorú ste vopred oznámili, robte pokojne, bez zvýšeného hlasu a už vôbec nie pod hrozbou trestu.
Agresívne prejavy
Okolo 17. mesiaca veku sa môžu objaviť prvé prejavy fyzickej agresivity. U malých detí do 2. roku života ide skôr o neuvedomované správanie. Dieťa v tomto veku ešte nevie rozlíšiť správne a nesprávne a nemá empatiu voči inému dieťaťu. Agresiu používa ako spôsob na ochranu vlastných vecí, teritória alebo na nadviazanie kontaktu s inými deťmi.
Ako reagovať na agresívne prejavy:
- Neodplácajte dieťaťu fyzický útok fyzickým útokom.
- Zabezpečte, aby dieťa nevidelo používanie fyzickej agresie v najbližšom okolí.
- Trpezlivo vysvetľujte dieťaťu, že ubližovať iným sa nesmie.
Zvýšené svalové napätie (Hypertonus)
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti.
Príznaky hypertonu:
- Zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku
- Prepínanie horných a dolných končatín
- Zovretie ručičiek v päsť
- Nespokojnosť pri ležaní na bruchu, zakláňanie hlavy a neschopnosť oprieť sa o predlaktia
- Neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami
- Celkový dojem, akoby bolo dieťa v kŕči
Ako riešiť hypertonus:
- Správne nosenie a manipulácia s bábätkom.
- Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu.
- Často sa dotýkať bábätka jemným, plošným dotykom.
- Dopriať dieťaťu baby masáž.
- Využiť vrelú náruč a pokojný hlas.
- V prípade pretrvávajúcich príznakov navštíviť detského fyzioterapeuta.
Duševné problémy
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú. Základom je, aby ste ako rodič nepanikárili a zachovali chladnú hlavu. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Čo robiť, ak je vaše dieťa nervózne?
- Uistite sa, že dieťa nie je hladné alebo unavené. Pravidelný režim spánku a stravovania je pre dieťa veľmi dôležitý.
- Skúste zistiť, čo dieťa trápi. Možno má len zlý deň alebo ho niečo bolí.
- Poskytnite dieťaťu dostatok lásky a pozornosti. Objímajte ho, hrajte sa s ním a rozprávajte sa s ním.
- Vytvorte pokojné a bezpečné prostredie. Znížte množstvo stimulov a zabezpečte, aby sa dieťa cítilo bezpečne a milované.
- Buďte trpezliví a chápaví. Pamätajte, že nervozita je u detí bežná a zvyčajne prejde sama od seba.
- V prípade pretrvávajúcich problémov vyhľadajte odbornú pomoc.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
- Ak zmeny správania pretrvávajú dlhšie obdobie a ovplyvňujú bežnú rutinu dieťaťa.
- Ak dieťa často plače bez zjavného dôvodu.
- Ak je dieťa neustále smutné, nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo, izoluje sa alebo nechce vstať z postele.
- Ak sa u dieťaťa objaví riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
- Ak máte podozrenie na poruchu príjmu potravy.
Ďalšie faktory ovplyvňujúce nervozitu u detí
- Prostredie: Snažte sa s manželom, aby dieťa vyrastalo v pokojnom prostredí, nekričte na seba, a nemá ani okolo seba ľudí, ktorí by ho znepokojovali.
- Režim dňa: Pravidelný režim dňa s dostatkom spánku a vyváženou stravou je pre dieťa veľmi dôležitý.
- Pozornosť: Venujte dieťaťu dostatok pozornosti a lásky.
- Hra: Hrajte sa s dieťaťom, ale vyhýbajte sa prehnanému šanteniu, ktoré by ho mohlo rozrušiť.
- Komunikácia: Komunikujte s dieťaťom pokojne a trpezlivo.
- Príklad: Buďte pre dieťa dobrým príkladom v správaní a zvládaní emócií.
- Odborná pomoc: V prípade pretrvávajúcich problémov vyhľadajte odbornú pomoc psychológa alebo psychiatra.
Tipy na upokojenie uplakaného dieťaťa
- Dojčenie: Dojčiace mamy nedajú dopustiť na najrýchlejší a neraz najefektívnejší spôsob, ako upokojiť uplakané dieťa - priložia si ho k prsníku.
- Pohyb: Deti milujú pohyb doslova od narodenia. Dieťatko si môžete dať do praktického nosiča, povoziť ho v kočíku, jemne ho hojdať v náručí, prípadne siahnuť po klasickej kolíske či Mojžišovom košíku.
- Uspávanka: Kolísanie a nosenie bábätka ide ruka v ruke s uspávankou - najmä pomalšie rytmy dieťa upokojujú.
- Biely šum: V neposlednom rade zaberá aj tzv. biely šum - zvuk domácich spotrebičov ako práčka, sušička či vysávač.
- Masáž: Pokožka bábätiek je veľmi citlivá - práve dotyk blízkeho človeka má pre nich veľký význam a značný podiel na ich upokojení. Detičky milujú masírovanie.
- Menej je viac: Dôvodom nespokojnosti detí býva často prehnané množstvo podnetov, ktoré dieťa nestíha spracovať, čoho následkom je jeho podráždenosť pretavená do plaču.
- Buďte pokojní: Už novorodenec všetko vníma a cíti - predovšetkým pocity najbližších osôb, ktoré sú v jeho bezprostrednej blízkosti. Ak je nervózna mama, bábätko to vycíti a je nervózne tiež. Myslite na to a snažte sa byť pri dieťatku čo najpokojnejší.
Prečítajte si tiež: Tipy na stravovanie 7-mesačného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Separačná úzkosť