V minulosti sa používali rôzne pojmy, ktoré mali dehonestujúci a stigmatizujúci charakter, preto je dôležité pristupovať k téme mentálnej retardácie s citlivosťou a informovanosťou. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na mentálne postihnutie u detí, vrátane jeho príčin, prejavov, diagnostiky a možností podpory. Termín duševná zaostalosť alebo mentálna retardácia sa v súčasnosti nahrádza v odborných kruhoch menej stigmatizujúcimi označeniami, ako sú intelektuálna porucha alebo intelektuálny deficit.
Definícia a Charakteristika Mentálnej Retardácie
Mentálna retardácia pochádza z latinských slov „mens“ (myseľ, rozum) a „retardatió“ (oneskorenie). Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH10) z roku 1992 je mentálna retardácia stav zastaveného, alebo neúplného duševného vývinu, ktorý je charakterizovaný najmä narušením schopností, prejavujúcich sa v priebehu vývinového obdobia, prispievajúcich k celkovej úrovni inteligencie.
Mentálne postihnutie nie je choroba, ale vrodený stav, ktorý sa vyznačuje obmedzením rozumových a adaptívnych schopností. Adaptabilitu chápeme ako schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy.
Charakteristiky mentálneho postihnutia:
Obmedzenie rozumových schopností: Prvá charakteristika sa prejavuje ako oslabená schopnosť koncentrácie, oslabená schopnosť krátkodobej pamäti, problémy s učením a problémy s chápaním komplexných alebo abstraktných myšlienok.
Znížená schopnosť adaptability: Druhá charakteristika vedie k deficitu schopnosti prispôsobiť sa niektorým alebo všetkým kultúrnym požiadavkám spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Možnosti a perspektívy vzdelávania
Narušené zručnosti: Pri mentálnej retardácií sú narušené aj iné zručnosti - kognitívne (poznávacie), rečové, pohybové a sociálne, ktorých úroveň možno merať štandardizovanými psychometrickými testmi.
Je dôležité si uvedomiť, že na jednej strane sa dá hovoriť o oslabenosti niektorých schopností, na druhej strane, títo ľudia môžu mať nadpriemerne vyvinuté iné kvality. Človek s mentálnym postihnutím môže mať niektoré schopnosti vysoko vyvinuté, ale iné zasa oslabené. Intelektuálna porucha je charakterizovaná obmedzenými schopnosťami jedinca v oblasti intelektuálnych funkcií, ako sú schopnosť učiť sa, riešiť problémy, prispôsobovať sa novým situáciám a komunikovať s inými ľuďmi. Táto porucha sa zvyčajne diagnostikuje ešte v detstve a má rôzne príčiny, vrátane genetických faktorov, komplikácií počas tehotenstva a pôrodu, infekcií alebo traumatických udalostí. Každý jedinec s intelektuálnou poruchou je jedinečný a rozsah jeho schopností a potrieb je veľmi rôznorodý.
Výskyt Intelektuálnej Poruchy
Celosvetovým priemerom sa odhaduje, že približne 1 až 3 percentá populácie trpia nejakou formou intelektuálnej poruchy. Tieto odhady sú ovplyvnené rôznymi faktormi, vrátane kritérií používaných na stanovenie diagnózy a špecifík danej kultúry.
Stupne Mentálnej Retardácie
Historicky sa mentálna retardácia delila do niekoľkých stupňov alebo kategórií na základe úrovne intelektuálnych schopností. Tieto kategórie sú dnes považované za zastaralé a nereprezentujú komplexnosť a individuálnosť intelektuálnych schopností osôb s intelektuálnou poruchou. Moderný prístup klasifikuje intelektuálnu poruchu podľa jej závažnosti a je založený na kritériách ako je IQ, adaptívne funkcie a schopnosť samostatného fungovania v každodennom živote. Súčasná klasifikácia intelektuálnej poruchy je rozdelená do štyroch základných kategórií podľa závažnosti:
Ľahká mentálna retardácia (IQ 69 - 50): Najmenej závažné postihnutie. Do 3 rokov veku dieťaťa rodičia ťažšie rozpoznávajú jeho postihnutie, pretože sa u neho môžu objaviť iba mierne problémy, ako je zaostávanie v psychomotorickom vývine, oneskorený vývin reči alebo problémy so sebaobslužnými činnosťami. V školskom veku sú však tieto rozdiely zreteľnejšie, pretože dieťa nedokáže plniť nároky, ktoré sa od neho očakávajú. Väčšina ľudí s týmto typom postihnutia neskôr dosiahne úplnú nezávislosť v starostlivosti o seba, v praktických zručnostiach, aj keď vývin je u nich v porovnaní s normou pomalší.
Prečítajte si tiež: Vzdelávanie mentálne postihnutých detí
Stredná mentálna retardácia (IQ 49 - 35): Postihnutie zodpovedá mentálnemu veku 6 - 9 rokov. U dieťaťa býva oneskorenie zjavné už v dojčenskom veku. Oneskoruje sa vývin motorických zručností, hlavne reč, i keď si dokáže osvojiť základy dorozumievania sa. Osoby so stredne ťažkou intelektuálnou poruchou potrebujú podporu v mnohých aspektoch svojho života, vrátane vzdelávania, zamestnania a každodenných úloh, len zriedkavo sa im podarí žiť samostatne.
Ťažká mentálna retardácia (IQ 34 - 20): Tento typ zodpovedá mentálnemu veku 3 - 6 rokov, čo sa dá rozpoznať už pri narodení. Často sa pridružia iné postihnutia. Väčšina detí sa naučí len pár slov. Osoby s ťažkou intelektuálnou poruchou vyžadujú výraznú podporu v každodenných aktivitách.
Hlboká mentálna retardácia (IQ je pod 20): Typ postihnutia, keď človek nedosiahne mentálny vek viac ako 3 roky. Dieťa sa nedokáže samo pohybovať, nedokáže si osvojiť reč, ani jej porozumieť. Deti s touto poruchou majú výrazné ťažkosti s adaptáciou a vyžadujú intenzívnu podporu a dohľad v každodennom živote.
Je dôležité mať na pamäti, že číselné hodnoty treba chápať len orientačne - s vedomím, že vyšetrením nikdy nezískavame presnú hodnotu IQ. Kvantitatívne hodnotenie inteligencie je len hrubým odhadom schopností. Stupeň mentálneho postihnutia nám nepovie nič o tom, o akého človeka ide - aké sú jeho potreby alebo túžby.
Príčiny Mentálneho Postihnutia
Príčiny intelektuálnej poruchy sú rôznorodé a zahŕňajú kombináciu prenatálne, perinatálne a postnatálne pôsobiacich faktorov. Príčiny mentálneho postihnutia sú rôznorodé a odborníci sa v etiologických príčinách rozchádzajú. Môžeme ich rozdeliť do nasledujúcich kategórií:
Prečítajte si tiež: Výzvy pri výchove mentálne postihnutého dieťaťa
Genetické faktory: Niektoré prípady intelektuálnej poruchy môžu byť spôsobené genetickými poruchami alebo abnormálnymi genetickými podmienkami. Ide o faktory, ktoré narúšajú normálny vývin plodu počas tehotenstva. Jedná sa o fyzikálne, chemické a biologické vplyvy pôsobiace v prenatálnom období. Príčiny mentálneho postihnutia ako jednej z prejavov odchýlky, resp. postihnutie podmienené pôsobením teratogénnych vplyvov v prenatálnom veku vzniká prostredníctvom faktorov poškodzujúcich normálny vývin plodu v období tehotenstva. Napríklad známa rubeola, infekčné ochorenia, ktoré matka prekoná v prvých troch mesiacoch tehotenstva. Takže mentálne postihnutie môže vzniknúť kvôli poruche v štruktúre, alebo vo funkcii genetického aparátu (chromozómová porucha - napr. Downov syndróm).
Teratogénne vplyvy v prenatálnom období: Ide o faktory, ktoré narúšajú normálny vývin plodu počas tehotenstva. Napríklad známa rubeola, infekčné ochorenia, ktoré matka prekoná v prvých troch mesiacoch tehotenstva. Tiež môže postihnutie spôsobiť liečba choroby matky niektorými antibiotikami. Dôvodom môže byť aj nadmerné užívanie alkoholu, alebo iných omamných látok počas celého obdobia tehotenstva. Rôzne faktory vplývajú počas tehotenstva na vývoj mozgu plodu. Medzi tieto faktory patria infekcie, nedostatok živín, expozíciu toxickým látkam alebo užívanie niektorých liekov počas tehotenstva.
Vrodené faktory: Dedičné faktory pochádzajú od predkov a prejavujú sa už pred počatím. Chromozómové aberácie sú náhodné a vznikajú v čase počatia.
Poškodenie mozgu po narodení: Mentálne postihnutie taktiež vzniká v dôsledku poškodenia mozgu po narodení. Počas pôrodu môže poškodenie vzniknúť organickým alebo mechanickým poškodením mozgu, nedostatkom kyslíku. Tiež predčasný pôrod a nízka pôrodná hmotnosť dieťaťa. V dobe po narodení dieťaťa môžu budúce ťažkosti spôsobiť zápal mozgu spôsobený mikroorganizmami, úrazy hlavy a iné. Problémy v čase pôrodu, ako sú nedostatočný prívod kyslíka do mozgu novorodenca alebo komplikácie spojené s pôrodným procesom, môžu ovplyvniť zdravie mozgu novorodenca a viesť k intelektuálnej poruche. Počiatočné obdobie života novorodenca je kritické pre vývoj mozgu. Infekcie, traumatické udalosti, otravy alebo zanedbanie v ranom detstve majú negatívny vplyv na mentálny vývoj dieťaťa.
Sociálne faktory: Existuje aj tzv. sociálne podmienená mentálna retardácia, ktorá vzniká na základe nedostatočných, dlhodobo nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok.
Iné neurologické a neurodegeneratívne poruchy: Niektoré neurologické a neurodegeneratívne ochorenia ovplyvňujú intelektuálny výkon.
Prejavy Mentálneho Postihnutia
Intelektuálna porucha sa prejavuje rôznymi spôsobmi a stupňami závažnosti. Každá osoba s duševnou zaostalosťou je jedinečná, a jej príznaky sa líšia v závislosti od mnohých faktorov, vrátane závažnosti poruchy a individuálnych schopností. Prejavy mentálneho postihnutia sa líšia v závislosti od stupňa postihnutia a individuálnych charakteristík dieťaťa. Medzi typické prejavy patria:
- Oneskorený vývin reči a motorických zručností
- Problémy s učením a zapamätávaním si nových informácií
- Ťažkosti s abstraktným myslením a riešením problémov
- Obmedzená schopnosť prispôsobiť sa novým situáciám
- Problémy so sociálnou interakciou a nadväzovaním vzťahov
- Znížená sebestačnosť a potreba podpory pri bežných činnostiach
U detí s mentálnou retardáciou sa objavujú najmä prejavy porúch pozornosti, ale tiež zvýšená agitácia a impulzívnosť. Technicky vzaté môže byť u týchto detí diagnostikované ADHD, ak sú ich prejavy výraznejšie než by zodpovedalo mentálnej retardácii.
Príznaky intelektuálnej poruchy môžu zahŕňať:
- Problémy s učením: Osoby s intelektuálnou poruchou majú obmedzenú schopnosť učiť sa nové informácie a získavať nové zručnosti.
- Znížená schopnosť komunikácie
- Oslabená krátkodobá pamäť
- Zhoršená schopnosť koncentrácie
- Problémy s komplexným chápaním, predovšetkým abstraktných myšlienok
- Znížená schopnosť adaptability
- Zhoršená schopnosť sociálneho kontaktu
- Znížená sebestačnosť a neschopnosť nezávislého života
Diagnostika Mentálneho Postihnutia
Stanovenie diagnózy intelektuálnej poruchy je komplexný proces, ktorý zahŕňa rôzne aspekty hodnotenia. Odborníci z oblasti psychológie, psychiatrie, špeciálnej pedagogiky, neurológie a iných odborov sú zapojení do tohto procesu. Stanovenie diagnózy “mentálna retardácia” vychádza z psychologického vyšetrenia kognitívnych funkcií. Dieťa sa vyšetruje pomocou štandardizovaných testov. Presná anamnéza je najdôležitejším diagnostickým nástrojom. Je nevyhnutné podrobne preskúmať rodinnú anamnézu, choroby v rodine, tehotenstvo, pôrod, vývin dieťaťa, existujúce poruchy a ďalšie aktuálne problémy. Zisťovanie informácií od rodičov a detí/dospievajúcich je rovnako dôležité ako zhodnotenie od opatrovateľov alebo učiteľov, aby bolo možné posúdiť sociálne a školské prístupy a vzorce správania. Dotazníky zamerané na ADHD pomôžu získať nevyhnutné informácie z pracovných listov a školských správ. Je nevyhnutné uskutočniť dôkladné fyzické, neurologické a motoskopické vyšetrenie, aby bolo možné vylúčiť prítomnosť akejkoľvek ďalšej poruchy.
Diagnostický proces zahŕňa:
Klinické hodnotenie: V diagnostickom procese sa zhromažďujú informácie o vývoji pacienta, jeho rodinnej histórii, pôrode a ranom detstve. Pozoruje sa správanie a interakcie pacienta v rôznych kontextoch.
Psychologické hodnotenie: Realizuje sa hodnotenie intelektuálnych schopností prostredníctvom psychologických testov inteligencie, napríklad IQ testov a posúdenie adaptívnych funkcií, ako sú každodenné schopnosti v oblasti komunikácie, sociálne interakcie, sebakontrola a nezávislosť.
Vylúčenie iných príčin: Dôležité je vylúčenie možných somatických a neurologických príčin intelektuálnej poruchy. Posúdenie zdravotného stavu vrátane genetických faktorov a eventuálnych komplikácií počas tehotenstva a pôrodu.
Hodnotenie funkčnej úrovne: Predstavuje posúdenie schopnosti jednotlivca vykonávať bežné každodenné úlohy a prispôsobovať sa svojmu prostrediu.
Diagnostika intelektuálnej poruchy by sa mala zakladať na komplexnom pohľade a nemôže byť založená iba na jednom aspekte, ako napríklad len na IQ teste. Okrem toho by sa malo hodnotenie vykonávať citlivo a malo by rešpektovať individuálne potreby jedinca s intelektuálnou poruchou. Stanovenie diagnózy tiež umožňuje lepšie plánovanie a poskytovanie potrebnej podpory postihnutému jedincovi.
Podpora a Terapia
Keďže mentálna retardácia nie je choroba, nedá sa vyliečiť cielenou terapiou. Avšak vhodnou výchovou a vzdelávaním, ako i s pomocou okolia je možné naučiť takéhoto človeka veľa vecí, ktoré by sa inak sám nenaučil. Mnohé príčiny intelektuálnej poruchy sú spojené s genetickými a neurologickými faktormi ovplyvňujúcimi vývoj mozgu. Napriek tomu existujú rôzne formy intervencií a podpory, ktoré môžu pomôcť jedincom s intelektuálnou poruchou dosiahnuť svoj maximálny potenciál a lepšie sa integrovať do spoločnosti.
Čím skôr sa začne s terapiou, tým je väčšia pravdepodobnosť, že dieťa bude úspešne napredovať, samozrejme, v rámci svojich možností. Dieťa sa môže lepšie socializovať, či učiť novým zručnostiam. V terapii spolupracuje odborný tím - lekár, psychológ, špeciálny pedagóg, rehabilitačný pracovník, asistent učiteľa.
Terapia je zameraná na sociálnu integráciu, stabilné sebahodnotenie a uľahčenie rozvoja základných schopností, poskytnutie primeraného vzdelania a pracovnej rehabilitácie v závislosti od schopností.
Možnosti terapie:
Psychoterapia: Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.
- Psychoterapia, často nazývaná „liečba rozhovorom“, môže byť veľmi užitočná pre ľudí s PIV a ich rodiny.
Špeciálno-pedagogická intervencia: Špeciálny pedagóg po odbornej diagnostike poradí, ako ďalej postupovať vo vzdelávaní dieťaťa a spolu so školským zariadením nastaví efektívny individuálny vzdelávací program. Jedinci s intelektuálnou poruchou môžu profitovať zo špeciálnej vzdelávacej podpory prispôsobenej ich potrebám a schopnostiam.
Farmakoterapia: Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky. Farmakoterapia môže byť pre mentálne postihnuté deti s ADHD tiež prínosná. Najčastejšie predpisované psychostimulanciá sú metylfenidát (inhibítor vstrebávania dopamínu) a diamfetamíny v rôznych galenických formuláciách, nasledované atomoxetínom - inhibítorom vstrebávania noradrenalínu. Medzi pozitívne efekty patrí predĺženie rozsahu pozornosti, zlepšenie sebamonitorovania a skvalitnenie pozornosti.
- V niektorých prípadoch sa farmakoterapia používa na liečbu pridružených psychických problémov, ako sú depresia, úzkosť, alebo poruchy správania.
Snoezelen: Jednou z možností je aj Snoezelen. Terapia v Snoezelen miestnosti začína menším počtom podnetov, napríklad tlmeným osvetlením a vodnou posteľou, jemnou hudbou a bublinkovým valcom. Deti musia dostať príležitosť miestnosť preskúmať a vždy pri uvedení nového podnetu, napríklad pri zmene farby bublinkového valca, by mali presmerovať pozornosť.
Rehabilitácia: Fyzická, rečová rehabilitácia, ergoterapia a iné formy rehabilitácie pomáhajú zlepšiť konkrétne schopnosti a zručnosti.
Vzdelávanie Detí s Mentálnym Postihnutím
Dieťa s mentálnym postihnutím sa môže vzdelávať:
- v špeciálnej škole pre žiakov s mentálnym postihnutím (tu má dieťa do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety podľa stupňa mentálneho postihnutia)
- v špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím, zriadenej v bežnej škole (ak škola má takúto triedu zriadenú)
- v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané, jemu potrebné podmienky (podmienkou je, že škola musí mať školského špeciálneho pedagóga)
Pri vzdelávaní dieťaťa s mentálnym postihnutím je vždy dôležitá a rozhodujúca najmä aktuálna úroveň jeho intelektu - teda či sa jedná o ľahký, stredný, ťažký alebo hlbokýstupeň mentálneho postihnutia.
Dôležitosť Rodiny
Najvýznamnejší socializačný a výchovný činiteľ je pre deti s mentálnym postihom nepochybne rodina. Tá významnou mierou ovplyvňuje dieťa od jeho narodenia. Je kľúčové vzdelávať rodičov, informovať ich o možných príčinách a prejavoch, ktoré z nich vyplývajú. Vysvetlenie priebehu poruchy a možností terapie môže rodičom pomôcť, keďže nie je zriedkavé, že cítia vinu alebo sa obviňujú z rodičovského zlyhania, prípadne vinia dieťa z neposlušnosti. Rodičia sú vedení k tomu, aby zdôrazňovali pozitívne prejavy a venovali menej pozornosti negatívnym prejavom a spontánne vyjadrovali svoju náklonnosť. Je tiež dôležité kontrolovať voľnočasové aktivity, napríklad obmedziť množstvo času stráveného pred TV, viesť dieťa k zapojeniu sa do športových aktivít alebo mládežníckych klubov a tráviť čas zábavnými aktivitami v kruhu rodiny, najmä pre deti a adolescentov s ADHD.
Tipy pre podporu blízkeho s PIV:
- Ponúknite konkrétnu pomoc: Opýtajte sa, s čím konkrétne môžete pomôcť (napr.
- Nezľahčujte ich pocity: Nehovorte, že „to prejde“ alebo „nebuď taký citlivý“.
- Buďte trpezliví: Zotavenie si vyžaduje čas a úsilie.
- Starajte sa aj o seba: Podpora blízkeho s PIV môže byť náročná.
Podpora Rodiny a Komunity
Rodina a komunita poskytujú dôležitú podporu pre jednotlivcov s intelektuálnou poruchou.
Spoločnosť a Mentálne Postihnutie
Spoločnosť nastavila určité normy a je nesmierne ťažké zmeniť tento uhol pohľadu. Je potrebné si uvedomiť, že ľudia s mentálnym postihnutím sú výnimočné bytosti plné potenciálu, citov, emócií, sú nám priateľmi, partnermi a v našej spoločnosti plnohodnotnými členmi. Pokiaľ chceme vedieť, s akým človekom pracujeme, je nevyhnutné brať ohľad na jeho individuálne charakteristiky a prostredie, v akom sa pohybuje. Ľudia s mentálnym postihnutím sú veľmi rôznorodou skupinou, spravidla v určitých veciach potrebujú viac podpory než ľudia bez postihnutia, avšak aj miera podpory sa líši od človeka k človeku. Ku každému je potrebné pristupovať individuálne. A to je jeden z najdôležitejších aspektov pri sociálnej práci s ľuďmi s mentálnym postihnutím. Mentálne postihnutie sa v minulosti označovalo mnohými pojmami, ktoré mali dehonestujúci a stigmatizujúci charakter. Inakosť mentálne postihnutého človeka nespočíva v horšom životnom prežívaní.
Zamestnanie a Sociálna Integrácia
Programy zamestnávania pre ľudí s intelektuálnou poruchou a iniciatívy na sociálnu integráciu podporujú integráciu postihnutých jedincov do spoločnosti.
Prevencia
Kvalitné informácie od odborníkov a podporné skupiny pre ľudí s podobným prežívaním, pre príbuzných a rodičov sú stelesnením prevencie - aby neboli potrebné iné nástroje na získanie duševného zdravia.
Ďalšie Vývojové Poruchy, ktoré môžu byť Zamieňané s Mentálnou Retardáciou
Niekedy sa stáva, že autizmus si zamieňame s mentálnou retardáciou. Autizmus môže, ale aj nemusí byť sprevádzaný mentálnou retardáciou. Áno, určitá časť autistov môže mať aj mentálne postihnutie. Dieťa s poruchou autistického spektra máva často problémy pri napodobňovaní, predovšetkým v sociálnej oblasti.
Dyspraxia
Dyspraxia je vývinová porucha motoriky, schopnosti vykonávať bežné pohybové činnosti, manuálne úkony, telesné cvičenia a šport. Ide o vývinovú poruchu vytvárania, pamätania si a reprodukovania pohybových stereotypov, viazaných na rozličné predstavové štruktúry. Ide o nedostatky v učení sa pohybovým zručnostiam, teda o podmienene reflexnú činnosť. Deti s dyspraxiou sa prejavujú retardovaným až obmedzeným vývinom hrubej a jemnej motoriky, koordinácie, sú to deti neobratné, nemotorné. Majú ťažkosti pri manipulácii s hračkami, pri hrách, v sebaobslužnej činnosti, pri domácich prácach spojených s manuálnymi manipuláciami. V škole zlyhávajú v telesnej výchove, v pracovnom vyučovaní alebo sa učia pohybové postupy a celky veľmi ťažko. Podľa charakteristiky dyspraxie uvedenej v Medzinárodnej klasifikácii chorôb sa jedná o poruchu, ktorej hlavným rysom je vážne postihnutie vývinu pohybovej koordinácie, ktorú nemožno vysvetľovať ako retardáciu intelektu a ani ako nejakú nervovú chorobu. Ťažkosti vo vývine motoriky a koordinácii pohybov bývajú viditeľné a pozorovateľné už v ranom veku a nemali by byť dôsledkom pôsobenia nejakého poškodenia zraku ani sluchu. Zahŕňa v sebe syndróm neobratného dieťaťa, vývinovú poruchu koordinácie a vývinovú dyspraxiu.
Príčiny Dyspraxie
Príčinou tejto poruchy je porucha neurologického vývoja, ale aj neurologické poškodenie v dôsledku predčasného pôrodu. Príčinou dyspraxie nie je žiadne vnútorné ochorenie, mentálna retardácia a nevplývajú na ňu ani psychosociálne faktory.
Formy Dyspraxie
Existujú rôzne formy dyspraxie. Napríklad:
- ideomotorická dyspraxia: ťažkosti s dokončením jednoduchých motorických úloh, ako sú napr. česanie vlasov, mávanie na rozlúčku, prejavy v mimike dieťaťa,
- myšlienková dyspraxia: ťažkosti s viacstupňovými úlohami, ako je napr. čistenie zubov, skladanie oblečenia, zapínanie gombíkov,
- konštrukčná dyspraxia: ťažkosti s úlohami, kde je potrebné stanoviť nejaké priestorové vzťahy, napr.
Znaky a Symptómy Dyspraxie
Dyspraxia v dojčenskom veku:
- Dieťa začína neskôr:
- sedieť,
- liezť po štyroch (niektoré nezačnú liezť vôbec),
- hovoriť,
- stáť,
- používať nočník (udržať telesnú čistotu, byť bez plienok),
- s budovaním aktívnej slovnej zásoby,
- rozprávať zrozumiteľne (veľa rodičov malých detí s dyspraxiou uvádza, že dosť dlhý čas nerozumejú svojmu dieťaťu, čo chce povedať).
Dyspraxia v predškolskom veku:
- Môžu sa vyskytnúť nasledujúce ťažkosti:
- dieťa si nedokáže zaviazať šnúrky na topánkach, zapínať a odopínať gombíky a zipsy, používať príbory,
- veľa týchto detí sa nedokáže samostatne obliecť,
- má problémy pri pohybových aktivitách na ihrisku ako je skákanie ( najväčšie problémy sú pre ne žabáky a striedavé poskoky), chytanie a kopanie do lopty,
- dieťa má veľké problémy používať nožnice pri strihaní, maľovať, kresliť, ale aj napr.
- Ďalšie príznaky, ktoré sa môžu v tomto veku vyskytnúť:
- ťažko si hľadá a udrží priateľov,
- správa sa nezvyčajne v spoločnosti iných detí,
- pôsobí spomaleným dojmom,
- nemá zautomatizované pojmy ako „vo vnútri, vonku, pred, za, nad, pod“ a niektoré iné.
Dyspraxia v školskom veku:
tags: #mentalne #retardovane #dieta