Úvod
Dolnozemskí Slováci sú neoddeliteľnou súčasťou etnického spoločenstva Slovákov. Aj napriek izolovanosti od materského etnika si zachovali svoje etnokultúrne identifikačné znaky, ktorými sa diferencujú od obklopujúcej majority. V inoetnickom prostredí si na kultúrnej báze vytvorili taký model, ktorý im umožňoval prežiť v nových podmienkach a tak v rôznej miere odolávať asimilačným tendenciám. Tento článok sa zameriava na vybrané rodinné obyčajové tradície slovenských vysťahovalcov v obci Bodonoš v severozápadnej časti Sedmohradského Rudohoria v bihorsko-salajskej oblasti, ako aj na ďalšie regióny Slovenska, s cieľom preskúmať povery a praktiky spojené s tehotenstvom a narodením dieťaťa v minulosti a súčasnosti. Cieľom je poukázať na to, ako sa tieto zvyky vyvíjali a aký majú význam v živote ľudí.
Povery a veštby pred narodením dieťaťa
Rodina je základnou bunkou spoločnosti. Tvoria ju jednotlivci, ktorí sú recipročne poprepájaní manželskými alebo príbuzenskými zväzkami. Veštby a povery spájané s tehotenstvom sú v skúmanej lokalite prítomné dodnes. Náznakmi, podľa ktorých vedeli Bodonošania usúdiť, že do domu pribudne nový člen rodiny boli, keď si na dome postavil bocian hniezdo, alebo ak na hostine preliali pohár s vínom. (Podľa toho, ktorým smerom víno tieklo, odhadovali kde budú najskôr krstiny.) V minulosti, pred objavením moderných medicínskych postupov, boli tehotenstvo a pôrod obklopené množstvom povier a tradícií. Ľudia sa snažili predpovedať budúcnosť a zabezpečiť zdravie matky a dieťaťa prostredníctvom rôznych rituálov a praktík.
Preferencie pohlavia dieťaťa
Pri očakávaní prvého dieťaťa v rodine preferovali syna. Bolo to nielen z dôvodu prenosu priezviska, ale aj dedenia a zveľaďovania majetku. Ak sa syn oženil, priviedol do domu nielen novú pracovnú silu, ale aj získaný majetok - veno. Na Kysuciach sa preferovalo narodenie prvého mužského potomka ako podmienka zachovania rodu a majetku. Napriek významnému postaveniu ženy v rodine, zabezpečujúcej starostlivosť o domácnosť a početnú rodinu, išlo o bežný jav.
Dni počatia a narodenia
Na život dieťaťa mal vplyv deň počatia, aj narodenia: „Ňebolo slobodno abi si chlap ze ženu ľehaľi spolu ve stredu a f pjatek preto bo to boľi križove dňi. A ňebolo dobre aňi to abi sa ve pjatek dahdo naroďil.
Utajovanie tehotenstva
Tehotná žena bola označovaná ako „hruba žena“, resp. „ťažka žena“. Slobodnú gravidnú ženu nazývali prespanka. Počas tehotenstva nastali aj zmeny v odievaní. Samodruhé ženy nosili širší odev a niektoré sa „zašívali“ do plátna. Každá žena sa vyhýbala zverejneniu svojho stavu až kým nebol jednoznačne viditeľný. Predčasné priznanie, dokonca aj v rodine, bolo považované za neslušné. Ďalším dôvodom bola hanba, najmä ak v rodine už mali niekoľko detí. Jakubíková (1997:163) sa domnieva, že takéto správanie môže mať korene už v dobách, kedy utajovanie tehotenstva bolo pre ženu spôsobom ochrany pred vplyvom zlých síl. Gravidné ženy v Bodonoši, ktoré zvolili variant utajenia tehotenstva „sťahovaním brucha“ a zašívaním sa do plátna, boli väčšinou prespanky. Takéto počínanie mohlo mať vážny dopad nielen na zdravotný stav dieťaťa, ale aj na jeho fyzický vzhľad.
Prečítajte si tiež: Zákonné a praktické aspekty dvoch mien
Stravovanie tehotnej ženy
V záujme priaznivého vývoja plodu musela tehotná žena jesť viac ako obyčajne, „jedla aj za seba aj za to ďecko čo nosila“. Ak takáto žena prišla do domu, kde práve pripravovali jedlo, museli jej z neho ponúknuť. Dokonca si ho mohla aj sama vypýtať, v rámci viery, že ak sa jej zažiadaného jedla nedostane, môže dôjsť k spontánnemu potratu. Na Kysuciach mala žena nárok na jedlo podľa chuti, čo zabezpečovala kmotra a svokra. Sama nemala trhať plody cez cudzí plot, aby sa z dieťaťa nestal zlodej. Aby „nezabažila“, dostávala jesť prvá vo viere, že tak nepríde o svoje dieťa. Mágia počiatku sa spájala s prvým jedlom, ktoré bolo vnímané ako symbol života - vajíčka, mlieko. Jesť mohla i mäso, ale musela dostať prvý kúsok, nesmela jesť načaté, z ktorého už „odbyvalo“, aby z dieťaťa neubúdalo a nenarodilo sa malé a nezdravé. Okrem mlieka sa význam prikladal pitiu čerstvej vody, pokladanej za symbol sily a zdravia.
Ochrana pred vonkajšími vplyvmi
V prípade, ak na tehotnú ženu niečo spadlo, niekto po nej niečo hodil alebo ju uštipol, mala sa chytiť za pätu alebo za bok, aby sa dotyčná vec nepreniesla na dieťa, respektíve neostala ako znak na menej viditeľnom mieste. Verilo sa tiež, že veľký vplyv na samodruhú ženu malo aj zľaknutie. V takomto prípade mohlo dôjsť až k potratu, „ľebo f tim momenťe keď sa zľakňe sa to ďecko od ňej odľepi“ (žena, 1940). Ako liek sa používal „vredof koreň, čim si bolo treba ponaťerať okolo sľepich očoch a popod nos“. Na Kysuciach, keď vyšla tehotná žena z domu, nesmela sa preľaknúť pri stretnutí s ubiedenými ľuďmi, aby sa dieťa nenarodilo neduživé. Tehotná sa mala vyhýbať kontaktu i uhrančivému pohľadu mačky, úľaku zo psa, ak jej skočil pred nohy. Vtedy mohol byť dosah na vývoj dieťaťa fatálny. Pri úľaku od mačky sa dieťa mohlo narodiť duševne postihnuté, alebo skoro umrieť. Červené zore zapadajúceho slnka, pohľad do ohňa či úľak z požiaru sa mohli pomocou dotyku preniesť na dieťa v podobe červeného fľaku.
Vplyv psychického stavu matky
Na dieťa mal veľký vplyv aj matkin psychický stav. Ak gravidná žena bola počas svojho tehotenstva veselá, pokojná a spievala si, predpovedalo sa, že aj dieťa bude usmievavé, pekné a spokojné. Aj negatívne nálady sa prenášajú na dieťa, ktoré bude utiahnuté, smutné, nespokojné, mrzuté atď.
Snahy o prerušenie tehotenstva
Úmrtia gravidných žien súviseli najčastejšie s interrupciou, alebo predpôrodnými komplikáciami, zvyčajne kvôli absencii odbornej pomoci. Pre dosiahnutie abortu sa spoliehali na kúpele v horúcej vode, respektíve rôzne odvary. V skúmanej lokalite boli od roku 1970 do 2000 neoficiálne zaznamenané tri takéto úmrtia. Ďalšiu kategóriu tvorili ženy, ktorým komplikácie vzniknuté tesne pred pôrodom spôsobili smrť. V takomto prípade neboli v skúmanej lokalite zaznamenané žiadne snahy o záchranu dieťaťa. Týmto ženám dávali do truhly aj rozličné predmety určené pre dieťa (plienky a odev), „abi mala do čeho ďeťatko obľesť“. Ojedinelé neboli ani úmrtia rodičky po pôrode, čo sa odzrkadlilo aj v existencii predstáv o posmrtnom živote.
Obyčaje po narodení dieťaťa
#
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre výber mena
Prečítajte si tiež: Numerológia mena pre novorodencov