Slovenská próza po roku 1945 prešla zložitým vývojom, ktorý bol ovplyvnený spoločensko-politickou situáciou. Toto obdobie sa delí na niekoľko etáp, ktoré sa vyznačujú odlišným prístupom k literatúre a rôznymi umeleckými smermi. Jedným z autorov, ktorí výrazne ovplyvnili slovenskú literatúru tohto obdobia, je Alfonz Bednár. Jeho dielo je preniknuté existencialistickými prvkami a moderným pohľadom na spoločnosť a človeka.
Slovenská próza po roku 1945: Periodizácia a spoločensko-politický kontext
Po skončení II. svetovej vojny sa slovenská literatúra snažila nadviazať na demokratické tradície medzivojnového obdobia. Obnovená ČSR na čele s Edvardom Benešom čelila zložitým povojnovým rokom, ktoré využili komunisti na uskutočnenie štátneho prevratu vo februári a nastolenie komunistického režimu. Prezidentom sa stal Klement Gottwald.
Literatúra v období komunistického režimu (1948-1989)
Obdobie komunistického režimu (1948-1989) sa delí na tri etapy:
- 1948-1956: Obdobie kultu osobnosti a stalinskej diktatúry. Hranice boli prísne strážené, krajina izolovaná od Západu a zavedená prísna cenzúra. Socialistický realizmus bol všeobecne platný a moderné smery boli vyhlásené za dekadentné. Do učebných osnov boli zaradení len ľavicovo orientovaní autori.
- 1956-1969: Obdobie relatívne väčšej slobody. XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, kde N. Chruščov odhalil chyby a zločiny obdobia stalinizmu, priniesol v Československu postupný proces uvoľňovania. Mnohí nespravodlivo odsúdení boli prepustení. V 60. rokoch nastalo pomerne liberálne obdobie, umelci mali väčšiu slobodu a prenikali vplyvy zo Západu. Úsilie o reformu vyústilo v r. 1968 do tzv. „pražskej jari“, ktorú Sovietsky zväz na čele s L. Brežnevom považoval za kontrarevolúciu a v auguste 1968 bolo Československo obsadené vojskami Varšavskej zmluvy.
- 1969-1989: Obdobie normalizácie a konsolidácie. Zlikvidovali sa všetky reformy a začali sa tzv. previerky. Niektorí spisovatelia sa dostali na tzv. čiernu listinu, boli vylúčení zo Zväzu slovenských spisovateľov, mali zákaz publikovania, boli odstránení z knižníc a vyčiarknutí z učebníc. Ich diela sa mohli k čitateľom dostať iba vo forme tzv. samizdatu, ktorého publikovanie a vydávanie sa prísne trestalo. Najznámejším opozičným hnutím bola Charta 77, ktorej členovia poukazovali na porušovanie práv v Československu. Koncom 80-tych rokov sa komunistický režim uvoľňoval a mnohí autori vyšli z ilegality. Tento proces vyvrcholil pádom komunistického režimu v novembri 1989 počas tzv. „nežnej revolúcie“.
Literatúra po roku 1989
Po páde komunistického režimu v roku 1989 nastalo obdobie slobody a demokracie, ktoré prinieslo nové možnosti pre rozvoj slovenskej literatúry.
Vývin prozaickej tvorby
1945-1948
Po skončení II. svetovej vojny sa próza musela podriadiť ideologickým cieľom. Mala pomáhať pri združstevňovaní dediny, odhaľovať triedneho nepriateľa, viesť ideologický boj a bojovať proti imperializmu. V románoch prevládali tri témy: SNP, budovanie socializmu a združstevňovanie. Podávali deformovaný obraz spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Alfonz Bednár a jeho Kolíska
1956-1969
Spisovatelia mali väčšiu slobodu a nadviazali kontakty so svetovou literatúrou. Založili sa nové literárne časopisy ako Mladá tvorba, Kultúrny život, Revue svetovej literatúry a Romboid. Autori podávali neskreslené priblíženie II. svetovej vojny, SNP a obdobia stalinizmu.
1969-1989
Obdobie normalizácie a konsolidácie prinieslo opätovné upevnenie ideologického tlaku. Literatúra sa rozštiepila na tri prúdy:
- Oficiálnu literatúru: Podliehala prísnemu ideologickému dozoru a od umelcov sa vyžadovalo, aby tvorili v duchu socialistických ideálov.
- Samizdatovú (disidentskú) literatúru: Jej predstavitelia boli prenasledovaní a vystavení rôznym formám zastrašovania a šikanovania.
- Exilovú literatúru: Tvorba autorov, ktorí emigrovali zo Slovenska a usadili sa v rôznych krajinách sveta.
Alfonz Bednár: Život a dielo
Alfonz Bednár (1914-1989) patril k významným prozaikom slovenskej literatúry druhej polovice 20. storočia. Do literatúry vstúpil až v zrelom veku. Mal štyridsať rokov, keď vyšiel jeho prvý román Sklený vrch. Kniha vzbudila veľkú pozornosť kritiky i čitateľov.
Bednár študoval na Filozofickej fakulte v Prahe a v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor v Liptovskom Mikuláši a v Bardejove. Po roku 1945 pracoval na Povereníctve informácií v Bratislave, bol lektorom vydavateľstva Pravda a redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, od roku 1960 dramaturgom a scenáristom v Československom filme v Bratislave. Zomrel 9. novembra 1989.
Charakteristika tvorby
Ako prvý v povojnovej literatúre sa Bednár zbavil prózy socialistického realizmu - schematizmu a využil nové postupy zobrazovania. Využíval retrospektívu, vnútorné zobrazenie postáv - ich psychiku. Retrospektíva je spôsob zobrazovania, ktorý narúša časovú postupnosť deja a využíva prelínanie prítomnosti a minulosti, je to pohľad späť.
Prečítajte si tiež: Západná civilizácia v Aténach
Medzi jeho najznámejšie diela patria:
- Sklený vrch
- Zbierka noviel Hodiny a minúty (obsahuje aj novelu Kolíska)
- Za hrsť drobných
- Ako sme sušili bielizeň
- Výpoveď
- Osamelý havran
- Role
- Susedia
Autor napísal aj scenáre k filmom Slnko v sieti, Orgán, Tri dcéry. Pre televíziu Ráno pod mesiacom a Moje kone vrané.
Sklený vrch
V románe Sklený vrch sa A. Bednár vracia k obdobiu 2. svetovej vojny. Neopisuje však boje, snaží sa zrekonštruovať pocity generácie, ktorá bola priamo či nepriamo vojnou zasiahnutá. Prišiel s netradičným novým pohľadom na povojnovú problematiku, na SNP, na budovanie novej spoločnosti, ale predovšetkým na ľudské vzťahy. Bednárovi sa SNP stáva prameňom ustavičnej retrospektívy a konfrontácie minulosti so súčasnosťou.
Román má tri časové línie:
- 1942-44 (SNP): Ema Klaasová sa zamiluje do partizána Milana Kališa.
- 1947: Ema je späť v Tichej doline. Zistí, že Milan je mŕtvy.
- 1951-1952: Emina súčasnosť - stavba hydrocentrály.
Ema Klaasová je dcéra fašistu a komunistky. Po vojne ju Zolo Balo núti k emigrácii, ale Ema odmieta a zostáva na Slovensku. Vydá sa za Ing. Jozefa Solana, ktorý pracuje na stavbe hydrocentrály. Ema si píše denník, v ktorom sa pripravuje na návrat do doliny s mužom, kde mu chce poodhaliť zákulisia svojej duše. Plánovaná cesta do doliny sa nerealizuje, Ema nešťastne zahynie, padne na ňu elektrický drôt. Po jej smrti muž nájde jej denník, a dozvie sa to čo mu chcela Ema povedať.
Prečítajte si tiež: Viažte šatku správne
Celý román je písaný denníkovou formou, striedajú sa časové roviny, jednotiacim motívom je v ňom Tichá dolina, ktorá pre Emu znamená pokoj, útočisko. Názov Sklený vrch vyplýva z rozprávky, ktorú kedysi Eme rozprával Milan.
Kolíska
Kolíska je psychologická novela, ktorá vyšla v zbierke noviel Hodiny a minúty. Dej sa odohráva počas SNP, no autor sa, tak ako v Sklenom vrchu, zameral najmä na správanie sa ľudí v krízových situáciách a na to, akým spôsobom zasahovala ich minulosť do neskoršieho života. Dej sa odohráva retrospektívne, autor zobrazil aj priebeh súdnych procesov a združstevňovania v 50-tych rokoch 20. storočia.
Zita Černeková počúva večerný prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený z rozvracania družstva, sabotáže a zrady. Na súde svedčí aj Zitin muž Mišo Černek. Zita si začína spomínať na rok 1945. Lieskov, dedinu, v ktorej žila, obsadili Nemci. Jedného večera k nej nečakane prišiel Majerský, ktorý ju prosil, aby ho ukryla. Ušiel od svojej partizánskej skupiny, pretože trpel vážnou chorobou očí a už to nemohol vydržať.
Zita ho ukryla v izbe, v ktorej nikto nebýval a v kuchyni mu začala chystať večeru. Pritom kolísala v drevenej kolíske svojho chorého syna. Odrazu sa do Zitinej malej kuchynky vrútili Nemci. Zvuk kolísky pripomínal veliteľovi zvuk motora. Zita musela kolísať dieťa, pretože zvuk ošúchaných podnôh kolísky veliteľovi pripomínal jeho domov, dedinu a mlyn, v ktorom vyrastal. Zita sa veľmi bála, že nájdu v izbe Majerského.
Nemci začali byť po čase veľmi dotieraví, smiali sa Zite, urážali ju a ponižovali. Majerský sa bál, že ho u Zity nájdu. Bál sa, že jej kvôli nemu ublížia a tak utiekol von oknom. Vojaci naďalej trápili Zitu, dokonca si vypýtali hrniec, do ktorého sa chceli vymočiť a poliať tým Zitinho chlapca. Zita sa preľakla a vbehla do izby, volajúc Majerského o pomoc. Ten však už ušiel. Zrazu začuli streľbu a všetci okrem nej a chlapca vybehli von. O chvíľu sa už Nemci vrátili s ranenými a jedným mŕtvym do kuchyne, vzápätí doniesli aj raneného Majerského, to on na nich strieľal z potoka.
Zita sedí v kuchyni, počúva v rádiu prenos zo súdu. Majerského odsúdili na dvanásť rokov väzenia. Zita sa veľmi hnevá na svojho muža, pretože svedčil proti Majerskému. Zdá sa jej, že Mišo sa chcel iba vypomstiť Majerskému, pretože Zita si ho z núdze zobrala a z núdze s ním žije.
Existencializmus v diele Alfonza Bednára
Alfonz Bednár patrí k autorom, ktorí sa vo svojej tvorbe zaoberali existenciálnymi otázkami. Jeho diela sú preniknuté pocitom úzkosti, odcudzenia a hľadania zmyslu života. Postavy v jeho románoch čelia ťažkým životným situáciám, ktoré ich nútia prehodnocovať svoje hodnoty a postoje.
Sklený vrch a existenciálne motívy
V románe Sklený vrch sa hlavná hrdinka Ema Klaasová ocitá v zložitej situácii, keď musí čeliť traume z vojny a hľadať svoje miesto v povojnovej spoločnosti. Jej vzťahy s tromi mužmi v jej živote sú poznačené pocitom neistoty a strachu z budúcnosti. Ema sa snaží nájsť pokoj a útočisko v Tichej doline, ktorá pre ňu symbolizuje stratený raj.
Kolíska a morálna dilema
V novele Kolíska sa Zita Černeková ocitá v morálnej dileme, keď musí rozhodnúť, či ukryť partizána Majerského pred Nemcami. Jej rozhodnutie je ovplyvnené jej minulosťou a pocitom viny. Zita sa snaží zachovať si česť a spravodlivosť v hraničnej situácii, ktorá ohrozuje jej život a život jej dieťaťa.
tags: #koliska #alfonz #bednar #existencializmus