Definícia materskej zahraničnej spoločnosti v slovenskom kontexte

Tento článok sa zameriava na definíciu materskej zahraničnej spoločnosti v kontexte slovenského právneho a daňového prostredia.

Úvod

Pojem "materská zahraničná spoločnosť" je kľúčový pre pochopenie medzinárodných obchodných a investičných vzťahov, ako aj pre správne uplatňovanie slovenských právnych predpisov, najmä v oblasti daní. Definícia materskej spoločnosti, ktorá má sídlo v zahraničí, je dôležitá pre určenie daňových povinností, uplatňovanie zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a pre posúdenie rôznych aspektov podnikania na Slovensku.

Kolektívne investovanie a subjekty kolektívneho investovania

Kolektívne investovanie je podnikanie, ktorého cieľom je zhromažďovanie peňažných prostriedkov a peniazmi oceniteľných hodnôt od investorov. Tieto prostriedky sa investujú v súlade s určenou investičnou politikou v prospech osôb, od ktorých boli zhromaždené. Subjekty kolektívneho investovania môžu byť tuzemské alebo zahraničné.

Tuzemské subjekty kolektívneho investovania sa delia na:

• Štandardné fondy, ktoré zhromažďujú prostriedky verejnou ponukou a investujú ich do prevoditeľných cenných papierov a iných likvidných finančných aktív s cieľom obmedzenia a rozloženia rizika.
• Alternatívne investičné fondy, ktoré zhromažďujú prostriedky verejnou alebo privátnou ponukou a investujú ich do majetku ustanoveného zákonom alebo vymedzeného štatútom fondu. Patria sem špeciálne fondy a tuzemské subjekty kolektívneho investovania, ktoré nie sú štandardnými fondmi.
• Špeciálne fondy, ktoré sa delia na verejné špeciálne fondy a špeciálne fondy kvalifikovaných investorov.

Zahraničné subjekty kolektívneho investovania sa delia na:

Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj

• Otvorené zahraničné subjekty kolektívneho investovania, ktorých majitelia cenných papierov alebo majetkových účastí majú právo na vyplatenie týchto cenných papierov alebo majetkových účastí z majetku fondu na ich žiadosť.
• Zahraničné alternatívne investičné fondy, ktoré nie sú európskymi štandardnými fondmi. Za európske alternatívne investičné fondy sa považujú tie, ktoré majú povolenie alebo sú registrované v členskom štáte EÚ, alebo nemajú povolenie alebo nie sú registrované, ale majú sídlo alebo ústredie v členskom štáte.

Podielové fondy

Podielový fond je spoločný majetok podielnikov, ktorý zhromažďuje správcovská spoločnosť vydávaním podielových listov a investovaním tohto majetku. Podielový fond je subjektom kolektívneho investovania, ale nie je právnickou osobou a je spravovaný správcovskou spoločnosťou. Majetok v podielovom fonde nie je súčasťou majetku správcovskej spoločnosti.

Podielový fond môže vzniknúť len na základe povolenia. Názov podielového fondu nesmie byť zameniteľný s názvom iného podielového fondu a nesmie poskytovať zavádzajúcu predstavu o zameraní a cieľoch investičnej politiky podielového fondu. Podielový fond sa môže skladať z viacerých podfondov (strešný podielový fond). Práva podielnikov týkajúce sa podfondu alebo práva veriteľov, ktoré vznikli v súvislosti s vytvorením, spravovaním alebo zrušením podfondu, sa vzťahujú len na majetok v príslušnom podfonde.

Strešný podielový fond môže vzniknúť aj premenou viacerých podielových fondov alebo premenou existujúceho podielového fondu na podfond. Podmienkou je predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska. Premena nadobúda účinnosť dňom určeným v rozhodnutí Národnej banky Slovenska.

Štatút podielového fondu je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy podielnika so správcovskou spoločnosťou. Ak ide o strešný podielový fond, štatút sa zostavuje pre strešný podielový fond ako celok a musí jednoznačne rozlišovať medzi všeobecnou časťou spoločnou pre všetky podfondy a časťami týkajúcimi sa len príslušného podfondu.

Podielový list je cenný papier, s ktorým je spojené právo podielnika na zodpovedajúci podiel na majetku v podielovom fonde a právo podieľať sa na výnose z tohto majetku. Ak ide o strešný podielový fond, vydávajú sa len podielové listy príslušných podfondov. Podielový list v listinnej podobe môže byť vydaný aj ako hromadný podielový list. Správcovská spoločnosť je povinná viesť zoznam podielnikov pri podielových listoch na meno. Zoznam podielnikov sa vedie za strešný podielový fond ako celok a nie je verejný. Správcovská spoločnosť nesmie obmedziť alebo vylúčiť prevoditeľnosť podielových listov, ani podmieňovať prevod podielových listov svojím súhlasom.

Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola

Súčasťou názvu otvoreného fondu musí byť aj obchodné meno správcovskej spoločnosti spravujúcej tento otvorený fond a názov otvoreného fondu s uvedením slov „otvorený fond“ alebo skratky „o. p. f.“; ak ide o strešný fond, pred slová „otvorený fond“ alebo skratku „o. p.

Na vedenie samostatnej evidencie je potrebné povolenie Národnej banky Slovenska na vedenie samostatnej evidencie. Povolenie sa udeľuje správcovskej spoločnosti alebo zahraničnej správcovskej spoločnosti a depozitárovi a platí pre každý podielový fond, ktorého podielové listy vydáva správcovská spoločnosť alebo zahraničná správcovská spoločnosť v zaknihovanej podobe v súlade so štatútom a pre ktoré tento depozitár vykonáva činnosť depozitára. Na žiadosť správcovskej spoločnosti depozitár zriadi register emitenta podielových listov. Depozitár vedie správcovskej spoločnosti len jeden register emitenta podielových listov za každý podielový fond; to neplatí, ak ide o strešný podielový fond, pri ktorom sa samostatná evidencia vedie osobitne za každý jeho podfond.

Údaje o majiteľoch podielových listov v samostatnej evidencii vedie správcovská spoločnosť alebo depozitár na účtoch majiteľov zaknihovaných podielových listov. Správcovská spoločnosť alebo depozitár sú povinní odovzdať podielnikovi výpis z účtu majiteľa zaknihovaných podielových listov bezodkladne po tom, čo vykonajú účtový zápis v prospech alebo na ťarchu tohto účtu, ak sa nedohodnú inak, alebo na žiadosť podielnika. Údaje o majiteľoch podielových listov v samostatnej evidencii je správcovská spoločnosť povinná zálohovať podľa § 41 ods. 7 v stave aspoň ku koncu každého obchodného dňa. Tieto údaje musia byť v rovnakom rozsahu zálohované aj u depozitára, a to aspoň raz za týždeň. Ak je podielnikom podielového fondu obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi, ktorý drží podielové listy pre svojich klientov, účet majiteľa zaknihovaných podielových listov obsahuje údaje podľa odseku 6 týkajúce sa tohto obchodníka s cennými papiermi alebo zahraničného obchodníka s cennými papiermi.

Žiadosť o udelenie povolenia podľa § 10 ods. 2 podávajú spoločne správcovská spoločnosť alebo zahraničná správcovská spoločnosť, ktorá bude vydávať podielové listy ňou spravovaných podielových fondov v zaknihovanej podobe v súlade so štatútom podielových fondov a depozitár podielových fondov alebo nový depozitár, ktorý plánuje vykonávať činnosť depozitára po udelení predchádzajúceho súhlasu podľa § 163 ods. 1 písm. (2) Ak sa správcovská spoločnosť alebo zahraničná správcovská spoločnosť a depozitár rozhodli požiadať o udelenie povolenia podľa § 10 ods. 2, sú povinní spolu so žiadosťou o udelenie povolenia podľa § 10 ods. (3) Národná banka Slovenska udelí povolenie podľa § 10 ods. c) informáciu o vedení samostatnej evidencie v členení podľa § 10 ods. (6) Národná banka Slovenska o žiadosti o udelenie povolenia podľa § 10 ods. (7) Národná banka Slovenska žiadosť o udelenie povolenia podľa § 10 ods. (8) Rozhodnutie Národnej banky Slovenska, ktorým sa udeľuje povolenie podľa § 10 ods. a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo správcovskej spoločnosti, ktorá bude viesť samostatnú evidenciu pre podielové listy ňou spravovaných podielových fondov alebo zahraničnej správcovskej spoločnosti, ktorej sa udeľuje povolenie podľa § 10 ods.

Spoločný prevádzkový poriadok a jeho zmeny nadobúdajú účinnosť najskôr dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o ich schválení, najneskôr však dňom určeným v rozhodnutí Národnej banky Slovenska o ich schválení. Národná banka Slovenska spoločný prevádzkový poriadok a jeho zmeny neschváli, ak je v rozpore s ustanoveniami tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Na schvaľovanie návrhu spoločného prevádzkového poriadku a jeho zmien predloženého správcovskou spoločnosťou alebo zahraničnou správcovskou spoločnosťou a depozitárom sa primerane vzťahujú ustanovenia § 10a. Zmena spoločného prevádzkového poriadku vyvolaná udelením povolenia podľa § 10 ods. 2 § 84, 121, zápisom špeciálneho fondu kvalifikovaných investorov do zoznamu podľa § 137, udelením predchádzajúceho súhlasu podľa § 163, zmenou obchodného mena, zmenou sídla správcovskej spoločnosti, zmenou obchodného mena, zmenou sídla depozitára si nevyžaduje vydanie rozhodnutia Národnej banky Slovenska, ktorým sa tieto zmeny schvaľujú. (5) Správcovská spoločnosť a depozitár sú povinní spoločný prevádzkový poriadok vrátane jeho zmien sprístupniť verejnosti na svojom webovom sídle. (6) Spoločný prevádzkový poriadok je záväzný pre správcovskú spoločnosť, depozitára, majiteľa podielového listu, právnickú osobu poverenú vedením zoznamu podielnikov podľa § 8 ods. (1) Ak správcovská spoločnosť rozhod…

Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová

Daňové aspekty materskej zahraničnej spoločnosti

Každý štát má právo stanoviť si podmienky vyberania daní od daňových subjektov na svojom území bez ohľadu na daňové systémy iných štátov. Daňové povinnosti sú stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré môžu byť modifikované medzinárodnými zmluvami. Medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, má prednosť pred zákonom o dani z príjmov.

Pri posudzovaní, či je príjem zdaniteľný alebo nie, je potrebné rozriešiť štyri základné skutočnosti, ktoré musí obsahovať daňový zákon: subjekt dane, predmet dane (objekt dane), základ dane a sadzba dane.

Daňová povinnosť môže byť neobmedzená alebo obmedzená:

• Neobmedzená daňová povinnosť vzniká, ak sa subjekt zdržiava na území štátu určitú dobu (najčastejšie viac ako 183 dní), alebo má na území štátu svoje sídlo alebo miesto svojho vedenia (právnická osoba) alebo bydlisko, trvalý pobyt alebo sa obvykle zdržiava (fyzická osoba). Takýto subjekt sa stáva daňovníkom príslušného štátu a podlieha zdaneniu z celosvetových príjmov.
• Obmedzená daňová povinnosť vzniká, ak sa subjekt nezdržuje na území štátu, ale dosahuje príjmy na území tohto štátu (príjmy zo zdrojov na území štátu).

Zákon o dani z príjmov definuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v § 2 písm. Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je podľa § 2 písm. Zdroj príjmov je v zákone o dani z príjmov definovaný v § 16. Ide o príjmy, ktoré plynú daňovým nerezidentom SR zo zdrojov na území SR. Podstata pre určenie zdroja príjmu na území SR je, že činnosť, z ktorej sú dosahované príjmy, je vykonávaná na území SR, resp. vec, s ktorou súvisí dosahovaný príjem, je umiestnená na území SR.

Zamedzenie dvojitého zdanenia

Dvojité zdanenie vzniká, ak rovnaký predmet dane (príjem, majetok) je podrobený dvojnásobnému alebo viacnásobnému zdaneniu tou istou alebo podobnou daňou. Môže nastať situácia, kedy podnik alebo občan, ktorý je rezidentom jedného štátu, nazývaný štát rezidenta, resp.

Medzinárodné dvojité zdanenie je nutné odlíšiť od dvojitého zdanenia vnútroštátneho, kedy problém dvojitého, resp. viacnásobného zdanenia toho istého príjmu vzniká v rámci jednej jurisdikcie jedného štátu.

Dvojité zdanenie nepriaznivo ovplyvňuje ekonomický rozvoj jednotlivých štátov. Vnútroštátne jednostranné opatrenia však uspokojivo neriešia problém dvojitého zdanenia. Nemôžu chrániť daňových rezidentov pred vysokými daňami vyberanými v druhých štátoch, ani nemôžu mať vplyv na spravodlivé rozdelenie daňových výnosov medzi štát rezidencie a štát zdroja.

Predmetom zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia sú v prevažnej väčšine dane z príjmov a dane z majetku, u ktorých hrozí v najväčšej miere dvojité zdanenie. Predmetom týchto zmlúv nie sú ostatné druhy daní - ako je napr.

Zmluvy vychádzajú z daňových zákonov jednotlivých zmluvných štátov a modifikujú ich vo vzťahu k subjektom druhého zmluvného štátu. Zmluvy zásadne neustanovujú daňovníkom žiadne nové povinnosti, ktoré by už neboli ustanovené v daňových zákonoch. Znamená to, že pokiaľ domáce daňové právo nepozná určitý hmotno-právny daňový inštitút (napr.

Zmluva v žiadnom prípade nedáva možnosť daňovníkovi vybrať si štát, v ktorom bude jeho príjem zdanený alebo že dokonca nebude zdanený v žiadnom štáte. Zmluva má za cieľ nielen zamedziť dvojitému zdaneniu rovnakého príjmu, ale aj zamedziť dvojitému nezdaneniu tohto príjmu. Pre daňovníka má byť zmluva z hľadiska daňového zaťaženia v zásade neutrálna a má zabezpečovať objektívne rozdelenie daňového výnosu medzi obidva zmluvné štáty. Vzhľadom na rozdielnosť sadzieb daní v rôznych zmluvných štátoch, môžu byť zmluvy výhodne používané k tzv. daňovému plánovaniu.

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia nenahradzujú vnútroštátne daňové predpisy zmluvných štátov, ani nezakladajú právo štátu požadovať platenie daní.

Modelová zmluva OECD

Slovenskej republiky sa priamo dotýka predovšetkým Vzorová, resp. Už od roku 1963 má Modelová zmluva OECD veľký vplyv na rokovania, uplatnenie a výklad daňových zmlúv. Členské štáty, medzi ktorými je už aj Slovenská republika, sa vo veľkej miere riadia podľa Modelovej zmluvy pri uzatváraní alebo korekcii bilaterálnych dohôd, čo sa prejavilo na častejšom uzatváraní dohôd medzi štátmi na základe Modelovej zmluvy OECD. Je základňou pre uzatváranie bilaterálnych zmlúv medzi členskými štátmi OECD. Vplyv Modelovej zmluvy OECD sa rozšíril aj na uzatváranie zmlúv medzi nečlenskými štátmi OECD.

Celosvetová aplikácia ustanovení Modelovej zmluvy a ich vplyv na väčšinu dohôd napomohli, že komentáre k ustanoveniam zmlúv sa stali široko uznávaným návodom pri uplatňovaní jednotlivých ustanovení existujúcich zmlúv. Modelová zmluva v úvodnej časti určuje rozsah svojej pôsobnosti (Kapitola I) a definuje niektoré výrazy (Kapitola II). Hlavná časť pozostáva z Kapitoly III - V, ktoré upravujú, do akej miery môže každý z dvoch zmluvných štátov zdaňovať príjmy a majetok, a akým spôsobom sa vylúči medzinárodné dvojité zdanenie príjmov. Časť III - Zdaňovanie príjmu - je najdôležitejšou časťou zmluvy, ktorá zahŕňa 16 článkov usmerňujúcich právo zdanenia jednotlivých položiek príjmov štátu, ktorého je osoba poberajúca príjem rezidentom (štát rezidencie) alebo štátu, v ktorom vzniká príjem (štát zdroja), alebo obom týmto štátom.

Časť VI - Špeciálne opatrenia - „Článok 24 - Zásada rovnakého zaobchádzania - zameraný na zobrazenie niektorých foriem diskriminácie“, „Článok 25 - Riešenie prípadov cestou dohody - postup orgánov pre riešenie problémov súvisiacich s aplikáciou zmluvy“, „Článok 26 - Výmena informácií - medzi daňovými orgánmi zmluvných štátov“, „Článok 27 - Pomoc pri výbere daní“, „Článok 28 - Diplomati a konzulárni úradníci“ - zabezpečuje neovplyvnenie finančných privilégií diplomatov“ a „Článok 29 - Teritoriálny rozsah“ - rozsah opatrení zmluvy na určité teritóriá.

Najobsiahlejšou a najpodstatnejšou časťou Modelovej zmluvy sú články 6 až 21, ktoré sa zaoberajú zdanením príjmov a článok 22 zaoberajúci sa zdanením majetku.

Štát zdroja má právo zdaniť najmä tieto príjmy:

• príjmy z nehnuteľného majetku, ktorý je umiestnený v tomto štáte (vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesníctva), zisky zo scudzenia tohto majetku a kapitál, ktorý ho reprezentuje (článok 6, článok 13 a 22 ods.
• zisky stálej prevádzkarne umiestnenej v tomto štáte, zisky zo scudzenia tejto stálej prevádzkarne a kapitál reprezentujúci hnuteľný majetok, ktorý tvorí časť prevádzkovaného majetku tejto stálej prevádzkarne (článok 7 a článok 13 a 22 ods.
• zisky zo scudzenia akcií alebo cenných papierov (článok 13 ods.
• zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave alebo člnov používaných na vnútrozemskú vodnú dopravu, zisky zo scudzenia týchto lodí, člnov alebo lietadiel a majetok nimi reprezentovaný sa zdaňujú len v štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku (článok 8 a článok 13 a 22 ods.
• zisky z činností, ktoré nemožno pripočítať stálej prevádzkarni v štáte zdroja, sa zdaňujú len v štáte sídla daňovníka (článok 7 ods.

Články Modelovej zmluvy OECD

• Článok 1 - Stanovuje osobný rozsah zmluvy, t. j. okruh osôb, na ktoré sa ustanovenia zmluvy vzťahujú, čo sú tak právnické osoby, ktoré majú sídlo v jednom alebo obidvoch zmluvných štátoch, ako aj fyzické osoby, ktoré majú bydlisko v jednom alebo obidvoch zmluvných štátoch. V starších zmluvách sa stretneme s výrazom „osoba majúca bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte“ a v novších zmluvách s výrazom „rezident“ zmluvného štátu.
• Článok 2 - Stanovuje vecný rozsah zmluvy, t. j. okruh daní, na ktoré sa zmluva vzťahuje. Svojím charakterom ide vždy o dane z príjmov, čiže priame dane a dane z majetku. Pokiaľ by v priebehu platnosti zmluvy, ktorá je dohodnutá na dobu neurčitú, došlo k zmenám daňového systému jedného alebo obidvoch štátov, napr. by zanikli už existujúce dane alebo by vznikli nové dane, nebude to mať negatívny vplyv na uplatňovanie zmluvy, vzhľadom na to, že je presne stanovené v článku 2, že zmluva sa vzťahuje aj na dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré budú v budúcnosti zavedené namiesto už platných daní alebo okrem nich. Každý štát sa zaväzuje informovať ostatných o každej podstatnej zmene vo svojich daňových zákonoch oznámením, napr.
• Článok 3 - Obsahuje všeobecné definície niektorých pojmov používaných v zmluve. Cieľom tohto článku je stanoviť jednoznačný obsah používaných termínov s možnými rôznymi odchýlkami v právnych predpisoch zmluvných štátov, o ktorého daň v konkrétnom prípade ide, pokiaľ z okolností určitého prípadu nevyplynie priamo nutnosť použiť iného vhodného výkladu. Význam niektorých dôležitých výrazov je v zmluve vysvetlený na inom mieste. Ide napr.
• Článok 4 - Stanovuje rozhodujúce kritériá pre stanovenie, v ktorom zmluvnom štáte je určitá osoba daňovým rezidentom. Určenie tohto štátu je dôležité vzhľadom na to, že v štáte, v ktorom je táto osoba daňovým rezidentom, podlieha v nadväznosti na domáce daňové predpisy neobmedzenej daňovej povinnosti, t. j. celosvetovej daňovej povinnosti. V druhom zmluvnom štáte, v ktorom nie je rezidentom, je jeho daňová povinnosť obmedzená, t. j. jeho daňová povinnosť je obmedzená len na príjmy dosiahnuté zo zdrojov v tomto štáte. Zmluva rieši aj situácie, kedy naplnením niektorého z kritérií stanovenia daňovej rezidencie podľa vnútroštátnych predpisov štátov nastane situácia, že daňovník sa stáva rezidentom súčasne v obidvoch štátoch. V takýchto prípadoch sa používajú kritériá stanovené zmluvou v predmetnom článku v tom poradí, v akom sú uvedené v zmluve, a to od kritéria stáleho bytu až po kritérium štátnej príslušnosti. Pri používaní zmluvy, čo vzniká v prípade konfliktu medzi právnymi predpismi dvoch štátov, sa uvažuje, že sídlo je miesto, kde fyzická osoba vlastní alebo má domov, ktorý musí byť stály, čo znamená, že ho musí mať zriadený a udržiavaný pre svoje stále použitie, ktoré je v protiklade so zdržiavaním sa (pobývaním) na určitom mieste za evidentných podmienok krátkodobého pobytu. Za domov alebo byt sa považuje akákoľvek forma či už byt - dom, ktorý mu patrí alebo je len prenajatý, pričom podstatné zostáva, že tento domov je fyzickej osobe k dispozícii trvalo v každom čase a nie príležitostne za účelom pobytu (napr. Užšie osobné a hospodárske vzťahy sa chápu ako stredisko životných záujmov. Berie sa do úvahy všetko spojené so životnými záujmami fyzickej osoby, a to jej rodinné a sociálne vzťahy, zamestnanie, jej politické, kultúrne alebo iné aktivity, miesto alebo zariadenie na výkon jej činnosti, miesto, z ktorého spravuje svoj majetok a pod. Tieto okolnosti sa musia preveriť ako celok. V prípade, ak má osoba stály byt v obidvoch štátoch, do pobytu osoby sa započítavajú dni fyzickej prítomnosti v danom štáte na všetkých miestach v tomto štáte, nielen na mieste stáleho bytu. Ak fyzická osoba nemá ani v jednom štáte stály byt, napr. osoba, ktorá chodí z jedného hotela do druhého, musia sa rovnako brať do úvahy všetky jej pobyty uskutočnené v štáte. Modelová zmluva nešpecifikuje dĺžku časového obdobia, ktoré sa považuje za obvyklé zdržiavanie.
• ak je táto osoba štátnym občanom oboch zmluvných štátov alebo žiadneho z nich, upravia príslušné úrady zmluvných štátov túto otázku vzájomnou dohodou. Pri právnických osobách (spoločnosti) nepoužíva zmluva len kritérium sídla, ale aj kritérium miesta vedenia, resp. miesta skutočného vedenia. Miesto skutočného vedenia je miesto, kde sa v podstate tvoria kľúčové riadiace a obchodné rozhodnutia, ktoré sú potrebné pre vykonávanie činnosti nositeľa práv, odkiaľ rozhoduje nadriadená osoba alebo skupin…

tags: #materska #zahranicna #spolocnost