Kláštor pod Znievom, jedna z najstarších obcí v regióne Turiec, sa pýši bohatou históriou, ktorá sa odráža aj v jej školskom systéme. Tento článok sa zameriava na históriu materskej školy v Kláštore pod Znievom, pričom čerpá z dostupných informácií o obci a jej kultúrnom dedičstve.
Kláštor pod Znievom: Stručný úvod do histórie obce
Prvá písomná zmienka o osade Kláštor pod Znievom pochádza z roku 1113 a je zaznamenaná v Zoborskej listine kráľa Kolomana I. Obec je zaujímavá práve pre históriu. Bohatá kultúrna história obce je uchovávaná v malom miestnom múzeu - v Pamätnej izbe, ktorá vznikla v roku 1969 pri príležitosti osláv 100. výročia, vtedy už 10 rokov neexistujúceho, znievskeho gymnázia. Gymnázium v Kláštore bolo najmladšie spomedzi prvých troch slovenských gymnázií po Revúcej a Martine. Pamätná izba je situovaná v hornej časti obce pri farskom kostole. Jej charakteristickou črtou je aj busta M. Čulena od významného martinského sochára Fraňa Štefunku, ako aj pútač pozývajúci návštevníkov. Izba ukrýva vzácne artefakty z čias 18. storočia.
Návštevníci tohto miestneho múzea zažijú hneď po vstupe cestu v čase. „Expozícia je opticky delená na 2 časti. Prvá sa zaoberá dejinami obce a druhá časť je venovaná gymnáziu, jeho pôsobeniu a potom je tu aj galéria významnejších osobností, ktoré pôsobili alebo sa narodili v našej obci,“ rozpráva Ing. Elena Majtánová, publicistka, historička a bývalá dlhoročná lektorka pamätnej izby. Zaspomínať si tu možno aj na turčianske olejkárstvo a šafraníctvo, ktoré v múzeu prezentuje menšia expozícia liečivých rastlín a replika olejkárskej skrinky. Okrem toho sa tu nachádzajú aj ďalšie exponáty, no najcennejším je artefakt z 18. storočia pochádzajúci z umelecko-rezbárskej školy. „Je to rozložený nábytok - spálňa z umelecko-rezbárskej školy, ktorá bola v 18. storočí jedna z mála v strednom Uhorsku. Sú tu čelá postele, písací stôl, garniže, zrkadlo, nočné stolíky, stolík a stoličky. Bol to dar od Ľudovíta Cígera, prvého lektora Pamätnej izby v Kláštore pod Znievom,“ pokračuje pani Ing. Majtánová. Ďalšou vzácnosťou sú aj výročné správy z bývalého gymnázia. Za účelom učiť sa históriu nášho kraja sem nechodievajú len žiaci a študenti, ale aj individuálni záujemcovia. Častokrát ide o rodinných príslušníkov absolventov bývalého gymnázia pátrajúcich po svojom rodokmeni. Paleta návštevníkov je pestrá, čoho dôkazom sú aj podpisy v knihe návštev. „Mávame aj návštevy zo zahraničia. Sú to naši susedia z Česka, Poľska, Nemecka, Ruska, Ukrajiny, Bosny a Hercegoviny. Podpisy máme ale aj z Číny, Kanady, Ameriky a Anglicka,“ vysvetľuje pani Ing. Pamätná izba nemá striktne stanovené otváracie hodiny. Pri záujme skupín je potrebné sa ohlásiť počas pracovných dní na Obecnom úrade v Kláštore pod Znievom, najlepšie telefonicky na čísle 043/49 33 100. Možností je niekoľko - buď vlastnou dopravou, autobusom, alebo vlakom. Autobusové spojenie je vedené z okresného mesta Martin, menej frekventované z Turčianskych Teplíc. Autorka: Mgr. Lucia Kuželová a Ing. Elena Majtánová, foto: Mgr. Farský kostol sv.
História školstva v Kláštore pod Znievom
V kontexte škôl v Kláštore pod Znievom je zaujímavá informácia o stave okien na ZŠ F. Hrušovského. Okná na ZŠ F. Hrušovského v Kláštore pod Znievom sú v havarijnom stave, niektoré už ani neotvárajú, radšej ich pribili. Na tretej budove prvého gymnázia, ktoré ešte v 19. storočí založili v Kláštore pod Znievom, sa od svojho postavenia okná nevymieňali. Od roku 1936 sú tam stále tie isté. Starosta Maroš Halahija ich označil sa havarijné. Obec ako zriaďovateľ školy preto cez krajský školský úrad predložil projekt so žiadosťou na odstránenie havarijného stavu. Maroš Halahija odhaduje, že na výmenu asi 50 okien na celej škole budú potrebovať zhruba 130 tisíc eur.
Práve v Kláštore pod Znievom začal svoju činnosť 1. septembra 1870 Maďarský kráľovský učiteľský ústav, ktorý bol na samom počiatku histórie dnešnej Pedagogickej a sociálnej akadémie. Do prvého ročníka riadnej triedy sa prihlásilo 14 študentov a do prípravnej triedy 16 študentov. Väčšina študentov, ktorí ústav navštevovali, pochádzala z vtedajšej Turčianskej, Zvolenskej, Nitrianskej, Trenčianskej, Liptovskej a Oravskej župy. Štúdium bolo pôvodne trojročné, od školského roku 1883/84 štvorročné. Končilo sa písomnými, praktickými a ústnymi maturitnými skúškami. Písomné skúšky sa konali z pedagogiky, táto sa počítala zároveň i za skúšku z maďarského jazyka, z geometrie, nemeckého jazyka, kreslenia a krasopisu a trvali 4 dni. Praktická maturitná skúška pozostávala z výstupov vo všetkých triedach cvičnej školy, za prítomnosti kráľovského školského inšpektora. Učebné plány z roku 1900 uvádzajú, že študenti v priebehu štvorročného štúdia museli zvládnuť spolu 25 vyučovacích predmetov. Celkový počet hodín v prvom ročníku bola 27 hodín, vo štvrtom 34 hodín týždenne. V školskom roku 1870/1871 zabezpečoval výchovu a vzdelávanie v učiteľskom ústave 7 členný profesorský zbor, ktorý sa postupne menili, dopĺňali a rozširovali. V školskom roku 1910/1911 mal profesorský zbor už 13 členov. Ich úväzky sa pohybovali od 18 - 24 hodín týždenne. Úväzky pomocných a cvičných učiteľov sa pohybovali od 22 - 29 hodín týždenne. Žiaci boli ubytovaní v internáte, kde boli spočiatku veľmi ťažké životné podmienky. Internát mal 7 spální a 7 učební, kde spolu žilo takmer 100 žiakov. Keďže kapacita nepostačovala pre všetkých záujemcov, vedenie ústavu zabezpečovalo ubytovanie i u zámožnejších občanov Kláštora pod Znievom. Mesačný poplatok za ubytovanie a stravu v internáte činil priemerne 260 korún mesačne. Majetnejší študenti prispievali i na úhradu školských poplatkov nemajetných študentov.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Študent bol povinný navštevovať vyučovanie a vyhovieť všetkým požiadavkám slušnosti. Za každé dve napomenutia o chovancovej nedbalosti bol vylúčený z ústavu. Počas cvičenia na hudobných nástrojoch museli byť zatvorené obloky a zakazovalo rušenie ticha, a to spevom, hvízdaním, behaním a hraním mimo triedy. Fajčiť bolo dovolené iba za hranicami mesta. Študentom bolo zakázané navštevovať hostince.
Pre potreby vyučovania získavala škola nevyhnutnú odbornú literatúru. V roku 1870 vlastnil ústav 141 titulov odbornej literatúry. Zbierky učebných pomôcok a knižničné zbierky sa rozširovali každý rok. V školskom roku 1900/1901 pribudli dokonca i dva kone a 4 kravy. Okrem rezbárstva sa v dielni vyučovalo i kreslenie, práca s hlinou a modelovanie. V roku 1875 založili študenti ústavu samovzdelávací krúžok, v ktorom vyvíjali pedagogickú, literárnu a hudobnú činnosť. Mal 30 členov a viedli ho profesori ústavu. Pozoruhodná bola i športová činnosť. V školskom roku 1901/1902 sa slávností zúčastnil i kráľovský školský inšpektor Gyula Berecz a grófka Batthányová.
Od 1. septembra 1911 sa už vyučovalo v nových podmienkach. Prvá svetová vojna prerušila sľubný rozvoj výchovy a vzdelávania. V priebehu školského roka 1914/1915 narukovalo spolu 50 študentov, ktorí mali viac ako osemnásť rokov a potom postupne ďalších 70. Kronika z roku 1918 referuje, že 26 z nich už padlo na frontoch. Nedostatočné finančné prostriedky počas vojny nútili vedenie ústavu a všetkých pedagógov i žiakov, aby sa podieľali na každodennom chode školy. V týchto pohnutých časoch vznikol na pôde školy tajný spolok Mor ho. S pádom Rakúsko-Uhorska v roku 1918 skončilo obdobie maďarského kráľovského učiteľského ústavu. V tomto období sa objavilo veľa vedcov, národných buditeľov, osvetových pracovníkov a ďalších, ktorí napomáhali rozvoju národa. Medzi učiteľov a študentov, ktorí navštevovali učiteľský ústav, alebo v ňom vyučovali treba pripomenúť prof. Antona Margitaiho, botanika a Mikuláša Moyzesa, hudobného skladateľa. Prvý povojnový zápis do všetkých ročníkov sa uskutočnil koncom apríla 1919. Na štúdium bolo prijatých 71 chlapcov a 67 dievčat. Prvé povojnové maturitné skúšky sa konali 15. a 16. júna 1919. Zúčastnilo sa ich 25 študentov. V roku 1920 bola škola premenovaná na Československý štátny koedukačný učiteľský ústav Jána Kollára.
Počas druhej svetovej vojny bola škola prerušené až do mája 1945. Niektorí z nich zahynuli na bojiskách, alebo boli umučení v koncentračných táboroch. Po oslobodení v roku 1945 prechádzala škola viacerými obsahovými zmenami. Od roku 1947 sa učiteľská akadémia postupne rušila. 1. 9. 1953 bolo obnovené učiteľské vzdelávanie a škola dostala názov Pedagogická škola pre vzdelanie učiteľov národných škôl. 1. 9. 1959 začalo trojročné štúdium učiteliek materských škôl, ktoré sa v roku 1960 zmenilo na štvorročné. V roku 2001 bola škola premenovaná na Pedagogickú a sociálnu akadémiu. Počas svojej bohatej histórie sa škola stala kultúrnym a osvetovým centrom Turčianskych Teplíc a Horného Turca.
Materská škola v Kláštore pod Znievom: Súčasnosť
Obec Kláštor pod Znievom pravidelne vyhlasuje výberové konania na rôzne pozície. Jedným z príkladov je výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa/riaditeľky Materskej školy, A. Moyzesa 9. Obec tiež vyhlasuje výberové konania na pozíciu učiteľa predprimárneho vzdelávania s termínom nástupu od 4. septembra.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
V kontexte rozvoja obce a starostlivosti o najmenších občanov je dôležité spomenúť, že 1. novembra 1993 sa do budovy základnej školy presťahovala aj materská škola. 1. januára 2005 sa základná škola zlúčila s materskou školou.
Obecné zastupiteľstvo a materská škola
Obecné zastupiteľstvo v Kláštore pod Znievom pravidelne zasadá a prijíma dôležité rozhodnutia pre rozvoj obce. Starosta obce, Ing. Vladimír Čambor, zvoláva zasadnutia v súlade so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Na zasadnutiach sa prejednávajú rôzne témy, ako napríklad: Návrh VZN (všeobecne záväzné nariadenie) Územný plán obce Kláštor pod Znievom Odpredaj pozemkov z dôvodu hodného osobitného zreteľa Kontrola prevodov nehnuteľného majetku obce. Obec Kláštor pod Znievom zverejnila návrh VZN, ktorý upravuje poplatky za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v obci Kláštor pod Znievom na rok 2025.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová