Materská škola pri Evanjelickom kostole v Ružomberku je dôležitou súčasťou miestnej komunity. Poskytuje predškolské vzdelávanie s dôrazom na kresťanské hodnoty. Aby sme pochopili jej význam, pozrime sa na bohatú históriu evanjelickej cirkvi v tomto regióne.
História Evanjelickej Cirkvi v Liptove
Ružomberok, mesto obklopené horami, je známe svojou bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Podrobný prehľad dejín ružomberských evanjelikov siaha do 16. storočia. Samostatný cirkevný zbor v Ružomberku nebol a patrili ku Evanjelickej cirkvi v Nemeckej Ľupči (dnes Partizánskej Ľupči).
Obyvateľstvo Vlách a susedných dedín od stredoveku patrili ku farnosti Svätej Panny Márie v Liptovskej Mare. Najstaršia sakrálna stavba v Liptovskej Mare pochádzala z 10.-12. storočia. V druhej tretine 13. storočia bol v Liptovskej Mare postavený ranogotický kostol. Prvá písomná zmienka o tomto kostole je z roku 1288, v rámci majetkoprávnej listiny, kde sa spomína Mikus, liptovský vicearchidiakon a farár v Liptovskej Mare.
Táto skutočnosť by mohla nasvedčovať tomu, že svätomarský kostol bol od svojho začiatku správnym centrom liptovského vicearchidikonátu, ktorým zostal aj v rámci náboženských búrok v 16. storočí, keď miestny evanjelický farár Melchior Duchoň, ktorý bol v rokoch 1580 - 1592 liptovským seniorom stál na čele Liptovského konkubernia. Evanjelické obyvateľstvo z Vlách a okolia sa po roku 1686 pripojilo k evanjelickému zboru v Paludzi, kde bol v roku 1693 postavený prvý drevený artikulárny chrám.
V roku 1783 sa na základe rozhodnutia kráľovskej rady utvoril samostatný evanjelický cirkevný zbor v Nemeckej Ľupči s fíliami: Malatíny, Ľubeľa, Krmeš, Dúbrava, Liptovská Štiavnica, Štiavnička, Ružomberok, Ludrová, Biely Potok, Ľubochňa, Lisková, Kalameny, Lúčky, Potok a Vŕbie. Cirkevný zbor v Partizánskej Ľupči patrí medzi najstaršie a najrozsiahlejšie cirkevné zbory na Slovensku. Patrí doň 16 dedín dolného Liptova.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Od roku 1525 evanjelici v Nemeckej Ľupči užívali obidva kostoly, malý - špitálsky kostol na začiatku mesta a hlavný mestský chrám sv. Matúša na námestí. Práve v roku 1525 sa evanjelici pustili do stavby mestskej veže, ktorá je najvyššou vežou na Liptove. Prvým evanjelickým Slova Božieho kazateľom cirkevného zboru bol Jozef Špetinger. Od roku 1525 - do súčasnosti v zbore pôsobilo 33 kňazov. Od 16. storočia v Ľupči pôsobila významná evanjelická latinská škola. V 19. storočí bola postavená nová evanjelická škola - dnešný kultúrny dom na námestí obce.
V roku 1709 boli evanjelikom obidva kostoly a fara násilne odobraté, evanjelickí kňazi boli z Ľupče vyhnaní a cirkevný zbor na vyše 70 rokov zanikol. Od roku 1693 - do roku 1783 patrila Nemecká Ľupča k artikulárnemu zboru v Paludzi. Cirkevný zbor sa obnovil až po tolerančnom patente, vydanom cisárom Jozefom II. v roku 1782 a hneď na jar v roku 1783, za účinkovania kňaza Pavla Šramku, sa veriaci pustili do stavby dreveného kostola, ktorý bol za neuveriteľných 5 mesiacov dokončený a na sviatok evanjelistu sv. Matúša 21.
Jednalo sa o veľký drevený chrám a základy tohto chrámu sú ešte aj dnes viditeľné na pravom brehu potoka Ľupčianky, medzi terajším chrámom a farou. Plány na tento chrám vypracoval a celú staviteľskú prácu viedol staviteľ Félix Bulla z Dolného Kubína. Kostol je postavený v byzantskom slohu a má 1200 miest na sedenie. Pre náročnosť stavby a nedostatok financií stavbu chrámu niekoľkokrát prerušili. Celkove sa tento Boží chrám aj s vežou staval 7 rokov a náklady na stavbu činili 25 000 zlatých.
Dokončený a posvätený bol v nedeľu po Matúšovi, dňa 25. Zo starého chrámu, ktorý medzičasom vyhorel bol do nového kostola prenesený a do oltára osadený vzácny oltárny obraz ukrižovanie Pána Ježiša. V roku 1937 na pamiatku polstoročnice chrámu boli pre kostol v Trnave uliate 3 veľké zvony, ktorých hlahol nám znie až do dnešných dní. Každý rok 31. októbra, v tento pre nás evanjelikov významný deň, zvonia všetky zvony tohto chrámu počas celej jednej hodiny a to ráno od 5. do 6. hodiny.
Evanjelická fara je z roku 1525, prestavovaná v roku 1687. Do roku 1785 v nej bývala rodina Rumanová. V roku 1785 bol dom Márie Rumanovej odkúpený na evanjelickú faru. Za zmienku stojí skutočnosť, že práve na tejto fare do r. 1643 bývala vdova po veľkom evanjelickom martýrovi, skladateľovi duchovných piesni a autorovi Citari Sanctorum Jurajovi Tranovskom. Johana Lehotská, rod.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
V roku 2012 si cirkevný zbor pripomenul 485. výročie prvej písomnej zmienky o evanjelickej cirkvi vo vtedajšom slávnom kráľovskom mestečku Nemecká Ľupča. Cirkevný zbor v Partizánskej Ľupči má v súčasnosti 1000 členov, bývajúcich v 16-tich okolitých obciach. Služby Božie sa pravidelne konajú na 4 bohoslužobných miestach. Konajú sa aj stredtýždňové, ranné, večerné, detské Služby Božie a Biblické hodiny. V zbore pôsobia 2 spevokoly. Náboženstvo sa vyučuje na 4.
Táto bohatá história formovala aj hodnoty a poslanie Materskej školy pri Evanjelickom kostole v Ružomberku, ktorá sa snaží poskytovať kvalitné vzdelávanie v duchu kresťanských tradícií.
Vznik Samostatného Zboru v Ružomberku
Až v druhej polovici 19. storočia sa počet evanjelikov v Ružomberku, ale aj v okolitých obciach zvyšoval. Samostatný cirkevný zbor v Ružomberku nebol a patrili ku Evanjelickej cirkvi v Nemeckej Ľupči (dnes Partizánskej Ľupči). Dochádzka do Nemeckej Ľupče bola ďaleká. Aj preto sa evanjelici s okolitými obcami dožadovali vytvorenia samostatného zboru v Ružomberku.
V roku 1872 cirkevný konvent v Nemeckej Ľupči na žiadosť Ružomberka a okolitých obcí súhlasil s osamostatnením Ružomberka a dňa 16. marca 1873 vznikol samostatný evanjelický zbor a. v. v Ružomberku. Zbor vznikol, ale vlastnú modlitebňu nemali.
Cirkevný konvent v Ružomberku hľadal riešenie ako vystavať modlitebňu. Spočiatku sa ako vhodná predstava javila prestavba kúpeného domu. Ale v marci 1873 usúdili a rozhodli, že prestavba starého domu na modlitebňu by bola komplikovaná a drahšia, ako postavenie novej modlitebne na rohu Mostovej ulice a Veľkého Závozu.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Staviteľský výbor si rozdelil úlohy pre výstavbu. Bolo potrebné vyhotoviť stavebný plán, zaobstarať robotníkov, stavebný materiál, záprahy…
Na dovoz piesku sa zaviazali Ružomberčania, evanjelici z Liskovej dodali drevo, evanjelici z Liptovskej Štiavnice pomohli s búracími a stavebnými prácami…
Dňa 23. júna 1873 bol položený základný kameň evanjelického chrámu s vyrytým letopočtom 1873 a pamätnými listinami. Všetko sa udialo za prítomnosti významných cirkevných osobností evanjelickej cirkvi. Na stavbu chrámu okrem farníkov ružomberského zboru prispela 50 zlatými aj nemecko-ľupčianska cirkev. Výstavba pokračovala rýchlym tempom a koncom roka bola ukončená.
Slávnostná posviacka chrámu sa uskutočnila 7. decembra 1873 za prítomnosti veriacich a hostí z Oravy a Liptova. Prvým zborovým ružomberským farárom bol Ján Drahotín Makovický. Odvtedy chrám slúžil veriacim vyše päťdesiat rokov až do postavenia nového evanjelického kostola, ktorého posviacka bola vykonaná 10. 10. 1926.
Nový Evanjelický Kostol v Ružomberku
V r. 1923-24 bol postavený nový komplex evanjelickej fary a ľudovej školy. 10. októbra 1926, presne rok po započatí stavebných prác, biskup Dr. Jur Janoška posvätil nový chrám. Autorom projektu s jednoduchou sieňovou dispozíciou, inšpirovaného starším návrhom Ing. arch. Dušana Jurkoviča, je ružomberský rodák, architekt Ing. arch. Emil Makovický.
Stavebná realizácia je dielom firmy Jozefa Peška so sídlom vo Zvolene. Zvony dodala firma Fischer z Trnavy. Vo vyrezávanom oltári je vsadený oltárny obraz Krista žehnajúceho kalich od Petra Michala Bohúňa, ktorý bol súčasťou oltárnej výzdoby pôvodnej modlitebne z r. 1873.
Aktivity a Udalosti v Zbore
Okrem bežnej činnosti, cirkevný zbor organizuje rôzne aktivity a podujatia pre svojich členov a komunitu. Medzi ne patria:
- Služby Božie
- Biblické hodiny
- Spevokoly
- Vyučovanie náboženstva
- Detské karnevaly
- Letné tábory pre deti
- Koncerty
- Spomienkové slávnosti
V zbore pôsobia 2 spevokoly. Náboženstvo sa vyučuje na 4.
Doprava v Ružomberku
Mesto Ružomberok plánuje zmeniť dopravný systém, aby bol atraktívnejší pre všetkých obyvateľov. Cieľom je dostať do autobusov aj ekonomicky aktívnych Ružomberčanov, nielen dôchodcov a študentov. Taktová doprava predpokladá minimálne 15 až 30 minútové intervaly v špičke na frekventovaných trasách.
Vzniknú prestupné miesta, kde nebude potrebné kupovať si v prípade prestupu lístok: železničná stanica, Evanjelický kostol, ŽST Rybárpole, Baničné kostol, Mestský úrad, Galéria Ľ. Fullu, Námestie A. Hlinku.
Súčasťou návrhu je aj obojsmerná Ulica generála M. Vesela a zastávka pred vchodom do ÚVN Ružomberok. V meste premáva MAD, ktorá ročne najazdí 514-tisíc kilometrov a prepraví 1,2 milióna cestujúcich.
Linky mestskej hromadnej dopravy a ich zastávky: Evanjelický kostol Galéria Ľ. Fullu Kláštor (vedľa jezuitského kostola) Baničné - kostol Cestou na Biely Potok Zastávka pod Vlkolíncom
Okolie Ružomberka
Okolie Ružomberka ponúka mnoho zaujímavých miest na výlety. Cesta na Vlkolínec vedie z Ružomberského sídliska Baničné. Zelená turistická značka z Ružomberka vedie čiastočne po zaujímavej Mederlyho ceste. Táto bola vybudovaná na južnom svahu Sidorova a vedie na Vlkolínske lúky, potom ďalej na Vtáčnik.
Nad sídliskom Baničné sú rozľahlé lúky, často s kravičkami. Cesta do Baničného mierne stúpa od stredu Ružomberka južným smerom. V okolí sa nachádza aj Likavský hrad a Predný Choč.
Medzi obľúbené miesta patrí aj Kalvária, Triangula.
Kraľovany
Najstarší zachovaný údaj o už jestvujúcej osade Kraľovany pochádza z druhej polovice 14. storočia (konkrétne z roku 1363). V tejto listine sa spomína obchodná cesta vedúca zo Sučian cez Kraľovany do Ružomberka. Ešte začiatkom 14. storočia bola jedinou farou na Orave fara na Oravskom hrade. Do r. 1370 sa však postupne organizovali farnosti vo Veličnej, Dolnom Kubíne, Tvrdošíne, Trstenej a Dubovej v terajšom Poľsku. V roku 1580 ich už bolo už sedem, a to plus Žaškov a Zábrež.
Za čias Thurzovcov, majiteľov Oravského hradu, došlo na Orave aj k rozšíreniu reformácie. Juraj bol v rokoch 1609-1616 uhorským palatínom (ktorý je po panovníkovi prvý muž v krajine s rozsiahlou mocou). Hneď po roku pôsobenia sa stal kľúčovou postavou prvej zákonodarnej synody evanjelickej cirkvi konajúcej sa v Žiline, ktorá priniesla organizačnú štruktúru evanjelickej cirkvi na území Slovenska. Práve vďaka nej sa evanjelická cirkev úplne osamostatnila od cirkvi katolíckej. Cirkevné zbory z Oravy, Liptova a Trenčianskej stolice sa stali súčasťou Bytčianskej evanjelickej superitendencie, na čele ktorej bol Eliáš Láni. Hneď rok na to vykonal na Orave prvú kanonickú vizitáciu. Kraľovany patrili pod veličniansky cirkevný zbor, a to spolu s: Veľkou Vsou (Veličnou), Porubou, Zábrežom, Zázrivou, Párnicou, Istebným, Zahrabovom, Revišným, Gäcelom a Veľkým a Malým Bystercom.
Cirkev v druhej polovici 17. storočia
Oravský župan gróf Mikuláš Draškovič prikázal dňa 2. júna 1672, na priamy rozkaz kráľa Leopolda I., vrátiť katolíkom všetky cirkevné majetky. Na Orave bolo preto evanjelikom odňatých všetkých 10 kostolov. Z Poľska prenikali na územie Oravy krakovskí jezuiti, ktorí celú jej severnú časť často násilím úplne rekatolizovali.
Po Šopronskom sneme, v roku 1681, si na základe artikúl (zákonných článkov) dolnooravskí evanjelici postavili kostol v Istebnom. Tento snem zvolal Leopold I. Keď dva roky na to vyhorela celá Veličná, prenieslo sa sídlo Oravskej župy (administratívne centrum) do Dolného Kubína. V Istebnom začal presne 4. júna 1688 pôsobiť prvý kňaz novovytvoreného artikulárneho zboru Štefan Clementis. K tomu zboru sa prčlenil aj veličniansky zbor so svojimi filiami (teda aj Kraľovany). Kňaz slúžil až do roku 1709. V Istebnom mohli deti navštevovať aj cirkevnú školu.
V roku 1763 bola v Kraľovanoch postavená zvonica.
19. storočie
V roku 1810 si v Kraľovanoch postavili prvú evanjelickú školu. Bola to drevená budova postavená na mieste, kde v súčasnosti stojí kostol. V čase od Všech svätých až do Juraja učil deti písať, čítať a cirkevné dejiny remeselnícky majster Sondermacher. Do zvonice bol v roku 1815 zakúpený druhý zvon s nápisom „Fudit S, Palisch, Cremnitz“.
Keď o 22 rokov neskôr (1837) zničil evanjelickú školu požiar, postavili si evanjelici novú. Krátku dobu v nej vyučoval aj Leopold Bruck, potom však odišiel do Dolného Kubína pracovať ako správca pozemkovej knihy. Škola predstavovala aj miesto služieb Božích. Tie každú nedeľu vykonával učiteľ podľa predpísaného poriadku. Kázeň čítal z postily (zbierka básní). V nedeľu po Novom roku, v nedeľu po Veľkej noci a v nedeľu po sv. Štefanovi vykonával služby Božie evanjelický farár z Istebného.
V roku 1871 vykonal v Kraľovanoch kanonickú vizitáciu biskup Dr. Ľudovít Geduly. V tejto vizitácii je zaznačené: „sviat…
tags: #materska #skolka #pri #evanjelickom #kostole #ruzomberok