Valaská Dubová, malebná slovenská obec, má bohatú a pestrú históriu, ktorá sa prelína s valaskou kultúrou, salašníctvom a neskôr aj priemyselnou výrobou. Tento článok sa zameriava na históriu obce, jej kultúrne dedičstvo a vývoj v priebehu storočí.
Najstaršie zmienky a valaská kolonizácia
Prvý písomný záznam o Valaskej Dubovej sa zachoval v listine z roku 1323. Táto listina je dôležitým dôkazom o existencii obce v stredoveku. V roku 1474 kráľ Matej potvrdil obci valaské privilégiá, čo svedčí o silnom valaskom vplyve na život v obci.
Od 14. storočia do polovice 17. storočia sa na území Valaskej Dubovej usadzovalo valašské obyvateľstvo. Valasi boli známi chovom dobytka, najmä oviec valašiek, ktoré pásli na strmých svahoch Choča. Pastierstvo a salašníctvo sa stali základným zdrojom obživy obyvateľov obce. Obec bola spravovaná dedičnými richtármi a patrila Likave. V roku 1556 sa dostala pod právomoc oravského panstva.
Valaské práva a povinnosti
V roku 1474 Dubová ako valaská osada žiadala od kráľa Mateja Korvína, aby obnovil a potvrdil dávne slobody, ktoré prislúchali jej obyvateľom, t. j. valaské práva. Kráľ Matej jej skutočne aj obnovil a potvrdil tieto práva. V roku 1526 kráľ Ľudovít prepísal a potvrdil valachom listinu Mateja Korvína a v roku 1550 kráľ Ferdinand I. potvrdil tie isté valaské práva.
Valasi mali svoje vlastné zvyklosti, práva a povinnosti. Boli oslobodení od niektorých daní a mali právo spravovať svoje majetky podľa valaského práva. Ich život bol úzko spojený s prírodou a chovom dobytka.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Valaská Dubová pod oravským panstvom
V roku 1556 sa Valaská Dubová dostala pod právomoc Oravy, keď sa Fraňo Thurzo stal pánom Oravy. V roku 1560 sa Peter Dubovský uchádzal o obnovenie šoltýskej listiny v Dubovej, ktorá mu zhorela. V tom istom roku vydal Fraňo Thurzo úradnú listinu na šoltýstvo v Dubovej. Obec sa prvý raz uvádza ako príslušenstvo Oravského hradu, lebo Thurzo píše o nej ako o „našej osade zvanej Dubová, patriacej Oravskému hradu“.
V roku 1564 je to výslovne uvedené v žiadosti valachov o oslobodenie od daní, kde sa podpisujú poddaní oravskí valasi osady Dubová. V roku 1574 sú valasi z Dubovej vyňatí spod platenia krajinskej dane. V roku 1574 sa spomína Peter Luther, richtár z Valaskej Dubovej, potom Tomáš Bacza, ďalej Tomáš Schuwad, Jirík Melcher a Gallove siroty. V roku 1575 pri zasadnutí valaského súdu sa spomína ako člen súdnej komisie Tomáš Bacza z Valaskej Dubovej.
Život v obci v 16. a 17. storočí
V roku 1598 mala Valaská Dubová, patriaca Oravskému hradu, 8 sedliackych a 20 želiarskych domov. V roku 1608 mala Valaská Dubová podľa minulého sčítania 8 domov, pretože však je veľká chudoba, 5 sa nezdaňuje, ostávajú 3 domy. Vo vizitácii E. Lányiho je Valaská Dubová žaškovskou fíliou. V roku 1615 má Dubová hole Choč a Kozinecz, chová 500 oviec. V roku 1619 má Valaská Dubová 6 sedliakov, 13 želiarov, okrem toho šoltýstvo, pri ktorom bol mlyn.
Medzi najstaršie rodinné mená v obci patria: Záň, Kyveň, Sopúch, Šurka, Uhrík, Kello, Putyrka, Zubor, Fargač, Havran, Ďumbier, Kocúr. V rokoch 1624 - 1626 bolo na šoltýstve a na valaských raliach osevnej plochy na 280 lukien zrna, lúk na 23 vozov sena, 1 mlyn a jeden „foluš“ (valcha), žilo tu 34 rodín (asi 170 ľudí). Dedina sa označovala takto: „Dubowa Walaska, kiben oroszok laknak“ (v ktorej bývajú Valasi), rale sa nazývali: „oroszok földjei“ (valaské zeme). V roku 1647 sa tu spísalo 1,5 orty (6 ralí) okrem šoltýstva.
Hranice chotára spred roku 1677: „Z Jasenowcy po Brestowu, z Komnatyany po Hlawačku, z Likawčany po pílu, na Choči spolu z Likawčany y z Liskowcy i Kubincy držya“. V roku 1667 bola revízia chotárnych hraníc. Dubovskí Valasi mali pozemky až v Zázrivej, ako hovorí listina župana Štefana Tökölyiho, vydaná v roku 1665, týkajúca sa potvrdenia držby lúk zvaných Vaszkovské, ktoré sú pri osade Zázrivá. Pre tieto lúky mali so Zázrivčanmi spor, ktorý Štefan Tökölyi v roku 1670 podľa práva rozriešil. V roku 1677 je na šoltýstve 11 hospodárov, z ktorých boli 4 poverení richtárstvom, ostatní platia za oslobodenie od robôt výkupné po 1 toliari.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Ťažkosti a obnova obce
Počas kuruckých bojov dedina spustla. V roku 1686 sa spomína, že skoro celá dedina je opustená jednak pre neúrodnosť pôdy, jednak pre neúmerné dávky, ako aj pre veľmi časté ubytovanie a rekvirácie likavských a oravských posádok, preto neobrábali a neobývali viac ako ¾ rale. V roku 1690 boli 4 rale zaľudnené a časť šotýstva. K tomu bolo poznamenané, že táto dedina tak z hornej oblasti (Oravy), ako aj z dolnej oblasti (Liptova) leží na hlavnom prechode, a tak je z oboch strán ničená ubytovaním vojska.
V roku 1712 boli obsadené 4,5 rale so šoltýstvom, osevnej plochy bolo na 91 prešporských meríc zrna. V roku 1719 bolo 1,75 rale opustenej, ostatné boli riadne obývané, boli 2 mlyny, 6 liehovarných kotlov, 6 klátov včiel. V roku 1728 okrem dobytkárstva a roľníctva, ktoré pre vrchovitú polohu a skalnatú pôdu donášalo málo osohu, nútili pomery obyvateľov tohto miesta obchodovať s tabakom, hoci to bola veľmi namáhavá práca.
Kultúrny a náboženský život
V roku 1750 postavili nový murovaný kostol, ten však bol tesný. V roku 1815, keď sa znovu utvorila fara v Dubovej, kostol rozšírili. Správa dediny do ustanovenia tereziánskeho urbára bola zverená dedičným šoltýstvom pod menami: Dubovský, Kučera, Gregorovič, Smolka atď. Po zavedení urbára nastala doba volených richtárov (starostov).
Fara vo Valaskej Dubovej, utvorená pred rokom 1332, medzičasom zanikla. V dobe reformácie bola pridelená do Žaškova, počas rekatolizácie do Komjatnej, znovu bola utvorená v roku 1815. V roku 1828 tu bolo 99 domov a 743 ľudí. V roku 1837 je známa obchodovaním s uhorským tabakom. V poddanskom pomere oproti hradnému panstvu ostala do vynesenia zák. čl. IX z roku 1848. Prvé zameranie obecného chotára bolo v roku 1850, zistená výmera 2223 kat. jutár 829 štv. siah. V rokoch 1863 - 1867 postavili na mieste starého kostola nový, ktorý stojí až podnes. Po zrušení poddanstva bol pomer medzi hradným panstvom a starousadlíkmi Valaskej Dubovej upravený urbárskou dohodou z 3. XII. 1869.
Valaská Dubová v 19. a 20. storočí
Podľa sčítania v roku 1870 tu bolo 87 domov a 694 ľudí. Valaská Dubová patrila k Uhorsku, od roku 1918 patrí k ČSR. Podľa sčítania v roku 1930 tu bolo 164 domov a 700 ľudí, v roku 1940 162 domov a 707 ľudí. Z oravského regiónu bola Valaská Dubová vyčlenená a v roku 1941, kedy sa stala súčasťou okresu Ružomberok. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia, keď sa začala rozvíjať priemyselná výroba, hľadali obyvatelia obce zamestnanie v továrňach, ale najcharakteristickejšou prácou pre mužov sa stalo spojárstvo, ktoré živilo väčšiu časť rodín.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Súčasnosť
Valaská Dubová je aj v súčasnosti živou obcou, ktorá si ctí svoje tradície a kultúrne dedičstvo. Obec sa nachádza v politickom okrese Dolný Kubín, potom Ružomberok. Nadmorská poloha je 649 m, role 313,4122 ha, lúky 128,5965 ha, záhrady 9,4977 ha, pastviny 327,4906 ha, lesy 471,5322 ha, neplodná zem 28,1114 ha. Dovedna 1278,6406 ha. Ľud hovorí stredoslovenským nárečím s tvrdým odtienkom vo výslovnosti (ť = t, ď = d).
Obec sa neustále rozvíja a modernizuje, aby zabezpečila svojim obyvateľom kvalitný život. Súčasťou obce je aj materská škola, ktorá zohráva dôležitú úlohu vo výchove a vzdelávaní najmladšej generácie.