Región stredného Ponitria, bohatý na históriu a kultúrne pamiatky, bol vďaka svojim prírodným podmienkam a klíme príťažlivý pre osídlenie už v dávnych dobách. Kontinuálne osídľovanie pokračovalo až do 8. - 10. storočia, kedy patrilo toto územie k najviac osídľovaným oblastiam Slovenska. Dôkazom sú početné archeologické nálezy osád, hradísk a pohrebísk. Prosperitu stredného Ponitria ovplyvňovali okrem úrodnej pôdy a tokov s hojnosťou rýb aj významné cesty výmenného obchodu, ktoré viedli z Uhorska až do Poľska k Baltickému moru.
Veľký význam v dejinách regiónu zohrali počiatky cirkevnej organizácie a vznik Uhorského štátu. Zakladaním kláštorov, napríklad benediktínskych kláštorov v Ludaniciach a Klížskom Hradišti (založený za kráľa Ladislava I. v rokoch 1077-1095), sa posilnila konsolidácia hospodárskych a politických pomerov v krajine.
Vývoj majetkových pomerov
Majetkové pomery v regióne sa menili podľa toho, kto bol vlastníkom domínia. Kráľovským majetkom boli v 12. - 14. storočí napríklad obce Tovarníky, Veľké Ripňany, Veľké Uherce, Chynorany, Nitrianska Streda. Spravovali ich kráľom dosadení úradníci, ktorí sídlili na komitátnych hradoch, ako Topoľčiansky hrad, hrad Oponice a Uhrovec. K najstarším veľmožským rodom patrili Hunt-Poznanovci a Diviackovci. V období feudalizmu pôsobilo v okolí Klátovej Novej Vsi niekoľko šľachtických rodov - Bošániovci, Podmanickovci, Forgáčovci, Divickovci, Migazziovci, Stummerovci, Aponiovci, Orlovskovci a Rudnaiovci. Rozsiahle domínia mali taktiež aj miestni šľachtici, ktorí nevlastnili hrady, ale bývali v niektorej zo svojich osád, v najstaršom období v drevenej, neskôr v kamennej tvrdzi, kúrii alebo hrádku. Neskôr boli pôvodné sídla prestavané a upravované pre potreby nových majiteľov, napríklad kaštiele v Uhrovci, Bošanoch a Brodzanoch.
Obdobie tureckého nebezpečenstva a baroka
V období tureckého nebezpečenstva v 16. a 17. storočí boli opevnené alebo znovupostavené kaštiele v Oponiciach, v Brodzanoch, v Hajnej Novej Vsi, v Bošanoch, v Tovarníkoch, vo Veľkých Uherciach. Po porážke Turkov nastalo relatívne obdobie vojenského pokoja. Nastupujúce baroko prinieslo do regiónu rozmach kultúry a umenia. Stavali sa a prestavovali kostoly s honosným zariadením a nádhernými maľbami. Bohatšia šľachta sa sťahovala do priestrannejších a pohodlnejších kaštieľov, napríklad v Tovarníkoch a v Uhrovci.
Rozvoj v 18. a 19. storočí
V 18. a 19. storočí sa zakladali krásne rozsiahle anglické parky, často so vzácnymi stromami. V neogotickom slohu bol upravený aj kaštieľ vo Veľkých Uherciach, ktorého vnútrajšok je zdobený náročnými vyrezávanými stropmi a obkladmi stien. Devätnáste storočie prinieslo na Slovensko intenzivnejší rozvoj výroby a výrobných vzťahov, prvú industrializáciu a zavádzanie pokrokových metód v poľnohospodárstve.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Na Ponitrí vo Veľkých Uherciach, ešte pred rakúsko-uhorským vyrovnaním v roku 1865 kúpil Michal Thonet veľkostatok a les a založil tu továreň na nábytok. V roku 1867 sa začal vyrábať svetoznámy ohýbaný nábytok Thonet. V Bošanoch boli v roku 1857 založené koželužne, najväčšie v Uhorsku.
História obce Veľké Uherce
Obec Veľké Uherce má bohatú históriu, ktorej minulosť siaha až do praveku. Podľa archeologických výskumov v chotároch obcí Veľké a Malé Uherce bolo praveké výšinné sídlisko nazývané Hradisko a blízko neho praveké sídlisko Podhradie. Povrchové nálezy trojrozmerných pamiatok z oboch týchto lokalít dosvedčujú, že boli osídlené už na konci doby železnej (halštatskej). Názov Uherce dostala po Uhercoch-Uhroch-teda Maďaroch, ktorí tu boli usadení v starej slovenskej osade pri potoku Drahožica za panovania kráľa Bélu I. ako strážna jednotka starého Uhorska.
Prvá uznaná písomná zmienka o Veľkých Uherciach je zo dňa 27.11.1274. Uvádza sa v nej, že osadu Veľké Uherce daroval kráľ Ladislav IV. magistrovi Štefanovi Čákovi, strýkovi Matúša Čáka Trenčianskeho. Prvá známa pečať obce je z roku 1646.
Turecké útoky boli dôvodom výstavby pevnostnej stavby - zámku - nad Veľkými Uhercami. Po sto rokoch prestalo turecké nebezpečenstvo a zámok spustol.
Menšie majetky v obci mali rodiny Révayovcov, Kubíniovcov, Malotopolčianskych, Rudnajovcov, Šipekyovcov, Bačkaďovcov a Majlátovcov. Po Majlátovcoch sa majiteľmi majetku i kaštieľa stali v roku 1844 Keglevičovci. Ich vlastníctvo v roku 1865 kúpili Thonetovci.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Obec Pažiť
Obec Pažiť vznikla v chotári Veľkých Uheriec na lúke (pažiti), na terase rieky Nitry a potoka Mohelnica. V roku 1274 kráľ Ladislav IV. obdaroval Štefana Čáka veľkým územím občiny Uheriec i s okolím, na ktorom boli dediny Veľké a Malé Uherce, Kolačno i Pažiť. Začiatkom 14. storočia patrila Pažiť Matúšovi Čákovi, po jeho smrti v roku 1321 sa osada stala kráľovským majetkom. V roku 1364 udelil Veľkým Uherciam právo konať utorkové týždenné trhy. Koncom 16. storočia bolo v osade 20 obývaných domov. Obyvatelia Pažite sa okrem poľnohospodárstva venovali aj dedinskému remeslu. Pažiť bola od nepamäti spätá s dianím Veľkých Uheriec.
História materskej školy - úvod
Hoci podrobné informácie o presných počiatkoch Materskej školy vo Veľkých Uherciach nie sú bezprostredne obsiahnuté vo vyššie uvedených historických textoch, kontext bohatého kultúrneho a spoločenského vývoja obce a regiónu ponúka rámec pre pochopenie jej potenciálneho vzniku a rozvoja. Vzhľadom na to, že texty sa zameriavajú najmä na staršie dejiny, šľachtické rody a hospodársky vývoj, je potrebné hľadať informácie o školstve a výchove v širších súvislostiach. Nasledujúce časti sa pokúsia rekonštruovať možné okolnosti vzniku a vývoja materskej školy na základe historických trendov a analógií z iných obcí.
Vznik školstva a výchovy v obciach
Všeobecne, vznik predškolských zariadení na Slovensku úzko súvisí s rozvojom priemyslu, urbanizácie a so zmenami v spoločenskom postavení žien. V 19. a začiatkom 20. storočia, s nárastom zamestnanosti žien v továrňach a iných odvetviach, vznikla potreba pre starostlivosť o deti v predškolskom veku. V mnohých obciach, vrátane tých v regióne Ponitria, boli zakladané prvé "opatrovne" alebo "detské záhrady" z iniciatívy miestnych spolkov, cirkví alebo osvietených jednotlivcov.
Možné počiatky materskej školy vo Veľkých Uherciach
S ohľadom na priemyselný rozvoj Veľkých Uheriec v 19. storočí, najmä vďaka továrni na nábytok Thonet, je pravdepodobné, že prvé formy predškolskej starostlivosti vznikli práve v súvislosti s potrebami zamestnancov tejto továrne. Je možné, že Michal Thonet, ako sociálne cítiaci podnikateľ, inicioval vznik zariadenia pre deti svojich zamestnancov, aby im umožnil pracovať a zároveň mali zabezpečenú starostlivosť o svoje deti. Takéto podnikové škôlky neboli v tom období ojedinelé.
Ďalšou možnosťou je, že materská škola vznikla z iniciatívy miestneho cirkevného spoločenstva. Cirkvi mali tradične významnú úlohu v oblasti vzdelávania a sociálnej starostlivosti, a preto je možné, že miestny farár alebo rehoľné sestry založili prvú detskú opatrovňu, ktorá sa neskôr transformovala na materskú školu.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Vývoj a transformácia v priebehu 20. storočia
Po vzniku Československa v roku 1918 sa školstvo začalo postupne zoštátňovať a profesionalizovať. Materské školy sa stali súčasťou štátneho vzdelávacieho systému a boli kladené vyššie nároky na kvalifikáciu učiteľov a na výchovné programy. Je pravdepodobné, že aj materská škola vo Veľkých Uherciach prešla týmto procesom transformácie a modernizácie.
V období socializmu po roku 1948 sa materské školy stali dôležitým nástrojom štátnej politiky v oblasti výchovy a vzdelávania. Boli budované nové zariadenia a zvyšoval sa počet detí, ktoré navštevovali materské školy. Je veľmi pravdepodobné, že aj vo Veľkých Uherciach došlo v tomto období k rozvoju materskej školy, prípadne k výstavbe novej budovy.
Materská škola dnes
V súčasnosti je Materská škola vo Veľkých Uherciach súčasťou moderného systému predškolského vzdelávania na Slovensku. Zameriava sa na komplexný rozvoj detí v predškolskom veku, na prípravu na vstup do základnej školy a na rozvíjanie ich individuálnych schopností a talentov.