Materská škola v súčasnosti: Výzvy a reformy predprimárneho vzdelávania na Slovensku

Slovensko stojí pred zásadnou reformou predprimárneho vzdelávania, ktorej cieľom je zabezpečiť spravodlivejší prístup ku kvalitnému vzdelaniu pre všetky deti. Táto reforma sa dotýka materských škôl a prináša so sebou zmeny v povinnosti predprimárneho vzdelávania, požiadavkách na učiteľov a možnostiach domáceho vzdelávania.

Súčasný stav a potreba zmien

V súčasnosti už viac ako tri štvrtiny trojročných detí navštevujú materskú školu. Už viac ako tri roky je na Slovensku povinná škôlka pre päťročné deti. Vďaka povinnej škôlke sa zvýšil podiel päťročných detí v materských školách. Napriek tomu, Slovensko zaostáva za najlepšími krajinami v EÚ v zaškolenosti detí vo veku tri až päť rokov.

Minister školstva Tomáš Drucker zdôrazňuje, že kvalitné vzdelávanie od raného veku je najúčinnejší nástroj na zabezpečenie rovnakých šancí na kvalitný štart do života pre všetky deti. Ak sa niečo zanedbá v ranom veku, vznikajú bariéry, ktoré môžu deti obmedzovať celý život. Zásah včas pripraví deti na úspešný štart v škole.

Analýza Inštitútu vzdelávacej politiky ukázala, že do škôlky nechodí najviac práve tá skupina detí, ktorej by prospela najvýraznejšie. Takmer polovica nezaškolených detí mala trvalý pobyt v Košickom alebo Prešovskom kraji, v regiónoch s vysokým počtom detí žijúcich v chudobných pomeroch.

Plánované zmeny a ich dopad

Ministerstvo školstva plánuje znížiť vekovú hranicu pre povinné predprimárne vzdelávanie. Od roku 2027 to budú deti od veku štyroch rokov a od septembra roku 2028 pre deti vo veku troch rokov. Chceme, samozrejme, pokračovať minimálne v tom, aby sme dali šancu aj pre mladšie deti vo veku od dvoch rokov, aby mali zaručené miesto v MŠ.

Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj

Deti budú môcť navštevovať materské školy minimálne štyri hodiny denne. Pre deti so špeciálnymi potrebami alebo rodiny v osobitnej situácii budú dostupné pružnejšie formy vzdelávania. Rodičia budú mať možnosť individuálneho vzdelávania, ak to bude v záujme dieťaťa, rovnako, ako je to aktuálne v prípade päťročných detí. Rezort školstva tvrdí, že cieľom je pomôcť najmä deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ministerstvo chce dostať deti, najmä z marginalizovaných rómskych komunít, do škôlok na celé tri roky, aby lepšie zvládli prechod na základnú školu.

Zmeny sa dotknú aj domáceho vzdelávania. Najnovšie bude môcť zákonný zástupca vzdelávať dieťa doma len vtedy, ak bude mať ukončené minimálne stredné odborné vzdelanie. Jedná sa o minimálne 3 hodiny vzdelávania denne, pre deti so zdravotným znevýhodnením aj menej. Po dovŕšení štvrtého roku dieťaťa sa bude posudzovať, či dosiahlo primeranú úroveň vedomostí. Posudzovať ju bude materská škola určená obcou. Ak dieťa nedosiahne požadovaných výsledkov, rodič bude musieť dieťa zapísať do škôlky do 15 dní.

Ministerstvo zároveň zvyšuje počet hodín, ktoré dieťa dostane pri individuálnom vzdelávaní zo zdravotných dôvodov. Podmienky individuálneho vzdelávania na žiadosť rodičov budú jednoduchšie pre trojročné a štvorročné deti než pre päťročné.

Názory odborníkov a verejnosti

Na plánovanú reformu reagujú rôzne strany. Kresťanská únia a zriaďovateľka materskej školy Jana Michaličková upozorňujú, že predčasná inštitucionalizácia môže mať negatívny vplyv na vzdelávacie výsledky. Bývalá poslankyňa Eva Hudecová návrh kritizuje tiež.

Učiteľka materskej školy z Bratislavy upozornila na riziko zneužitia individuálneho vzdelávania.

Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola

Komisár pre deti Jozef Mikloško upozorňuje, že predškolské aj školské zariadenia nezvládajú ani súčasné počty detí v povinnom predprimárnom a primárnom vzdelávaní. Zavádzanie ďalších ročníkov povinnej dochádzky podľa neho môže situáciu ešte zhoršiť.

Podľa Ivety Ryzej, riaditeľky materskej škôlky, sú trojročné deti veľmi často choré a rodičia preto žiadajú aj o prerušenie dochádzky. Zavedenie povinnej dochádzky pre trojročné deti preto považuje za kontraproduktívne. Ryzá zároveň upozorňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov v tomto veku je samotná adaptácia detí na nové prostredie a proces socializácie v kolektíve.

Profesor pedagogiky Branislav Pupala hovorí, že zavádzanie povinného predškolského vzdelávania sa postupne v krajinách EÚ rozširuje. Poukazuje na príklad Maďarska, kde povinnosť narážala na nedostatok kapacít a profesijného zázemia, čiže nedostatok učiteliek a z neho vyplývajúce neúmerné navyšovanie počtu detí v triedach. Pupala tvrdí, že dobré zavedenie systému predpokladá, že v triedach sú spolu minimálne dve pedagogické pracovníčky, jedna učiteľka a jedna asistentka učiteľky.

Michaela Vargová z Rady pre rozvoj materských škôl považuje za kľúčovú formu, v akej by mala povinná škôlka od troch rokov v praxi vyzerať. Podľa nej máme obrovské počty detí, ktoré sa k predprimárnemu vzdelávaniu dostanú len v piatich rokoch, a premárni sa tak veľmi citlivé obdobie na ich rozvoj. Ako hovorí, nemusí ísť však nutne o povinnú dennú dochádzku v určenom rozsahu, ale o účasť detí na vzdelávaní aj inými, osobitnými formami.

Marián Zimmerman, psychológ, si myslí, že akákoľvek intervencia pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia je lepšia ako žiadna. Rovnako tak aj nápad poskytnúť predprimárne vzdelávanie od štyroch, respektíve od troch rokov. Riziká sú však podľa neho zrejmé. Škôlky ešte stále nemajú takú autoritu u rodičov ako základné školy a tí preto nevnímajú povinnosť pre svoje deti, aby do nich chodili.

Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová

Igor André je presvedčený o tom, že dostať deti z marginalizovaných rómskych komunít do materských škôl povinne od štyroch či následne dokonca troch rokov je strategický záujem našej spoločnosti. Ak to má fungovať aj v realite, nie iba na papieri, musia podľa Andrého platiť určité predpoklady. „Prvým je vynucovať dochádzku detí od štyroch, respektíve troch rokov rovnako striktne, ako sa to už dnes deje na základných školách. To znamená trestať nezodpovedných rodičov pokutami alebo krátením sociálnych dávok, či dokonca detských prídavkov.“

Požiadavky na vzdelanie učiteliek

Kým doteraz učiteľkám v škôlke stačila maturita, po novom budú musieť absolvovať bakalárske štúdium. „Bakalárske vzdelanie bude potrebné mať v tom veku päťročných, tam, kde je povinná predškolská dochádzka,“ vyhlásil minister školstva Tomáš Drucker. Zmena sa teda bude týkať len učiteliek, ktoré vzdelávajú deti v predškolskom veku, čiže v piatich rokoch. Pri mladších deťoch bude učiteľkám stačiť stredná pedagogická škola a povinnosť absolvovania vzdelávania každých sedem rokov. Zmena začne platiť od septembra 2029.

Iveta Ryzá približuje, že učiteľky na túto informáciu nereagujú veľmi pozitívne. Väčšina z nich má viac ako 35 ročnú pedagogickú prax a disponujú veľkým množstvom vedomostí. Po komunikáciu s nimi som dospela k názoru, že si nechcú dopĺňať vzdelanie len preto, aby mohli učiť deti plniace povinné vzdelávanie. Radšej ostanú učiť mladšie deti.

Financovanie a kapacity

Ministerstvo školstva si uvedomuje, že zmena si bude vyžadovať posilnenie kapacít materských škôl a tiež tisícku nových učiteľov. Ich nedostatok je pritom niekde problémom už dnes. Rezort školstva má v pláne zníženie vekovej hranice pre povinné predprimárne vzdelávanie.

tags: #materska #skola #v #sucasnosti #referat