Materská škola v Rohožníku, ako aj v iných obciach na Slovensku, prešla dlhým vývojom. História vzdelávania v obci je úzko spätá so spoločenskými a politickými zmenami, ktoré sa odohrali v priebehu storočí. Tento článok sa zameriava na mapovanie histórie materskej školy v Rohožníku, pričom sa dotýka aj širšieho kontextu vývoja školstva v regióne Záhoria.
Počiatky vzdelávania na Záhorí
O najstarších dejinách Záhoria sa dozvedáme najmä z archeologických nálezov. Výhodná geografická poloha a priaznivé klimatické podmienky zohrali významnú úlohu v osídlení územia už v praveku. Počiatky ľudskej civilizácie siahajú do doby kamennej, paleolitu, kedy ľudia žili lovom a zberom. Medzi najstaršie osídlené miesta patrí jaskyňa Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši a paleolitická osada pri Sološnici. V mladšej dobe kamennej (neolite) dochádza k cieľavedomejšiemu využívaniu prírody, pestovaniu plodín a chovu zvierat.
Vývoj obce Rohožník v kontexte historických udalostí
Obec Rohožník, rovnako ako aj ostatné obce na Záhorí, prešla zložitým historickým vývojom. Z archívnych prameňov sa dozvedáme o živote obyvateľov, ich spôsobe obživy, sociálnych pomeroch a kultúrnom živote.
Hospodárstvo a život obyvateľov v 18. a 19. storočí
Na začiatku 18. storočia sa obyvatelia Rohožníka zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. Pestovala sa raž, jačmeň, pšenica, ovos, proso a pohánka. Rozšírené bolo aj pestovanie konope. Od 30. rokov 19. storočia sa pestovala jedlá i kŕmna repa a chmeľ. Poľnohospodárska technika bola primitívna, ale v prvej polovici 19. storočia sa začali používať nové mechanické prvky. Hospodárske postavenie poddaných záviselo od prírodných podmienok a úrody.
Urbárska regulácia a poddanské povinnosti
V januári 1767 bol zavedený urbárskou reguláciou Márie Terézie jednotný celokrajinský urbár na Slovensku, ktorý upravoval vzťahy medzi zemepánom a poddanými. Urbár stanovil maximálnu hranicu feudálnej renty. Podľa urbárskeho súpisu z roku 1720 mala obec 61 sesionalistov, rozsiahle vinice a mlyn. V apríli 1768 mala obec úradnú návštevu, prišiel podžupan Michal Sissay a správca plaveckého panstva Gašpar Stermenský, aby spísali povinnosti a práva voči plaveckej vrchnosti.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Sociálne nepokoje a vzbury poddaných
V dvadsiatych rokoch 19. storočia mal zemepán nové zárobkové možnosti - chov oviec. Zaberanie poddanskej pôdy malo negatívne dôsledky a poddaní len s námahou mohli zaplatiť dane. Preto násilné vymáhanie a trestanie poddaných bolo na dennom poriadku. Vzbura narástla do takých rozmerov, že stolica musela požiadať panovníka o vojsko na jej potlačenie.
Zrušenie poddanstva a jeho dôsledky
Zrušením poddanstva v roku 1848 a vydaním urbárskeho patentu r.1853 sa ešte nevyriešila otázka oslobodenia zmluvných poddaných a želiarov, ktorí pracovali v majeroch. Súkromný výkup pôdy umožnil až zákon z roku 1896. Zrušením poddanstva sa sociálne pomery obyvateľov obce nezlepšili. Najhoršie na tom boli želiari - bezzemkovia, ktorí zostali bez zabezpečenia.
Život v obci na prelome 19. a 20. storočia
V roku 1866 prechádzali obcou pruskí vojaci, po ich odchode vypukla morová epidémia. Na prelome 19. a 20. storočia odišli z obce niektorí muži za prácou.
Materská škola v kontexte vývoja školstva na Slovensku
Vývoj školstva na Slovensku prešiel zložitým historickým vývojom. Počiatky organizovaného školstva siahajú do obdobia stredoveku, kedy vznikali prvé kláštorné a mestské školy. V období reformácie a protireformácie zohrali významnú úlohu v oblasti školstva cirkvi. V 18. storočí, za vlády Márie Terézie a Jozefa II., došlo k reformám školstva, ktoré mali za cieľ zlepšiť úroveň vzdelávania a zabezpečiť prístup k vzdelaniu pre širšie vrstvy obyvateľstva.
V 19. storočí sa školstvo stalo nástrojom národného obrodenia a posilňovania národnej identity. Vznikali slovenské školy a učiteľské ústavy, ktoré sa snažili o šírenie slovenského jazyka a kultúry. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 došlo k ďalšiemu rozvoju školstva. Zavedená bola povinná školská dochádzka a vznikali nové školy rôzneho typu.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Po druhej svetovej vojne došlo k zoštátneniu školstva a zavedeniu jednotného systému vzdelávania. V roku 1989, po páde komunistického režimu, nastali v školstve rozsiahle zmeny. Školstvo sa otvorilo vplyvom zo zahraničia a začali sa uplatňovať nové pedagogické prístupy.
História materskej školy v Rohožníku
Konkrétne informácie o založení a vývoji materskej školy v Rohožníku sú obmedzené. Avšak, vzhľadom na historický kontext a vývoj školstva na Slovensku, môžeme predpokladať, že materská škola v Rohožníku vznikla v druhej polovici 20. storočia.
V roku 1947 bola v Lábe založená "Štátna detská opatrovňa", čo naznačuje snahu štátu o zabezpečenie predškolskej starostlivosti o deti. V Lozorne bola materská škola postavená v päťdesiatich rokoch.
Je pravdepodobné, že aj v Rohožníku bola materská škola zriadená v podobnom období, ako reakcia na potreby pracujúcich rodičov a snahu o zabezpečenie kvalitnej predškolskej výchovy.
Súčasnosť a budúcnosť materskej školy v Rohožníku
V súčasnosti je materská škola v Rohožníku súčasťou systému predškolského vzdelávania na Slovensku. Poskytuje celodennú výchovu a vzdelávanie pre deti predškolského veku. Materská škola sa zameriava na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho sociálnych zručností, tvorivosti a poznávacích schopností.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
V budúcnosti bude materská škola v Rohožníku čeliť novým výzvam, ktoré súvisia s demografickými zmenami, novými trendmi v pedagogike a požiadavkami na kvalitu vzdelávania. Je dôležité, aby materská škola reagovala na tieto výzvy a neustále sa rozvíjala a zlepšovala.