Obec Poniky, s bohatou históriou siahajúcou viac ako 700 rokov do minulosti, prešla mnohými zmenami, ktoré ovplyvnili život jej obyvateľov a ich kultúrne prejavy. V srdci tejto obce zohráva dôležitú úlohu materská škola, ktorá formuje najmladšiu generáciu. Tento článok sa zameriava na históriu a súčasnosť materskej školy v Ponikách, pričom čerpá z dostupných historických záznamov a súčasných informácií.
Začiatky obce Poniky
Predhistorické osídlenie územia Poník je zatiaľ len predmetom dohadov. Avšak, náleziská v blízkom okolí, ako napríklad Chochuľka pri Hrochoti (1200 - 1000 pred n. l.) a sídlisko Baba pri Ponickej Hute z obdobia neolitu, naznačujú osídlenie už v praveku. Prvé písomné zmienky o území Poník pochádzajú z 13. storočia. V roku 1282 sa o pustú osadu uchádzal majster Filip de Turchus, ktorému kráľ Ladislav IV. v roku 1284 daroval zem "Ponyk" za zásluhy v bojoch. Pod správou majstra Filipa sa územie zveľadilo a zaľudnilo, objavené boli ložiská železa, medi a zlata, ktoré sa ťažili až do roku 1571.
Poniky v priebehu storočí
Poniky si zachovali svoj názov od prvej písomnej zmienky až dodnes, hoci s rôznymi variantmi pravopisu. O pôvode názvu existuje viacero verzií, od odvodeniny od slovesa "spojiť" až po pomenovanie podľa mníšok ("paničky - paniky"). V 14. storočí boli objavené ložiská zlata, ktorých písomné doloženie pochádza z roku 1358. Zlato sa tu ťažilo až do roku 1571. Okrem zlata prebiehala na území Poník aj ťažba medi a železnej rudy. Významným dôkazom stabilizácie územia je rozvoj cirkevnej správy. Už v roku 1300, resp. 1310 povolil ostrihomský arcibiskup Tomáš Andrejovi a Tomášovi, synom zakladateľ Poník majstra Filipa, postaviť v obci (alebo presnejšie nad obcou) kaplnku sv. Jána Krstiteľa. Ten istý arcibiskup odpustil roku 1323 ponickému kňazovi polovicu cirkevného desiatku. Kaplnka sv. Jána sa stala základom a jadrom (sakristiou) ponického kostola, pre ktorý dostal farár Vavrinec roku 1492 od pápeža odpustkovú listinu.
Poniky v 20. storočí
Začiatkom 20. storočia sa väčšina obyvateľov Poník venovala poľnohospodárstvu, časť pracovala v železiarňach v Podbrezovej, prípadne vo Zvolene. Významnou udalosťou bolo vyhlásenie Česko-slovenskej republiky 8. decembra 1918. Následky I. svetovej vojny kruto pocítili aj obyvatelia Poník. Mnohí Poničania museli bojovať v radoch rakúsko-uhorskej armády. Z Poník padlo v I. svetovej vojne 45 mužov. Zostrená medzinárodná situácia v roku 1936 a následné prípravy na II. svetovú vojnu sa odrazili aj na Ponikách. Počas SNP bola v Ponikách zriadená povstalecká nemocnica a boli vybudované obranné zákopy. Dňa 23. marca 1945 boli Poniky oslobodené vojskami rumunskej armády. Po oslobodení sa život v obci začal pomaly normalizovať. Zásadné zmeny nastali však až po víťaznom februári roku 1948. K moci sa dostala Komunistická strana. Roku 1952 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo. V novembri roku 1989 sa aj Poník dotkli udalosti nežnej revolúcie. Obec prešla spod správy komunistického režimu a nastúpila na demokratickú cestu vývoja.
Vznik a vývoj materskej školy
V roku 1950, aj pričinením žien aktívne vystupujúcich pri povznesení verejného hospodárskeho a kultúrneho života v obci, bola zriadená v Hrochoti materská škola. Vzhľadom na to, že Poniky a Hrochoť majú spoločnú históriu a blízke prepojenie, je pravdepodobné, že v tomto období vznikla alebo bola založená aj materská škola v Ponikách. Počas SNP bola v Ponikách zriadená povstalecká nemocnica, ktorá bola lokalizovaná do priestorov novej školy, terajšej MŠ. Okrem toho boli v budove školy umiestnené povstalecké jednotky.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Súčasnosť materskej školy
Základná škola s materskou školou Poniky realizovala projekt "Čo by našli Turci dnes v Ponikách" spolufinancovaný z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu bolo zvýšiť kvalitu vzdelávania uskutočnením obsahovej prestavby s využitím inovovaných metód a foriem výučby a pripraviť žiaka pre potreby vedomostnej spoločnosti. Špecifické ciele projektu zahŕňali tvorbu školského vzdelávacieho programu, zvyšovanie kompetencií učiteľov v oblasti zavádzania inovačných metód a foriem do vyučovacieho procesu a zavedenie nových foriem a metód do vyučovacieho procesu.
Regionálna výchova v materskej škole
Materská škola v Ponikách sa zameriava na regionálnu výchovu, kde formou zážitkového učenia deti spoznávajú zvyky a tradície obce. Medzi ne patria aj Fašiangy. Deti sa oboznamujú so symbolikou fašiangových postáv a spoznávajú tradičné hudobné nástroje, ako napríklad heligónku. Škola sa taktiež zapája do Združenia pedagógov zo škôl s regionálnou výchovou a zúčastňuje sa rôznych podujatí a konferencií zameraných na regionálnu výchovu a ľudovú kultúru.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Prečítajte si tiež: Špecifiká predškolského vzdelávania