Normatívna ekonómia, Rattajove podnikanie v Tatrách, Kottyho prípad, falošná suseda, Kollárova komunikácia a coming out Matie Lenickej. Tieto naoko nesúvisiace témy spája jeden spoločný menovateľ: kontroverzia. V tomto článku sa pozrieme na každú z nich podrobnejšie, analyzujeme ich z rôznych uhlov pohľadu a pokúsime sa pochopiť ich širší spoločenský kontext.
Normatívna Ekonómia: Subjektívne Hodnoty a Diskusie o Ekonomickej Politike
Normatívna ekonómia sa zaoberá hodnotovými súdmi a odporúčaniami týkajúcimi sa toho, ako by malo byť hospodárstvo usporiadané a ako by malo fungovať. Na rozdiel od pozitívnej ekonómie, ktorá sa snaží o objektívny popis a analýzu ekonomických javov, normatívna ekonómia sa zameriava na hodnotové posúdenie a formulovanie odporúčaní pre ekonomickú politiku.
Normatívna ekonómia sa zakladá na hodnotových úsudkoch a predpokladoch o tom, aké ciele a hodnoty by mali byť prioritné pre spoločnosť. Medzi najčastejšie prístupy patrí:
- Utilitarizmus: Maximalizácia celkového spoločenského blaha alebo šťastia.
- Spravodlivosť a rovnosť: Dosiahnutie sociálnej spravodlivosti a rovnosti.
- Environmentálna udržateľnosť: Sústredenie sa na environmentálne problémy a trvanie.
- Etické a morálne hodnoty: Zakladanie sa na etických a morálnych hodnotách.
Je dôležité si uvedomiť, že normatívna ekonómia nie je prísnou vedou, pretože je ovplyvnená subjektívnymi hodnotami a úsudkami. Odporúčania a riešenia, ktoré vyplynú z normatívnej ekonómie, môžu byť preto predmetom diskusií a kontroverzií.
Igor Rattaj a TMR: Úspechy, Omyly a Pohľad do Budúcnosti Tatier
Igor Rattaj, najväčší akcionár skupiny Tatry Mountain Resorts (TMR), je v Tatrách ako doma. Skupina ovláda väčšinu lanoviek, zjazdoviek a hotelových kapacít v Jasnej v Nízkych Tatrách, ale aj v Starom Smokovci a Tatranskej Lomnici vo Vysokých Tatrách.
Prečítajte si tiež: Politická kariéra Borisa Kollára
Rattaj hodnotí sezónu 2023/2024 ako nie úplne ideálnu, no sezóna (v čase rozhovoru) sa javí ako výrazne lepšia a zrejme rekordná. Podstatné je, že ich obchodný model, ktorý kombinuje lyžovanie, hotely a akvaparky, je relatívne odolný proti rôznym výkyvom, vrátane počasia.
Segmenty TMR sú tvorené horskými strediskami vo Vysokých Tatrách, strediskom Jasná v Nízkych Tatrách a dvoma akvaparkami s okolitým ubytovaním, pričom EBITDA je tvorená týmito segmentmi presne na tretiny. Rattaj pripomína, že lyžiarske strediská sú úplne iný biznis s ročným cyklom, kde výsledky čohokoľvek, čo urobili toho roku, uvidia až na ďalšiu sezónu.
V poslednom roku TMR zaznamenáva obrovský podiel poľských turistov, čo Rattaj vysvetľuje tým, že sú lacní v porovnaní s Rakúskom. Rastie aj podiel návštevníkov z Rumunska. Naopak, znížil sa podiel Čechov kvôli negatívnym článkom v českých médiách o medveďoch na Slovensku, a tiež počet návštevníkov zo Slovenska v dôsledku celospoločenskej situácie.
Rattaj očekáva zvyšovanie cien skipassov pre nadchádzajúcu sezónu, ale zdôrazňuje, že pôjde o jednotky percent. Cieľom je dobehnúť Západ, nie sa mu ešte viac vzdialiť. Propagujú online predaje, kde sú lístky lacnejšie, a snažia sa ľudí naučiť kupovať lístky online.
Pri bilancovaní 20 rokov TMR Rattaj spomína, že sa dostali od úplného chaosu a freestylu do prísne regulovanej pozície. Zásadným rozhodnutím bola kúpa Ski Jasná. Vstup do Tatralandie bol jedným z ich najlepších rozhodnutí. Naopak, Poľsko bola zásadná chyba. Nepodarilo sa im zmeniť návyky Poliakov a zábavné parky nie sú ako akvaparky. V Česku je jediný problém, že Špindlerov Mlyn nevlastnia stopercentne.
Prečítajte si tiež: Gynekologická starostlivosť na Slovensku s MUDr. Kollárom
Do budúcna Rattaj používa médiá, keď ho nechcú počúvať protistrany. Verí, že letá budú už také teplé, že aj tak budú všetci utekať do hôr.
Tomy Kotty a Ráchel Karnižová: Krivé Obvinenia, Násilie a Spoločenský Kontext
Prípad Tomyho Kottyho a Ráchel Karnižovej vyvolal v spoločnosti búrlivé diskusie o krivých obvineniach zo znásilnenia, domácom násilí a úlohe kontextu. Filip Sulík, známy influencer, sa k prípadu vyjadril kontroverzne, keď spochybnil Ráchelinu verziu udalostí a naznačil, že násilie v určitých kontextoch môžeme očakávať.
Podľa posledných dostupných informácií bol Tomy Kotty zbavený obvinenia zo znásilnenia. Polícia stiahla aj obvinenie za prečin ublíženia na zdraví spáchaného v štádiu pokusu. Ráchel sa voči tomu odvolala, ale polícia odvolanie zamietla.
Sulík argumentoval, že Ráchel vykreslila situáciu tak, že bola slušne doma, maľovala sa, keď on prišiel domov, hodil ju do vane a znásilnil. Lenže oni boli spolu na párty, spolu brali drogy a alkohol, spolu šli domov, kde sa niekoľko hodín hádali. Vyeskalovalo to do toho, že ona jeho napadla, ublížila mu oveľa viac ako on jej a on ju udrel. Sulík neobhajoval násilie ako také, ale poukazoval na kontext situácie a spochybňoval Ráchelinu rolu obete.
Je dôležité zdôrazniť, že krivé obvinenia zo znásilnenia sa stávajú, ale štatisticky je pravdepodobnejšie, že sa muž stane obeťou znásilnenia než obeťou falošného obvinenia zo znásilnenia. Drvivú väčšinu znásilnení obete ani nenahlásia.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o materských školách
Falošná Suseda: Podvod na Úkor Dôverčivosti a Dobrosrdečnosti
Prípad „falošnej susedy“, ktorá sa snaží vylákať peniaze od ľudí v Ružomberku a Žiline, poukazuje na zraniteľnosť dôverčivých a dobrosrdečných ľudí, najmä starších. Podvodníčka sa vydáva za susedku a žiada rozmeniť stoeurovú bankovku na taxík, pričom sľubuje, že sa vráti.
Primátor Ľubomír Kubáň upozornil na sociálnych sieťach na túto aktivitu a vyzval ľudí, aby si dávali pozor. Viacero ľudí zdieľalo svoje skúsenosti s touto podvodníčkou.
Krajská polícia zatiaľ neeviduje žiadne podnety od poškodených Ružomberčanov. V súvislosti s prípadom tzv. „falošnej susedy“ polícia v Žilinskom kraji eviduje jedenásť prípadov.
Prípad Miroslava z ulice Riadok ukazuje, ako rýchlo môže človek naletieť na tento podvod. Jeho mama mala už medzitým v ruke nachystané peniaze, že jej pomôže. Našťastie, Miroslav zasiahol a zabuchol dvere.
Boris Kollár: Sexuálna Komunikácia, Pokrytectvo a Spoločenský Meter
Zverejnená sexuálna komunikácia predsedu parlamentu Borisa Kollára s transrodovou modelkou vyvolala kontroverziu a diskusie o jeho pokrytectve. Matia Lenická, známa aj pod umeleckým menom B-Complex, sa k prípadu vyjadrila kriticky.
Lenická zdôraznila, že komunikácia je sama osebe konverzáciou medzi dospelými ľuďmi a je to ich vec, o čom sa bavia a čo robia. Kontroverzia okolo toho, že ide o ženu, ktorá je trans, jej pripadá nemiestna.
Kollár má zjavne svoj fetiš, chce čo najviac rozšíriť svoje gény. Rovnako sa chce aj zabaviť. Neberiem mu to, je to jeho vec. Ale to, že brojí proti ľuďom inakosti a potom sa s nimi druží, mi pripadá extrémne pokrytecké a nehodné ústavného činiteľa.
Lenická poukázala na Kollárovu posadnutosť sexom a jeho vyjadrenia k volavke. Myslím si, že veľmi rád „sranduje“, a vidieť to… No nemyslím si, že táto konverzácia bola len otázka „srandy“. Jeho „vyšukáme sa“ je dnes známe memečko, nie je to nič nové. Zverejnená komunikácia všetkým ukázala jeho sexualitu ešte bohatšie. Ale opäť - je to správanie dospelého jedinca, ktoré nikomu neškodí, pokiaľ kampaňovito nekoná proti slobodám a právam niektorých ľudí. Ak má chuť na penisy, je to jeho súkromná vec. Typický populistický, pokrytecký politik.
Lenická dodala, že sexualitu nepovažuje za problém, skôr to spoločenské pokrytectvo, démonizujeme ju. Odlišnosti sa považujú za zlé, ľudia sa za seba hanbia, ak nezapadajú. Rastie frustrácia, ľudia svoju inakosť často prehnane kompenzujú.
Coming Out Matie Lenickej: Prekonávanie Obáv, Identita a Normálnosť
Coming out Matie Lenickej ako transrodovej ženy je inšpiratívnym príbehom o prekonávaní obáv, hľadaní identity a boji proti spoločenským predsudkom. Lenická otvorene hovorí o svojich skúsenostiach a názoroch.
Lenická zdôraznila, že ľudia sú takí, akí sú celý čas. Žena je ženou aj vtedy, keď si oholí hlavu. U transrodových ľudí je to také isté.
Zažila som však už aj to, že v menšom meste sa na mňa ľudia pozerali diametrálne iným spôsobom. Žila som tak tridsať rokov, takže aj z osobnej skúsenosti poznám obavy a strach z odmietnutia - trápilo ma, že ak verejne poviem, že sa mi páčia ženy, žiadna sa so mnou nebude chcieť zblížiť… Poznám však aj iné prípady a myslím si, že často sú títo ľudia najfrustrovanejší - boja sa, že buď ich partnerka (lebo veľakrát majú partnerky) to nepochopí a rozbije im to vzťah, rodinu, alebo ich vyhodia z práce. Je to však vec, ktorá sa generačne mení - pre staršiu generáciu bolo skoro nereálne, aby sa priznali a dokázali žiť slobodne.
To, či človek zapadá alebo nezapadá - veľakrát ľudia súdia, že ak napríklad transrodová žena nie je dostatočne pekná ako žena, nemala by sa o to ani pokúšať. Ako keby byť ženou znamenalo len to, aby bola pekná. Je to tiež taký patriarchálny tlak. Ak zase transmuž vyzerá ako pekné dievča a chce žiť ako muž, stretáva sa s komentármi, že na to nemá právo, lebo je „pekné dievčatko“. Sú to hlúposti.
Lenická dodala, že z „normálnosti“ sa totiž často stáva nástroj útlaku. Je preto dôležité koncept „normálnosti“ nebrať ako bič na druhých ľudí, ale ako návod na to, ako by spolu mohlo šťastne nažívať čo najviac ľudí.